Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/86/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. I., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: X.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, R. K. R. C., t.č. bytom N. X, D. a otca: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, R. K. R. C., právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 15.10.2020 sa otec maloletých detí domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. I., narodenej XX.XX.XXXX sumou 400,- eur mesačne a na výživu maloletej N. I., narodenej XX.XX.XXXX sumou 300,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od konaní vedených na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. a , predmetom ktorých bola úprava rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, poklesol jeho priemerný čistý mesačný príjem o viac ako 948,59 eur, v dôsledku zmeny odmeňovacieho systému a zániku jeho funkcie člena dozornej rady. Taktiež, že došlo k čiastočnej zmene nákladov na strane plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k synovi V., ktorý z dôvodu dochádzky na vysokú školu v T. má prenajatý byt, za ktorý platí nájomné vo výške 125,- eur mesačne.

3. Z doplneného podania k nariadeniu neodkladného opatrenia zo dňa 21.10.2020, vyplýva, že otec žiada o zmenu pôvodného návrhu doručeného tunajšiemu súdu dňa 15.10.2020 vo veci výživného k maloletým deťom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. I., narodenej XX.XX.XXXX sumou 550,- eur mesačne a maloletej N. I., narodenej XX.XX.XXXX sumou 450,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Otec má štyri vyživovacie povinnosti voči deťom, t.j. okrem vyživovacej povinnosti na dcéry Q. a N., aj vyživovaciu povinnosť na syna V. a dcéru E.. Má za to, že všetky jeho deti majú rovnaké právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, avšak práve aktuálna úprava plnenia vyživovacej povinnosti otca podľa rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. k maloletej Q. a N. spôsobuje, že plnenie týchto dvoch vyživovacích povinností spotrebuje spolu 1.500,- eur z jeho príjmu (860,- eur + 640,- eur), čo predstavuje 34,5 % z priemerného čistého príjmu otca. Maloletá E. sa narodila až po vydaní rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Matka maloletej E. a manželka otca je t.č. na rodičovskej dovolenke, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 370,- eur, teda zabezpečenie finančných prostriedkov na potreby dcéry E. je primárne na pleciach otca. Po odpočítaní výdavkov na bývanie otcovi zostane na pokrytie jeho

výdavkov suma približne vo výške 1.000,- eur, z ktorej musí zabezpečiť všetky potreby syna V., dcéry E., manželky a svoje výdavky.

4. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo o rodine.

12. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

13. S poukázaním na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh otca, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením ( C.m.p.) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive. V súčasnej dobe prebieha konanie na tunajšom súde vo veci samej - o zníženie výživného, pod sp. zn. , kde je potrebné vykonať riadne dokazovanie. Súd dáva otcovi do pozornosti, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter a nie je rozhodnutím vo veci samej a možno ho

nariadiť iba v nevyhnutnom rozsahu za účelom prevencie. Neodkladným opatrením nemožno znížiť výživné, nakoľko uvedené rozhodnutie si vyžaduje podrobné dokazovanie a taktiež by nebolo v záujme maloletého dieťaťa, na ktorý súd prihliada prvorado. Porovnanie okolnosti dôležitých pre určovanie výživného ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania, presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia a bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Až na základe takto vykonaného dokazovania, bude úlohou súdu nanovo rozhodnúť o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom podľa zásad uvedených v ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine. Otec teda nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť jeho nároku, ktorému by sa mala poskytnúť predbežná ochrana ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ponechaná úprava výživného je v najlepšom záujem mal detí, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej v konaní vedenom pod sp.zn. .

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie otcom požadovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené a neexistuje nevyhnutná potreba úpravy pomerov.

15. Súd bude ďalej konať vo veci samej sp.zn. .

16. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.