Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Csp-1-2024.pdf
PDF · 75.19 KB
Case nature
Subarea
15Csp/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, Tomášikova 28, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s posledným zisteným pobytom na území Slovenskej republiky C., D. XXX/XX, o zaplatenie sumy 299,79 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 40,52 eura, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.09.2023, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 96,60 eura spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 340,31 eura od 02.10.2022 do zaplatenia, sumy 203,19 eura, zmluvnej pokuty vo výške 40,52 eura, ako aj náhrady trov konania. Uplatnená pohľadávka predstavovala neuhradenú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby žalobcom žalovanej poskytnuté a vyúčtované na podklade zmluvy č. A17372121, ďalej neuhradenú časť kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenie a zmluvnú pokutu v zmysle dojednaného dodatku k zmluve a Dohody o splátkach č. 3506318236 z 28.05.2021. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na článok 11, bod 11.14 Všeobecných obchodných podmienok.
2. Keďže sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom v uvedenej veci podľa žaloby dňa 16.10.2023 pod sp. zn. 29Up/1532/2023 žalovanej do vlastných rúk a žalobca následne podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním takéhoto návrhu zo strany žalobcu došlo s poukazom na § 10 ods. 3 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu a podaním upomínacieho súdu z 10.01.2024 bola táto vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu, ktorý by mal byť vecne a miestne príslušným na jej prejednanie (§ 13 a § 14 Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“), keď žalobca v žalobe ako adresu pobytu žalovanej uviedol E., F. XXX/XX.
3. Z následných zistení súdu ohľadne označenej žalovanej, ktorej sa na žalobcom označenú adresu nepodarilo doručiť žiadnu zo súdom doručovaných písomností (vrátených s oznámením doručujúcej pošty „adresát neznámy“) vyplynulo, že žalovaná je cudzinka – Ukrajinská štátna občianka, ktorej bolo dňa 16.11.2021 vydané povolenie na pobyt na území SR, platné do 24.09.2023. Podľa správy Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie správy registrov, žalovaná mala na území SR prechodný pobyt na adrese: C., D. XXX/XX, G. E., s platnosťou od 15.11.2021. Posledným známym trvalým pobytom žalovanej bola adresa: C. XX, XXXXX H., I., platnosť ktorého mala byť ukončená 02.10.2019. Lustráciou žalovanej v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalovaná v období od 20.12.2021 do 27.05.2022 pracovala u zamestnávateľa J. K., so sídlom E., H. X,
L.: XXXXXXXX. Tunajší súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, procesným poučením o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP a s uznesením podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP na adresu prechodného pobytu prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Námestovo, ktoré súdu správou doručenou dňa 26.02.2024 oznámilo, že podľa ich zistení od osôb bývajúcich na adresách C., D. XXX/XX A. E., F. XXX/XX žalovaná odišla so svojím priateľom zo Slovenska do Kanady približne pred rokom a odvtedy o nej nie sú žiadne informácie. Vykonaným šetrením tak súd zistil, že žalovaná nemá a ani v čase začatia sporu nemala na území Slovenskej republiky bydlisko.
4. V danom prípade ide jednak o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, s postavením žalovanej ako spotrebiteľa. Súčasne ide, a to práve s ohľadom na osobu žalovanej, ktorá je štátnym občanom Ukrajiny, o spor s medzinárodným prvkom. Žalovaná sa už v čase podania žaloby nezdržiavala na území SR. Súd preto pristúpil k skúmaniu, či má právomoc konať v tejto veci.
5.1. Podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak ustanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25. 5.2. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 5.3. Ustanovenie článku 21 ods. 2 nariadenia sa týka určovania právomoci vo veciach individuálnych pracovných zmlúv a ustanovenie článku 24 nariadenia výlučnej právomoci súdov členských štátov dopadajúcou mimo rámec predmetu tohto sporu. 5.4. Podľa článku 25 nariadenia upravuje voľbu právomoci účastníkov zmluvy dohodou o voľbe právomoci na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, ktorá musí byť písomná alebo písomne potvrdená [ods. 1 písm. a)], vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy [ods. 1 písm. b)].
6. V danom prípade súd zo žaloby a ani k nej pripojených listinných dokladov nezistil pri určovaní právomoci možnosť postupu či už podľa článku 18 ods. 1 alebo článku 25 nariadenia, preto v súlade s článkom 6 nariadenia skúmal svoju právomoc podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
7. Nakoľko ustanovenia dvojstrannej medzinárodnej zmluvy uzatvorenej ešte medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, uverejnenej vo vyhláške ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., ktoré platia pre Slovenskú republiku a Ukrajinu ako nástupnícke štáty, neobsahujú kolízne normy upravujúce právomoc súdov v majetkových veciach, je potrebné v danom prípade pri skúmaní právomoci postupovať podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoMPSaP“).
8.1. Podľa § 37 ZoMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 8.2. Podľa § 37a ZoMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
9. V tejto veci s ohľadom na predmet konania nemožno založiť právomoc slovenského súdu ani podľa § 37b, § 37c a § 37d ZoMPSaP. Nedošlo ani k založeniu právomoci písomnou dohodou zmluvných strán, resp. písomným potvrdením takejto dohody v súlade s ust. § 37e ZoMPSaP, keď podľa odseku 5
daného ustanovenia vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv by prípadná dohoda o právomoci bola platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
11. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, pričom existencia právomoci je jednou zo základných procesných podmienok pre to, aby konanie mohlo prebiehať a mohlo byť v ňom meritórne rozhodnuté, ktorej nedostatok nemožno odstrániť, a preto postupujúc podľa cit. ustanovenia § 9 CSP toto konanie zastavil.
12. O trovách tohto konania súd rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1 a contrario CSP tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, keďže konanie bolo zastavené a zavinenie na zastavení nemožno pričítať žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. a) a m) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).