Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/116/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcov: 1/ Bc. X. W., bytom M. X. X, 2/ Ak. soch. U. M., bytom M. X. XXX, 3/ D. O., bytom M. X. XXX, 4/ F. O., bytom M. X. XXX, 5/ P. D., bytom M. X. XXX, právne zastúpených advokátom JUDr. Igorom Horanským, so sídlom Piešťany, E. F. Scherera 2, adresa kancelárie: Piešťany, Staničná 1, proti žalovanému: Obec Horná Streda, starosta Obce Horná Streda, so sídlom Horná Streda 407 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 120/2019-4 zo dňa 29. apríla 2019 a rozhodnutia Obce Horná Streda, Obecný úrad, so sídlom Horná Streda 407 č.j. 120/2019-2 zo dňa 2. apríla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Obce Horná Streda č.j. 120/2019-4 zo dňa 29. apríla 2019 a z r u š u j e rozhodnutie Obecného úradu v Hornej Strede č. j. 120/2019-2 zo dňa 2. apríla 2019 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.j. 120/2019-4 zo dňa 29. apríla 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie poslancov Obecného zastupiteľstva Obce Horná Streda a potvrdené rozhodnutie Obce Horná Streda, Obecný úrad, so sídlom Horná Streda 407 č.j. 120/2019-2 zo dňa 2. apríla 2019, ktorým nebolo vyhovené žiadosti odvolateľov o poskytnutie informácií, a to poskytnutie kópie listu s názvom „Otvorený list poslancom Obecného zastupiteľstva“ aj s menným zoznamom občanov obce, ktorí list podpísali.

2. Žalobcovia namietali, že otvorený list im bol na Obecnom zastupiteľstve len prečítaný. Požadovaný menný zoznam podpisovateľov nemožno zamieňať s vlastnoručnými podpismi podpisovateľov otvoreného listu. Podpisovatelia pritom nevyjadrili nesúhlas s poskytnutím menného zoznamu, ale len s ich podpismi. Požiadavkou zverejniť ich otvorený list súčasne prejavili vôľu, že v liste ide o otázku verejnej sféry. Preto s poukazom na súdnu judikatúru žalobcovia mali za to, že v prípade pisateľov listu ide o osoby verejne činné. V rozhodnutí žalovaného sa tiež nereaguje na podstatné námietky odvolateľov. Nebolo zdôvodnené, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia ktorého konkrétneho zákona nemožno sprístupniť zoznam signatárov otvoreného listu. Z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že podpisovatelia otvoreného listu sa nedomáhali len ochrany pred postúpením ich podpisov, ale domáhali sa tiež, aby žalovaný neposkytol ich osobné údaje (t. j. aj ich mená a priezviská) žalobcom, aby sa zabránilo ich stotožneniu. Je absurdné považovať

radových obyvateľov obce za verejne činné osoby. Ide o obyvateľov obce vyjadrujúcich slobodne svoj názor. Poukázal na ustanovenie o ochrane osobných údajov, ktoré definuje pojem osobné údaje. Pri počte obyvateľov obce 1.400 je vysoký predpoklad, že poskytnutím mena a priezviska podpisovateľov by došlo k ich identifikácii a porušeniu ochrany ich osobných údajov. Žalovaný nemohol poskytnúť požadované osobné údaje (mená a priezviská), nakoľko nedisponoval predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutých osôb - podpisovateľov otvoreného listu, ktorí nespĺňajú ani kritéria podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú podľa neho všetky zákonné náležitosti, vrátane konkrétnych ustanovení, podľa ktorých nevyhovel žiadosti žalobcov, ako napr. , , . zmieneného zákona. Vo veci nejde o fiktívne rozhodnutie podľa , nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané podľa a ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pripomenul, že žiadateľom bola poskytnutá kópia listu bez menoslovu a podpisov.

4. V podaných replikách a duplikách žalobca a žalovaný zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( ) a ustálil, že žaloba je dôvodná.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

7. Dňa 20.03.2019 sa konalo zasadnutie Obecného zastupiteľstva Obce Horná Streda, na ktorom bol podľa zápisnice zo zasadnutia prečítaný otvorený list adresovaný poslancom obecného zastupiteľstva s prísľubom odovzdania jeho kópie poslancom.

8. Podľa obsahu ďalšieho listu zo dňa 21.03.2019, ktorého pisatelia sa označili ako Občania Hornej Stredy podpísaní pod Otvorený list poslancom v Hornej Strede, občania nesúhlasili s postúpením ich podpisov a žiadali zabezpečiť všetky kroky na ochranu osobných údajov pred zneužitím.

9. Poslanci Obecného zastupiteľstva Bc. X. W., Ing. Y. W., Ak. soch. U. M., D. O., F. O., RNDr. P. D., P. D. a F. P. listom zo dňa 22.03.2019 požiadali žalovaného o sprístupnenie listu „Otvorený list poslancom obecného zastupiteľstva“, ktorého kópiu žiadali zaslať elektronickou poštou všetkým poslancom Obecného zastupiteľstva, nakoľko predmetný list im bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva len prečítaný. 10. Prvostupňovým rozhodnutím č.j. 120/2019-2 zo dňa 2. apríla 2019 ich žiadosti s odkazom na , nebolo vyhovené. Dôvodom bola ochrana osobných údajov podpisovateľov, ktorí nie sú verejnými funkcionármi podieľajúcimi sa na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.

11. O odvolaní Bc. X. W., Ak. soch. U. M., F. O., RNDr. P. D., D. O. a P. D. rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.j. 120/2019-4 zo dňa 29. apríla 2019 vydaným podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V jeho odôvodnení žalovaný poukázal na to, že otvorený list bol poslancom prečítaný a bola im poskytnutá fotokópia listu bez menného zoznamu mien podpisovateľov, ktorí so zverejnením ich mien, priezvisk a podpisov.

12. Podľa o slobodnom prístupe k informáciách (ďalej aj zákon) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá zákona informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

14. Podľa § 9 ods. 3 zákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

15. Podľa § 14 ods. 2 zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

16. Podľa § 14 ods. 3 zákona ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

19. Podľa § 18 ods. 2 zákona ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

20. Podľa § 18 ods. 3 zákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

21. Podľa § 19 ods. 1 zákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

23. Podľa § 19 ods. 3 zákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

24. Podľa § 22 ods. 1 zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa o ochrane osobných údajov ( ďalej aj zákon o ochrane osobných údajov) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

26. Podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

28. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným dôvodnosť nevyhovenia žiadosti žalobcov o poskytnutie kópie otvoreného listu občanov Obce Horná Streda aj s menným zoznamom jeho podpisovateľov cestou elektronickej pošty s poukazom na ochranu osobných údajov.

29. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného správnymi orgánmi mal správny súd za preukázané, že poslancom obecného zastupiteľstva Obce Horná Streda bol adresovaný otvorený list občanov menovanej obce, ktorý im bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva prečítaný. Zo žiadneho dôkazného prostriedku predloženého správnemu súdu však nevyplynulo, že by poslancom obecného zastupiteľstva bola aj v skutočnosti poskytnutá kópia otvoreného listu. Následne bol Obci Horná Streda doručený list zo dňa 21.03.2019, v ktorom podpisovatelia otvoreného listu nesúhlasili so zverejnením svojich podpisov a domáhali sa ochrany svojich osobných údajov.

30. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že za podmienok, aké boli v súdnej veci, je uvedenie mena a priezviska osôb, ktoré adresovali list poslancom obecného zastupiteľstva, jednoznačne spôsobilé identifikovať podpisovateľov otvoreného listu. Z toho vyplýva, že meno a priezvisko pisateľov listu je chráneným osobným údajom, ktorý možno poskytnúť (zverejniť) len so súhlasom dotknutej osoby. Nakoľko uvedený súhlas nebol v súlade s § 9 ods. 2 zákona udelený, nemohla Obec Horná Streda ako povinná osoba žiadaný menoslov občanov, ktorí otvorený list podpísali, žalobcom poskytnúť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že osoby, ktoré podpísali otvorený list, jeho podaním nerealizovali výkon verejnej moci, ale len uplatnili právo verejne vyjadriť svoj názor. Nemožno ich preto z tohto dôvodu považovať za verejne vystupujúce osoby, resp. verejného činiteľa, ktorých úlohou je spravovať veci verejné, čím je vylúčená aplikácia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona.

31. Správny súd v prejednávanej veci však nezistil žiadne skutkové ani právne prekážky brániace vyhovieť podanej žiadosti v časti poskytnutia kópie otvoreného listu bez uvedenia menoslovu osôb, ktoré ho podpísali. Za situácie, keď nebolo medzi účastníkmi sporné, že list bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva len prečítaný, je podľa správneho súdu požiadavka žalobcov na poskytnutie kópie otvoreného listu elektronickou cestou plne oprávnená a v súlade so zákonom, nakoľko povinná osoba s vyžiadanými informáciami (otvoreným listom) v čase doručenia žiadosti disponovala. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že kópiu listu fyzicky odovzdal poslancom obecného zastupiteľstva, toto sa nepreukázalo a nevyplynulo zo žiadneho dôkazného prostriedku tvoriaceho obsah spisového materiálu. Žalobcovia tak

mali oprávnený a legitímny dôvod domáhať sa požadovanej kópie listu, ale bez menného zoznamu jeho podpisovateľov, ktorý nárok na informácie nemožno za danej dôkaznej a skutkovej situácie považovať za zneužitie práva.

32. Z pohľadu procesného postupu prvostupňového správneho orgánu pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie správny súd zistil tiež porušenie ustanovenia § 14 ods. 3 zákona v súvislosti so spôsobom sprístupnenia informácií. Zo žiadosti vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali informácií elektronickou poštou bez uvedenia konkrétnych e- mailových adries, na ktoré im mala byť kópia otvoreného listu doručená. Z povahy veci vyplýva, že na naplnenie zákonných povinností museli mať správne orgány tento údaj k dispozícii. Na odstránenie uvedeného nedostatku mali preto vyzvať žiadateľov o doplnenie žiadosti postupom podľa § 14 ods. 3 zákona, čo sa však nestalo, čím by naplnili zásadu súčinnosti slúžiacu k ochrane práv žalobcov.

33. Z časových súvislosti súdenej veci tiež vyplýva, že administratívne rozhodnutia boli vydané v zákonných lehotách na to oprávnenými správnymi orgánmi. Nemožno preto súhlasiť, že by vo veci išlo o fiktívne rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona.

34. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí s touto sa správny súd nestotožnil. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú odkazy na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých bolo rozhodnuté. V prípade prvostupňového rozhodnutia je z jeho obsahu zrejmé, že sa v ňom uvádza ustanovenie § 18 ods. 2 a § 9 zákona. Druhostupňové rozhodnutie zase odkazuje na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona. Obe rozhodnutia treba vnímať v zmysle zásady jednoty správnych rozhodnutí ako jedno rozhodnutie, v ktorom sú uvedené nielen zákonné ustanovenia, podľa ktorých správne orgány rozhodli, ale ich súčasťou sú aj ustanovenia, ktorými sa riadili pri svojich úvahách. Je možné prisvedčiť, že odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí je stručné, dáva však odpovede na všetky podstatné skutkové a právne otázky.

35. Správny súd za nedôvodné vyhodnotil aj žalobné námietky čo do nevysporiadania so všetkými podstatnými odvolacími námietkami. Uvedenú námietku správny súd považuje za neurčitú, nekonkrétnu a nejasnú bez opory v konkrétnych skutkových a právnych tvrdeniach, čo je v rozpore s požiadavku vyplývajúcou z ustanovenia . Predmetné zákonné ustanovenie vyžaduje takú konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, z ktorej je zrejmý dôvod tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. To je aj dôvod prečo správny súd na takto uvedenú námietku nemusí a nemôže prihliadať.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie správny súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa ako nezákonné zrušil a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že oba správne orgány sa budú v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ), vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležite odôvodnia.

37. V konaní plne úspešným žalobcom správny súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa .

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.