Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-74-2020.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/74/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča, sudcov JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci proti obžalovanému O. A., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21T/20/2018 zo dňa 29.7.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. novembra 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. A..
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 21T/20/2018 zo dňa 29.7.2020 oslobodil obžalovaného O.Á. A. spod skutku 1/ obžaloby kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a zo skutku 2/ obžaloby uznal obžalovaného za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 7. 3. 2018 v čase okolo 16:30 hod. na chodníku oproti kostolu na sídlisku T. U.. vo K. D., okres A. povedal poškodený M. A., nar. XX.X.XXXX, že keď ho policajti zoberú na výsluch ohľadom toho, čo sa stalo u suseda A. S., tak aby na neho nič nehovoril, lebo keď on bude mať z toho potom nejaký problém, keď ho zavrú, tak ho zbije a problém bude mať z toho aj rodina M. A..
Súd mu za to uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 84 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodených K. Y. Z., W..S.. so sídlom Z. T. X, XXX XX I., S. Z., S. S. I., Q.. XX. W. X a A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z..F..G.. XX/XXX, K. D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že čo sa týka skutku č. 2 právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. má obhajoba za to, že obžalovaný bol pôvodným prvým rozsudkom súdu prvého stupňa oslobodený spod obžaloby, čo potvrdzuje skutočnosť, že aj súd mal vážne pochybnosti o vine obžalovaného z tohto skutku a dôkazná situácia nepostačovala na vyvodenie nepochybného záveru o vine obžalovaného. Dôkazná situácia sa v tomto smere ani po opätovnom prejednaní veci žiadnym spôsobom nezmenila, a preto je podľa názoru obhajoby nutné aplikovať zásadu ,,v pochybnosti v prospech obžalovaného“. Z vykonaných dôkazov pri tomto skutku vyplynulo, že jedinými dôkazmi, ktoré je možné pri tomto skutku hodnotiť sú výpovede svedkov, pričom
z výpovede svedkyne S. D., ktorá je absolútne nezaujatou osobou a v tomto zmysle je výpoveď tejto svedkyne objektívna a hodnoverná, ktorá bola účastná celého stretnutia dňa 7.3.2018 vyplynulo, že na predmetnom stretnutí nedošlo zo strany obžalovaného ku konaniu, ktoré je uvádzané v obžalobe. Rovnako tak vypovedal aj svedok Y., ktorý síce mal z predmetného stretnutia odísť skôr, avšak nebolo preukázané, aby zo strany obžalovaného mali odznieť údajné vyhrážky na adresu poškodeného. Okrem poškodeného M. A., ktorý je toho času už nebohý, zo svedkov vypovedal proti obžalovanému iba svedok A.Á.J.É. A.Á., ktorý navyše pred súdom uviedol, že v čase výsluchu na polícii ho poškodený M. A. navádzal, aby vypovedal proti obžalovanému. Za tejto dôkaznej situácie, kedy dvaja nestranní svedkovia D. a Y. vypovedali v prospech obžalovaného a iba jeden svedok vypovedal v neprospech obžalovaného, pričom jeho prvotná výpoveď bola ovplyvnená navádzaním samotného poškodeného, aby tento usvedčoval obžalovaného je na mieste prijať záver, že nemožno spravodlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného. Navyše svedok A.Á.J.É. A. ako už bolo uvedené mohol mať motív klamať a vypovedať proti obžalovanému z dôvodu, že tento mal mať nejaké nezrovnalosti pred súdom týkajúce sa zmiznutia mobilného telefónu obžalovaného a zrejme mal aj obavu zo samotného poškodeného. Čo sa týka procesného postupu súdu prvého stupňa po vrátení veci na opätovné prejednanie, podľa názoru obhajoby bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol opätovne vypočuť svedka A.Á.J.É. A., čo aj logicky zdôvodnil tým, že tento svedok predtým vypovedal rozdielne, pričom svedok A.Á.J.É. A. sám pred súdom uviedol, že ho ovplyvňoval poškodený. V rámci objektívneho posúdenia vykonaného dokazovania je nutné uviesť, že svedok M. A. zomrel, čo má vplyv na objektívnu výpoveď svedka A.Á.J.É. A., ktorý by mohol svojou výpoveďou pravdivo opísať skutkový dej a odstrániť vážne rozpory v jeho výpovediach. Z dôvodu, že v prejednávanej trestnej veci ide o väzobné stíhanie, ktoré trvá viac ako dva a pol roka a doposiaľ bol rozsudok súdu prvého stupňa 2x zrušený navrhol, aby výnimočne doplnil dokazovanie odvolací súd tak, že predvolá svedka A.Á.J.É.G. A. ku skutočnostiam na odstránenie vážnych rozporov, tak ako sú uvedené vyššie.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného v skutku 2/ obžaloby zo zločinu vydierania a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na opätovné prejednanie a doplnenie dokazovania.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Na podklade dôkazov vykonaných pred okresným súdom v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci samej, po zhodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák.
Z hľadiska objektívnej stránky nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný pod hrozbou násilia nútil poškodeného M. A., aby nič nehovoril, čo sa udialo u poškodeného A. S., a ak bude mať nejaký problém, že ho zavrú, tak ho zbije a problém bude mať aj jeho rodina, pričom išlo o chránenú osobu v pozícii svedka. Z hľadiska posúdenia subjektívnej stránky konania obžalovaného aj krajský súd konštatuje, že obžalovaný sa skutku dopustil vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.
Obhajobu obžalovaného vyvracajú výpovede oboch svedkov-poškodených, ako aj svedkov M. A. a A.Á.J.É. A., ktorí priamo potvrdili, že to bol obžalovaný, kto nútil svedka poškodeného, aby tento proti jeho osobe nevypovedal.
K návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby týkajúci sa opätovného vypočutia svedka A.Á.J.É.G. A., ktorý sa mal vyjadriť k možnému ovplyvneniu jeho výpovede v neprospech obžalovaného, okresný súd správne uviedol, že tento v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní označil ako páchateľa práve obžalovaného. Následne sa okresný súd vysporiadal aj s hodnovernosťou jeho výpovede, a to aj v nadväznosti na vznesené námietky zo strany obhajoby v snahe oslabiť dôkaznú situáciu a vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.
V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že Okresný súd Michalovce už raz vo veci rozhodol a to rozsudkom sp. zn. 21T 20/2018 zo dňa 25.6.2019, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a súčasne podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný. Krajský súd vyslovil právny názor, že po zrušení veci bude potrebné, aby okresný súd posúdil konanie obžalovaného ako jednočinný súbeh trestných činov.
Po preskúmaní veci na podklade podaného odvolania odvolací súd zistil, že okresný súd sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom nadriadeného súdu po zrušení pôvodného rozsudku a na hlavnom pojednávaní uznal obžalovaného vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. a súčasne obžalovaného oslobodil spod skutku právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dôkazy, ktoré podrobne rozobral v napadnutom rozsudku a vykonal ich zákonným spôsobom. Ďalej zistil, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel tak k správnemu skutkovému zisteniu a následne k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu.
Žiadnu pochybnosť nemal krajský súd ani o použití § 38 ods. 5 Tr. zák., keď pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, bez použitia ustanovenia odseku 4, § 38 Tr. zák., čo v danom prípade takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody po úprave základnej trestnej sadzby vo výmere 84 mesiacov vzhľadom na zákonné ustanovenie spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.