Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-45-2019.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. H., N.. XX.XX.XXXX, A. S. Y. XXX, o zaplatenie sumy 14.973,27 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.973,27 €, vyčíslený úrok vo výške 654,43 €, úrok vo výške 9,29 % ročne z istiny 14.973,27 € od 14.02.2018 do zaplatenia, maximálne do výšky zmluvného úroku 4.738,07 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14.973,27 € od 14.02.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2019 domáhal zaplatenia sumy 14.973,27 € s vyčísleným úrokom z úveru do zosplatnenia vo výške 654,43 €, s úrokom vo výške 9,29 ročne z istiny 14.973,27 € od 14.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.973,27 € od 14.2.2018 € do zaplatenie a zo sumy 654,43 € od 14.2.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123 zlúčený so žalobcom od 1.8.2017 dňa 05.05.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX a poskytol peňažné prostriedky vo výške 18.000,00 €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.05.2024. Úverová zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti, bonita žalovaného bola overená. Žalovaný riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca na základe Vyhlásenia predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 13.02.2018 v zmysle § 565 zák. OZ, v súlade s ČI. 4 bod 3 a 5 zmluvy, to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia II. upomienkou zo dňa 02. 10. 2017. Dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 13.02.2018) predstavovala sumu vo výške 14 973,27 € z poskytnutého úveru vo výške 18 000 €; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 3 026,73 €. Dlžné úroky ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 13.02.2018) predstavovali sumu vo výške 654,43 € - ide o dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru splatných do predčasného zosplatnenia. Žalovaný po zosplatneni úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
2. Strany boli poučené, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku musia uplatniť včas, inak na ne súd neprihliadne (§153 zák. č. 160/20165 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti.
Žalovaný sa k podanej žalobe na výzvu súdu nevyjadril, zásielky súdu doručované na jeho adresu trvalého pobytu sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. O odročenie pojednávania strany sporu nepožiadali.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.05.2015, Upomienkou II zo dňa 02.10.2017, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.02.2018, prehľadom splácania úveru, výpočtom zmluvných úrokov, Všeobecnými obchodnými podmienkami a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 05.05.2015 uzatvoril predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 18.000,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v 108-ich splátkach po 248,50 € mesačne vždy 15. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy bola dohodnutá do 15.05.2024, splatnosť prvej splátky dňa 15.05.2015. Úroková sadzba bola dohodnutá 9,29 % ročne, RPMN bola 9,92%, priemerná RPMN bola 10,28 % . Celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť je 26.838,00 € (108 x 248,50 €).
5. Podaním zo dňa 02.10.2017 zaslal žalobca žalovanému opakovanú upomienku II, ktorou žiadal o zaplatenie dlžnej sumy 504,09 € do 5 dní z dôvodu omeškania s platením splátok úveru, dňa 13.02.2018 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a zaslal výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 15.686,75 € s príslušenstvom z dôvodu nedodržania zmluvných povinností.
6. Z prehľadu splátok ( č.l. 40) súd zistil, že žalovaný zaplatil do predčasného zosplatnenia úveru celkovú sumu 6.472,23 €, z uvedenej sumy bolo započítané na istinu suma 3.026,73,- Eur a suma 3.444,50,- Eur na úroky. Posledná úhrada uskutočnená žalovaným bola dňa 15.08.2017 vo výške 11,14 €. Od toho času žalobca neeviduje žiadnu splátku. Žalobným návrhom si žalobca uplatňuje sumu istiny 14.973,27 €, vyčíslený úrok do zosplatnenia vo výške 654,43 €, úrok vo výške 9,29% ročne z istiny 14.973,27 € od 14.02.2018 do zaplatenia. žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,00% z nesplatenej istiny 14.973,27 € a z úrokov 654,43 € od 14.02.2018 do zaplatenia.
7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 14.2.2018 bola vo výške 0,00%.
8. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ (spoločnosť, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) so žalovaným ako spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Uvedená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí tak obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd skúmaním jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, pričom žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu a tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, súd tak považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
10. Pri preskúmavaní jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobcom súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný iba čiastočne. Súd priznal nárok v časti uplatnenej istiny 14.973,27 € ako aj vyčísleného úroku do zosplatnenia 654,43 €, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 14.973,27 €, táto suma predstavuje rozdiel poskytnutej sumy úveru 18.000,- € po odpočítaní uhradených splátok istiny žalovaným do dňa zosplatnenia vo výške 3.026,73 €. Rovnako súd priznal vyčíslený úrok z úveru do zosplatnenia vo výške 654,43 €, vypočítaný ako 9,29 %-tný dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru vo výške 4.099,93 € znížený o zaplatené úroky žalovaným 3.445,50 € do predčasného zosplatnenia. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z istiny 14.973,27 € od 14.2.2018 (nasledujúci deň po zosplatnení) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z úveru a úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
11. V časti uplatneného zmluvného úroku si žalobca zmluvný úrok uplatňuje aj po zosplatnení úveru, t.j. po dátume 13.02.2018. Otázku nároku veriteľa na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení riešil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020 uviedol, že : Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné
úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
12. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do konečného zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny aj po zosplatnení, avšak limitovaný vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7Cdo 118/2019 zo dňa 26.08.2020.
13. V súdenom prípade pri uzatvorení zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal pri riadnom splácaní úveru do konečnej splatnosti úveru (15.05.2024) zaplatiť úrok vo výške 9,29 % ročne. Súd tak uvedený zmluvný úrok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy priznal aj po zosplatnení, avšak jeho výšku limitoval hornou hranicou vyplývajúcou zo zmluvy, zistenou z celkového prehľadu plánovaných splátok. Z prehľadu splácania jednotlivých splátok žalovaným vyplýva, že žalobca do zosplatnenia úveru na úrokoch zaplatil sumu 3.445,50 Eur. Celková suma, ktorú mal za poskytnutý úver žalovaný zaplatiť je 26.838 Eur, celkový zmluvný úrok z nej potom predstavuje sumu 8.838,- Eur (po odpočítaní istiny 18.000,- Eur). Keďže z celkového úroku bola do zosplatnenia zaplatená žalovaným na anuitných splátkach suma 3.445,50 Eur a súd žalovaného zaviazal zaplatiť kapitalizované úroky do zosplatnenia vo výške 654,43 Eur, rozdiel tak predstavuje doposiaľ neuhradený zmluvný úrok, na ktorom sa strany zmluvou zaviazali, a na túto maximálnu sumu úroku po zosplatnení má žalobca nárok. Súd tak zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnutý úrok vo výške 9,29 % ročne z dlžnej istiny odo dňa zosplatnenia, t.j. od 14.02.2018 do zaplatenia, avšak maximálne do výšky sumy 4.738,07 Eur (8.838,- Eur - 3.445,50 Eur - 654,43 Eur), ktorá suma zároveň predstavuje doposiaľ neuhradený zmluvný úrok dohodnutý - tzn. hornú hranicu zmluvného úroku. Vo zvyšnej časti uplatneného zmluvného úroku žalobu zamietol, v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko žalobca nemá nárok na úrok po konečnej splatnosti úveru vyplývajúci zo zmluvy.
14. Úroky, ako aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Právo žalobcu požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán, nakoľko takáto je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Potom žaloba nie je dôvodná ani v časti, v rámci ktorej sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania 5 % ročne z vyčíslených úrokov 654,43 € (úroky z omeškania z dojednaných úrokov) od 14.2.2018 do zaplatenia, a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol (druhý výrok tohto rozsudku).
15. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania z úrokov súd poznamenáva, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a za tento stav nedostatku úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi právne úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, žalobca bol plne úspešný v časti istiny, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
18. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
19. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.