Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-12-2012.pdf
PDF · 144.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1725/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu K. O., X.. XX.X.XXXX, L. H. XX, F., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Nerudova 6, Košice proti žalovanému K. Š.V., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, X. H., zast. Advokátskou kanceláriou MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, Košice o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 (po upresnení petitu podaním doručeným súdu dňa 20.2.2012) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 19.916,35 eur s 0,5 % mesačným úrokom z omeškania od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v zastúpení doc. Ing. E. O. poskytol žalovanému dňa 8.9.2009 pôžičku v sume 19.916,35 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy. Prevzatie požičanej sumy žalovaný potvrdil podpisom na listine obsahujúcej dojednania zmluvných strán o pôžičke. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Okrem požičanej sumy žalobca požadoval úhradu dohodnutých úrokov z omeškania odo dňa 9.9.2010 do zaplatenia.
2. Rozsudkom zo dňa 13.9.2018 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Reálne odovzdanie predmetu pôžičky bolo zdokladované predloženým bankovým potvrdením i vyhlásením žalovaného, že peňažné prostriedky prevzal pred podpísaním zmluvy. Poukázanie sumy na účet žalovaného žalovaný nenamietal. Tvrdenie žalovaného, že zaslanie sumy 30.000 USD žalobcom na účet žalovaného nebolo titulom pôžičky, súd nemal za preukázané. Súd pritom neprihliadal na skutočnosti, dôkazy a námietky uplatnené na pojednávaní dňa 13.9.2018 ako neuplatnené včas, v súdom určenej lehote v rámci uplatnenej sudcovskej koncentrácie.
3. Z dôvodu podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 31.7.2019 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania žalobe vyhovel bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal námietkami a argumentáciou prednesenou žalovaným na pojednávaní dňa 15.6.2018, najmä tvrdenie žalovaného, že zmluva o pôžičke zo dňa 8.9.2009, ako aj plnomocenstvo udelené Doc. E. O., J.. je neplatné, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, že nebolo poskytnuté plnenie v zmysle tejto pôžičky, ako i že k prevzatiu
finančných prostriedkov žalovaným tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, nedošlo a že predložená zmluva o pôžičke predstavuje zastieraný právny úkon, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana. K uvedeným prostriedkom procesnej obrany žalovaného nedošlo k sudcovskej koncentrácii, a súd preto na tieto musel (musí) prihliadnuť. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť po vrátení veci opätovne rozhodnúť o podanej žalobe.
4. Z plnomocenstva zo dňa 28.8.2009 vyplýva, že žalobca splnomocnil doc. Ing. E. O., PhD. na zastupovanie vo veciach: a/ majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné b/ preberanie listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k zastupovaniu jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR. Splnomocnenie sa vzťahuje voči všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom a inštitúciam a je časovo neobmedzené. Splnomocnenec splnomocnenie prijal.
5. Dňa 8.9.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom, zastúpeným splnomocnencom doc. Ing. E. O., J.. a žalovaným ako dlžníkom písomne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa čl. 2.1 zmluvy veriteľ na základe zmluvy o pôžičke poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v lehote do 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. V čl.2.2 dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR. V čl.4.2 zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sa na tomto právnom úkone dohodli slobodne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok, obsah zmluvy si prečítali a súhlas s jej obsahom potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi.
6. Podľa potvrdenia Citibank zo dňa 31.3.2006 žalobca poukázal na základe príkazu v Citibank World Headquarters, Park Avenue, New York na účet žalovaného vedeného v Tatra Banka, a.s. sumu 30.000 USD.
7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na telefonickú žiadosť a prosbu žalovaného mu ešte v roku 2006 požičal žiadanú sumu. Žalovaný bol dlhoročným obchodným partnerom jeho nebohej matky, dobre sa poznali, boli takmer ako rodina, a preto mu dôveroval. V uvedenom čase žalovaný potreboval financie na stavbu rodinného domu Y. X.X. H.. Ústne sa dohodli, že mu požičanú sumu vráti do jedného roka. Keďže sa tak nestalo a žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, po smrti svojej matky, keďže on sa do roku 2014 zdržiaval v USA, požiadal svojho otca, aby dal záležitosť do poriadku. Dodatočne bola uzavretá písomná dohoda o pôžičke a o vrátení požičanej sumy. Zmluvu o pôžičke vypracoval otec žalobcu, žalobcovi neboli známe okolnosti uzatvorenia uvedenej zmluvy a otec žalobcu aj vypočítal sumu pôžičky v EURO. Pôvodné podmienky pôžičky (30.000 USD a lehotu splatnosti) dohadoval žalobca so žalovaným, zdokumentovanie pôžičky už bolo záležitosťou medzi jeho otcom a žalovaným. Obsahom ich konverzácie žalobca nepozná, vie len to, čo vyplýva z uzavretého písomného dokumentu. Kurz, z ktorého sa vychádzalo pri uzavretí zmluvy o pôžičke, uviesť nevedel. Išlo o prvú pôžičku. Žalobca si nepamätá, kto vypracoval splnomocnenie zo dňa 28.8.2009, avšak toto malo slúžiť len za účelom predmetnej zmluvy o pôžičke. O finančnom stave spoločného podnikania jeho nebohej matky a žalovaného žalobca nevedel, o finančnú situáciu sa po úmrtí matky nezaujímal a spoliehal sa na výsledky šetrenia súdom, iné informácie nemal. Dedičského konania po svojej matke sa osobne nezúčastnil, mal pre toto konanie zvoleného zástupcu. Žalobca nemal vedomosť o dlhoch jeho matky, ani o exekučných konaniach vedených proti nej. Nepamätal sa, či mu jeho zástupca (JUDr. L.) poskytoval informácie o priebehu dedičského konania, či mu uviedol, že jeho matka mala firmu spolu so žalovaným a či po úmrtí matky riešil vyporiadanie tejto firmy so žalovaným. Žalobca nemal vedomosť o prevodoch, ktoré mali byť vykonané dňa 27.10.2003, 18.10.2004, 1.3.2005, 8.4.2005 11.7.2005, 16.1.2006 a 18.12.2007 spolu vo výške 33.300 USD z jeho účtu na účet žalovaného. Pamätal sa na požičanú sumu, ostatné prevody spochybnil.
8. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločne podnikal s nebohou matkou žalobcu a mali dobré vzťahy. Žalobca žil v Amerike a zarobené finančné prostriedky chcel investovať na Slovensku. So svojou nebohou matkou sa žalobca dohodol, že jej bude posielať peniaze a ak ona nájde nejakú zaujímavú nehnuteľnosť, tak ju kúpi. Matka žalobcu mala z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti exekučné konania, preto nemala svoj účet. Keďže sa v tom čase dali posielať peniaze zo zahraničia len cez valutovú knižku, dohodli sa, že žalobca jej pošle peniaze na valutovú knižku žalovaného, on tieto peniaze
vyzdvihne, hneď ich odovzdá matke žalobcu a tá kúpi nehnuteľnosť. Takto sa kúpili napríklad byty a podkrovné priestory, z ktorých sa urobili mezonetové byty na J. N., stavebný pozemok pri Botanickej záhrade spolu s chatkou, aj byt na P.. Všetko nadobudol vlastnícky žalobca. Žalovaný jednotlivé sumy (celkom 33.300 USD + 30.000 USD) vyberal v banke spolu s matkou žalobcu, tá disponovala vkladnou knižkou, pred okienkom v banke ju odovzdala žalovanému, on ju predložil a po vybratí peňažných prostriedkov ich vždy odovzdal matke žalobcu. Po zaslaní sumy 30.000 USD boli uskutočnené ešte ďalšie prevody (dňa 18.12.2007), preto žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o zaslaní len jednej sumy. Tiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že s ním po prevzatí sumy 30.000 USD nekomunikoval, ich komunikácia sa skončila po podpise zmluvy o pôžičke. Asi rok po uzavretí zmluvy o pôžičke ho oslovil otec žalobcu, ktorému uviedol, že ide o záležitosť medzi ním a žalobcom a žiadal ho o kontakt na žalobcu, pričom obaja vedeli, ako tá zmluva vznikla, že nešlo o žiadnu pôžičku. Smrť matky žalobcu sťažila žalovanému podnikanie, ktorý s ňou podnikal v podiele 50:50. Bol problém s vysporiadaním, pretože žalovaný potreboval s firmou ďalej fungovať. Čakal na výsledky dedičského konania, avšak keďže žalobca vedel o dlhoch svojej matky, vedel, že nemôže dedičstvo prijať. Myslel si, že ak odmietne dedičstvo, tento podiel pripadne štátu a on ho od štátu odkúpi. Žalobca mu navrhol, že to vybaví, aby to išlo priamo na žalovaného. Chcel však zábezpeku, že keď on získa firmu v celom rozsahu, vyplatí žalobcu i jeho brata. Hodnotu firmy odhadli na sumu 1.200.000,- Sk, z čoho polovica predstavuje 600.000,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma uvedená v zmluve o pôžičke. Tento podiel však žalovaný nezískal, neumožnil mu to obchodný register, pretože nevedel predložiť potrebné doklady. Žalovanú sumu od žalobcu reálne neprevzal.
9. Podľa výpisu z účtu žalovaného vedeného v Tatra banke, a.s. bola dňa 27.10.2003 pripísaná úhrada zo zahraničia vo výške 5.000 USD, dňa 29.10.2003 bola vybratá suma 2.6864,75 USD a dňa 3.11.2003 suma 2.135,03 USD. Dňa 18.10.2004 bola pripísaná suma 20.000 USD, dňa 21.10.2004 bola vybratá suma 3.000 USD, dňa 22.10.2004 suma 3.000 USD a dňa 25.10.2004 suma 14.000,-USD. Dňa 1.3.2005 bola pripísaná suma 10.000 USD, dňa 4.3.2005 vybratá suma 3.500 USD a dňa 7.3.2004 suma 6.500 USD. Dňa 8.4.2005 bola pripísaná suma 10.000 USD, dňa 9.4.2005 vybratá suma 6.300 USD a dňa 11.4.2005 suma 3.700 USD. Dňa 11.7.2005 bola pripísaná suma 5.000 USD, suma ktorá bola dňa 12.7.2005 vybratá. Dňa 16.1.2006 bola pripísaná suma 3.300 USD a zároveň vybratá suma 3.000 USD. Dňa 1.2.2005 bola vybratá suma 302 USD. Dňa 3.4.2006 bola pripísaná suma 30.000 USD a dňa 4.4.2006 vybratá suma 3.000 USD a dňa 5.4.2006 suma 27.000 USD. Dňa 18.12.2007 bola pripísaná suma 10.000 USD, suma ktorá bola dňa 19.12.2007 vybratá. Všetky pripísané zahraničné platby boli realizované z príkazu žalobcu, ako vyplýva z potvrdenia banky zo dňa 9.10.2018.
10. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.4.2006 vyplýva, že matka žalobcu prevzala od žalovaného sumu 30.000 USD.
11. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 13401/V spoločnosť Dgroup vznikla dňa 22.7.2002 a zanikla dňa 21.10.2010 ex offo výmazom. Spoločníkmi spoločnosti bola neb. matka žalobcu a žalovaný, vklad oboch do spoločnosti bol rovnaký (100.000 Sk).
12. Podľa listu vlastníctva č. 10929, kat. územie Košice I zo dňa 13.3.2006 je žalobca vlastníkom bytov č. 13, 14 a 15, J. X, F. titulom zmluvy o vstavbe bytov v dome V 2767/03. Kolaudačnými rozhodnutiami zo dňa 10.8.2007 č. MK-07/206478-03/ I /KRA bolo žalobcovi povolené užívanie časti stavby „Vstavba obytného podkrovia, Podtatranského 2, Košice - bytu č. 15“ a zo dňa 1.3.2006, č. VaŽP 2006/01402-003/ KRA bytu č. 14. Byt č. 14 bol nájomnou zmluvou zo 6.1.2006 prenajatý spoločnosti LEOPARDEE SLOVENSKO s.r.o.
13. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že voči matke žalobcu boli vedené viaceré exekučné konania v prospech oprávneného LIGRUS - stolárska a stavebná výroba, s.r.o. pre vymoženie sumy 182.937,-Sk s prísl. (37Er/2148/2007, Okresný súd Košice I) a sumy 14.890,-Sk s prísl. (40 Er 3020/2007, Okresný súd Košice I) a v prospech Sociálnej poisťovne (40Er 2684/2007, Okresný súd Košice I), ako aj konanie Ex 1164/2005. Bola tiež vedená daňová exekúcia daňovým úradom Košice I.
14. Podľa Spot Exchange Rates v roku 2009 bol kurz USD/EUR cca 1:0,7, v septmebri 2009 cca 0,685.
15. Podľa súvahy spoločnosti Dgroup, s.r.o. za rok 2008 táto disponovala tovarom v hodnote 3.879.000 Sk.
16. Žalobca v konaní tvrdil, že došlo k písomnému uzavretiu zmluvu o pôžičke, ktorej podpísanie žalovaný nepopieral. Žalovaný tiež nepoprel, že suma 30.000 USD bola poukázaná na jeho účet. Žalovaný rozporoval, že táto suma bola poslaná matke žalobcu, čo žalobca považoval len za tvrdenie nepodložené žiadnym dôkazom. K tvrdeniam o ďalších prevodoch uviedol, že je vecou žalobcu, čoho sa bude domáhať v konaní. Aj keby sa preukázalo, že finančné prostriedky boli posielané žalobcom na účet žalovaného, nie je to v príčinnom vzťahu k poskytnutej pôžičke. To, že žalovaný zdôvodňuje uzatvorenie tohto právneho úkonu inými okolnosťami než ako sú uvedené v zmluve, nepovažuje žalobca za dôvodné, pretože v prípade žalovaného sa jedná o dospelú osobu podnikateľa, ktorá má skúsenosti a je si vedomá toho, čo podpisuje. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že zmluvu o pôžičke nepodpísal alebo že pôžičku vrátil. Dedičské konanie po neb. matke žalobcu bolo zastavené pre nemajetnosť, a teda akékoľvek úvahy o tom, že tu mohla byť nejaká dohoda o vyporiadaní dedičského podielu medzi dedičom a bývalým spoločníkom poručiteľky, sú irelevantné. Konajúca notárka zistila, že existuje obchodný podiel poručiteľky, avšak nemal žiadnu hodnotu. Ak by žalobca skutočne chcel byť vyplatený z obchodného podielu, bolo v jeho záujme, aby sa obchodný podiel prejednal v dedičskom konaní a vedel ho žalovanému previesť. Ako dedič po nebohej poručiteľke prichádzal okrem žalobcu aj ďalší syn poručiteľky, uzavretie akejkoľvek dohody s ním však žalovaný netvrdí. Spoločnosť Dgroup s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra ex offo v roku 2010. Konateľom uvedenej spoločnosti bol aj žalovaný a priama dispozícia s majetkom spoločnosti bola od smrti matky žalobcu úplne v dispozičnej sfére žalovaného. Ak by žalobca nechcel nechať prejednať v dedičskom konaní obchodný podiel, nemohol sa dožadovať výplaty obchodného podielu a uzatvárať dohodu v tomto smere. V zmluve o pôžičke je konštatované, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku a už bolo na stranách, ako sa dojednali, či bude suma vyjadrená v eurách alebo dolároch. Uvedenie meny je irelevantné. Dlžník v článku 2.2 podpisom na zmluve potvrdil, že prevzal finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 eur pred podpisom tejto zmluvy. S prihliadnutím na skutočnosť, že ani otec žalobcu ani žalovaný nemajú právnické vzdelanie, mohlo sa jednať o určitú privatívnu nováciu záväzku, ktorý vznikol v minulosti a naformulovali to takto. Žalovaného k podpisu zmluvy o pôžičke nikto nenútil, sám sa slobodne a dobrovoľne rozhodol uzatvoriť právny úkon. Žalovaný spochybňuje svoje vlastné vyhlásenia v zmluve. Žalobca v konaní produkoval relevantné dôkazy svedčiace o tom, že žalovanému finančné prostriedky predstavujúce pôžičku skutočne poskytol a žalovaná suma bola poukázaná na účet žalovaného, čo ani žalovaný nespochybnil. Matke žalobcu mohli byť poskytované akékoľvek finančné prostriedky z akéhokoľvek dôvodu, avšak táto nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a pokiaľ bola v nejakom zmluvnom vzťahu so žalovaným, je to ich súkromná vec. Žalobca považoval splnomocnenie udelené jeho otcovi za platné, poukazujúc na to, že uvedené splnomocnenie umožňovalo konať aj pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Žalovaný začal rozporovať obsahové náležitosti plnomocenstva až v priebehu súdneho konania, pričom pri uzatváraní zmluvy o pôžičke voči rozsahu splnomocnenia žiadne výhrady neprezentoval. Pokiaľ by splnomocnenie malo mať také formálne nedostatky, ktoré by tento písomný právny úkon spochybňovali, odvolával sa na inštitút ratihabície, ktorá i v prípade nedostatku plnej moci takéto konanie vo forme dodatočného schválenia napráva. Žalobca podal žalobu na základe platného právneho úkonu, ktorý v jeho mene uzatvoril jeho splnomocnenec a už z tejto okolnosti je možné vyvodiť absolútne stotožnenie sa s obsahom i formou právneho úkonu, ktorý v jeho mene splnomocnenec uzatvoril. Poukazoval pritom na možnosť tzv. procesného plnomocenstva oprávňujúceho zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní. O procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre určité úkony (porovnaj R 56/1969). Je vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto všeobecnú plnú moc. Určujúcim je to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 6/2013). Ak žalovaný nemal vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke so žalobcom, nemal pristúpiť k podpisu zmluvy a svoj podpis nechať osvedčiť notárom. Tiež mal možnosť od uzatvorenia zmluvy, hlavne ak zmluvu považoval za neplatný - simulovaný právny úkon domáhať sa súdnou cestou vyslovenia jej neplatnosti, čo však neučinil. K dátumu podania žaloby mu mohlo byť zrejmé, že dedičské konanie po nebohej matke žalobcu bolo zastavené pre nemajetnosť a spoločnosť bola dňom 20.10.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra. Konštrukcie a hypotézy žalovaného o fyzickej držbe vkladnej knižky matkou žalobcu a jej odovzdávaní žalovanému iba na účely výberu finančných prostriedkov, považoval žalobca za absurdné. Ani prípadné
dlhy a exekúcie, ak by nebohá matka žalobcu nejaké mala, nebránia, aby matka žalobcu nemohla byť disponentkou na vkladnej knižke žalovaného a mohla si finančné prostriedky vyberať sama a bez toho, aby voči banke mala exekučne postihnuteľnú pohľadávku. Hypotézy a fikcie žalovaného o dohode, ktorá mala byť uzatvorená po smrti matky žalobcu a ktorou sa mala zastierať vôľa žalovaného dať žalobcovi finančné prostriedky vysporiadaním obchodného podielu, považuje žalobca za nereálne, nelogické a odporujúce princípu rozumnosti. Žalobca žiadnu takúto dohodu so žalovaným neuzatvoril a nebola ani predmetom ich komunikácie. Ak by mal žalovaný záujem nadobudnúť obchodný podiel matky žalobcu, mohol využiť iné právne inštitúty, ako napr. zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. Dedičské konanie po neb. matke žalobcu sa právoplatne skončilo dňom 25.3.2009 z dôvodu nemajetnosti, čo zahŕňalo aj jej podiel v obchodnej spoločnosti Dgroup s.r.o. Je nelogické, aby žalovaný podpisoval zmluvu o údajnom vyrovnaní z obchodného podielu 6 mesiacov po tom, ako sa s týmto podielom nedalo disponovať. Suma 1,2 mil. Skk nemohla byť braná ako hodnota obchodného podielu alebo ako hodnota tovaru, ktorú spoločnosť vlastnila, keďže dedičské konanie sa skončilo pre nemajetnosť. Ak by boli aktíva v obchodnej spoločnosti cenené na sumu 1,2 mil. Skk, neb. matka žalobcu nemohla byť považovaná za nemajetnú a predmetný obchodný podiel by mohol byť predmetom dedičského konania. Žalovaný pritom tvrdil, že sa jednalo o sumu dohodnutú ústne, ktorú vo finančných uzávierkach nemožno dohľadať. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom. Poukazoval na konverzný kurz 1 USD: 1,51 EUR a neskôr na Forex kurz EUR:USD cca 1:0,685 v septembri 2009 Historické dáta k prevodnému kurzu sú však ťažko dostupné a prípravné doklady k zmluve sa v dokladoch po nebohom otcovi žalobcu nenašli. Žalobca neuznával výdavkový pokladničný doklad zo dňa 6.4.2006, považujúc ho za falsum. Jeho pravosť spochybnil sám žalovaný, nakoľko vo svojej účastníckej výpovedi tvrdil, že pri výbere z banky stála pri ňom nebohá matka žalobcu a finančné prostriedky jej odovzdával priamo po ich výbere v banke. Zmluva o pôžičke uzavretá so žalovaným bola perfektná a tento právny úkon bol obojstranne urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Ak by žalovaný sumu, uvedenú v zmluve o pôžičke neprevzal, nemal by dôvod takúto zmluvu podpísať. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentne. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalovaný nepoprel, že sumu 30.000 USD vybral zo svojej vkladnej knižky, teda predmet pôžičky sa reálne ocitol v jeho dispozičnej sfére. Ako žalovaný ďalej naložil s predmetom pôžičky a na aký účel finančné prostriedky vynaložil, je jeho súkromná vec. Odovzdávanie finančných prostriedkov matke žalobcu je len tvrdenie žalovaného.
17. Žalovaný zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009 nepovažuje za reálnu zmluvu o pôžičke, ale za zastieraný právny úkon, aby sa vytvoril pre žalobcu titul na vyplatenie podielu jeho matky zo spoločnosti Dgroup s.r.o., ktorú mal žalovaný s matkou žalobcu. Žalovaný poprel reálne plnenie pôžičky zo strany žalobcu. Žalobca síce predložil doklad o prevode 30.000 USD, avšak nepreukázal a ani neuviedol relevantný kurz, ktorým by sa mala prepočítavať suma 30.000 USD na sumu 19.916,35 EUR. Namietol tiež premlčanie uplatneného nároku. Nejde o pôžičku, ale o plnenie bez právneho titulu, teda o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia lehota uplynula dňa 3.4.2008. Ak by aj malo ísť o poskytnutie pôžičky, táto mala byť poskytnutá dňa 3.4.2006 na jeden rok, teda do 3.4.2007, premlčacia lehota tak uplynula dňa 3.4.2010. V oboch prípadoch bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný nikdy nemal záujem uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke, a teda reálne si požičať akúkoľvek sumu od žalobcu, nakoľko mal dostatok svojho majetku a nepotreboval od nikoho pôžičku. Žalovaný nevedel, kedy a ako sa skončilo dedičské konanie po jeho neb. matke žalobcu. Ešte aj v čase uzavretia zmluvy mu žalobca tvrdil, že dedičské konanie stále prebieha. Zrejme notár prejednávajúci dedičstvo nemal vedomosť o obchodnom podiele, pretože nebol zo strany žalobcu označený. Poukazoval na zasielanie platieb žalobcom na účet žalovaného dňa 27.10.2003 - 5.000 USD, dňa 18.10.2004 - 20.000 USD, dňa 1.3.2005 - 10.000 USD, dňa 8.4.2005 - 10.000 USD, dňa 11.7.2005
- 5.000 USD a dňa 16.1.2006 - 3.300,-USD a skutočnosť, že žalobca vypovedal, že žalovanému poskytol pôžičku len raz. Išlo o platby, ktorými žalobca peňažné prostriedky zarobené v USA investoval do nehnuteľností v SR a posielal ich svojej matke za účelom kúpy nehnuteľností, resp. ich rekonštrukcií. Žalovaný sumu 30 000 USD na svoju vkladnú knižku prevzal, avšak tak ako v ďalších šiestich prípadoch predtým, pre matku žalobcu, ktorá mala v tom čase niekoľko exekučných konaní a z tohto dôvodu žalobca posielal peňažné prostriedky na účet inej osoby. Je ťažko uveriteľný argument žalobcu, že si na ostatné takto prevádzané finančné prostriedky nepamätá. Sumu 30.000 USD žalovaný takmer
okamžite, tak ako aj v iných prípadoch, odovzdal matke žalobcu. Dôkazom je aj pokladničný doklad zo dňa 6.4.2006. Na uvedenú vkladnú knižku okrem žalobcu nikdy nikto iný peňažné prostriedky nevkladal a ani neprevádzal. Je nedôvodné, aby si žalovaný požičiaval peniaze od žalobcu, ktoré obratom bez akéhokoľvek dôvodu daroval matke žalobcu. Žalobca považoval výdavkový doklad zo dňa 6.4.2006 za falsum, avšak neuviedol, v čom má spočívať falsum. Dátum uvedený na pokladničnom doklade predstavuje dátum, kedy matka žalobcu vystavila potvrdenie, že túto sumu prevzala. Nejde o účtovný doklad, ktorý má byť súčasťou účtovnej evidencie daňového subjektu, kedy sa musia dátum zdaniteľného plnenia a dátum vystavenia účtovného dokladu zhodovať, ale ide o potvrdenie o prevzatí sumy vystavené jednou fyzickou osobou druhej. Tvrdenie, že kurz bol vypočítaný podľa kurzu komerčných bánk v roku 2006, v čase uzavretia zmluvy, je ničím nepodložené. V roku 2006 sa nemohol použiť prepočítací kurz USD/EUR, pretože v tom čase sa na Slovensku platilo slovenskými korunami. Ak by sa prepočítavala suma 30.000 USD na slovenské koruny a následne na euro, suma 30.000 USD by zodpovedala 30.993,83 EUR. Dňa 3.4.2006, v deň prevodu sumy bol kurz SK/USD 31.124 Sk/1USD, teda suma 30.000 USD by predstavovala 933.720,- Sk. Dňa 8.9.2009, v deň uzavretia fingovanej zmluvy o pôžičke by suma 933.720 Sk zodpovedala 30.993,83 EUR. Na uvedený prepočet boli použité kurzy NBS, ktoré sú minimálne rozdielne oproti kurzom komerčných bánk. Je teda evidentný rozdiel medzi sumou 30.993,83 EUR a sumou 19.916,35 EUR, čo dokazuje, že nie je pravdou, že by otec žalobcu mal sumu 30.000 USD prepočítať nejakým reálnym kurzom na sumu 19.916,35 EUR. Prevod sumy 30.000 USD na účet žalovaného teda nijako nesúvisí s fingovanou zmluvou o pôžičke zo dňa 8.9.2009. Kurzy Forex sa používajú vo sfére obrovských investícii do kupovania meny v obrovských objemoch a tieto kurzy sú iné ako sú výmenné kurzy bežných spotrebiteľov. Okrem toho, pri prepočte 30.000 USD kurzom 0,685 je suma v EUR vo výške 20.550 Eur. Ide evidentne o inú sumu, ako si žalobca nárokuje. Oblasť investícií do nákupy meny a forexových obchodov je tak vysoko špecifická oblasť, že sa dá ťažko predpokladať, že by sa otec žalobcu v nej orientoval tak, že by ho aplikoval na prepočet, keď sa to bežne robilo jednoduchým prepočtom cez kurzy NBS. Žalovaný namietal platnosť splnomocnenia zo dňa 28.8.2009, ktoré malo byť podkladom pre podpísanie zmluvy o pôžičke, pre jeho všeobecnosť. Podľa výpovede žalobcu bolo splnomocnenie vytvorené len za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak z obsahu splnomocnenia nie je zrejmé, že by malo slúžiť na tento právny úkon. Splnomocnenie bolo koncipované čo najširšie, aby ho mohol použiť otec žalobcu v maximálnom rozsahu. Žalobca účelovo nepravdivo tvrdí, že toto splnomocnenie sa malo použiť len na uzavretie zmluvy o pôžičke, lebo inak by v tomto splnomocnení bolo aspoň akokoľvek uvedené, že ide o nejakú pôžičku. Judikatúra takéto splnomocnenia neakceptuje, považuje ich za neurčité, pretože nie je v plnomocenstve uvedený rozsah splnomocnenia, resp. nie je možné zistiť jeho rozsah. Takéto plnomocenstvo je absolútne neplatné. Keďže splnomocnenie je absolútne neplatné, je následne absolútne neplatná aj zmluva o pôžičke, nakoľko ju podpísala neoprávnená osoba. Žalobcom označené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 MCdo 6/2013 pojednáva o procesnom zastupovaní v súdnom konaní a nie hmotnoprávnom zastupovaní na právne úkony, teda táto argumentácia žalobcu na predmet tohto súdneho konania nie je aplikovateľná. Skutočnosť, že žalovaný začal rozporovať obsahové náležitosti plnomocenstva až v priebehu súdneho konania, nič nemení na jeho neplatnosti. Aplikácia ratihabície prichádza do úvahy v prípade prekročenia rozsahu udeleného splnomocnenia, ale nie v prípade neplatnosti plnomocenstva, kde neprichádza do úvahy dodatočné zhojenie prekročenia rozsahu plnomocenstva. Navyše, žalobca ani neurobil úkon, ktorého obsahom by bola ratihabícia. Je nelogické, aby sa žalobca ako oprávnený dedič nezaujímal o hodnotu obchodného podielu, ktorý mal pripadnúť do dedičstva. Žalobca sa u žalovaného informoval o stave spoločnosti a ten ho informoval, že tam je majetok cca za 1.200.000 Sk a že mu ho vyplatí v peniazoch alebo v tovare hneď po dedičskom konaní. Žalobca však od žalovaného žiadal nejakú záruku a navrhol, aby do rozhodnutia o dedičstve spísali fingovanú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej by mal žalobca akýsi papier na sumu polovice z hodnoty firmy. Podľa súvahy spoločnosti Dgroup s.r.o. za rok 2008 mala táto zásoby tovarov v hodnote 3.879.000,-Sk. Spoločnosť sa zaoberala obchodovaním s naftou a so striebrom. Obchodovanie s naftou bolo výhradne vecou žalovaného a obchodovanie so striebrom bolo spoločným podnikaním žalovaného a matky žalobcu. Zásoby striebra v roku 2008 žalovaný odhadol na sumu cca 1.200.000,- Sk, preto jej polovicu uviedol žalobcovi ako hodnotu, na ktorú majú dedičia nárok. Suma 600.000,-Sk pri prepočte konverzným činí 19.916,35 Euro. Suma 19.916,35 nepredstavuje žiadnu reálne poskytnutú pôžičku v mene euro ani USD prepočítanú nejakým nereálnym kurzom, ale fiktívnu zmluvu o pôžičke na uspokojenie žalobcu, že mu bude riadne vyplatený podiel z firmy po jeho nebohej matke. Žalobca si uvedomoval, že ak by hodnota obchodného podielu mala prebehnúť cez dedičské konanie, tak by výška záväzkov prekročila výšku hodnoty tohto obchodného podielu a tak sa snažil špekulatívnym
spôsobom si zabezpečiť príjem, aby mohol dedičstvo odmietnuť, ale aby bonitnú časť zdedil. To, že sa dedičské konanie skončilo jeho zastavením pre nemajetnosť matky žalobcu, sa žalovaný dozvedel až s odstupom času, keďže nebol účastníkom dedičského konania. Nebohá matka žalobcu mala majetok cca 600.000,-Sk, čo malo a mohlo byť použité na dedičské podiely resp. aj na úhradu dlhov matky žalobcu. Žalobca zrejme úmyselne notárovi, ktorý viedol dedičské konanie neuviedol, že jeho nebohá matka mala obchodný podiel v hodnote cca 600.000,-Sk. To, že nemajetnosť matky žalobcu v dedičskom konaní zahŕňala aj jej obchodný podiel v spoločnosti Dgroup s.r.o., žalovaný nepreukázal. Keďže žalovaný nenadobudol obchodný podiel nebohej matky žalobcu a nemohol ďalej podnikať so spoločnosťou Dgroup s.r.o., mal za to, že uzavretá zmluva o pôžičke nemá žiaden význam. Preto sa ani nedomáhal vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy. Aj žalovaný vedel, že ide o fingovanú zmluvu o pôžičke, ktorá nemala oporu v reálnom plnení a ani nepožíva právnu ochranu ako simulovaný právny úkon, teda necítil potrebu dať zmluvu vyhlásiť za neplatnú. Platnosť resp. neplatnosť predmetnej zmluvy sa rieši v tomto konaní ako prejudiciálna otázka. Žalobca neodovzdal žalobcovi žiadnu sumu v eurách. Ak by zmluva o pôžičke mala súvisieť so sumou 30.000 USD, tak by v zmluve o pôžičke bolo napísané, že bola poskytnutá pôžička v sume 30.000 USD a nie v sume 19.916,35 EUR. Navyše, všetky sumy, ktoré žalobca poslal žalovanému pre jeho matku, boli vždy zaokrúhlené na celé tisícky. A nie je štandardné, aby sa pôžičky vo výškach niekoľko tisíc eur alebo USD poskytovali v sumách nezaokrúhlených.
18. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/238/2010).
20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a zmluva zo dňa 8.9.2009 predstavuje zastretý právny úkon. Je nesporné, že dňa 8.9.2009 došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom, zastúpeným jeho otcom a žalovaným, predmetom ktorej malo byť požičanie sumy 19.916,35 eur žalovanému. Zmluva obsahuje vyhlásenie, že peňažné prostriedky prevzal žalovaný pred podpisom zmluvy (čl.2.2). Odovzdanie požičanej sumy žalobca dokladoval výpisom z účtu o zaslaní sumy 30.000 USD žalovanému. Nebolo sporné, že uvedená suma bola zaslaná žalovanému. Išlo však o jednu z platieb, ktoré žalobca v priebehu rokov 2003 - 2007 zasielal na účet žalovaného. Žalobca pritom tvrdil, že peniaze zaslal žalovanému len raz. Zaslaná suma 30.000 USD nezodpovedá žalovanej a v písomnej zmluve uvedenej sume 19.916,35 eur. Žalobca tvrdil, že išlo o výmenný kurz komerčných bánk v roku 2006, potom že o konverzný kurz v septembri 2009 a neskôr, že ide o Forex kurz v septembri 2009, avšak prepočet zaslanej sumy 30.000 USD na sumu 19.916,35 eur nebol žiadnym z uvedených spôsobov relevantne preukázaný. Pri žiadnom zo spomínaných výpočtoch nezodpovedá suma 30.000 USD sume 19.916,35 eur. Súd preto nevidí súvislosť medzi poukázaním sumy 30.000 USD a sumou 19.916,35 eur uvedenou v uzavretej zmluve. Na podklade zmluvy zo dňa 8.9.2009 a ani na základe prípadnej inej zmluvy o pôžičke nebolo preukázané reálne poskytnutie finančných prostriedkov 19.916,35 eur žalovanému, čo je nevyhnutné pre uzavretie zmluvy o pôžičke ako tzv. reálneho kontraktu.
21. Súd zdôrazňuje, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore. V danom prípade bol žalobca povinný preukázať, že došlo ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky. Túto povinnosť si podľa súdu nesplnil.
22. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by mohlo ísť o tzv. privatívnu nováciu záväzku. Podľa § 516 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka účastníci zmluvy môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší
záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že ide o zmenu pôvodného záväzku (na tento nie je žiaden odkaz) a ako už bolo uvedené, ani súvis zaslanej sumy 30.000 USD a sumy uvedenej v zmluve 19.916,35 eur.
23. Žalovaný považoval splnomocnenie, na podklade ktorého za žalobcu zmluvu uzavrel jeho otec, za neplatné pre jeho neurčitosť a všeobecnosť s poukazom na to, že išlo o generálne splnomocnenie, ktoré však podľa výpovede žalobcu bolo uzavreté len pre účel uzavretia zmluvy o pôžičke. Podľa ust. § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Na základe všeobecného / generálneho plnomocenstva je splnomocnenec oprávnený robiť za splnomocnenca všetky právne úkony, okrem tých, na ktoré sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo alebo tých, pri ktorých zastúpenie nie je možné. Vyjadrenie rozsahu splnomocnenia ako zastupovanie vo veciach majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné a vo veciach preberania listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k zastupovaniu jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR súd považuje za dostatočne určité a akceptovateľné ako všeobecné plnomocenstvo. Skutočnosť, že splnomocnenie malo slúžiť len na uzavretie zmluvy o pôžičke, je irelevantná. Takýto právny úkon spadá pod rozsah vymedzený v splnomocnení a ak sa splnomocniteľ rozhodol splnomocnenie koncipovať širšie, ako tzv. všeobecné splnomocnenie, je to na jeho vôli a nezakladá to neplatnosť plnomocenstva. V splnomocnení zo dňa 28.8.2009 neabsentuje rozsah splnomocnenia.
24. Súd uveril tvrdeniam žalovaného, že zmluva zo dňa 8.9.2009 predstavovala zábezpeku pre vyplatenie obchodného podielu žalobcovi. Bolo preukázané, že neb. matka žalobcu mala dlhy a bolo voči nej vedených niekoľko exekučných konaní. Dedičské konanie po nej bolo zastavené pre nemajetnosť, pritom v roku 2008, predchádzajúcom jej smrti, mala spoločnosť Dgroup, s.r.o. ktorej bola spoločníkom, hodnotu skladových zásob vo výške 3.879.000,-Sk. Dôvodom neuvedenia tohto majetku v dedičskom konaní boli zrejme dlhy poručiteľky, ktoré by boli v dedičskom konaní z uvedeného majetku uhradené. Z dôvodu exekučných konaní vedených na majetok matky žalobcu táto nemala vedený účet a peniaze posielané žalobcom z USA boli posielané na účet žalovaného. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že všetky takto zaslané platby boli takmer okamžite po pripísaní vybraté. Dňa 3.4.2006 bola na účet žalovaného zaslaná žalobcom suma 30.000 USD. Podľa potvrdenia zo dňa 6.4.2006 suma 30.000 USD bola odovzdaná matke žalobcu. Žalobca síce namietal pravosť uvedeného potvrdenia, avšak na preukázanie uvedených tvrdení nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Podpísanie prevzatia uvedenej sumy nasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že všetky platby posielané žalobcom žalovanému boli matke žalobcu v priebehu najbližších dní odovzdávané.
25. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je jeho vážnosť. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolnosti daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa zaraďujú prípady vnútornej výhrady (prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením, aby nenastali právne následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú), predstieraných právnych úkonov a právnych úkonov vyvolaných žartom alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho nie je vážna. Od týchto vedomých vád vážnosti vôle je potrebné odlišovať nevedomé vady vážnosti vôle, kedy strana nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom, napríklad omyl. .... Simulovaný, predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle (Števček a spol., Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, s. 240). Ide tu o nezhodu vôle a jej prejavu.
27. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným. ..... Simulovaný právny úkon je neplatný nielen
z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi (Števček a spol., Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, s. 306).
28. Následkom absencie vážnosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky t.j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), ak sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom (A. O.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, s. 493).
29. V danom prípade súd považuje zmluvu zo dňa 8.9.2009 za simulovaný právny úkon, ktorý je z vyššie uvedených dôvodov absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je platný ani disimulovaný, zastieraný právny úkon, pretože nebolo zistené uzavretie iného právneho úkonu so všetkými zákonnými náležitosťami (§ 41a Občianskeho zákonníka).
30. Žalovaný v konaní namietal premlčanie žalobou uplatneného nároku. Nakoľko nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, na podklade ktorej by bola žalovanému požičaná suma 30.000 USD, poukázanie tejto sumy na účet žalovaného mohlo byť bezdôvodným obohatením.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu v súlade s ust. 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 - § 110 Občianskeho zákonníka).
33. Podľa ust. § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).
35. Zákon pre premlčanie bezdôvodného obohatenia stanovuje 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zároveň je stanovená 3-ročná objektívna premlčacia lehota 3 roky a začína plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.
36. V danom prípade bola suma 30.000 USD zaslaná žalovanému na účet dňa 3.4.2006. Ak išlo o bezdôvodne zaslanú platbu, počnúc dňom nasledujúcim začala plynúť lehota pre premlčanie práva. Žalobca vedel, komu túto sumu posielal, a teda kto by sa týmto mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 4.4.2008 a keďže žaloba podaná dňa 13.9.2011, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Premlčané právo, ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, nemožno súdom priznať.
37. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by mala byť suma 30.000 USD poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke (čo síce v konaní nebolo preukázané), aj v tomto prípade je nárok uplatnený neskoro, po uplynutí lehoty pre uplatnenie práva na súde. V uvedenom prípade platí všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynúca odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ak mala byť podľa žalobcu pôžička vrátená do jedného roka od jej poskytnutia t.j. do 3.4.2007, premlčacia lehota začala plynúť dňa 4.4.2007 a uplynula dňa 4.4.2010.
38. Súd však poukazuje na odsek 24 a 29 odôvodnenia, z dôvodov ktorých posúdil zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009 ako simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný. Na základe neplatného právneho
úkonu nemožno poskytnúť plnenie. Žaloba bola predovšetkým z uvedeného dôvodu v celom rozsahu zamietnutá. Súd nepovažoval za potrebné vykonať v konaní dôkaz navrhnutý žalovaným - vypočutie notára prejednávajúceho dedičstvo po nebohej matke žalobcu za účelom ozrejmenia, na základe čoho notár v rámci prejednávania dedičstva skonštatoval nemajetnosť nebohej matky žalobcu, keď mala obchodný podiel v spoločnosti Dgroup s.r.o., ktorý bol bonitný. Vykonanie navrhovaného dôkazu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže pre rozhodnutie súdu vo veci nebolo potrebné zisťovať skutočnosti, ktoré by z výpovede svedka mohli vyplynúť. Súd mal na podklade iných dôkazov skutkový stav veci za dostatočne ustálený.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 CSP).
40. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu, bola mu priznaná plná náhrada trov konania. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP). Odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
41. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).