Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60C/95/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcov: 1/ U.. Z. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., 2/ U.. A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S.E. X, XXX XX I., 3/ A.. O. F., Z.., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, XXX XX I., 4/ U.. O. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. J. X, XXX XX I., 5/ U.. O. K.M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX A. Z. I., 6/ B. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX A. Z. I., 7/ Z. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX T., 8/ Ing. A. Ž., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX I., 9/ U.. Z. Š., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. XXX/XX, XXX XX I., 10/ Z. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X/A, XXX XX I., 11/ Y. Z.F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X/A, XXX XX I., 12/ O. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 13/ Y. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 14/ B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX I., 15/ A.. Ľ. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 16/ U.. Z. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX I., 17/ U. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 18/ Ľ. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 19/ D. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 20/ Z. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom MF. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 21/ U.. K. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. I. XXX, XXX XX A. Z. I., 22/ U.. A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX A. Z. I., 23/ Z.. K. A. W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.Á. XXX, XXX XX A. Z. I., 24/ A. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX I., 25/ W. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. X, XXX XX I., 26/ G. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XX, XXX XX I., 27/ A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX P. G., 28/ A. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX A. Z. I., 29/ A. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX ,XXX XX A. Z. I., 30/ I.. A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX A. Z. I., 31/ W. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX A. Z. I., 32/ U.. A. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX A. Z. I., všetci zastúpení Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gessayova 2473/25, 851 03 Bratislava, IČO: 51 796 562, JUDr. Ivan Priadka, advokát a konateľ, proti žalovanému: U. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX P., zastúpenému JUDr. Dalibor Motyčka, advokát so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 50 364 502, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez celý pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/ X o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I., v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti:

• stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 207 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.P.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 101 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 66 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 160 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A.F. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 136 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 169 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu s 2-bytmi, so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 86 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere: 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere: 148 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu v radovej zástavbe so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere: 65 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I..

II. Žalobcovia 1/ až 32/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 4.640 eur ako náhradu za vecné bremeno v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ až 32/ majú spoločný a nerozdielny n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2018, po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. -218 zo dňa 05.02.2020 a pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 06.10.2020, domáhali, aby súd vydal nasledovný rozsudok:

„1/ Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami cez celý pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 3662 m2, druh pozemku: ostatná plocha, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I., v prospech každého vlastníka:

• stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaný rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 207 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.P.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom 1608/103, o výmere 101 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom 1608/80, o výmere 114 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla, druh stavby: rozostavaná budova, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 144 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. 1461 vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom 693, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 66 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 160 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A.F. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 136 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 81 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 132 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 169 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 139 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu s 2-bytmi, so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere 86 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., kat. územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere: 133 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere: 148 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I.,

• stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere: 65 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, okres: Senec, obec: A. Z. I., katastrálne územie: A. Z. I.. (ďalej len „stavby“)

2/ Žalobcovia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa odseku 1/ vyššie vo výške určenej súdom, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v lokalite „Z. Z.“ v A. Z. I., pričom jedinou prístupovou cestou k stavbám žalobcov je pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 3662 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území A. Z. I., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, ktorého vlastníkom je žalovaný v podiele 1/1 (ďalej aj len „pozemok“). Na pozemku je vybudovaná betónová prístupová cesta k stavbám žalobcov a ostatné inžinierske siete slúžiace týmto nehnuteľnostiam. Prístupová komunikácia na pozemku je napojená na verejnú komunikáciu a jediným účelom pozemku je zabezpečiť prístup k stavbám žalobcov a ich pozemkom, pričom iné využitie pozemku nie je možné. Žalobcovia

svoje pozemky kúpili od spoločnosti Four Group s.r.o., so sídlom Pialská 316/2, 935 38 Lok, IČO: 35 931 060 (ďalej len „Four Group s.r.o.“), ktorá bola pôvodným vlastníkom pozemku. Spoločnosť Four Group s.r.o. sa v kúpnych zmluvách so žalobcami zaviazala, že na pozemku vybuduje kompletné inžinierske siete vrátane pozemnej komunikácie, pričom za uvedené každý zo žalobcov (kupujúcich) zaplatil sumu vo výške 10.000 eur a po vybudovaní inžinierskych sietí tieto prevedie na obec A. Z. I.. Spoločnosť Four Group s.r.o. všetky inžinierske siete nedokončila a vybudované inžinierske siete nepreviedla na obec A. Z. I.. Žalobcovia uviedli, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty a uloženia inžinierskych sietí bolo zriadené v prospech niektorých vlastníkov nehnuteľností, pričom išlo buď o vlastníkov spriaznených s pôvodnými vlastníkmi spoločnosti Four Group s.r.o. (ktorá bola prevedená na tretie osoby) alebo o vlastníkov, ktorí za zriadenie vecného bremena zaplatili neprimerane vysoké finančné čiastky. Žalobcovia nemajú zriadené vecné bremeno a zároveň neexistuje žiaden záväzkový vzťah oprávňujúci ich na užívanie pozemku žalovaného. Žalobcovia poukázali na to, že sa neúspešne pokúšali o usporiadanie vzťahov súvisiacich s užívaním pozemku, keď žalovaný neakceptoval ponuku žalobcov s tým, že odplatu ponúknutú žalobcami (jednorazová odplata vo výške 5.000 eur) považoval za neprimeranú a požadoval od každého zo žalobcov sumu 15.000 eur.

3. Žalobcovia odôvodňujú splnenie podmienok na zriadenie vecného bremena nasledovne:

- žalobcovia sú vlastníkmi stavieb, no zároveň nie sú vlastníkmi pozemku, ktorého vlastníkom je žalovaný a ktorý je priľahlý k stavbám žalobcov a pozemkom, na ktorých sú tieto stavby postavené a ktorý ako jediný zabezpečuje žalobcom prístup k verejnej komunikácii.

- prístup žalobcov k stavbám nie je možné zabezpečiť inak pre neprimerané požiadavky žalovaného týkajúce sa výšky odplaty za zriadenie vecného bremena, pričom žalovaný požaduje odplatu v sume 15.000 eur od každého zo žalobcov (čo predstavuje celkom sumu 255.000 eur a odhadovaná trhová hodnota pozemku je 97.500 eur) a z toho dôvodu zriadenie vecného bremena zmluvou neprichádza do úvahy, keď žalobcovia poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. (R 32/2006) a nepovažujú odplatu vo výške žiadanej žalovaným za obvyklú. Žalobcovia poukazujú na to, že pri kúpe svojich pozemkov legitímne očakávali, že k nim budú mať zabezpečený bezproblémový a bezplatný prístup cez pozemok žalovaného, keď sa sami podieľali na výstavbe príslušných inžinierskych sietí na tomto pozemku a bolo im garantované, že tieto budú po ukončení odovzdané obci A. Z. I. a súčasný stav považujú za nemorálny postup zo strany spoločnosti Four Group s.r.o. a jej konateľov a spoločníkov (vrátane žalovaného). Prístup k stavbám žalobcov nie je možné zabezpečiť z verejnej komunikácie alebo využitím susedných pozemkov, keďže v danej lokalite bol geometrickým plánom vytvorený pozemok žalovaného za jediným účelom, a to zabezpečiť prístup k jednotlivým pozemkom a stavbám žalobcov a ich spojenie s verejným komunikáciou. V tomto prípade do úvahy neprichádza vybudovanie nového prístupu využitím susedných pozemkov, nakoľko tieto sú vo vlastníctve súkromných fyzických osôb, čo by vzhľadom na účel pozemku nebolo účelné a hospodárne. Zriadenie požadovaného vecného bremena odstráni právnu neistotu žalobcov ohľadom prístupu k stavbám žalobcov a ich pozemkom. Vzhľadom na súčasný stav žalobcovia nemôžu plnohodnotne vykonávať vlastnícke právo k svojim stavbám a pozemkom, zásadným spôsobom sa znižuje trhová hodnota a likvidita stavieb a pozemkov žalobcov na realitnom trhu. Žalobcovia uvádzajú, že prístup žalobcov k ich stavbám nie je možné zabezpečiť ani postupom podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim v znení neskorších predpisov, keďže jednou z podmienok vyvlastnenia podľa citovaného zákona je, že cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, pričom pod iným spôsobom sa rozumie aj zriadenie vecného bremena súdom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

- žalobcovia majú za to, že pri zriadení vecného bremena k pozemku žalovaný neutrpí žiadnu alebo len minimálnu ujmu, keď pozemok bol vytvorený len za účelom jeho využitia ako prístupu k stavbám žalobcov a ich pozemkom a jeho funkčné využitie ako komunikácie vyplýva aj z územného plánu obce A. Z. I.. Pozemok nie je možné využívať iným spôsobom, viazne na ňom niekoľko vecných bremien a pozemok je tak trhovo bezcennou nehnuteľnosťou.

4. Žalobcovia uviedli, že vecné bremeno práva cesty podľa ust. možno zriadiť len za náhradu, ktorá musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, táto odplata s odkazom na súkromný znalecký posudok č. 26/2018 zo dňa 03.07.2018, vypracovaný znaleckou organizáciou CENEKON, a.s. (teraz Čavojský & Partners a.s.), IČO: 00 684 759 (ďalej len „Znalecký posudok č. 26/2018“) zodpovedá všeobecnej hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty na pozemku v sume

4.640 eur, pričom žalobcovia majú za to, že táto hodnota nezohľadňuje, že stavby žalobcovia ostali bez prístupu k verejnej komunikácii len v dôsledku účelového postupu spoločnosti Four Group s.r.o., jej konateľov a spoločníkov, ktorý je prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sa domnievajú, že spravodlivým riešením by bolo bezodplatné zriadenie vecného bremena uvedomujúc si však, že právna úprava takúto možnosť nepripúšťa, určenie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena ponechávajú na úvahu súdu.

5. Žalobcovia označili a k žalobe pripojili listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., Rozhodnutie č. j. výst. XXX-XX-A.-XXVa zo dňa 27.08.2013, Zmena lehoty na dokončenie stavby č.j. 2313/2016 zo dňa 21.09.2016, Geometrický plán na zamerania rod. domu na pozemku par.č.XXXX/XXX ku kolaudácii č. 21/2018 zo dňa 13.04.2018 úradne overený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pod č. XXX/XX, fotografie rodinného domu, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., Rozhodnutie č. j. výst. 984/2017-03 zo dňa 28.06.2017, Geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby parc. č. XXXX/XXX, č. 63/2018 zo dňa 03.05.2018 úradne overený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pod č. XXX/XXXX, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. A. Z. I., Územnoplánovacia informácia zo dňa 27.03.2018 - číslo XXX/XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2008, Kúpna zmluva zo dňa 26.03.2008, výpis z Obchodného registra - spoločnosť Four Group s.r.o., Zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zo dňa 14.09.2009, Žiadosť o zriadenie vecného bremena k pozemku zmluvou zo dňa 17.04.2018 s listinou preukazujúcou jej doručenie žalovanému, Odpoveď na žiadosť o zriadenie vecného bremena k pozemku zmluvou zo dňa 25.04.2018, Stanovisko k odpovedi zo dňa 07.05.2018 s listinou preukazujúcou jej doručenie žalovanému, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 04.04.2018, e-mailová komunikácia zo dňa 17.07.2018, Stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby zn. zo dňa 26.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.05.2014, Znalecký posudok č. 26/2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 16.03.2016, výpis z LV č. 1445 pre katastrálne územie A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. Z. I., výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. Z. I..

6. K žalobe sa postupom podľa ust. (ďalej len „“) vyjadril žalovaný tak, že súhlasí so zriadením vecného bremena in rem k celému pozemku žalovaného v prospech každodobého vlastníka jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v žalobe za primeranú jednorazovú odplatu. Žalobcovia výšku odplaty za zriadenie vecných bremien s prihliadnutím na inštitút dobrých mravov odôvodňujú uzatvorením právnych úkonov s obchodnou spoločnosťou Four Group s.r.o., pričom žalovaný uviedol, že bol spoločníkom v spoločnosti Four Group s.r.o. výlučne v čase od 23.08.2012 do 12.04.2013 a následne od 27.10.2017 do 07.03.2018 a konateľom v čase od 27.10.2017 do súčasnosti, pričom žalobcovia sa odvolávajú na právne úkony z roku 2008 a 2009, a to kúpne zmluvy zo dňa 20.03.2008 a zo dňa 26.03.2008 a Zmluvu o budúcej darovacej zmluve zo dňa 14.09.2009, uzavreté v čase, keď žalovaný nebol jej konateľom. S poukazom na predloženú kúpnu zmluvu, nebolo zmluvnými stranami akýmkoľvek spôsobom dohodnuté zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prístupu k predmetným nehnuteľnostiam, resp. prevod vlastníckeho práva k pozemku do podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia absenciu tohto záväzku, resp. práva nahrádzajú skutočnosťou, že sa finančne spolupodieľali na vybudovaní inžinierskych sietí, čo žalovaný považuje vo vzťahu k podanej žalobe za právne irelevantné. Žalovaný uviedol, že sa nevie a nemôže vyjadriť ku všetkým skutkovým okolnostiam, ktoré sprevádzali uzatvorenie predmetných právnych úkonov, nakoľko toho času nebol spoločníkom, ani konateľom spoločnosti a teda pri podaní tohto vyjadrenia vychádza iba z predložených dokumentov. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu mimosúdneho konania sa snažil s niektorými žalobcami o dohodu o výške odplaty za zriadenie vecného bremena k pozemkom v ich vlastníctve, avšak bezúspešne z dôvodu zrejmej neprimeranosti návrhu výšky odplaty zo strany niektorých žalobcov. Žalovaný má za to, že určenie výšky odplaty za zriadenie vecného bremena podlieha nevyhnutne zásade primeranosti vzájomných plnení, nakoľko na jednej strane vznikne povinnosť niečo strpieť a na strane druhej právo niečo užívať (obohatiť sa). Žalovaný považuje za nevyhnutné, aby súd pri určovaní výšky odplaty nevychádzal iba z trhovej, resp. znalcom určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ale aby posúdil primeranosť plnení

vo vzťahu k zhodnoteniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný má za to, že hodnota práva za zriadenie vecného bremena s poukazom na Znalecký posudok č. 26/2018 za minimálnu výšku odplaty za zriadenie jedného vecného práva in rem k jednej nehnuteľnosti predstavuje sumu vo výške 4.640 eur. Žalovaný považuje za primeranú výšku odplaty sumu vo výške 8.000 eur za každé jedno zriadené vecné bremeno z dôvodu, že hodnota nehnuteľností, v prospech ktorých bude zriadené vecné bremeno, sa značným spôsobom navýši, a to najmä s poukazom na zásadu primeranosti vzájomných plnení. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcovia pozemok vo vlastníctve žalovaného, predtým spoločnosti Four Group s.r.o., užívajú bez právneho titulu už po dobu niekoľkých rokov.

7. V priebehu konania sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu tak, že argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej uviedol, že v spoločnosti Four Group s.r.o. pôsobil až po uzavretí kúpnych zmlúv so žalobcami a zmluvy o budúcej darovacej zmluve s obcou A. Z. I., a preto za vzniknutý stav nenesie žiadnu zodpovednosť považujú za bezvýznamnú, keď skutočnosť, že žalovaný stal spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti až po vzniku dotknutých záväzkov neznamená, že tieto záväzky zanikli a nie je potrebné ich splniť. Irelevantnosť jeho argumentácie je zrejmá o to viac, že od roku 2013 až doteraz boli konateľmi a spoločníkmi spoločnosti Four Group s.r.o. výlučne žalovaný a (zrejme) jeho rodinní príslušníci. Žalovaný tak mal dosť času, aby sa oboznámil s jej záväzkami a zabezpečil ich riadne splnenie. Žalobca opätovne uviedol, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv mali garantované, že po tom, čo sa za ich peniaze dokončia inžinierske siete na dotknutom pozemku, tieto budú darované obci A. Z. I., čo vyplýva zo Zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy zo dňa 14.09.2009. K otázke primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena žalobcovia poukazujú na to, že určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa nie je vecou dohody medzi stranami, ale výlučne vecou úvahy súdu, pričom rozhodujúcim kritériom nie je zásada ekvivalencie plnení, ale súhrn kritérií vyplývajúcich zo súdnej praxe a ich základným východiskom je dôsledné zváženie skutkových okolností veci. Súdna prax dospela k záveru, že pri určovaní výšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa nemožno vychádzať ani z ceny vecného bremena určenej podľa cenových predpisov, ani z inej ceny, za ktorú by bolo možné dosiahnuť zriadenie vecného bremena zmluvou. Je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam veci, a to najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty prinesie pre zaťažený pozemok, ujmu, ktorú vlastník pozemku zriadením vecného bremena utrpí (pokles ceny zaťaženého pozemku, obmedzenie v užívaní pozemku, narušenie súkromia vlastníka).

8. V priebehu konania sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu poprel skutočnosti a tvrdenia žalobcov, žalovaný v celom rozsahu poprel subjektívne a nepravdivé tvrdenia žalobcov vo vzťahu k úmyselným prevodom, neplneniu záväzkov a iných vymenovaných konaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na to, že sami žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že právo zriadiť vecné bremeno nevyplýva z ich kúpnych zmlúv k pozemkom, avšak malo ísť o bližšie nešpecifikovanú garanciu, že po dokončení inžinierskych sietí, budú tieto siete darované obci A. Z. I. a budú slúžiť na spoločný a verejný účel; bez akejkoľvek zmienky práva užívať nehnuteľnosť (cestu). Predmetom kúpnych zmlúv bol výlučne prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vybudovanie inžinierskych sietí, bez akéhokoľvek záväzku na zriadenie práva užívať pozemok. V prípade, ak by existoval záväzok predávajúceho na zriadenie vecného bremena, prípadne prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti (ceste), tento by bol súčasťou ich kúpnej zmluvy a taktiež kúpnej ceny. V súvislosti s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaný opakovane uviedol, že jedným z prioritných kritérií pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena je zásada ekvivalencie plnení, teda zásada primeranosti práv a povinností priznaných a odobratých práv, resp. majetkovej i nemajetkovej dispozície. Vo vzťahu k určeniu výšky odplaty žalovaný má za to, že žalovaný nemá akýkoľvek právny vzťah k žalobcom, ktorého titulom by bol povinný akýmkoľvek spôsobom zodpovedať za záväzky tretích osôb, ktoré sú už toho času aj premlčané. Skutočnosť, že žalobcovia ako nositelia práv neboli pri ich výkone bdelý a ich práva zanikli, nemožno pričítať na ťarchu žalovanému ako nestrannej osobe vo vzťahu k ich záväzkom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nikdy nebol v akomkoľvek záväzkovom vzťahu so žalobcami. Žalovaný opakovane uviedol, že má záujem o vyriešenie veci bez zbytočných prieťahov, tak aby bolo žalobcom zriadené vecné bremeno, avšak za primeranú odplatu, ktorá skutočne reflektuje hodnotu zriadeného vecného bremena, aj vzhľadom na niekoľkonásobné peňažné zhodnotenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov.

9. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Podľa ust. , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

11. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na ust. a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. V rámci prednesu právny zástupca žalobcu k výške náhrady za zriadenie vecného bremena uviedol, že z pohľadu žalobcov sa vo vzťahu k stanovenej výške odplaty javí ako spravodlivá výška odplaty 0 eur, a to s prihliadnutím na predchádzajúce dohody vlastníkov nehnuteľností a právneho predchodcu vlastníka pozemku, spoločnosti Four Group s.r.o., keď v čase nadobudnutia pozemkov žalobcovia zaplatili na inžinierske siete, ktoré spoločnosti Four Group s.r.o. nedokončila. Žalobcovia vynaložili dodatočné finančné prostriedky vo výške približne 20.000 eur na dokončenie inžinierskych sietí. Z toho dôvodu akákoľvek výška odplaty, ktorú požaduje žalovaný, či už je to vo výške 4.640 eur alebo 8.000 eur je neprimeraná vzhľadom na legitímne očakávania žalobcov.

14. V rámci prednesu právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v zmysle ktorých súhlasí so zriadením vecného bremena in rem k celému pozemku žalovaného v prospech každodobého vlastníka jednotlivých stavieb žalobcov bez vyznačenia rozsahu vecného bremena geometrickým plánom. Výška odplaty musí zodpovedať výhodám, ktoré získa každá zo strán a na strane žalobcov sa z bezcenných pozemkov stanú hodnotné pozemky. Náhradu za vecné bremeno vo výške určenej Znaleckým posudkom č. 26/2018 predloženým žalobcami alebo obvyklou trhovou cenou, považuje žalovaný za minimálnu náhradu s tým, že ostatní vlastníci nehnuteľnosti v lokalite Z. Z. si so žalovaným zmluvne dohodli zriadenie vecného bremena podľa počtu oprávnených nehnuteľností za odplatu vo výške 5.000 eur až 8.000 eur. Stanovenie náhrady pod výšku určenú znaleckým posudkom žalovaný považuje za zásah do jeho vlastníckeho práva. Žalovaný zdôraznil, že voči žalobcom za celú dobu nepožadoval žiadnu náhradu za užívanie tejto nehnuteľnosti. Poukázal na to, že Znalecký posudok č. 136/2020 zo dňa 02.08.2020 vyhotovený Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., znalcom (ďalej len „Znalecký posudok č. 136/2020“) určil všeobecnú hodnotu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu viac ako cca 15 násobne väčšiu ako predložený Znalecký posudok č. 26/2018 zo strany žalobcov, ktorý priepastný rozdiel určenia všeobecnej hodnoty tohto práva je prinajmenšom na zamyslenie pri posudzovaní odplaty za zriadenie vecného bremena a súd je povinný sa s týmto vysporiadať a neaplikovať ust. .

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedených Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre

katastrálne územie A. Z. I. vlastníkmi nehnuteľností - stavieb, ku ktorým sa v zmysle žaloby domáhajú zriadenia vecného bremena (viď ods. 1 odôvodnenia vyššie).

16. Žalovaný je podľa výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A. Z. I. vlastníkom pozemku (pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 3662 m2). Na pozemku ku dňu vyhlásenia rozsudku viazne viacero vecných bremien in rem spočívajúcich v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, práva uloženia, vedenia, opravy a údržby inžinierskych sietí /najmä plynovodu, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia, zriadených podľa V-4407/12 zo dňa 24.09.2012, V-7095/2014 zo dňa 09.10.2014. a V-9361/2017.

17. Podľa výpisu z Obchodného registra bol žalovaný spoločníkom v spoločnosti Four Group s.r.o. v čase od 23.08.2012 do 12.04.2013 a následne od 27.10.2017 do 07.03.2018 a konateľom v čase od 16.10.2017 do 04.04.2009.

18. Podľa čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2008, na základe ktorej nadobudli žalobcovia 10/ a 11/ svoje nehnuteľnosti od Four Group s.r.o. ako predávajúceho, sa predávajúci zaviazal na pozemku vybudovať inžinierske siete, vrátane spevnej komunikácie, na vybudovaní ktorých sa žalobcovia 10/ a 11/ zaviazali finančne podieľať sumou 350.000 Sk. Obdobné ustanovenie obsahuje Kúpna zmluva zo dňa 26.03.2008, na základe ktorej nadobudol žalobca 2/ svoje nehnuteľnosti od Four Group s.r.o. ako predávajúceho, pričom výška sumy, ktorou sa finančne podieľal na vybudovaní inžinierskych sietí predstavuje sumu 300.000 Sk.

19. Zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi Four Group s.r.o. a Obcou A. Z. I. zo dňa 14.09.2009 vyplýva, že strany sa zaviazali do 60 dní odo ukončenia výstavby inžinierskych sietí, vrátane spevnej komunikácie na pozemku, uzatvoriť na tieto darovaciu zmluvu v prospech obce ako obdarovaného, pričom budúci dar bude slúžiť na spoločný verejný účel pre realizovanú výstavbu rodinných domov v lokalite Z. Z.-Y. v zmysle územného plánu z r. 2002 a uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 26.06.2009. K uzavretiu darovacej zmluvy a prevodu inžinierskych sietí na obec nedošlo.

20. Z listu Obecného úradu A. Z. I. označeného ako „Územnoplánovacia informácia“ zo dňa 27.03.2018 súd zistil, že pozemok sa nachádza v bloku T. regulácie funkčného využitia pozemkov, v zmysle platného územného plánu, ktorý bol schválený obecným zastupiteľstvom uznesením číslo 3/2002 zo dňa 27.06.2002 a Územného plánu Zmeny a doplnky 2013 schváleného obecným zastupiteľstvom zo dňa 02.10.2014, v zmysle ktorých je pozemok špecifikovaný ako komunikácia v súkromnom vlastníctve. Skutočnosť, že pozemok bol geometrickým plánom vytvorený za jediným účelom, a to na zabezpečenie prístupu k stavbách a na jeho využívanie ako (areálovej) prístupovej cesty v lokalite Z. Z. (bez možnosti iného využitia), teda na zabezpečenie prístupu k stavbám v lokalite Z. Z. (aj k stavbám žalobcov) z verejnej komunikácie, nebola medzi stranami sporná a je zrejmá aj zo zakreslenia v katastrálnej mape a z LV č. 1379 pre katastrálne územie A. Z. I..

21. Zo Znaleckého posudku č. 26/2018 s doložkou podľa , v znení vysvetlenia a doplnenia záverov Znaleckého posudku č. 26/2018 zo dňa 26.05.2020 vyplýva, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva vstupu, prechodu a prejazdu na dobu neurčitú na pozemku je vo výške 4.640 eur, pričom uvedená hodnota je jednorazová a vzťahuje sa na zriadenie konkrétneho vecného bremena bez ohľadu na počet oprávnených nehnuteľností z vecného bremena, a teda uvedená hodnota je určená ako celková pre všetkých vlastníkov rodinných domov.

22. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili žalovanému Žiadosť o zriadenie vecného bremena zo dňa 17.04.2018, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.04.2018, v ktorej uviedli, že majú seriózny záujem o vyriešenie situácie dohodou a navrhli žalovanému uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena za jednorazovú odplatu vo výške 5.000 eur, ktorú by žalobcovia zaplatili spoločne a nerozdielne.

23. Z odpovede žalovaného na Žiadosť žalobcov o zriadenie vecného bremena zo dňa 17.04.2018 súd zistil, že žalovaný je ochotný riešiť situáciu týkajúcu sa zriadenia vecného bremena uzavretím zmluvy so žalobcami, avšak jednorazovú odplatu vo výške 5.000 eur považoval za neprimeranú, nakoľko niektorý zo žalobcov kontaktovali žalovaného s ponukou odplaty vo výške 7.000 eur za každé zriadené vecné bremeno jednotlivo.

24. Dňa 28.09.2020 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorého prílohou bol Znalecký posudok č. 136/2020 s doložkou podľa , v zmysle záverov ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vecných bremien k 31.07.2020, a to vecného bremena spočívajúceho v práve užívania pozemkov

- parciel CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX predstavuje sumu 71.489,56 eur a vecného bremena spočívajúceho v práve užívať stavbu (cestu) na parcelách CKN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX predstavuje sumu 40.492,54 eur, čo spolu predstavuje sumu 111.982,10 eur, zaokrúhlene 112.000 eur.

25. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 21.08.2012 (zavkladovanej podľa V-XXXX/ XX), uzavretej medzi spoločnosťou Four Group s.r.o. ako povinným z vecného bremena a spoločnosťou EURO INVEST Development, s.r.o. ako oprávneným z vecného bremena vyplýva, že na jej základe bolo zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve na prechod pešo, prejazd motorovými a inými vozidlami po zaťaženom pozemku (pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 3662 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území A. Z. I.), na výstavbu, uloženie, vedenie, opravy a údržbu inžinierskych sietí a pozemných komunikácií na zaťaženom pozemku a na napojenie sa na už existujúce inžinierske siete a pozemné komunikácie nachádzajúce sa na zaťaženom pozemku v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. tejto zmluvy, pričom podľa čl. III tejto zmluvy vecné bremená boli zriadené bezplatne.

26. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 06.10.2014 (zavkladovanej podľa V-XXXX/ XX), uzavretej medzi spoločnosťou Four Group s.r.o. ako povinným z vecného bremena a spoločnosťou LS BAU Group s.r.o. a Petrom Dudášom ako oprávnenými z vecného bremena vyplýva, že bolo zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými automobilmi alebo inými dopravnými prostriedkami po zaťaženom pozemku (pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 3662 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území A. Z. I.) v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností špecifikovaných v úvodných ustanoveniach tejto zmluvy, pričom podľa čl. II. bod 4. tejto zmluvy vecné bremená boli zriadené bezodplatne na dobu neurčitú.

27. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 14.11.2017 (zavkladovanej podľa V-XXXX/ XX), uzavretej medzi spoločnosťou Four Group s.r.o. ako povinným z vecného bremena a spoločnosťou Pe - Ha Invest, s.r.o. ako oprávneným z vecného bremena vyplýva, že bolo zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými automobilmi alebo inými dopravnými prostriedkami po zaťaženom pozemku (pozemok registra C KN parc. č. XXXX/ X, ostatné plochy o výmere 3662 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území A. Z. I.) v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností špecifikovaných v čl. 1. bod 1.2. tejto zmluvy (5 oprávnených pozemkov), pričom podľa čl. 3. bod 3.1. tejto zmluvy vecné bremeno bolo zriadené za odplatu vo výške 15.000 eur.

28. Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.01.2018 v znení Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 10.01.2018 zo dňa 15.02.2018 (zavkladovanej podľa V-XXXX/XX), uzavretej medzi spoločnosťou Four Group s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že kúpna cena za pozemok bola dohodnutá vo výške 1 eur (čl. 3 bod 3.1. zmluvy).

29. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe by súdy mali pri určovaní hodnoty vecného bremena zohľadňovať všetky okolnosti veci, teda aj to, prečo stavby žalobcov ostali bez prístupu k verejnej komunikácii, pričom v tomto prípade sa tak stalo aj preto, že spoločnosť Four Group s.r.o., jej konatelia, spoločníci, vrátane žalovaného a jeho rodinných príslušníkov, postupovali účelovo, keď si neplnili svoje záväzky. Ak by sa tak nestalo, žalobcovia by túto žalobu nemuseli podať. Ďalej je potrebné zohľadniť negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie vecného bremena prinesie pre zaťažený pozemok, keďže však na pozemku v súčasnosti viazne množstvo obdobných vecných bremien, zriadenie požadovaného vecného bremena nebude mať na pozemok žalovaného žiadne negatívne účinky a žalovaný neutrpí žiadnu ujmu, obzvlášť ak dotknutý pozemok žalovaný nadobudol za 1 eur. V súvislosti s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena sa žalobcovia vyjadrili, odvolávajúc sa aj na zmluvy o zriadení obdobných vecných bremien, že vo vzťahu k vlastníkom pozemkov v dotknutej lokalite boli vecné bremena zriaďované najprv bezodplatne, až so vstupom žalovaného do celej záležitosti začali byť na týchto vlastníkov vznášané rôzne neprimerané požiadavky, pričom z uvedených zmlúv vyplýva, že vecné

bremená spočívajúce v práve cesty bolo doteraz zriadené k 32 pozemkom a jeho priemerná odplata je približne 500 eur.

30. V rámci záverečnej reči žalovaný poukázal na tvrdenia už prezentované v konaní a zdôraznil, že žalobcovia od začiatku konania nepreukázali akýkoľvek právny dôvod, resp. dôkaz, ktorý by podporoval ich tvrdenia o tom, že žalovaný má zodpovedať za záväzky spoločnosti Four Group s.r.o., v ktorej žiadnym spôsobom nefiguroval, za túto rozhodovať a zodpovedať za záväzky tretích osôb nemohol. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na nimi uzatvorené zmluvy so spoločnosťou Four Group s.r.o. a z tohto dôvodu sa ocitli ich nehnuteľnosti bez vecného bremena, tieto právne nároky mali uplatňovať voči svojmu zmluvného partnerovi - spoločnosti Four Group s.r.o., pričom vo vzťahu k dôvodom zriadenia vecného bremena, k primeranej výške náhrady za zriadenie vecného bremena a nadobúdacej cene pozemku žalovaným, považuje žalovaný argumentáciu žalobcov za právne irelevantnú. Za jediný právny úkon, ktorým priamo žalovaný ako konateľ spoločnosti Four Group s.r.o. zriadil vecné bremeno bola zmluva o zriadení vecného bremena za odplatu v prospech vlastníkov viacerých pozemkov, pričom týmto úkonom sa vysporiadavala exekúcia viaznuca na nehnuteľnosti a s ohľadom na tieto skutočnosti bola aj vzájomne dohodnutá odplata za zriadenie jedného vecného bremena vo výške 3.000 eur.

31. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

32. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa ust. , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Podľa ust. , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

35. Podľa ust. , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa ust. , strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

37. Podľa ust. , súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

38. Podľa ust. , lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.

39. Podľa ust. , úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

40. Podľa ust. , účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

41. Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa ust. , nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

43. Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa ust. , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

45. Podľa ust. , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

46. Podľa ust. , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

47. Podľa ust. , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

48. Podľa ust. , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

49. Podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou.

50. Podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v katastri sa evidujú c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom. "

51. Podľa ust. § 46 ods. 3 katastrálneho zákona, rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.

52. Podľa ust. , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

53. Podľa ust. , ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov

vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

54. Podľa ust. , ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

55. Podľa ust. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak

56. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

57. Ust. rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa ust. súdom je skutočnosť, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobcu na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Na základe vecného bremena je vlastník vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti povinný strpieť obmedzenie, v danom prípade zahrňujúce tak právo prechodu ako aj prejazdu zriadené v prospech vlastníka dotknutej stavby/stavieb ako oprávnenej osoby z vecného bremena.

58. Súd poukazuje na to, že zriadenie vecného bremena podľa ust. spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok ako vecného práva k cudzej veci na základe rozhodnutia súdu, je značným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktoré má byť týmto vecným bremenom zaťažené a súd dôkladne skúma splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok a všetky okolnosti predmetného sporu. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu vecné bremeno zriadiť - súd povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá v prípade, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, teda je potrebné prihliadať na princíp proporcionality. Súd poukazuje na to, že vlastnícke právo vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom musí byť obmedzené čo najmenej.

59. Hmotnoprávnymi podmienkami zriadenia vecného bremena podľa ust. , ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že (i) vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok žiada zriadiť vlastník stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku (pričom priľahlým pozemkom nemusí byť len pozemok bezprostredne priľahlý, ale môže ísť aj o pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), (ii) prístup vlastníka stavby k stavbe nie je možné zabezpečiť inak (napríklad dohodou strán).

60. Vecné bremeno právo cesty podľa ust. je možné zriadiť len za náhradu, ktorú súd určí aj bez návrhu. Súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a sp. zn. , v zmysle ktorých: „K rozhodnutí o náhradě za zřízení věcného břemene není třeba návrh vlastníka pozemku, neboť náhradu za zřízení práva odpovídajícího věcnému břemenu nezbytné cesty soud určí a přizná i bez návrhu (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 11. července 2007, sp. zn. , uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 5228). Žádný právní předpis nestanoví, jakým ůsobem má být tato náhrada určena, přičemž ůsob určení této náhrady vymezuje ustálená judikatura dovolacího soudu. Chronologicky prvním je v daném směru rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 20. července 2005, sp. zn. , uveřejněný pod č. 32/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, 2006, pořadové č. 32, jenž stanovil dvě základní kritéria, podle nichž náhrada za zřízení věcného břemene musí být přiměřená újmě, kterou vlastník pozemku v důsledku zřízení práva cesty utrpí, přičemž poskytnutí náhrady je hmotněprávní podmínkou pro zřízení práva cesty. V navazujícím usnesení ze dne 23. listopadu 2009, sp. zn. (uveřejněném v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 7785) Nejvyšší soud doplnil dosavadní přístup k náhradě závěrem, že peněžitou náhradou poskytnutou vlastníku pozemku

za zřízení práva cesty se zohledňuje i to, že dochází k právnímu zatížení vlastníkova pozemku. Tímto závěrem reagoval dovolací soud na námitku, že vlastník pozemků nemůže být omezen v jejich užívání proti jeho vůli, přičemž zdůraznil, že zřízení práva nezbytné cesty ve smyslu § 151o odst. 3 obč. zák. naopak předpokládá, že může dojít k zatížení pozemku věcným břemenem i proti vůli vlastníka tohoto pozemku; ke kompenzaci této skutečnosti pak slouží peněžitá náhrada, které se vlastníku pozemku dostává, a jež svou výší zohledňuje mimo jiné i to, že dochází k právnímu zatížení vlastníka pozemku. Následující rozhodnutí již vymezila kritéria pro určení náhrady za zřízení věcného břemene podrobněji a konkrétněji. V rozsudku ze dne 25. února 2010, sp. zn. (uveřejněném v časopise Soudní rozhledy, 2010, č. 8, str. 295) dovolací soud uvedl, že při stanovení náhrady je nutno zohledňovat další tři kritéria: a) cenu pozemku, b) okolnosti, za nichž stavba zůstala bez přístupu k veřejné komunikaci, c) všechny negativní účinky, které s sebou zřízení nezbytné cesty pro zatížený pozemek přinese. Závěry vyplývající z rozsudku Nejvyššího soudu České republiky ze dne 25. ledna 2011, sp. zn. (uveřejněného v časopise Právní rozhledy, 2011, č. 8, str. 295) lze vyjádřit několika dílčími zásadami : a) náhrada za zřízení práva nezbytné cesty v řízení podle § 151o odst. 3 obč. zák. není upravena žádným cenovým předpisem. Nemožnost stanovit náhradu jen na základě ocenění podle cenového předpisu je dána tím, že obdobně jako nelze pro potřeby ocenění členského podílu v bytovém družstvu v řízení o vypořádání společného jmění manželů vycházet ze zákona č. 151/1997 Sb., o oceňování majetku a o změně některých zákonů, neboť tento zákon upravuje ůsoby oceňování majetku a služeb pro účely stanovené zvláštními předpisy, nelze z téhož důvodu vycházet z uvedeného zákona při stanovení náhrady pro potřeby řízení o zřízení práva cesty podle obč. zák., b) soud výši sporné náhrady stanoví za pomoci znalce. Východiskem úvah by měla být obvyklá cena, která se v obdobných místech (lokalitách) sjednává za smluvně zřizované srovnatelné právo cesty, při zohlednění zatížení služebného pozemku, a to jak z hlediska věcného (především z hlediska plošného rozsahu zatížení, doby jeho trvání, četnosti a ůsobu užívání oprávněnými osobami i z hlediska rozsahu rušení osob z věcného břemene povinných při užívání nemovitostí jim patřících), tak z hlediska právního (tj. z hlediska tzv. právních vad snižujících obecnou cenu nemovitostí ve vlastnictví povinných osob výkonem práv oprávněných osob dotčených). Při nedostatku srovnatelných údajů lze jistě přihlédnout i k obvyklé ceně nájmu zatíženého pozemku, to ovšem se zřetelem k tomu, zda a nakolik je osoba povinná omezena v právu takový pozemek rovněž (spolu) užívat, i se zřetelem k předpokládané době trvání práva odpovídajícího věcnému břemeni, c) znalec stanoví výši náhrady určitým cenovým rozmezím, které soudu umožní zvážit další skutečnosti individualizující konkrétní spor účastníků, d) stanoví-li soud výši náhrady v rámci řízení, v němž není vázán návrhem a rozhoduje na základě předpisu s relativně neurčitou hypotézou, přičemž přihlíží k výše uvedeným relevantním kritériím pro určení náhrady, pak výsledná úvaha odvolacího soudu o výši náhrady může být zpochybněna, jen je-li zjevně nepřiměřená. Z rozsudku Nejvyššího soudu České republiky ze dne 28. dubna 2011, sp. zn. (uveřejněného na internetových stránkách Nejvyššího soudu www.nsoud.cz ) vyplývají pro soudní praxi zásady týkající se náhrady za zřízení věcného břemene : a) při stanovení náhrady za zřízení věcného břemene cesty podle obč. zák. nelze vycházet ani z ceny určené podle cenových předpisů, ani jen z ceny, za kterou by bylo možno dosáhnout smluvního zřízení věcného břemene. Je totiž třeba rozlišit hodnotu práva odpovídajícího věcnému břemenu cesty na straně jedné a náhradu za omezení vlastnického práva na straně druhé; jejich výše nemusí být stejná, b) je nutno přihlédnout ke všem okolnostem věci. Zejména je třeba zvážit, proč stavba zůstala bez přístupu k veřejné komunikaci, stejně jako všechny negativní účinky, které s sebou zřízení nezbytné cesty pro zatížený pozemek přinese, c) náhrada za zřízení práva nezbytné cesty zahrnuje i náhradu za újmu, kterou vlastník pozemku utrpí, a to i tím, že v důsledku tzv. právní závady práva cesty svědčící žalobci zpravidla klesne cena zatíženého pozemku i stavby na něm zřízené a že jeho vlastník bude výkonem tohoto práva omezen v užívání pozemku, bude narušeno jeho soukromí apod. Nelze pominout skutečnost, že se právo cesty zřizuje bez časového omezení (i když není vyloučeno v konkrétní věci ani jeho zřízení na určitou dobu), d) stanovení výše náhrady je na úvaze soudu, která musí být řádně zdůvodněna, e) stanovení hodnoty zřizovaného věcného břemene je věcí skutkového zjištění, stanovení kritérií pro určení výše náhrady za omezení vlastnického práva zřízením nezbytné cesty je otázkou právní, f) náhrada se zpravidla poskytuje formou jednorázového plnění. Souhrnným ůsobem pak dovolací soud akceptoval tyto své dosavadní závěry v rozsudku ze dne 19. dubna 2012, sp. zn. , uveřejněném v časopise Soudní rozhledy, 2012, č. 10, str. 354 355.“

61. Z vykonaného dokazovania vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia strán sporu a nespornosť skutkových tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené

všetky zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty v žalobcami navrhovanom rozsahu (prechod pešo a prejazd osobnými a nákladnými motorovými vozidlami). Súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prípade sa, s výslovným súhlasom žalovaného, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, resp. prechodu a prejazdu cez celý pozemok (nielen k jeho časti), a z toho dôvodu nebolo potrebné doložiť geometrický plán na vyznačenie rozsahu vecného bremena (v zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov).

62. Súd mal v konaní za preukázané, aj zhodnými tvrdeniami strán, že strany sporu sa pokúsili spor riešiť mimosúdne, avšak k zmierlivému vyriešeniu predmetu sporu a k dohode o zriadení vecného bremena k pozemku žalovaného v prospech stavieb žalobcov nedošlo, keď žalovaný síce nenamietal samotné zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami, naopak so zriadením takéhoto vecného bremena k celému pozemku výslovne súhlasil, na druhej strane však žalovaný nesúhlasil s výškou náhrady za zriadenie vecného bremena ponúknutou žalobcami, ktorú považoval za neprimeranú a nízku.

63. Spornou tak medzi stranami ostala výhradne výška náhrady (odplaty) za zriadenie vecného bremena. Pri obligatórnom určení náhrady za zriadené vecné bremeno práva cesty vychádzal súd z toho, že náhrada za zriadenie vecného bremena, ako hmotnoprávna podmienka zriadenia práva cesty súdom, musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Prihliadol aj na ďalšie judikatúrou NS ČR dovodené kritéria pri stanovení výšky náhrady spočívajúce v zohľadnení ceny pozemku, okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenia nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Vzhľadom na neexistenciu právneho predpisu stanovujúceho výšku odplaty, súd určuje výšku odplaty (aj) za pomoci znalca, kde východiskom by mala byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných miestach (lokalitách) dojednáva za zmluvne zriaďované zrovnateľné právo cesty, pri zohľadnení zaťaženia služobného pozemku (plošného rozsahu, trvania, početnosti a spôsobu užívania oprávnenými osobami, aj z hľadiska právnych vád znižujúcich všeobecnú hodnotu povinnej nehnuteľnosti výkonom práv oprávnených osôb). Na druhej strane z vyššie uvedeného vyplýva aj to, že náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty je spravidla jednorazová a zahŕňa aj náhradu za utrpenú ujmu v dôsledku právnej vady (pokles ceny, obmedzenie užívania a pod.) a súd prihliada aj na to, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia.

64. Súd v prvom rade poukazuje na to, že medzi stranami nebolo sporné, že zaťažovaný pozemok žalovaného slúži výhradne ako prístupová komunikácia (cesta) k stavbám rodinných domov v lokalite Z. Z.. K pozemku sú zriadené aj ďalšie obdobné vecné bremená), čo jednoznačne vylučuje iné možné funkčné využitie pozemku. Z uvedeného súd dovodil, že rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného ako vlastníka povinného pozemku zriadením vecného bremena v prospech ďalších stavieb žalobcov v lokalite Z. Z. (ktorí aj dnes pozemok na uvedené účely využívajú) bude minimálny, keď už dnes slúži výhradne ako prístupová cesta k stavbám (rodinných domov a bytov), vrátane stavieb žalobcov. S ohľadom na uvedené, zriadenie ďalšieho vecného bremena práva cesty nebude mať výraznejšie negatívne účinky a dopady pre zaťažený pozemok, spočívajúce v obmedzení užívania tohto pozemku.

65. Pri stanovaní náhrady súd prihliadal na to, že na povinnom pozemku zmluvne viaznu vecné bremená, ktoré boli zriadené k pozemku (v tom čase vo vlastníctve Four Group s.r.o.):

- bezodplatne podľa V-XXXX/XX, V-XXXX/XX v prospech viacerých oprávnených pozemkov a

- za odplatu spolu vo výške 15.000 eur podľa V-XXXX/XX v prospech piatich oprávnených pozemkov.

66. Súd prihliadal aj na to, že povinný pozemok nadobudol žalovaný od spoločnosti Four Group s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2018, t. j. v čase, keď bol jej jediným spoločníkom a konateľom, za neprimerane nízku cenu, keď z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný ako kupujúci nadobudol pozemok za kúpnu cenu výške 1 eur. Žalovaný naviac nadobudol pozemok v čase, keď už na ňom preukázateľne viazli vecné bremená totožného obsahu zriadené podľa V-XXXX/XX, V-XXXX/ XX a V-XXXX/XX na dobu neurčitú, teda s vedomím jeho zaťaženia a jediného možného funkčného využitia, preto v danom prípade nie je možné hovoriť o poklese hodnoty pozemku zriadením vecného bremena v prospech žalobcov.

67. Súd prihliadol aj na to, že žalobcovia sa sami finančne podieľali na výstavbe príslušných inžinierskych sietí na tomto pozemku, vrátane výstavby prístupovej cesty, čo nebolo medzi stranami sporné. Z predložených uzavretých kúpnych zmlúv na pozemky žalobcov so spoločnosťou Four Group s.r.o. ako predávajúcim za účelom realizácie výstavby ich rodinných domov podľa názoru súdu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali žalobcami deklarované legitímne očakávania ohľadne zabezpečenia prístupu cez pozemok žalovaného tak, ako argumentujú žalobcovia, keď zmluvnými stranami akýmkoľvek spôsobom nebolo dohodnuté zriadenie (budúceho) vecného bremena alebo prevod vlastníckeho práva k pozemku do podielového spoluvlastníctva. Súd však prihliadol na to, že vo vzťahu k prístupovej komunikácii na pozemku bola uzavretá Zmluva o budúcej darovacej zmluve s Obcou A. Z. I., ktorá je subjektom verejného práva, k naplneniu ktorej (a teda k odovzdaniu inžinierskych sietí obci A. Z. I., ktoré mali slúžiť na spoločný verejný účel pre realizovanú výstavbu rodinných domov v lokalite Z. Z.C.-Y. v zmysle územného plánu z r. 2002 a uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 26.06.2009) nedošlo z dôvodov mimo sféry vplyvu žalobcov (spoločnosť Four Group s.r.o. všetky inžinierske siete nedokončila a nepreviedla na obec Most pri Bratislave). Z uvedeného dôvodu ostali stavby žalobcov bez prístupu k verejnej komunikácii.

68. Vo vzťahu k určeniu náhrady za zriadenie vecného bremena súdom, súd vychádzal zo súkromného Znaleckého posudku č. 26/2018 v znení vysvetlenia záverov Znaleckého posudku č. 26/2018 zo dňa 26.05.2020, predloženého žalobcami v súlade s ust. . Súd mal za to, že hodnota náhrady vo výške 4.640 eur je primeraná tomu, akým spôsobom a za akým účelom dochádza k zriadeniu tohto vecného bremena, pričom prihliadol na skutkové okolnosti prejednávanej veci tak, ako uviedol vyššie. Vo vzťahu k vyhotovenému Znaleckému posudku č. 26/2018 a metóde výpočtu hodnoty vecného bremena, súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy týkajúce sa výšky náhrady za zriadenie vecného bremena.

69. Súd pri určovaní náhrady za zriadenie vecného bremena neprihliadol na súkromný Znalecký posudok č. 136/2020 predložený žalovaným, ktorý bol doručený súdu dňa 28.09.2020, a to s prihliadnutím na aplikáciu ust. . Súd na pojednávaní dňa 06.10.2020 určil stranám sporu sudcovskú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. , vrátane návrhov na vykonanie dokazovania, najneskôr do 18.09.2020. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nerešpektoval pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu a záväznú lehotu určenú súdom na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čím došlo k procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné uplatniť skôr (t. j. najneskôr v lehote určenej súdom do 18.09.2020). Súd poukazuje na skutočnosť, že Znalecký posudok č. 136/2020 bol vyhotovený dňa 02.08.2020, teda žalovaný mal objektívne možnosť predložiť ho súdu skôr v súdom určenej lehote do 18.09.2020, prípadne mal žalovaný možnosť v súlade s ust. požiadať súd o primerané predĺženie poskytnutej lehoty. Znalecký posudok č. 136/2020 bol súdu doručený ako príloha podania žalovaného dňa 28.09.2020, v ktorom podaní žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré mal v úmysle preukázať predloženým dôkazom. Súdu tak nie je zrejmé ani to, ktorá zo všeobecných hodnôt uvedených v závere Znaleckého posudku č. 136/2020 by mala byť podľa žalovaného rozhodujúca pre stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, keď ani z tvrdenia žalovaného o „15-násobku oproti znaleckému posudku predloženému žalobcami“ nevychádza, ktorú zo súm považuje žalovaný za rozhodnú a správnu pre určenie výšky náhrady súdom. Naviac súd poukazuje na to, že hodnota vecných bremien podľa Znaleckého posudku č. 136/2020 je určená aj za právo užívania iných pozemkov ako dotknutého pozemku parc. č. 1606/1 (parc. č. 1606/9, 1606/10, 1606/11, 1608/59, 1608/193), čo žalovaný rovnako nijak v stanovenej lehote neozrejmil.

70. Súd sa tak stotožnil s názorom žalobcov odôvodňujúcim neprihliadnutie na Znalecký posudok č. 26/2018 aplikáciou ust. s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. , podľa odôvodnenia ktorého: „9. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové

tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta. 9.1. Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti ), keďže prechodné ustanovenie vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1497). V predmetnej veci sa však o prípad spätnej sudcovskej koncentrácie nejednalo. 9.2. V rozhodovanom spore súd prvej inštancie vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vyzval strany sporu výzvou z 2. septembra 2016, aby v lehote 30 dní predložili všetky dôkazy na predloženie všetkých dôkazov s poučením, že po uplynutí lehoty nebude na ďalšie tvrdenia a dôkazy prihliadať. 9.3. Napriek tejto výzve a napriek právnym záverom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení, ktoré sa vzťahovali na kompenzačnou námietkou uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody, si žalovaný uloženú povinnosť v podaní zo 14. novembra 2016 nesplnil. Až následne na pojednávaní uskutočnenom dňa 4. apríla 2017 chcel žalovaný predniesť tvrdenia k jednotlivým položkám, čo súd prvej inštancie nepripustil, nakoľko žalovaný mal možnosť predniesť predmetné tvrdenia v rámci „koncentračnej“ lehoty na základe výzvy z 2. septembra 2016. Taktiež vo svojom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného mal vedomosť, aký je záväzný právny názor odvolacieho súdu a v zmysle výzvy súdu prvej inštancie mal v súlade s týmto právnym názorom produkovať tvrdenia a dôkazy. Právny zástupca žalovaného tento právny názor nerešpektoval a jeho tvrdenia vo vyjadrení zo 14. novembra 2016 boli všeobecné a nekonkrétne s pripojenými dodacími listami a tabuľkovým prehľadom množstva materiálu, ktorý žalobca spotreboval, predpokladaného množstva materiálu, ktorý mal spotrebovať, pričom tabuľkový rozdiel považoval právny zástupca žalovaného za nadspotrebu materiálu a za porušenie povinnosti žalobcu tak, ako to bolo pred rozhodnutím odvolacieho súdu. 9.4. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné skôr (t. j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Žalovaný (resp. jeho právny zástupca) sa následne v dovolaní snažil preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na konajúce súdy, ktorých procesný postup bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné. Predmetná dovolacia námietka žalovaného z tohto dôvodu neobstojí.“

71. S poukazom na ust. a lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Súd vzhľadom na výšku peňažnej náhrady vo výške 4.640 eur, na ktorej úhradu v prospech žalovaného zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne, určil lehotu na plnenie v súlade s ust. (ako zákonnú lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku), keď nevzhliadol okolnosti, ktoré by v tomto prípade odôvodňovali dlhšiu lehotu.

72. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý

bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.“ Súd vo výrok rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel a zriadil vecné bremeno práva cesty, čiastočne formulačne upravil identifikáciu oprávnených nehnuteľností v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností.

73. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V súlade s citovaným ustanovením patrí plná náhrada trov konania spoločne a nerozdielne plne úspešným žalobcom od žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku č. III rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.