Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: 1/ PROMILY s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 333 715, 2/ Allbeck Management s. r. o., so sídlom Kopčianska 8-10, 851 07 Bratislava, IČO: 36 763 063, žalobcu 3/ O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A., Š.. P.. Z. proti žalovanému: Tatra Banka, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi 1/, žalobcovi 2/, žalobcovi 3/ v rozsahu 100% s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalobcov. O výške priznanej náhrady trov konania v eurách rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2014 domáhajú zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, vydaný rozhodcom O.. L.. N. G., pod sp. zn. II/2013-1940 zo dňa 13.01.2014 (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“) a priznania nároku na náhradu trov konania. Súčasne žiadali o odloženie vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku.

2. Rozhodcovský súd Rozhodcovským rozsudkom rozhodol, že žalobca 1/ (jeho právny predchodca) a žalobca 2/ v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne a žalobca 3/ v procesnom postavení žalovaného 3/ je povinný zaplatiť žalovanému v procesnom postavení žalobcu peňažné prostriedky vo výške 86.992,79 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 3162,00 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

3. Uznesením č. k. -50 zo dňa 11.1.2016 súd návrh na odklad vykonateľnosti zamietol. Uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. -65 zo dňa 30.5.2017 bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené ako správne a žalovanému priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.

4. Žalobcovia tvrdili najmä nasledovné skutočnosti: Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1/ a 2/ doručený dňa 30.1.2014 a žalobcovi 3/ dňa 5.2.2014. V zmysle čl. 7 ods. 7 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, rozhodcov alebo rozhodcu určujú zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy, ak štatút neurčuje inak. Zoznam rozhodcov poskytne zmluvným stranám rozhodcovskej zmluvy na nahliadnutie tajomník. Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy si však môžu určiť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov, ktorá však musí spĺňať všeobecné a osobitné

podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov. V zmysle čl. 9 ods. 1 písm. d) ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu, ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom iným, ako je uvedený v čl. 8 ods. 3, určia zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy rozhodcu na výzvu tajomníka, ak zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy neurčia rozhodcu, tak rozhodcu ustanoví iná osoba. Žalobcovia neboli vyzvaní na určenie rozhodcu. Bez možnosti voľby zo strany žalobcov bol za rozhodcu v zmysle čl. 8 štatútu ustanovený G. N.. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhajú podľa z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Tým, že bola žalobcom odňatá možnosť výberu rozhodcu a teda porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čo je dôvodom na zrušenie Rozhodcovského rozsudku. Ako dôkaz navrhli vykonať najmä Rozhodcovský rozsudok, štatút rozhodcovského súdu, rokovací poriadok, výzva na doručenie žalobnej odpovede, žalobu.

5. Žalovaný sa vyjadril najmä nasledovne: Žalobca vo svojej žalobe uplatňuje ako dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku údajné porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Samotné určenie rozhodcu vybranou osobou, ktorou je predseda predsedníctva nemalo vplyv na samotné rozhodcovské konanie. Žiadna zo sporových strán nebola nijakých spôsobom zvýhodnená alebo znevýhodnená a teda nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Žiadny účastník konania nebol procesne znevýhodnený alebo diskriminovaný, o čom napokon svedčí aj spisový materiál na rozhodcovskom súde. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bola žaloba doručená dňa 31.1.2014 a teda lehota na podanie žaloby uplynula 1.3.2014. Žaloba bola súdu doručená 5.3.2014, teda oneskorene a vo vzťahu k žalobcovi 1/ a 2/ došlo k zániku práva podať žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku. Tvrdil, že ak mali žalovaní výhrady voči ustanoveniu rozhodcu, mohli vzniesť námietky v súlade s rokovacím poriadkom, to však neurobili. Naopak boli pasívni, hoci im bola na ich žiadosť predĺžená lehota na zaslanie žalobnej odpovede, tú však nedoručili ani do samotného vydania Rozhodcovského rozsudku. Žalobu žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Ako dôkaz označil najmä rozhodcovský spis ale poukázal aj na listiny založené v súdnom spise.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, oboznámil sa s rozhodcovským spisom, ktorý pripojil, vyjadreniami strán sporu, vychádzal zo skutkových tvrdení nesporných a tých, ktoré protistrana výslovne nepoprela a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

7. Žalobca v tomto súdnom konaní žalobou žiadal o zrušenie Rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej iba „ZoRK“), keďže podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle zákona.

8. Podľa Z. z o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu podania žaloby: (1)Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>), b)rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c)jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e)účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f)sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html> vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g)bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>), h)sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i)bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j)pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. (2)Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

9. Podľa Z. z o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu podania žaloby : Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

10. Podľa Z. z o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu podania žaloby: (1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20090701.html> možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa ustanovenia § 54b ods. 1 ZoRK v aktuálnom znení: Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení: (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,2.nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,3.rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b)súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20200101.html> tohto zákona.(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).(3)Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.(4)Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

13. Podľa o rozhodcovskom konaní a znení neskorších predpisov:(1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. (2)Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom

rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/244/20200101.html>.

14. Súd v spore uskutočnil pojednávanie dňa 4.11.2020, avšak žalobcovia napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu o procesných právach a povinnostiach sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili a preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

15. Žalobca nešpecifikoval dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku, ktorých sa domáha po zmene právnej úpravy, nespresnil podľa ktorého ustanovenia v znení neskorších predpisov žiada o zrušenie Rozhodcovského rozsudku. Žalovaný trval na dôvodoch pre zamietnutie žaloby tak ako boli vyššie uvedené. Sporným medzi stranami sporu teda zostalo porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania pri ustanovení rozhodcu a včasnosť podania žaloby na súde. Nespornou zostala platnosť rozhodcovskej doložky.

16. Súd skúmal tvrdenia žalobcov, vychádzal pritom z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku ako aj z obsahu súdneho spisu vrátane listín založených v rozhodcovskom spise a dospel k záveru, že ustanovením rozhodcu v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

17. Rozhodcom bol predseda predsedníctva, ktorý je v zmysle čl. 6 ods. 6 štatútu vybranou osobou, ktorá rozhodne o ustanovení rozhodcu, ak sa účastníci nedohodli inak. Žalobcovia (resp. právny predchodca v prípade žalobcu 1/) boli pasívni v konaní pred rozhodcovským súdom, žiadali o predĺženie lehoty na žalobnú odpoveď a v žalobnej odpovedi prejavili záujem o mimosúdnu dohodu, meritum sporu nesporili a osobu rozhodcu nenamietali.

18. Keďže je nesporné, že strany sporu sa nedohodli na osobe rozhodcu, predseda predsedníctva bol v zmysle čl. 6 ods. 6 štatútu oprávnený rozhodcu určiť sám a tak aj urobil. Uvedeným konaním nedošlo k porušeniu zásady rovnosti medzi účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd sa riadne a podrobne zaoberal predmetom sporu, svoj procesný postup aj rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a to na základe riadneho a úplného dokazovania. Súd nemá preukázané, že by rozhodca svojim konaním alebo postupom zvýhodnil alebo znevýhodnil niektorú procesnú stranu. Súd nezistil nesprávnosť ustanovenia rozhodcu, ktorá by mala mať za následok zrušenie Rozhodcovského rozsudku.

19. Akákoľvek námietka proti procesnému postupu rozhodcovského súdu, príp. porušenie pravidiel nemôže mať spravodlivo za následok zrušenie Rozhodcovského rozsudku, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu je daná rozhodcovskou doložkou, t. j. dohodou strán sporu, ktoré sú plne spôsobilé na právne úkony a zodpovedné v obchodných záväzkových vzťahoch, ktoré nesú zodpovednosť spojenú so svojimi rozhodnutiami v podnikaní, preto je potrené od nich požadovať aj určitú mieru náležitej odbornej starostlivosti pri uzatváraní zmlúv a teda aj následnú zodpovednosť v obchodných záväzkových vzťahoch.

20. Súdna kontrola v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutia sporu vzhľadom na ústavne garantovaného právo na súdnu ochranu. Súd skúma či existuje nárok na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, neskúma vecnú správnosť Rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd nie je odvolacím orgánom.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, pôvodne v žalobe označené ako dôvody podľa z. , pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Uvedeného názoru je aj odvolací súd ako je uvedené vo vyššie citovanom potvrdzujúcom uznesení krajského súdu.

22. Súd zistil, že žalobca 1/ a 2/ nepodali žalobu včas, t. j. v súlade s § 41 ZoRK v 30 dňovej lehote, čo je dôvod pre zamietnutie žaloby voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu 3/, podaná bola včas.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol. V prípade žalobcu 1/ a 2/ je dôvodom na zamietnutie aj oneskorené podanie žaloby.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mal vo veci plný úspech a žalobcov zaviazal na zaplatenie trov konania. O konkrétnej výške priznaných trov konania v eurách rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).