Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-30-2020.pdf
PDF · 117.37 KB
Case nature
Subarea
16CoP/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky Z.. X. K., K.., rodenej H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., S. 1, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., advokátska kancelária Banská Bystrica, Havranské 11, IČO: 50138707 a manžela navrhovateľky F.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., S. 1, zastúpeného v konaní advokátkou JUDr. Mgr. Ivanou Schwarzovou, advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 41, IČO: 42187966, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/199/2020 zo dňa 24. 09. 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd dočasne odovzdal maloletého K. K., nar. XX. XX. XXXX, do starostlivosti matky a vo výroku, ktorým okresný súd dočasne zakázal otcovi maloletého dieťaťa F.. S. K., nar. XX. XX. XXXX priblížiť sa na vzdialenosť 5 (päť) metrov k matke maloletého dieťaťa Z.. Lucii K., K.., nar. XX. XX. XXXX, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým okresný súd dočasne zakázal otcovi maloletého dieťaťa F.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, priblížiť sa na vzdialenosť 5 (päť) metrov k maloletému dieťaťu K. K., nar. XX. XX. XXXX, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu z a m i e t a .
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trvaní neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zostáva nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd dočasne odovzdal maloletého K. K. do starostlivosti matky a zakázal otcovi maloletého dieťaťa priblížiť sa na vzdialenosť 5 (päť) metrov k matke maloletého dieťaťa a k maloletému dieťaťu, s výnimkou účasti účastníkov na procesných úkonoch v súdnom konaní. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého dočasne výživným a rozhodol o trvaní neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/199/2020) zamietol.
2. Okresný súd v konaní zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 09. 2020 domáhala vo veci samej rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu tak, že súd zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti, určí otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu výživným v sume 500,- € mesačne, styk otca s maloletým ponechá na dohodu rodičov a určí, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Toho istého dňa matka maloletého podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu priblíženia otca k nej
aj k maloletému na vzdialenosť 5 (päť) metrov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 365 CMP a zakázať otcovi maloletého dieťaťa sa k nej a k maloletému približovať v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Súd mal za to, že matkou podaný návrh nespĺňa podmienky pre aplikáciu ust. § 365 CMP, ktoré umožňuje súdu zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti neodkladným opatrením v prípade ochrany maloletého dieťaťa, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti (napr. úmrtie rodičov, opustenie dieťaťa rodičmi, alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený - napr. vážne zanedbanie dieťaťa, zneužívanie). Maloletý sa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nenachádzal bez akejkoľvek starostlivosti, táto mu bola zabezpečená a nebol ani vystavený tak vážnemu a intenzívnemu ohrozeniu, ako to vyžaduje aplikácia ust. § 365 CMP. Z návrhu matky a z pripojených listín mal však súd osvedčené, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 367 CMP a napriek reálnej starostlivosti matky o maloletého je dôvodné dočasné odovzdanie maloletého do jej starostlivosti. Súd poukázal na to, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého je pre súd prvoradý záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom súd posudzuje celý súhrn okolností, ako je napr. bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, úroveň starostlivosti o dieťa, ako i ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Z obsahu návrhu a zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré matka doložila do spisu, má súd osvedčené, že medzi navrhovateľkou a jej manželom vznikali hádky a rôzne nedorozumenia, ktoré neskôr viedli k tomu, že manžel navrhovateľky sa k nej začal správať neprimerane, kritizoval ju, ponižoval, vyvolával v nej pocity viny, verbálne jej nadával, označoval ju za psychicky chorú, zhadzoval ju pred maloletým. Tieto verbálne a emocionálne útoky trvajú dlhšiu dobu (podávané trestné oznámenia už v roku 2019, posudzované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu), pričom ich množstvo a intenzita vyústili do situácie, kedy sa navrhovateľka začala obávať o svoje duševné zdravie a vyhľadala lekársku pomoc. Z predloženej lekárskej správy mal súd osvedčené, že navrhovateľka pociťovala veľký stres, tlak na hrudi, úzkosť, čo lekár po vyšetrení uzavrel ako neurasténiu od domácej tyranie (poznámka súdu prvej inštancie
- nervová vyčerpanosť, zrútenie). Navrhovateľka sa následne rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. Zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti súd potom dospel k záveru, že je potrebné a nevyhnutné upraviť pomery manželov (aj) k maloletému dieťaťu neodkladným opatrením. Hoci navrhovateľka neosvedčila, že by otec uskutočňoval nejaké reálne kroky, ktorými by vyňal alebo by sa pokúsil vyňať maloletého zo starostlivosti matky a nebolo osvedčené, že by otec bol fyzicky alebo psychicky násilný aj voči maloletému, mal súd za to, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému do právoplatného skončenia vo veci samej je v záujme maloletého dieťaťa z dôvodu, aby súdnym rozhodnutím bola garantovaná stabilita a bezpečnosť prostredia, v ktorom sa maloletý zdržiava a predovšetkým ochrana jeho telesného, duševného a citového vývinu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ rodičia majú medzi sebou neustále nezhody a konflikty, ktorých svedkom je i maloleté dieťa (otec v prítomnosti maloletého matke nadáva, vyhráža sa jej), ktoré je nepriamo týmito konfliktami ovplyvnené (maloletý opakuje správanie otca, odháňa matku, je k nej agrestívny) a neustále ataky a útoky vykazujú znaky psychického násilia takej intenzity, že je ohrozená duševná integrita matky ako blízkej osoby maloletého, je namieste, aby súd upravil aj pomery maloletého dieťaťa neodkladným opatrením tak, že maloletý bude dočasne odovzdaný do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho a je pre maloletého z hľadiska veku najbližšou osobou. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za dôvodný aj návrh matky na uloženie zákazu priblíženia otcovi k nej aj k maloletému.
3. Návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého súd nepovažoval za dôvodný, keďže ustanovenie § 366 CMP umožňuje súdu nariadiť platenie výživného neodkladným opatrením, ale len v nevyhnutnej miere, t. j. len v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb maloletého dieťaťa, ak je ohrozované uspokojenie jeho základných potrieb. Nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu, avšak pri rozhodovaní súd nevychádza z celkovo zistených pomerov v zmysle Zákona o rodine, ktoré skúma až v konaní vo veci samej. Súd nemal osvedčené, že je ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb maloletého, matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti zakladajúce dôvodnosť nároku na určenie výživného neodkladným opatrením, neodôvodnila navrhovanú sumu výživného, ani odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z návrhu matky nevyplýva, či si otec plní vyživovaciu povinnosť maloletému dieťaťu.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 365 ods. 1 - 367 ods. 1 CMP a podľa §-u 325 ods. 2 písm. h/ CSP.
5. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) otec maloletého dieťaťa. Odvolanie podal proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd dočasne odovzdal maloletého do starostlivosti matky a proti výroku, ktorým dočasne zakázal otcovi maloletého dieťa priblížiť sa na vzdialenosť 5 (päť) metrov k matke a k maloletému dieťaťu. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Podľa jeho názoru súd dospel vo veci k nesprávnym skutkovým zisteniam, neprihliadal a dostatočne nevyhodnotil záujem maloletého dieťaťa, resp. súd vyhodnotil skutočnosti jednostranne prezentované zo strany matky bez komplexného posúdenia všetkých dostupných dôkazov a faktov. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom práve v dôsledku tohto neodkladného opatrenia je maloleté dieťa vystavené akútnemu stresu z odlúčenia od otca.
6. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukázal na to, že najmä z jeho iniciatívy chodili na výlety ako rodina, manželka sa slobodne rozhodovala, ako chcela tráviť voľný čas a ona ho stále upozorňovala na jeho „nedostatky“, napr. nesúhlasila s jeho pozvanými hosťami na svadbu, poučovala ho ako sa má správať, a pod. Pokiaľ manželka v konaní tvrdila, že jej vypína počítač, tvrdil, že manželka používa počítač z čias vysokej školy, je starý a žiaľ sa často vypína. Poistky v byte nikdy nevypol, manželka bola počas doktorandského štúdia často nervózna, nevedela si zorganizovať osobný a pracovný čas, preto sedela pri počítači do polnoci, následkom čoho bola celý nasledujúci deň nevyspatá, mrzutá, všetko ju rozčuľovalo. On ju podporoval v štúdiu, zariadil jej komplet izbu vybavením, vozil ju do Y., prispôsoboval si pracovný čas, aby jej bol k dispozícii a pomáhal kompletovať jej práce. Po troch mesiacoch ho obvinila, že má milenku a neverila, že chodí opravovať garáž. Nikdy neuvarila podľa jeho želania, varil si sám, domáce práce tiež robil hlavne on. Manželka mala rôzne zdravotné problémy, ktoré akceptoval, snažil sa jej pomôcť ich riešiť, ale ona neakceptovala odporúčania odborníkov vo vzťahu k výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Snažil sa napríklad, aby neprekurovala byt, nakoľko bol potom veľmi suchý vzduch a dieťa reagovalo zle. Keď udržiaval v byte teplotu do 23 oC, dieťa nebolo skoro vôbec choré. Manželke a rodine vždy pomáhal, venoval všetok svoj voľný čas, staral sa o príbuzných manželky, matku, tetu, doučoval jej sestru, opravoval im byt, staral sa o dom vo L.. On navrhol zúženie BSM, keďže išlo o záujem manželky, nakoľko táto nechcela figurovať na prípadnom hypotekárnom úvere ako spoludlžník. Manželka by bola oslobodená od akýchkoľvek záväzkov, ktoré by mal len on sám. Napriek prvotnému súhlasu manželky k čerpaniu hypotekárneho úveru, táto zmenila z jemu neznámych dôvodov svoj názor a pri tejto téme prešla do hystérie. Opakovane sa stalo, že ho manželka bila aj pred synom. On jej dieťa nikdy nevzal, naopak navrhovateľka mu od 24. 09. 2020 znemožňuje akýkoľvek kontakt s jeho synom nielen fyzicky, ale aj telefonicky, či elektronicky bez akéhokoľvek dôvodu. Dieťa bolo na neho zvyknuté, spolu raňajkovali, chystali sa do škôlky, kam ho vozil alebo ho zo škôlky viezol domov. Dieťa si nevybralo, že bude násilne odlúčené od otca a je to absolútne porušenie jeho práv na rovnocenný kontakt s otcom ako aj s matkou. Manželka často interpretovala realitu inak, aká v skutočnosti je. Nikdy manželku pred dieťaťom slovne ani inak nenapádal. Navrhovateľka mala ešte pred manželstvom vážny problém so sebaprijatím, chodil s ňou k psychológovi, jej stav prerástol až k sebapoškodzovaniu, užívala lieky na ukľudnenie (atarax) a lieky užíva aj v súčasnosti. Navrhovateľka nezvládala rôzne detské prejavy u maloletého, syn občas vystrájal ako každé dieťa jeho veku, chcel sa blázniť, hrať, bol hlučný, čo matku znervózňovalo a vyrušovalo, tieto situácie vždy riešil on. Pre maloletého je škodlivé preberať výhradne vzorce správania sa jeho matky, nakoľko on synovi poskytoval protiváhu. Nikdy dieťa nezneužil na dosiahnutie svojich cieľov, naopak robila to navrhovateľka. Lekár slúžiaci na pohotovosti bol zneužitý navrhovateľkou na vypracovanie konkrétnej správy, pričom vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľky. Keďže fyzické napadnutie mu navrhovateľka nedokáže preukázať, účelovo ho obviňuje z psychického týrania, čo nie je založené na žiadnych relevantných a logicky odôvodnených dôkazoch. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia sa javí ako naliehavé a nevyhnutné. Poukázal na to, že lekár slúžiaci dňa 12. 09. 2020 na pohotovosti bol všeobecný lekár, ktorý vo svojej správe vychádzal výhradne z tvrdení ošetrovanej pacientky, stačilo jej uviesť, že pociťuje tlak na hrudníku, úzkosť, že sa necíti dobre, lebo jej ubližuje manžel. Z predloženej správy nevyplýva žiadne zistenie o akomkoľvek zdravotnom probléme navrhovateľky, všetky jej ukazovatele boli v poriadku a v norme, po fyzickej stránke bola absolútne v poriadku. Dotyčný lekár nemal žiadnu možnosť odborne zistiť a vyšetriť psychický stav pacientky, ktorú videl v rámci všeobecnej prehliadky a nemal na to ani potrebnú kvalifikáciu. Navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný lekársky nález psychológa alebo psychiatra, z ktorého by vyplynuli objektívne zistené skutočnosti osvedčujúce u navrhovateľky syndróm týranej osoby. Navrhovateľka po podaní trestného oznámenia proti jeho osobe dňa 16. 09. 2020 a po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17. 09. 2020 prišla dobrovoľne do ich domácnosti, spala s ním v manželskej posteli od 19. 09. 2020 do 21. 09. 2020, dňa 20. 09. 2020 boli
ako rodina na spoločnom výlete v Turčianskych Y.. Pýta sa teda súdu o aké týranie tu z jeho strany ide a ako je pre syna nebezpečný. Matka dieťaťa mu od 24. 09. 2020, kedy jej bolo predmetné uznesenie doručené, totálne zamedzila kontakt s dieťaťom akoukoľvek formou, zneužila právo vo svoj prospech a maloleté dieťa na svoje ciele. Dňa 25. 09. 2020 PhD. Z. A. - psychológ, psychoterapeut vyhotovila správu o priebehu a závere psychologického poradenstva vo vzťahu k navrhovateľke a k nemu počas párovej terapie, pričom v správe sa uvádza, okrem iného, že nebolo zistené ohrozenie dieťaťa zo strany otca. Dňa 02. 10. 2020 kontaktoval ÚPSVaR s tým, že matka mu neposkytuje o dieťati žiadne informácie. V škôlke mu rovnako odmietajú poskytnúť informácie o dieťati na základe pokynu matky a rozhodnutia riaditeľky škôlky. Je nesporné, že medzi rodičmi je silný antagonistický vzťah, čo však samo o sebe nemôže byť zákonným ani iným dôvodom pre zákaz styku otca a dieťaťa. Uznesenie okresného súdu preto žiadal zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
7. Otec k odvolaniu pripojil fotokópiu úradných záznamov spísaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny G. G., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 18. 09. 2020, 23. 09. 2020, 02. 10. 2020, 09. 10. 2020, správu o priebehu psychologického poradenského procesu zo dňa 25. 09. 2020 spísanú K.. Z. A. - psychológ, psychoterapeut, ambulancia poradenskej psychológie a psychoterapie, výňatky z SMS komunikácie medzi navrhovateľkou a ním.
8. K odvolaniu otca maloletého podala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Uviedla, že odvolanie otca považuje za nepravdivé, skutočnosti v ňom uvádzané za účelové a zavádzajúce, vytiahnuté z celkového kontextu. Tvrdenia otca v celom rozsahu poprela, nie je pravdou, že otca maloletého bila, nakoľko len jedenkrát sa stalo, že ho nechtiac poškrabala, keď jej vykrútil ruku, pretože sa bránila. Nie je pravda, že sa o maloleté dieťa v čase choroby staral iba on. Keď bol otec maloletého doma a K. sa zobudil alebo potreboval starostlivosť, hru, pozornosť, podať liek a podobne, otec rýchlo za ním bežal tak, aby ju predbehol a začal ju od maloletého odháňať, rukou ju odstrkoval von z miestnosti a v druhej ruke držal malého, osočoval ju, že je neschopná sa o neho postarať, že má ísť preč, že malý potrebuje otca a nie neschopnú a prehnanú matku. Nedovolil jej podať mu lieky alebo ho ponosiť na rukách, keď malý potreboval iba lásku a pocit bezpečia. Pokiaľ otec tvrdil, že vystupovala hystericky ohľadom jeho návrhu kúpy alebo stavby domu, tieto tvrdenia otca sú tiež nepravdivé. Otec bez rozmyslu chcel vziať úver na 320 000,- €, ktorým by zadĺžil rodinu a ukrátil maloleté dieťa. Ona sa tiež chcela posúvať a možno v budúcnosti stavať alebo si kúpiť dom, ale otec toto robil vždy bez rozmyslu a porozprávania sa o tom. Má iba jeden príjem, ktorý nie je až taký, aby polovicu z neho mohol dať na úver iba kvôli tomu, že sa rozhodol práve teraz a v tak ťažkej situácii stavať dom bez toho, aby sa s ňou o tom poradil. Mohol rodinu dostať do veľmi zlej finančnej situácie a absolútne neprihliadal na dôsledky. Vždy ju pred druhými zhadzoval a ponižoval, pred maloletým dieťaťom rozprával, že mama je chorá, že potrebuje lieky. Školné platili z jedného účtu, kde boli aj jej peniaze z jej príjmu. Uznala, že mala zdravotné problémy, kvôli ktorým musela brať aj lieky na upokojenie, avšak po odsťahovaní sa a nariadení neodkladného opatrenia tieto už nemusí užívať. Otec žiadne svoje tvrdenia v odvolaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Ním doložené písomnosti nepreukazujú jeho tvrdenia, iba to, že sa matka snažila zachovať manželstvo. Uznesenie okresného súdu žiadala potvrdiť.
9. Dňa 28. 10. 2020 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie kolízneho opatrovníka z 27. 10. 2010 k návrhu vo veci samej, z ktorého okrem iného vyplýva, že rodičia nemajú záujem na zachovaní manželstva a za týmto účelom návštevy poradenského procesu, medzi rodičmi je sporná otázka výchovného prostredia dieťaťa, obaja rodičia navrhujú maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia prezentovali pred úradom, že schopní dieťaťu zabezpečiť riadnu starostlivosť, vzájomne si namietali povahy, starostlivosť a výchovu dieťaťa. Matka poukazovala na dlhodobé psychické týranie zo strany otca a otec na psychickú a emočnú labilitu matky. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali do 9/2020. Z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, v akom rozsahu zabezpečovali osobnú starostlivosť o dieťa, že maloletý je zvyknutý na zabezpečovanie starostlivosti obomi rodičmi. Maloletý má podľa ich vyjadrení k nim pozitívny vzťah. Kolízny opatrovník odporučil v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, okrem iného, za účelom posúdenia osobnosti oboch rodičov a vhodnosti výchovného prostredia u nich. Prílohou vyjadrenia je aj úradný záznam zo dňa 14. 10. 2019, fotokópia rodného listu maloletého dieťaťa, záznam zo dňa 18. 10. 2019 - Terénna sociálna práca - inštitúcia dňa 18. 10. 2019, ďalší záznam zo dňa 21. 11. 2019, úradný záznam zo dňa 23. 10. 2019, „Zhodnotenie situácie dieťaťa a rodiny a určenie miery ohrozenia dieťaťa“ zo dňa 24. 10. 2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že miera ohrozenia dieťaťa je nízka (č. l. 114 spisu), úradný záznam zo dňa 28. 10. 2019, zo dňa 06. 12. 2019, záznam z vykonania terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí dňa 12. 12. 2019, záznam - terénna sociálna práca -
inštitúcia zo dňa 22. 01. 2020, zo dňa 28. 01. 2020, úradný záznam zo dňa 31. 01. 2020, „Zhodnotenie situácie dieťaťa a rodiny a určenie miery ohrozenia dieťaťa“ zo dňa 03. 02. 2020, z ktorého okrem iného vyplýva, že miera ohrozenia dieťaťa je - „bez ohrozenia“. Ďalej bol pripojený úradný záznam zo dňa 05. 02. 2020, 19. 08. 2020, 18. 09. 2020, 23. 09. 2020, 02. 10. 2020, fotokópia záznamu telefonických hovorov a SMS - komunikácie medzi rodičmi maloletého, úradný záznam zo dňa 09. 10. 2020, žiadosť matky o zmenu kolízneho opatrovníka a odpoveď na túto žiadosť.
10. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť alebo zmeniť. Uviedol, že dosiaľ sa obidvaja rodičia podieľali na starostlivosti od dieťa jeho narodenia, dieťa je na túto zvyknuté a má vytvorený pozitívny vzťah k obidvom rodičom, preto obmedzenie kontaktu dieťaťa s jedným z rodičov nie je v jeho záujme. Rodičia nie sú schopní situácie adekvátne a konštruktívne riešiť pre rozdielnosť pováh a subjektívne vnímanie toho-ktorého rodiča. Poukázal na závery správy K.. A., ktorá poukázala na neprimeranú komunikáciu rodičov s neadekvátnymi emočnými reakciami, ktorá je označená ako ohrozujúca pre dieťa. Rodičia od 17. 09. 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa, a preto kolízny opatrovník odporučil súdu dočasne upraviť pomery medzi rodičmi tak, aby mali obidvaja možnosť podieľať sa osobne na starostlivosti a výchove dieťaťa do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na jeho prejednanie (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a napadnuté uznesenie okresného súdu čiastočne ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a čiastočne podľa ust. § 388 CSP zmenil a návrh matky v tomto rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Podľa § 365 ods. 1 CMP ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
18. Okresný súd sa v konaní vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd dočasne odovzdal maloletého do starostlivosti matky a dočasne zakázal otcovi maloletého dieťaťa priblížiť sa na vzdialenosť päť metrov k matke maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 32P/199/2020 bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého potom súd prvej inštancie vyvodil aj správne právne závery. V konaní nie je sporným tá skutočnosť, že rodičia nemajú záujem na zachovaní manželstva a je medzi nimi sporná otázka výchovného prostredia dieťaťa, keďže obaja rodičia žiadajú maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Z vyjadrení rodičov maloletého dieťaťa, ako ani z listinných dôkazov predložených v konaní, nevyplýva, že by niektorý z nich nebol schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Títo si namietali navzájom svoje povahy, starostlivosť a výchovu dieťaťa, matka poukazovala na dlhodobé psychické týranie zo strany otca a otec na psychickú a emočnú labilitu matky. Matka sa dňom 17. 09. 2020 odsťahovala
zo spoločnej domácnosti ku svojej matke, u ktorej býva v G. Bystrici v X-izbovom byte spolu s matkou a aj so svojou mladšou sestrou a maloletým dieťaťom. V konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasne obmedziť starostlivosť o maloleté dieťa zo strany jedného z rodičov a dočasne obmedziť rodičovské práva u niektorého z nich. Zároveň však je zrejmé, že tieto rodičovské práva nemôžu byť plne využívané vzhľadom na vzniknutú situáciu v konaní, keďže sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a s otcom maloletého už v spoločnej domácnosti nežije. Z uvedeného dôvodu je dôvodné dočasne odovzdať maloletého K. K. do starostlivosti jedného alebo druhého z rodičov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda v konaní o rozvode účastníkov a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého správne okresný súd považoval za prvoradý záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom súd posudzuje celý súhrn okolností, ako je napr. bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, úroveň starostlivosti o dieťa, ako i ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou. Z obsahu návrhu, zo zápisnice o trestnom oznámení, ako aj z ďalších listinných dôkazov pripojených v spise, mal súd správne za osvedčené, že medzi navrhovateľkou a jej manželom v manželstve vznikali hádky a rôzne nedorozumenia, ktoré viedli k tomu, že sa manžel navrhovateľky k nej začal správať neprimerane, kritizoval ju, ponižoval, vyvolával v nej pocity viny, verbálne jej nadával, označoval ju za psychicky chorú a zhadzoval ju pred maloletým. Takéto útoky na ňu trvajú už dlhšiu dobu a ich množstvo a intenzita vyúsťujú do situácie, kedy sa navrhovateľka začala báť o svoje duševné zdravie a vyhľadala lekársku pomoc a následne sa rozhodla aj opustiť spoločnú domácnosť. Za takejto situácie okresný súd rozhodol správne, keď dočasne maloletého zveril do starostlivosti matky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ rodičia majú medzi sebou neustále nezhody a konflikty, ktorých svedkom je i maloleté dieťa (otec v prítomnosti maloletého matke nadáva, vyhráža sa jej), ktoré je nepriamo týmito konfliktami ovplyvnené (maloletý opakuje správanie otca, odháňa matku, je k nej agresívny) a ataky a útoky zo strany otca vykazujú znaky psychického násilia takej intenzity, že je ohrozená duševná integrita matky maloletého ako blízkej osoby maloletého, je dôvodné odovzdanie maloletého do starostlivosti matky a v tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä v bode 16 dôvodov uznesenia.
19. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj tom smere, že súd nemal preukázané splnenie podmienok pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 365 (ods. 1) CMP, podľa ktorého ustanovenia, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. V súdenej veci nejde o takú situáciu, že by sa bol maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti a ani jeho život, zdravie a priaznivý vývoj nie sú vážne ohrozené alebo narušené v takom rozsahu, že by súd musel neodkladným opatrením nariadiť, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti inej osoby. Naopak, súd prvej inštancie správne vec posúdil podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, podľa ktorého ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
20. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd má za to, že rozhodovanie podľa tohto ustanovenia nemôže byť v súdenej veci dôvodom na dočasné zakázanie otcovi maloletého dieťaťa približovať sa k nemu na vzdialenosť menej ako 5 metrov, keďže matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani v ďalšom konaní, neuviedla, v čom by mohla byť telesná alebo duševná integrita maloletého konaním jeho otca ohrozená. V rozpore so závermi okresného súdu vyznieva „Zhodnotenie situácie dieťaťa a rodiny a určenie miery ohrozenia dieťaťa“ vyhotovené kolíznym opatrovníkom (sp. zn. BB2/OSPODaSK/SPO/2019/4474 zo dňa 24. 10. 2019, z ktorého vyplýva, že miera ohrozenia dieťaťa je nízka, ako aj zo dňa 03. 02. 2020, z ktorého vyplýva, že dieťa nie je ohrozené (miera ohrozenia dieťaťa - bez ohrozenia). Pokiaľ aj existuje animozita a averzia medzi rodičmi maloletého dieťaťa, táto skutočnosť nie je dôvodom, aby sa otcovi dieťaťa, ktorému dieťa nebolo dočasne odovzdané do starostlivosti bránilo v realizácii jeho základných rodičovských práv v miere nie nevyhnutnej vyplývajúcej z okolností a samotnej situácie existujúcej medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Právo jedného z rodičov v prípade, ak nežijú v spoločnej domácnosti, je nutne ale limitované rodičovskými právami druhého z rodičov. Odvolací súd len dodáva, že pokiaľ matka maloletého bráni v styku otca s ním, môže sa otec maloletého domáhať súdnej ochrany prostredníctvom návrhu na úpravu
styku s maloletým cestou súdu. Uznesenie okresného súdu vo výroku o zákaze priblíženia sa otca k dieťaťu preto odvolací súd zmenil a návrh matky v tomto rozsahu zamietol.
21. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd ponechal ako odvolaním nenapadnutý nedotknutým.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).