Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-1-2020.pdf
PDF · 71.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: meno neurčené De C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, dieťa rodičov: matka - J. G., nar. XX.XX.XXXX,trvale pobytom B. 4, J., toho času na adrese: X. T. utca XX/B, XXXX C., C., a otec - V. Q. De C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E. W. S. XX, XX XXX B., P. republika, v konaní na podnet Miestneho úradu mestskej časti Bratislava- Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava o určenie mena, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: meno Neurčené, priezviskom De C., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v C.. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.09.2020 bol tunajšiemu súdu doručený podnet Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava zo dňa 28.09.2020, ktorým žiadajú tunajší súd o určenie mena maloletému dieťaťu: meno neurčené, priezviskom De C., nar. XX.XX.XXXX. 2. Z dopytu na matku maloletého dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX (čl. l. 8) bolo zistené, že maloleté dieťa žije spolu s matkou a jej novým partnerom na adrese X. T. utca XX/B, XXXX C., C.. Z vyjadrenia matky mal súd preukázané, že maloleté dieťa má svoj obvyklý a stabilný pobyt v C., kde sa nachádza v starostlivosti matky od svojho narodenia. 3. Z obsahu spisového materiálu z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 59P/12/2019 súd zistil, že matka maloletej sa na vyššie uvedenej adrese v C. zdržiava už dlhodobo, a to najneskôr v čase začatia uvedeného konania ( sp. zn. 59P/12/2019), t. j. minimálne od 21.01.2019. 4. Podľa čl. 4 písm. c) Dohovoru o spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností (z.č. 344/2002 Z.z.) , dohovor sa nevzťahuje na meno a priezvisko dieťaťa. 5. Podľa čl. 4 ods. 4 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel IIb), toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a meno dieťaťa. 6. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. 7. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. 8. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky a stabilne prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, začlenenie do spoločenskej komunity.
9. Osobitne v prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú napríklad dôvody presťahovania sa rodiča do iného členského štátu. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Tieto identifikačné prvky obvyklého pobytu možno označiť ako „ťažisko života dieťaťa“ ( odkazujem na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-497/10 PPU, ktorý riešil otázku obvyklého pobytu v zmysle nariadenia Brusel IIa ). Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria - fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby a ďalšie. 10. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je C., kde maloleté dieťa spolu s matkou fakticky býva. 11. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou. 12. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Maďarsku. 16. S poukazom na nemožnosť aplikovať dohovor a nariadenie citované v odsekoch 4,5 odôvodnenia tohto rozhodnutia a aplikujúc ustanovenia vnútroštátneho práva súd vychádzal z toho, že pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich maloletých detí nie je rozhodujúce ich štátne občianstvo či miesto ich trvalého pobytu, ale miesto ich obvyklého pobytu. V tomto konkrétnom prípade je obvyklým pobytom dieťaťa C., preto nemá tunajší súd právomoc konať a rozhodovať. 17. Obvyklý pobyt nie je pobytom krátkodobým, časovo ohraničeným, naopak ide o dlhodobé bývanie, resp. usadenie sa na určitom mieste, ktoré má stabilný charakter. Slovenská republika nie je miesto obvyklého pobytu maloletej a ani jej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v C.. Pritom matka má obvyklý pobyt v C. minimálne od 21.01.2019 ( odkazujem na ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia). 18. Súd musí konštatovať, že v danej veci nie sú splnené podmienky na to, aby konal slovenský súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, majú právomoc súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v Maďarsku. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ
domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.