Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-422-2016.pdf
PDF · 121.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/422/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcov: X.) Y.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. č. XX, XXX XX T. I., X.) U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. č. XX, XXX XX T. I., X.) Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. č. XX, XXX XX T. I., X.) T.. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. č. XX, XXX XX T. I., proti žalovanému: E. práce, sociálnych vecí a rodiny T., so sídlom Z. XXXX/XXA, XXX XX T., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov 1.) a 4.) zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2016 sa právny predchodca žalobcov domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 18.326,40 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného č. T zo dňa 15.06.2015 mu nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V rozhodnutí bolo uvedené, že nebol dosiahnutý zákonom stanovený účel osobnej asistencie z dôvodu, že zdravotný stav právneho predchodcu žalobcov vyžadoval 24hodinovú starostlivosť, že je úplne závislý na ošetrovaní a rehabilitácii, nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by viedli k jeho sociálnemu začleneniu za jeho aktívnej účasti. Ďalej tu bolo uvedené, že oblasť mobility, komunikácie a sebaobsluhy môže kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie alebo prostredníctvom opatrovateľskej služby. Proti rozhodnutiu podal právny predchodca žalobcov odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že jeho zdravotný stav sa zlepšil v oblasti pohyblivosti, komunikácie, aktivizácie svojich činností. Rodinné a voľnočasové aktivity realizuje návštevou rodiny, návštevou známych, priateľov. Tieto všetky činnosti vykonáva s pomocou osobných asistentov. Rozhodnutie žalovaného považoval právny predchodca žalobcov za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich so všeobecne záväzných predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách a žalovaného. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, nežiadal predložiť žiadne lekárske správy o jeho zlepšenom zdravotnom stave. V rozhodnutí použil lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii. V rozhodnutí ho označil za duševne neschopného riadiť osobu, ktorá mu zabezpečuje pomoc, plánuje jeho aktivity. Označil ho za neschopného rozhodovať a ovplyvňovať jeho aktivity. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. Potvrdzuje to aj klinickologopedická správa vypracovaná s použitím vysokošpecializovaných štandardizovaných testov, ktoré umožňujú diagnostikovať aj minimálne deficity. Bola vyšetrená pamäť, pozornosť, koncentrácia, vizuo konštrukčné schopnosti, koncepčné myslenie, počítanie a orientácia, schopnosť plánovať, rozhodovať, realizovať cieľ. Postupy, výkony, riešiť problémy pri použití zahraničnosvetovo uznávaných špecializovaných testov ako všeobecný test na odhalenie demencie, pričom úlohy testu boli zamerané na vizuopriestorové schopnosti exekutívnych funkcií, pomenovanie zvierat, pamäť, pozornosť, jazyk, abstrakciu, oneskorené vybavovanie slov a orientáciu.
Test neodhalil žiadne deficity nakoľko právny predchodca žalobcov dosiahol plný počet bodov. Tvrdil, že bol plne schopný komunikovať s okolím, chápal situácie, bol plne orientovaný, dokonca schopný žartovať a vtipkovať. Pri svojich voľnočasových aktivitách používal tablet, internet v ňom, posielal SMS správy, magnetickú tabuľu, pomôcky pre posilňovanie svalov, tvarov a ostatných artikulačných orgánov, tiež pomôcky v oblasti zlepšenia dýchania a kapacity pľúc, pomôcky pre jednoduchšie prehĺtanie tekutej potravy, najmä pitia vody. Podľa správy z neurologickej ambulancie, dokázal dlhodobo usedieť na invalidnom vozíku, prepravovať sa osobným motorovým vozidlom, mohol komunikovať, verbálny prejav je tichý. Z neurologického hľadiska niet pochybností o potrebe asistenta pre neho. Právny predchodca bol tiež na klinike fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie SZU a UNB a podľa priloženej správy sa jeho stav zlepšil, mal pokračovať v neurologickej medikácií. Podľa právneho predchodcu žalobcov žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon aj tým, že sa ním nezaoberal v potrebnom rozsahu. Bol vypracovaný z večera do rána komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny odborom peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti pod číslom UPS/ D zo dňa 14.10.2015 v ktorom správny orgán odkázal na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale kompenzáciu nenavrhol, nenavrhol kompenzáciu ani v oblasti komunikácie, sebaobsluhy, odkázanosti na sprievodcu v dôsledku poškodenia duševných funkcií. Žalovaný ho týmto ukrátil na jeho právach tým, že nepodložene konštatoval porušenie duševných funkcií jeho organizmu. Správny orgán len objektivizoval a neriešil tiež aj neprešetril nové skutočnosti a zlepšený zdravotný stav. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár a odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevychádzal z, v tom čase aktuálnych lekárskych nálezov, nežiadal ich žalobcom predložiť. Nezaoberal sa zmeneným zdravotným stavom, ktorý právny predchodca žalobcov v odvolaní uviedol. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti na účely kompenzácie posudkový lekár má vychádzať z aktuálneho lekárskeho nálezu. Správny orgán týmto svojím nekonaním nesprávne právne posúdil jeho zdravotný stav tým, že neoveril objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, hlavne ho poškodil tvrdením že duševne nebol schopný riadiť osobu, ktorá by mu zabezpečovala pomoc. Nesprávne posúdil jeho schopnosť plánovať a organizovať si svoje aktivity. Správny orgán nesprávne posúdil dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, a tým nenavrhol správne kompenzácie. Žalovaný správny orgán nesprávne posúdil jeho nezávislosť, rozhodovanie a samostatnosť, rodinné a spoločenské aktivity smerujúce k mojej spoločenskej integrácii. Právny predchodca žalobcov tvrdil, že sám ovláda tablet, organizuje si pozeranie televízie prepínaním programov, organizuje si sám osobných asistentov a jeho denný i týždenný program. Osobní asistenti, ktorých potrebuje mu pomáhali pri realizácii jeho zámerov a aktivít. Zmluvy o výkone osobnej asistencie musel uzavrieť pred podaním žiadosti a spolu so žiadosťou predložiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Pred podaním žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu ho N.. T. L., pracovníčka Okresného úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny, Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky prinútila uzavrieť zmluvu s osobnými asistentmi, inak mu žiadosť nechcela prevziať. Tieto zmluvy uzatvoril dňa 23.04.2015. Nepriznaním príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia mu vznikla škoda.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím č. T zo dňa 15.06.2015 peňažný príspevok právnemu predchodcovi žalobcov nepriznal. Právny predchodca žalobcov využil riadny opravný prostriedok a proti rozhodnutiu podal odvolanie. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. Ďalej využil právny predchodca žalobcov zákonnú možnosť a podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce. Rozsudkom sp.zn. 6S/7/2016 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Peňažný príspevok na kompenzáciu možno v zmysle zákona priznať na základe písomnej žiadosti od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku. V prípade, že fyzická osoba bude požadovať vyplatenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu odo dňa jeho priznania, musí byť asistencia vykonávaná. Samotný nárok na peňažný príspevok vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia o jeho priznaní (nárok nie je obligatórny, ale fakultatívny). V zmysle zákona osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom podľa osobitného predpisu, to znamená, že samotnému výkonu predchádza uzavretie a spísanie zmluvy, ktorá má zákonom predpísané náležitosti. Tvrdenie pána Z., že pani N.. T. L. ho prinútila uzavrieť zmluvy o osobnej asistencii, čo údajne podmienila tým, že inak žiadosť neprevezme, je aj vzhľadom na to, že pána Z. zastupuje manželka, ktorá má právnické vzdelanie, absolútny nezmysel. L. Z. podal druhú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v januári 2016 na základe ktorej mu bol peňažný príspevok priznaný od 01.01.2016, prvostupňové rozhodnutie tunajšieho úradu nadobudlo právoplatnosť 12.01.1017 a peňažný príspevok
mu bude vyplatený vo februári 2017 spätne odo dňa priznania (od 01. januára 2016) na základe predložených zmlúv o výkone osobnej asistencie spísaných k prvej žiadosti, to znamená spísaných 23.04.2015. Žalovanému nie je známe, ako sa pán Z. dopracoval k výške škody 18.326,40 Eur, pretože počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka v komplexnom posudku, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona). Nárok na peňažný príspevok a teda aj nárok na vzniknutú škodu možno uplatniť len na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu. Právny predchodca žalobcov si nárokuje škodu do 22.03.2016, kedy už bolo na základe jeho žiadosti začaté nové konanie vo veci peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
3. Právny predchodca žalobcov na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.07.2017 uviedol, že žalovaný mu priznal s účinnosťou od 01.01.2016 peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške 6.463,30 Eur, v ročnom rozsahu 2342 hodín 30 minút osobnej asistencie. Toto bolo dosiahnuté až po neskutočne dlhom a namáhavom procese s využitím všetkých zákonných možností a opravných prostriedkov. Avšak táto priznaná suma zďaleka nepostačovala. Právny predchodca žalobcov poukázal na rozhodnutie č. T. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2017. Mal za to, že nebolo správne, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu mu nebol poskytnutý za obdobie od 23.04.2015 do 22.03.2016 a tým ho poškodil. Právny predchodca žalobcov musel uzatvoriť zmluvy s osobnými asistentmi podľa osobitného predpisu s poskytovateľmi osobnej asistencie na doslovné dožiadanie žalovaného a musel sa zaviazať osobným asistentom k peňažnému plneniu za poskytnuté služby. Pri predkladaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu pracovníčka žalovaného vyzvala právneho predchodca žalobcov, aby uzatvoril vyššie spomenuté zmluvy, aby mohol byť peňažný príspevok poskytnutý, takže sa správne domnieval, že nebráni nič tomu, aby mu bol peňažný príspevok poskytnutý po predložení potrebných zmlúv a nasledujúcom rozhodnutí o priznaní. Právny predchodca žalobcov sa zaviazal vyplácať asistentom 2,76 Eur na hodinu, t.j. 660,- Eur mesačne každému z troch asistentov, v celkovej úhrnnej sume X.XXX,- Eur mesačne. K náhrade škody vo výške 18.326,40 Eur si právny predchodca žalobcov uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur.
4. Keďže žalobca po podaní žaloby zomrel dňa 02.10.2017, súd uznesením sp. zn. 7C/422/2016-169 zo dňa 30.01.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu Jozefa Z., keďže dedičmi sa na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 12D/637/2017-51 zo dňa 11.10.2018 stali manželka a tri ako žalobcovia 1.) až 4.) postupom podľa § 63 C.s.p.
5. Žalobcovia na výzvu súdu, aby zdôvodnili výšku škody a nemajetkovú ujmu uviedli, že škody sa domáhajú v zmysle ustanovení § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcov potreboval pri vstávaní, líhaní, polohovaní častejšie polohovať a to nepretržite aj v noci, ďalej potreboval pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, premiestňovaní, umývaní rúk, tváre, tela, kúpaní, holení, úprave nechtov, vyprázdňovaní čriev a mechúra, nakoľko permanentný katéter je treba niekoľkokrát za deň i noc vyprázdniť, príprave a podávaní jedla nakoľko mal stravu, ktorú bolo potrebné stále upravovať mixovaním, ďalej pomoc pri podávaní liekov, obstaranie a podrvenie, dorozumievaní , s prepravou do zdravotníckych zariadení na vyšetrenia, návštevou príbuzných v Gajaroch, návštevou kultúrnych podujatí, kŕmením a hrou so psíkmi, s podávaním magnetickej tabule, podávaním tabletu na posielanie správ a hranie hier. Od 27.03.2015 do konca roka 2015 bolo osobným asistentom vyplatených 6640 hodín x 2,76 Eura t.j. 18.326,40 Eura. Príslušenstvo tvoria odvody do zdravotnej poisťovne 14 % odvody do sociálnej poisťovne, nemocenské poistenie 4,4 %, dôchodkové poistenie 28,75 %. Výška minimálnej platby osobného asistenta bola 136,57 Eur na mesiac v roku 2015 Spolu výška zdravotných a sociálnych odvodov za mesiac bola 194,25 Eur x 9 mesiacov je 1.748,25 Eur x 3 asistenti 5.244,75 Eur. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobcovia tvrdili, že orgán verejnej správy nekonal spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že bol v konaní nečinný. Nestaral sa či mu niekto zabezpečí pomoc a potrebu pri zabezpečovaní základných životných potrieb. Žalovaný nezabezpečil asistenciu pri vyšetreniach u lekároch, nezaobstaral potrebné lieky, nezaobstaral motorové vozidlo na prepravu, nevybavil potrebné pomôcky. Keďže právny predchodca žalobcov bol pri plnom vedomí, plne si uvedomoval vážnosť môjho zdravotného postihnutia a spôsobovalo mu to obrovské depresie ako a čo bude ďalej. Bolesti z dekubitu a potreba ošetrovania a poskytovania asistencie mu prinášala utrpenie, utrpenie a ujmu na zdraví jemu aj rodine. Únavu a vyčerpanie pocítila žalobkyňa 1.) ako manželka pôvodného žalobcu tak veľmi, až sa jej to prejavilo anémiou a museli ju hospitalizovať, Nastali aj bolesti v krížoch, potreba rehabilitácie, hospitalizácia a operácia žlčníka hospitalizácia a operácia maternice.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s lekárskymi správami pôvodného žalobcu, zmluvou o výkone osobnej asistencie uzatvorenou s Y. K. dňa 22.04.2015, zmluvou o výkone osobnej asistencie uzatvorenou s T. X. zo dňa 23.04.2015, zmluvou o výkone osobnej asistencie uzatvorenou so U. Zajacovou zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím ÚPSVaR Malacky zo dňa 15.06.2015, rozhodnutím Ústredia ÚPSVaR zo dňa 05.11.2015, komplexným posudkom Ústredia zo dňa 14.10.2015, emailovou komunikáciou žalobkyne 1.) s ÚPSVAR, lekárskym posudkom zo dňa 28.05.2015, odvolaním proti rozhodnutiu ÚPSVaR zo dňa 15.06.2015, lekárskym posudkom zo dňa 18.02.2016, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/7/2016 zo dňa 15.06.2015, rozhodnutím ÚPSVaR Malacky zo dňa 22.12.2016, komplexným posudkom ÚPSVaR Malacky zo dňa 19.12.2016, potvrdením o evidencii uchádzačov o zamestnanie Jána K., dokladom z banky o výbere hotovosti zo dňa 15.05.2015, výpiskami žalobkyne 1.), kópiami lekárskych správ žalobkyne 1.), potvrdením o príjme za rok 2015 žalobkyne 1.), fotografiami pôvodného žalobcu, kópiami dokladov o nákupe liekov z lekárne, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške dôchodku pôvodného žalobcu, daňovým priznaním Michaely X. za rok 2015, potvrdením o zdaniteľných príjmov T. X. za rok 2015, daňovým priznaním Jána K. za rok 2015, komplexným posudkom ÚPSVAR Malacky zo dňa 06.03.2013 a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Žalobkyňa 1.) v prednese žaloby uviedla, že vo februári 2015 jej manžel - pôvodný žalobca utrpel mozgovú príhodu. Najprv bol hospitalizovaný, následne bol prepustený. Jeho zdravotný stav vyžadoval asistenciu. Žalobkyňa 1.) bola zamestnaná, dcéra U. Z. - žalobkyňa 4.) bola tehotná, syn Y. Z. - žalobca 3.) sa staral o brata U. Z. - žalobcu 2.), ktorý má Downov syndróm. Žalobkyňa 1.) ako splnomocnená zástupkyňa pôvodného žalobcu požiadala o osobnú asistenciu žalovaného. Nežiadala o príspevok na opatrovanie z dôvodu, že opatrovanie môže robiť iba rodinný príslušník. Zohnala si Jána K., ktorý bol od roku 2009 evidovaný na úrade práce. Dňom 21.04.2015 sa odhlásil z Úradu práce a dňa 22.04.2015 bola s ním uzatvorená zmluva o výkone osobnej asistencie. Y. K. sa staral 8 hodín denne o pôvodného žalobcu. Poskytoval mu služby, ako sú uvedené v zmluve. Bol mu vyplatený príspevok na osobnú asistenciu, o čom žalobkyňa 1.) doložila jeho daňové priznanie. Ďalej zatvorila zmluvu č. 2 s T. X. a zmluvu č. 3 so U. Z., ktoré vykonávali tie činnosti, ktoré nevykonával Ján K.. Zmluvy si buď stiahla z internetu, alebo jej ich dala p. L. pri podávaní žiadosti. Pôvodný žalobca absolvoval v roku 2015 viaceré vyšetrenia logopedické, neurologické srdcovo-cievne. Všetky vyšetrenia absolvoval s osobným asistentom Jánom K. a na ten účel si požičiavali motorové vozidlo od rodinného priateľa Vladimíra B.. V rozhodnutí žalovaného je uvedené, že príspevok na osobnú asistenciu sa nepriznáva z dôvodu, že manžel nebol schopný psychicky riadiť osobného asistenta. Podľa žalobkyne v decembri 2015 manžel absolvoval logopedické vyšetrenie, z ktorého vyplýva, že bol schopný komunikovať s asistentom a že nie je nijako mentálne postihnutý. Žalobkyňa po pracovnej dobe manželovi zabezpečovala dennú tlač, komunikáciu cez tablet, vykonávala všetky domáce práce, ktoré súviseli s opatrovaním pranie, žehlenie, vešanie, upratovanie. Nemohla vykonávať činnosti uvedené v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Počas tohto obdobia bola hospitalizovaná na anémiu, čo bolo z vyčerpania, únavy, psychických ťažkostí, musela som dostať transfúziu krvi. Všetko to bolo spôsobené tým, že žalovaný jej neposkytol osobnú asistenciu. Donútil ju uzavrieť zmluvy o výkone osobnej asistencie. Žalovaný nezabezpečil potrebnú starostlivosť pre právneho predchodcu žalobcov. V roku 2015 bola žalobkyňa 1.) druhý krát hospitalizovaná pre ochorenie žlčníka. Dostala aj rakovinu a chodila na rádioterapiu. Týmto všetkým odôvodnila ujmu na zdraví. Žalobkyňa 1.) si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje z dôvodu nepriznania príspevku na osobnú asistenciu žalovaným za obdobie od februára 2015 do konca roka 2015. 8. Zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je fakultatívnou dávkou. Nárok naň vzniká až právoplatným rozhodnutím o priznaní takéhoto príspevku. Poskytnutie tohto príspevku musí naplniť účel uvedený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Právny predchodca žalobcov v čase žiadosti o takýto príspevok nebol zdravotne schopný toho, aby tento účel naplnil. Žiadateľ v čase podania žiadosti potreboval primárne ošetrovanie a opatrovanie, jeho stav bol vážny a potreboval zabezpečovať nevyhnutné životné úkony. Nárok žalobcov je nedôvodný. Všetky rozhodnutia vydané žalovaným sú zákonné a správne.
9. Rozhodnutím č. T zo dňa 15.06.2015 žalovaný nepriznal právnemu predchodcovi žalobcov peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V rozhodnutí poukázal na komplexný posudok č. SOC/XXXX/XXXXX/ MLP zo dňa 03.06.2015, v ktorom mu nebol peňažný príspevok na osobnú asistenciu navrhnutý, nakoľko by nebol dosiahnutý zákonom stanovený účel osobnej asistencie. Právny predchodca žalobcov v čase vyhotovenia rozhodnutia vyžadoval 24 hodinovú starostlivosť, je úplne závislý na ošetrovaní a rehabilitácii, nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by viedli k jeho sociálnemu začleneniu za jeho aktívnej
účasti, to znamená, že nemá žiadne individuálne zamerané aktivity - rodinné, pracovné, vzdelávacie ani voľnočasové. Oblasť mobility, komunikácie a sebaobsluhy p. Z. možno kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie alebo prostredníctvom opatrovateľskej služby.
10. Rozhodnutím č. D./D zo dňa 05.11.2015 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zamietlo odvolanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdilo. V rámci odvolacieho konania bol vypracovaný komplexný posudok odvolacieho orgánu zo dňa 14.10.2015. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, odvolací orgán konštatoval, že nie sú mu známe také skutočnosti, ktoré by podmienili zmenu v posudkovom závere ústredia. Odvolací orgán odporučil pánovi Zajacovi kompenzovať zabezpečovanie základných životných potrieb peňažným príspevkom na opatrovanie.
11. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/7/2016 zo dňa XX.XX.XXXX bola žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia E. práce, sociálnych vecí a rodiny č. č. D./D zo dňa 05.11.2015 zamietnutá. Krajský súd poukázal na to, že Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny ako žalovaný správne rozhodol, keď svoje rozhodnutie postavil na záveroch komplexného posudku podaného vo veci, ktorý odrážal v tom čase zistený aktuálny zdravotný stav žalobcu. Žalovaný vychádzal zo zdravotného stavu zachytenom v komplexnom posudku zo dňa 14.10.2015, zdravotný stav žalobcu nezodpovedal možnosti priznania príspevku na osobnú asistenciu. Celkom zjavne by sa nedosiahol účel osobnej asistencie, ktorou je v zmysle zákona podpora sociálneho začlenenia v domácnosti ako ja vykonávanie veku primeraných voľnočasových aktivít - návštev, známych, rodiny, spoločenských podujatí a podobne. Stav žalobcu bol taký, že tento by nebol schopný samostatne riadiť a kontrolovať právu osobného asistenta. Osobný asistent by neslúžil na pomoc žalobcovi pre bežných každodenných úkonoch sebaobsluhy, ale tieto úkony by vykonával výlučne namiesto neho. Krajský súd tiež uviedol, že v prípade zlepšenia zdravotného stavu má žalobca vždy možnosť podať novú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu - osobnú asistenciu.
12. Dňa 22.04.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcov a Jánom Fulajtárom uzatvorená zmluva č. 1 o výkone osobnej asistencie v rozsahu 240 hodín mesačne. Ďalej bola uzatvorená zmluva č. 2 dňa XX.XX.XXXX s T. X. na výkon osobnej asistencie v rozsahu 248 hodín mesačne. Z. č. 3 zo dňa 23.04.2015 bola uzatvorená s Mgr. U. Z. na výkon osobnej asistencie v rozsahu 124 hodín mesačne.
13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).
16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný rozhodnutím č. MA1/OPPNAK-ŤZP-APČ/ SOC/2015/17963-0004 zo dňa 15.06.2015 nepriznal právnemu predchodcovi žalobcov peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Následne uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny ako odvolacím orgánom a následne aj na základe žaloby preskúmané Krajským súdom v Bratislave. Pôvodný žalobca ako aj následne jeho právni nástupcovia tvrdili, že žalovaný tým, že nepriznal príspevok na osobnú asistenciu pánovi Zajacovi, spôsobil škodu. Škoda mala spočívať vo vyplatených platbách osobným asistentom.
21. Pri nároku žalobcov na náhradu škody vo výške 18.326,40 Eur je potrebné konštatovať, že pre priznanie neboli splnené zákonné podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nepreukázali akú povinnosť žalovaný porušil. Len tým, že žalovaný nepriznal právnemu predchodcovi žalobcovi príspevok na osobnú asistenciu, automaticky neporušil povinnosť. Žalovaný v tomto smere poukázal na to, že nárok na príspevok nie je obligatórny ale fakultatívny. Nárok naň vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia o jeho priznaní. Pre priznanie takéhoto príspevku musia byť splnené predpoklady uvedené v zákone č. 447/2008 Z.z. a keďže uvedené splnené nebolo, žalovaný peňažný príspevok v danom období priznať nemohol. Žalovaný nemohol nepriznaním takéhoto príspevku automaticky spôsobiť vznik škody. Ako bolo vyššie uvedené, rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené aj odvolacím orgánom a toto rozhodnutie bolo preskúmané súdom v rámci podanej správnej žaloby. Je potrebné konštatovať, že nárok žalobcov vychádza len zo subjektívneho pocitu ublíženia z dôvodu nevyhovenia ich nároku na peňažný príspevok, ale nezakladá nárok na vznik škody.
22. Žalobcovia požadovali výšku škody 18.326,40 Eur. Súd nespochybňuje, že o pôvodného žalovaného sa starali osoby JF. a že im bola vyplatená aj odmena. Toto nebolo popreté ani zo strany žalovaného. Uvedenú odmenu však nemožno považovať za škodu tak, ako si to predstavujú žalobcovia. Keďže súd nemal preukázané porušenie povinnosti ani vznik škody, nemôže byť príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody ani zavinenie na strane žalovaného. Pre nepriznanie škody stačí čo i len jedna chýbajúca náležitosť a žalobu je nutné zamietnuť.
23. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne 1.), že musela pod nátlakom žalovaného, resp. jeho pracovníčky T. uzavrieť zmluvy o výkone osobnej asistencie, takéto tvrdenie je vo vzťahu k náhrade škody irelevantné. V čase uzatvorenia týchto zmlúv (dňa 22.04.2015 a dňa 23.04.2015) mal právny predchodca žalobcu podanú žiadosť o priznanie peňažného príspevku, pričom o žiadosti nebolo k tomuto dňu právoplatne rozhodnuté. Právny predchodca žalobcov vedel v tom čase, že zatiaľ nemá priznaný peňažný príspevok, uzavretie týchto zmlúv v danom čase nebolo nevyhnutné a išlo o aktivitu na strane právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho splnomocnenej zástupkyne - terajšej žalobkyne 1.), ktorá sa neopierala o požiadavky zo strany žalovaného.
24. Žalobcovia sa ďalej domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur. Nemajetková ujma mala byť spôsobená podľa žalobcov konaním žalovaného, a to najmä tým, že žalovaný zostal nečinný, nestaral o zabezpečenie základných životných potrieb právneho predchodca žalobcu, nezabezpečil asistenciu pri vyšetreniach u lekárov, nezaobstaral potrebné lieky, motorové vozidlo na prepravu a potrebné pomôcky.
25. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Občiansky zákonník presne nedefinuje pojem zásah a ani výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, môže ním byť tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré však má v zákone uvedené znaky neoprávnenosti. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu fyzickej osoby a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo ohrození chránených osobnostných práv a dotknutím osobnostnej sféry
fyzickej osoby. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
26. Tu je nutné konštatovať, že žalobcovia si zamieňajú kompetencie žalovaného ako orgánu štátnej správy s tým, že žalobcovia ako rodinní príslušníci majú zákonnú ale najmä morálnu povinnosť sa starať o svojho chorého príbuzného (manžela a otca). Ide o mylnú predstavu žalobcov o tom, že žalovaný by mal automaticky finančne (rôznymi príspevkami podľa zákona č. 447/2008 Z.z) zabezpečiť starostlivosť o pôvodného žalobcu. To, že žalovaný nevyhovel žiadosti pôvodného žalobcu nespôsobilo zásah do osobnosti (života a zdravia) pôvodného žalobcu, teda nespôsobilo žiadnu nemajetkovú ujmu. Pôvodný žalobca ešte za života rozšíril žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur, avšak až po jeho smrti žalobkyňa 1.) odôvodňovala tento svoj nárok, pričom ho odôvodňovala najmä svojimi zdravotnými ťažkosťami (lekárske správy čl. 122, 124-126, 144-151 spisu). Požadovaný nárok na nemajetkovú ujmu však nemá nič spoločné so zdravotnými problémami žalobkyne 1.) ako právnej nástupkyne pôvodného žalobcu. Ďalej žalobcovia odôvodňovali svoj nárok tvrdením, že žalovaný ako orgán verejnej správy nekonal spôsobom ustanoveným zákonom a bol v konaní nečinný. Tu je opätovné nutné konštatovať, že nepriznanie nároku na peňažný príspevok automaticky nespôsobuje zásah do osobnostných práv pôvodného žalobcu a teda aj nemajetkovú ujmu. Súd nemal preukázaný zásah do osobnostných práv právneho predchodcu žalobcu, preto musel žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietnuť.
27. Súd zamietol návrh žalobcov na výsluch svedkov Y. Uvedené osoby sa mali vyjadriť k tomu, že sa starali o právneho predchodcu žalobcu, svedok Y. bol na základe zmluvy osobným asistentom a svedkyne T. ho zastupovali počas jeho neprítomnosti. V konaní nebolo sporné, ani žalovaný to nenamietal, že o právneho predchodcu sa staral Y. a v prípade jeho neprítomnosti ho zastupovali uvedené svedkyne. Ich svedecké výpovede ohľadom starostlivosti o pôvodného žalobcu nepreukazujú nárok na náhradu škody ani vznik nemajetkovej ujmy. Preto súd návrh žalobkyne 1.) na ich vypočutie ako svedkov zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).
V Malackách, dňa 05. novembra 2020 Ing. Mgr. Anna Přikrylová s u d k y ň a Za správnosť vyhotovenia: Jana Lukáčková