Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-126-2023.pdf
PDF · 141.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/126/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F. V., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúcu z matky F.. F. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. X, A., právne zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, a otca F.. F. V., Z.. X.X.XXXX, B. F. XX, A., právne zastúpeného JUDr. Jánom Luteránom, advokátom so sídlom Sabinovská 52, Prešov, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-17P/11/2023-195 zo dňa 12.6.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III., IV., VI.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka maloletej podala návrh, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú dcéru do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale striedania. Výživné od otca žiadala určiť vo výške 500 eur odo dňa podania návrhu, ako aj to, že daňový bonus a prídavok na dieťa bude poberať ona.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Maloletú F. V., Z.. XX.X.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale striedania vždy v pondelok o 15.00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, inak v mieste bydliska rodiča, ktorého osobná starostlivosť o dieťa končí. Ako prvá prevezme dieťa do starostlivosti matka.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otca zaväzuje prispievať na výživu mal. F. výživným vo výške 300 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 26.1.2023 opakovane do budúcna.
IV. Dlžné výživné voči mal. F. za obdobie od 26.1.2023 do 31.5.2023 vo výške 978,08 eur zaväzuje otca uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Prídavok na dieťa bude poberať a daňový bonus uplatňovať matka.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rodičia maloletej nie sú manželmi a nežijú spolu. Od ukončenia spolužitia zabezpečujú maloletej striedavú osobnú starostlivosť, ktorá sa od mája 2022 realizuje v týždňových intervaloch, pričom v starostlivosti rodičov neboli zaznamenané žiadne nedostatky. Maloletá je s takouto formou realizácie osobnej starostlivosti stotožnená. Z uvedených dôvodov súd prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s čím obaja rodičia súhlasili a takúto formu starostlivosti odporučil i kolízny opatrovník.
4. Určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca vo výške 300 eur pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie dôvodil tým, že príjmy otca sú nepomerne vyššie ako príjmy matky. Príjem otca je vo výške 4.200 eur mesačne v čistom a príjem matky je vo výške 1152,71 eur mesačne v čistom. Výživným zo strany otca bude môcť byť maloletej zabezpečená rovnaká životná úroveň aj v čase, kedy je v osobnej starostlivosti matky.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 11 ods. 1, § 1, § 157, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, a to proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku. V odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v konaní nesprávne posúdil, porovnal a vyhodnotil príjmy a životné náklady oboch rodičov maloletého dieťaťa, čím nesprávne určil výšku výživného, na úhradu ktorého zaviazal otca maloletej. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že maloletá má zabezpečenú obdobnú životnú úroveň u oboch rodičov. Vzhľadom na skutočnosť, že už teraz vynakladá na maloletú viac finančných prostriedkov ako jej matka, aj v čase, kedy sa maloletá nachádza v osobnej starostlivosti matky, je nežiaduce, aby otec uhrádzal ďalších 300 eur mesačne na výživu maloletej dcéry. Poukázal aj na to, že na výživu maloletej prispieva sumou vo výške ďalších 200 eur, čo pozostáva z daňového bonusu na dieťa vo výške 140 eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Otec v tejto súvislosti poukázal aj na častú rozhodovaciu prax súdov, ktoré konštatujú, že vyživovacia povinnosť nemôže slúžiť na zvyšovanie životnej úrovne druhého rodiča, ale má výlučne slúžiť na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Nepopiera, že jeho príjem je vyšší ako príjem matky, avšak jeho každomesačné výdavky sú niekoľko násobne vyššie. Ide napríklad o splátku hypotéky, ktorá mu bola teraz navýšená zo sumy 228,60 eur na sumu 336,89 eur mesačne. Je ženatý s druhou manželkou, ktorá je momentálne na materskej dovolenke, teda finančne zabezpečuje rodinu. Má reprezentačné výdavky spojené s výkonom verejnej funkcie, ktorú vykonáva, ako aj výdavky na predvolebnú kampaň. Príkladmo uviedol, že prostriedky vynaložené na predvolebnú kampaň do volieb orgánov územnej samosprávy za rok 2022 dosiahli celkovú výšku 10.739,38 eur. Všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil. Otec poukázal na ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine a argumentoval tým, že výdavky na predvolebnú kampaň, tak ako aj reprezentačné výdavky spojené s výkonom verejnej funkcie nemožno subsumovať pod výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko sú nevyhnutnou a neoddeliteľnou súčasťou dosahovania jeho momentálneho mesačného príjmu. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej dcéry bežným výživným v sume 100 eur mesačne a ďalších 100 eur na tvorbu úspor pre maloletú. Otec v ďalšej
časti odvolania namietal, že nesúhlasí s určením striedavej osobnej starostlivosti v intervale jedného týždňa. Dňa 18.05.2023 sa mu z druhého manželstva narodilo dieťa, preto mu z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a snahe zabezpečiť rodinu, pomáha jeho nová manželka, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Striedavá starostlivosť v rozpätí jedného týždňa značne komplikuje fungovanie domácnosti otca, nakoľko je momentálne náročné nastaviť riadne fungovanie rodiny s týždennou obmenou režimu maloletej, ďalšieho novonarodeného dieťaťa otca a jeho novej manželky. Otec má nepochybný záujem na fungovaní jeho novej rodiny a dobrom vývoji maloletej bez komplikácií, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o dvojtýždňovom intervale striedania maloletej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. K časti odvolania otca, kde žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a nariadiť dvojtýždňový interval starostlivosti uviedla, že už v čase pojednávania mal otec ďalšie dieťa, teda otec vedel, ako funguje jeho domácnosť. Medzi rodičmi bolo nesporné, že striedavá starostlivosť sa realizuje od septembra 2022 v týždennom intervale a tento interval maloletej vyhovuje. Rovnaké závery vyplynuli aj zo šetrenia kolíznej opatrovníčky. Pre ich maloletú dcéru by dvojtýždňové odlúčenie od matky a jej rodiny bolo pridlhé a vnímala by to ako záťaž. Odvolacia námietka otca vo vzťahu k určeniu výživného vo výške 300 eur mesačne je podľa matky nedôvodná. Poukázala aj na to, že otec sa voči výroku o dlžnom výživnom neodvolal a dlžné výživné uhradil. Otec v celej argumentácii poukazuje na to, že má na maloletú vyššie výdavky ako matka. To je samozrejmé, keďže jeho príjem je troj až štvornásobne vyšší, ako jej príjem. Otec navrhol určiť výživné vo výške 100 ako bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor, čím v podstate deklaruje, že jeho možnosti sú nadštandardné, keďže k určeniu výživného formou tvorby úspor má sud pristúpiť len vtedy, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Matka predložila spolu s odvolaním aj doklady o výdavkoch na maloletú dcéru počas prázdnin, s úhradou ktorých jej pomáhajú jej rodičia. K výdavkom otca na predvolebnú kampaň uviedla, že aj pri uznaní týchto výdavkov, je výživné v sume 300 eur plne odôvodnené a výdavky na kampaň nemôžu mať prednosť pred úhradou výživného na maloletú dcéru.
9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zo strany matky nebolo nijakým spôsobom popreté, že ak si otec chce zachovať príjem z verejnej funkcie, tak výdavky na predvolebnú kampaň sú nevyhnutné. Matka taktiež vo svojom vyjadrení opomenula, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že matka k dieťaťu pristupuje ako k dospelému a zahlcuje ju súkromnými a pracovnými problémami, preto navrhoval dvojtýždňový interval starostlivosti.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poprela, aby dcéru zaťažovala svojimi problémami. Uviedla, že od septembra 2023 nie je s pravidelnosťou dodržiavaný ani týždňový interval starostlivosti z dôvodu pracovnej vyťaženosti otca. V dôsledku odvolania otca proti výroku o nariadení striedavej osobnej starostlivosti nemá matka nárok na prídavky na dieťa. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že od novembra 2023 je maloletá v jej výlučnej starostlivosti a s otcom sa stretáva každý druhý víkend od piatka do nedele. K zmene tejto starostlivosti došlo na základe požiadavky maloletej. Vzhľadom na túto zmenu starostlivosti, matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to minimálne v období od 1.11.2023 do budúcna.
11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je pravda, že od novembra 2023 sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje. S návrhom matky na zverenie maloletej dcéry do výlučnej starostlivosti matky nesúhlasí a navrhuje upraviť výkon osobnej starostlivosti tak, aby bola maloletá dcéra u otca každý druhý týždeň od piatka po skončení školského vyučovania do pondelka do začiatku školského vyučovania. Navrhuje ponechanie výživného vo výške 300 eur mesačne.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok vo výrokoch I. o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale, III. o určení vyživovacej povinnosti otca vo výške 300 eur mesačne, ako aj nadväzujúci výrok IV. o určení dlžného výživného a výrok o trovách konania je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale (výrok I.), určenie výživného na maloletú F. v sume 300 eur počas striedavej starostlivosti (výrok III.), určenie dlžného výživného (výrok IV.) a rozhodnutie o trovách konania (výrok VI.).
14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o práve a povinnosti rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.) a práve matky poberať prídavok na dieťa a uplatňovať si daňový bonus (výrok V.) neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 CSP).
15. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I., III., IV. v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom a zaviazal otca prispievať na jej výživu. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletej, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
17. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolacom konaní (§ 387 ods. 3 CSP).
18. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika, Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o
rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. III.ÚS 1206/09).
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.
25. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu, preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby dieťaťa k rodičom.
26. Otec namieta vo vzťahu k striedavej starostlivosti určený týždňový interval, argumentujúc, že sa tak lepšie zladí fungovanie jeho novej rodiny so starostlivosťou o maloletú dcéru. V priebehu odvolacieho konania obaja rodiča v januári 2024 uviedli, že maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky od novembra 2023. Otec nesúhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, žiada upraviť styk s maloletou a ponechať výšku výživného 300 eur mesačne pri takejto úprave.
27. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2020, od kedy praktizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloletú dcéru v týždňových intervaloch. Obaja rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že maloletá dcéra sa striedavej osobnej starostlivosti v intervale jedného týždňa prispôsobila a starostlivosť sa realizuje bez problémov. Vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o maloletú vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý pri sociálnom šetrení realizoval pohovor s maloletou. Súdu prvej inštancie boli zrejmé skutočnosti uvádzané otcom, že je ženatý s druhou manželkou a že dňa XX.X.XXXX sa im narodilo dieťa. Otec na
pojednávaní súhlasil s nariadením striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch z dôvodu, že maloletá je s takouto formou starostlivosti stotožnená. Odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdené skutočnosti boli súdu prvej inštancie zrejmé a súd sa s nimi vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa vyjadrení v článku 5 Zákona o rodine.
28. K odvolacej námietke otca ohľadne intervalu striedavej starostlivosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania citlivo zvážil dosah prejavenej vôle maloletej s ohľadom na jej vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletej ako relevantný pri posúdení aplikácie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov aj vo vzťahu k intervalu, po zohľadnení subjektívneho faktoru na strane maloletej, ktorá má rovnocenný vzťah k obom rodičom. Rozhodnutím súdu o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch bol plne rešpektovaný najlepší záujem maloletého dieťaťa a to v prvom rade právo dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi, vytváranie si vzťahových a citových väzieb k blízkym osobám a súrodencom. Zároveň toto rozhodnutie vychádzalo zo skutočného stavu veci, teda už dlhodobej realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú a stotožnenia sa maloletej dcéry s takouto formou starostlivosti.
29. S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, že súd je povinný postupovať diferencovane s ohľadom na rozumovú schopnosť dieťaťa vnímať priebeh konania, dovoľuje záver, že názor maloletej F. vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti je plne relevantný. Maloletá slobodne vyjadrila svoj názor pred kolíznym opatrovníkom. Odvolací súd tiež poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, pretože redukuje porozvodovú traumatizáciu dieťaťa a prospieva jej citovej vyrovnanosti.
30. Odvolací súd poznamenáva, že najideálnejším riešením výkonu rodičovských práv a povinností stále zostáva úprava uzavretím dohody rodičov, pretože relatívna voľnosť pri formulovaní dohody poskytuje rodičom dostatočný priestor na to, aby aj v otázkach striedavej osobnej starostlivosti sa mohli slobodne dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmov detí. Ani v tomto konkrétnom prípade nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote súdom upravený interval striedania dohodou modifikovali podľa potrieb a želania maloletej dcéry aj ich samotných. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov, nota bene interval striedania upravený autoritatívnym spôsobom (rozhodnutím súdu aj s ohľadom na bežné sviatky a školské prázdniny) by v takýchto prípadoch mal ustúpiť dohode rodičov s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí.
31. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu intervalu starostlivosti o maloletú dcéru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil.
32. Na druhej strane odvolací súd reflektuje skutočnosť uvádzanú oboma rodičmi v priebehu odvolacieho konania, že od novembra 2023 sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje. K uvedenému odvolací súd uvádza, že maloletá je vo veku XX rokov, v ktorom sa stabilita jej zásadných názorov a vôle priebežne formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene vníma v rodine matky vo vzťahu k otcovi a naopak, v dôsledku čoho môže jej vôľa reálne podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov. Podľa názoru odvolacieho súdu musí byť pri zmene výchovy maloletá náležite informovaná primerane jej veku a schopnostiam o okolnostiach, možnostiach a možných rozhodnutiach o jej výchove, ako aj ich dôsledkoch, a to spôsobom, aby bola schopná vyhodnotiť závery z toho vyplývajúce. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že nemá vedomosť z priebehu konania ako maloletá bola konfrontovaná so situáciou výlučnej starostlivosti matky, preto nie je možné očakávať, aby reálne dokázal odvolací súd zaujať postoj v prípade, že sa rodičia rozhodli realizovať túto formu osobnej starostlivosti, bez riadneho vykonania dôkazov.
33. Odvolací súd k vyššie uvedeným skutočnostiam uvádza, že uvedenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda, je osobitnou náležitosťou odvolania a vymedzenie napádaných výrokov je dôležité z hľadiska suspenzívneho účinku odvolania. Uplynutím odvolacej lehoty sa nenapadnutý
výrok rozhodnutia stáva právoplatným. V zmysle § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konania aj bez návrhu. Zákonné vyjadrenie predstavuje len možnosť vo veciach starostlivosti súdu o maloletých priznať napríklad vo veciach výživného viac, než čoho sa účastníci domáhajú, neznamená to však možnosť odvolacieho súdu rozhodovať o zmene zverenia maloletého dieťaťa, pokiaľ takýto výrok napadnutý odvolaním nebol. V prejednávanom prípade otec napadol odvolaním len určený týždňový interval striedavej starostlivosti a nie formu striedavej starostlivosti ako takú. O podaných návrhoch je potrebné vykonať dokazovanie zamerané na zistenie skutočného stavu veci a to predovšetkým vypočutím oboch rodičov, zistenia názoru maloletého dieťaťa, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka a jeho prešetrením rodinným pomerov a to na základe podaného návrhu niektorého z rodičov na zmenu zverenia maloletého dieťaťa.
34. Otec tiež namieta nesprávnosť záverov súdu vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti počas striedavej starostlivosti, s poukazom na odôvodnené potreby maloletej navrhol určiť bežné výživné vo výške 100 eur a výživné na tvorbu úspor vo výške 100 eur. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti, odôvodnené potreby maloletej, ako aj určenie dlžného výživného.
35. Súd prvej inštancie dôsledne zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú dcéru a s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorý sa bude každý rodič osobne starať o maloletú, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletej F. 300 eur. Súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie k zisteniu príjmovým a majetkovým pomerom na strane oboch rodičov. Matka dosahuje príjem z pracovného pomeru vo výške 1.152,71 eur v priemere. Otec maloletej má príjem z výkonu funkcie starostu mestskej časti A. - I., poslanca Mesta A., poslanca A. Q. A. a člena dozornej rady spoločnosti Z. A. spolu vo výške 4.200 eur v čistom mesačne. Zároveň je spoločníkom spoločnosti L. J. Q..J..H.., z ktorej podľa jeho vyjadrenia nemá žiaden príjem. Otec je vlastníkom trojizbového bytu, spláca hypotekárny úver vo výške 336,81 eur. Je ženatý, manželka je na materskej dovolenke, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére z druhého manželstva.
36. Otec v odvolaní argumentoval tým, že do jeho výdavkov je potrebné zarátať aj výdavky na predvolebnú kampaň, ktoré boli v roku 2022 vo výške 10.739,38 eur, keďže vykonáva volenú funkciu a tieto výdavky sú nevyhnutné na to, aby bol do tejto funkcie zvolený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s výkonom každej funkcie, resp. zamestnania, z ktorého má rodič príjem, sú spojené aj náklady, či už spojené s cestovaním do práce, nakúpením pracovných odevov, nástrojov, pomôcok alebo aj absolvovaním rôznych školení na zvyšovanie vzdelania a nákupom odbornej literatúry. So zvyšovaním kvalifikácie rastie aj možnosť daného rodiča nájsť si lepšie platenú prácu. Na druhej strane, ak by aj súd akceptoval náklady otca na predvolebnú kampaň, ide v prepočte na rok (keďže výkon volenej funkcie je na obdobie štyroch rokov) o sumu 2.685 eur a po odpočítaní z ročného príjmu otca vo výške 50.400 eur, je čistý príjem otca ročne vo výške 47.715 eur, teda mesačne 3.976 eur. Aj pri akceptácii takého príjmu otca, ide trojnásobne vyšší príjem oproti matke.
37. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zákon nechápe ako pravidlo neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc z vyšetrovacej zásady vždy skúmať, aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s výchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené s bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou platených krúžkov. Súdom prvej inštancie boli podrobným spôsobom zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a uvedené v bode 1. a 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že maloletá je žiačkou X. ročníka I. školy a v rámci voľnočasových aktivít navštevuje základnú umeleckú školu, hru na husle a tréningy pol dance.
38. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súdom určené výživné od otca dorovnáva životnú úroveň maloletej dcéry počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie potrieb maloletej nad rámec reálnych možností matky zabezpečovať výživu maloletej v rozsahu obdobnom
ako otec, ale rozhodne nie je určené pre dorovnanie životnej úrovne rodičov, z čoho vyplýva záver, že rozdielne príjmové pomery rodičov vždy budú mať viac či menej za následok širší rozsah plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom lepšie situovaného rodiča. Zhrnúc uvedené možno v závere konštatovať, že príjem otca maloletej je trikrát vyšší ako matkin, pričom maloletá je zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom pomere. Výdavky na maloletú boli zisťované podrobným spôsobom, pričom bolo preukázané aj to, že maloletá má veľký potenciál, aby sa zdokonaľovala či už v umeleckom, športovom alebo v smere jazykového vzdelávania, na čo matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Na druhej strane príjem otca je dostatočný na to, aby bolo dieťaťu umožnené podieľať sa na vyššom životnom štandarde, ktorý by sa mal práve prejaviť aj v možnosti jej napredovania návštevou základnej umeleckej školy, či športových a jazykových krúžkov. Nevyhnutným je aj zachovanie rovnakej životnej úrovne dieťaťa pri nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Už v súčasnosti možno konštatovať rozdielnu životnú úroveň dieťaťa v čase, kedy je u otca, ako je nákup značkové oblečenia, smart hodiniek, osláv narodením a podobne. Všetky tieto benefity, ktoré otec svojej dcére doprial, sú samozrejme v prospech dieťaťa, ale zároveň odzrkadľujú jeho životnú úroveň a je správne, že sa na nej podieľa aj maloletá dcéra. Nie je možné diferencovať, aby striedavo počas týždňa, kedy je dcéra u otca, mala omnoho vyššiu životnú úroveň, oproti tomu, kedy je u matky. Životná úroveň dieťaťa priamo závisí na životnej úrovni rodičov a nie je možné ju obmedzovať len na určitý presne stanovený čas, teda, kedy je v osobnej starostlivosti toho rodiča, ktorého príjmové pomery sú omnoho lepšie, ako druhého rodiča.
39. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
40. Pri veku maloletých detí 6-9 rokov a pri vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom je tzv. tabuľkové výživné určené 14 % z čistého príjmu povinného rodiča v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča. V prípade nariadenej striedavej osobnej starostlivosti je pri určení výživného potrebné prihliadnuť k tomu, že dieťa je v rovnakom pomere v starostlivosti oboch rodičov. Výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá aj týmto kritériám.
41. K odvolacej námietke otca, že na výživu maloletej dcéry okrem výživného prispieva aj sumou vo výške 140 eur daňovým bonusom a prídavkami na dieťa vo výške 60 eur odvolací súd uvádza, že daňový bonus je daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti vyplatené daňovníkovi podľa § 33 Zákona o dani z príjmov. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Sumu daňového bonusu a prídavku na dieťa nemožno zarátavať do plnenia vyživovacej povinnosti rodiča, ide o systém finančnej podpory zo strany štátu na starostlivosť o nezaopatrené dieťa.
42. Otec maloletej vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti v odvolaní navrhol určiť aj výživné na tvorbu úspor pre maloletú vo výške 100 eur mesačne. Tento svoj návrh žiadnym spôsobom nezdôvodnil a neuvádzal ho ani počas konania na súde prvej inštancie. Tak, ako už odvolací súd vyššie uvádzal, vzhľadom na zistený rozdiel v príjmoch rodičov bolo potrebné aj pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti určiť výživné na maloletú za účelom dosiahnutia rovnakej životnej úrovne maloletej dcéry v
starostlivosti oboch rodičov. Cieľom určenia vyživovacej povinnosti je v prvom rade zabezpečiť hradenie odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa, až na druhom mieste je určenie výživného na tvorbu úspor, v prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Odvolací súd sa plne stotožnil s určením povinnosti otca prispievať bežným výživným na maloletú dcéru vo výške 300 eur mesačne pri nariadenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletú dcéru a to predovšetkým z dôvodu, aby bolo dieťaťu umožnené podieľať sa na vyššom životnom štandarde a možnosti jej napredovania návštevou základnej umeleckej školy, či športových a jazykových krúžkov. Samozrejme je odvolaciemu súdu jasné, že okrem výdavkov na dcéru v podobe platenia výživného, má otec aj výdavky na výchovu a výživu počas týždňa, kedy je maloletá v jeho osobnej starostlivosti. Zároveň má otec aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Určením výživného na tvorbu úspor, nad rámec určeného bežného výživného, by nezodpovedalo za danej situácie - teda nariadenej striedavej osobnej starostlivosti a ďalšej vyživovacej povinnosti otca, jeho príjmovým a majetkovým pomerom.
43. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov týkajúceho sa týždňového intervalu, o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej počas striedavej starostlivosti, dlžnom výživnom a závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
44. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).