Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-9-2020.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanej: V. Š., Y.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, L., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100,- Eur od 31.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.04.2019, doplnenou dňa 30.04.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 31.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, 110 OO Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST,SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalobca ako právnická osoba uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, nakoľko žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky U..N..C. registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur. Pri registrácii uviedla svoje osobné údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 25.04.2016 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100,-Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jej dlh splatným dňa 23.05.2016. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov, žalovaná na upomienky
nereagovala, telefonicky sa žalobcovi s ňou nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ, a tým pádom vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- Eur za zaslané upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej zákonný úrok z omeškania. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Upomienky.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 09.06.2020 platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť. Nakoľko právny zástupca žalobcu na výzvu súdu navrhol pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil tunajšiemu súdu.
4. Žalovaná, ktorej bola žaloba s prílohami doručená 16.07.2020, sa k žalobe nevyjadrila.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava sa v dôsledku fúzie zlúčila so spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, a tá sa v dôsledku cezhraničnej fúzie zmenila na žalobcu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2016 č. XXXXXX súd zistil, že táto je uzatvorená elektronicky na diaľku. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100,- Eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s odmenou vo výške 28,- Eur, spolu vo výške 128,- Eur do 23.05.2016. Žalovaná podľa nesporného tvrdenia žalobcu neuhradila žiadnu sumu.
7. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
9. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
16. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
20. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25.
21. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, iba že právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
22. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
23. Podľa § 2 písm. a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
24. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, nakoľko na strane žalobcu v danom konaní vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie. V danom prípade súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom
na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky.
25. Následne sa súd zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (právny predchodca žalobcu v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia §52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu 28 dní (zmluva bola uzavretá dňa 25.04.2016 a splatnosť bola dojednaná dňa 23.05.2016), a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písm. c) zákona č.129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a 2 a § 11 tohto zákona.
27. Súd mal za preukázané, že dňa 25.04.2016 uzavrel žalobca so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 128,- Eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 100,- Eur a odplaty vo výške 24,- Eur. Žalovaná nezaplatil z poskytnutej pôžičky žiadnu sumu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 100,- Eur bez odplaty. V časti istiny považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko mal za preukázané, že si žalovaná uvedenú sumu finančných prostriedkov požičala a žiadnu sumu neuhradila.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Pretože žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. Žalovaná mala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 23.05.2016 a dňom 24.05.2016 sa dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5 % ročne. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 31.05.2016, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny od 31.05.2016, keďže súd bol viazaný podanou žalobou a žalobcovi nemohol priznať viac ako si podanou žalobou uplatnil.
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a žalovanej vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100,- Eur od 31.05.2016 do zaplatenia.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania vo výroku II. rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100% trov konania), pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).