Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-622-2011.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Subarea
14Er/622/2011
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX/X, XXX XX D., o vymoženie 1 393,33 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou., so sídlom Exekútorského úradu: Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 360/11, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou. pod sp. zn. EX 360/11 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2011 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.08.2011 domáhal voči povinnému vymoženia 1 393,33 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IIC0410061 zo dňa 08.04.2011.
2. Poverením č. 5606 092152 zo dňa 12.08.2011 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútorku JUDr. Eleonóru Noskovú, ktorá ju vedie pod sp. zn. EX 360/11.
3. Lustráciou v obchodnom registri súd zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. je od 20.07.2017 zrušená na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s tým, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, ktorej právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.
4. Dňa 19.06.2017 bolo súdu doručené prostredníctvom súdnej exekútorky podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba Návrh na zastavenie exekúcie podľa §57 ods.1 písm. a), f), g), h), Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“.
5. Povinný vo svojom podaní poukazuje na tú skutočnosť, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu i iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva. Ďalej namieta exekučný titul na peňažné plnenie Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IIC0410061 zo dňa 08.04.2011. Povinný namieta zaplatenie peňažného plnenia vo výške ako je uvedené v exekučnom príkaze aj s príslušenstvom a náhradu trov oprávneného v rozhodcovskom konaní, trovy exekúcie s čím nesúhlasí a žiada súd, aby exekúciu pre nezákonnosť tohto rozhodnutia zamietol. Podľa tvrdenia povinného mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne, žiada súd aby v jeho veci konal a
prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Tiež uvádza, že žiada súd zastaviť exekúciu pre nemajetnosť. Nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Je rozvedený na invalidnom dôchodku odkázaný na starostlivosť iných osôb. Jediným jeho príjmom je invalidný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou. Po uhradení nevyhnutných nákladov na živobytie a to na stravu, ubytovanie, lieky, hygienické potreby a šatstvo mu neostávajú žiadne peniaze. Nie z vlastnej viny sa nemôže zamestnať na žiadny pracovný úväzok, a nemá žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie a teda by pokryl úhradu trov exekúcie. Exekúciou mu bolo zrazená zrážkami zo mzdy ku dňu 13.10.2016 suma 1 766,46 Eur. Zároveň povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa podaním zo dňa 28.06.2017 vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Teda to znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Oprávnený tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, oprávnený uvádza, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený ďalej poukazuje na to, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zradená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.
Oprávnený zároveň na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Zároveň uvádza, že text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ so zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. Zvyšné tvrdenia povinného považuje oprávnený za zmätočné a netýkajúce sa predmetného z tohto dôvodu sa k nim oprávnený nepovažuje za potrebné vyjadrovať.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.08.2011, doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zmysle ktorého, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktoré by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, alebo aj bez návrhu. Exekučný súd je povinný skúmať, či sú skutočne splnené podmienky formálnej vykonateľnosti. Rovnako exekučný súd skúma, či je rozhodnutie vykonateľné materiálne. Materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad: či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú účastníci dostatočne individualizovaní a podobne. Materiálnym predpokladom je tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia, pričom musí ísť o plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.
13. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vedená exekúcia pod sp. zn. 14Er/622/2011, EX 360/11, je rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IIC0410061 zo dňa 08.04.2011, ktorý rozsudok podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2011 a vykonateľnosť dňa 26.06.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (právnemu predchodcovi oprávneného) istinu vo výške 1 393,33 Eur úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 1 393,33 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 393,33 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01.02.2010 vo výške 346,94 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 43,42 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 76,62 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
14. Prílohou žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bol návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2011, exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IIC0410061 zo dňa 08.04.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 7050151208 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 26.02.2008. V obchodných podmienkach pre úver v článku 11 bod 11.2 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. V II. časti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, v článku 10, bod 10.2.2 a bod 10.2.3 ustanovili, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledujúcom znení: a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanovení § 52. V zmysle § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou
ja každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Zmluva o úvere č. 7050151208 zo dňa 26.02.2008 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
17. Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležitá je kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd musí aj bez návrhu prioritne riešiť, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej doložke obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012, 6CoE/256/2012).
19. Súd z dôvodu procesnej obrany povinného podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, obavy, že slabšia strana si svoju pozíciu v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú pre spotrebiteľa plne nevýhodné. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, podľa názoru súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
20. Formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu súd zistil, že vzhľadom na podstatu plnenia právneho predchodcu oprávneného (veriteľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve právny predchodca oprávneného a povolaným orgánom, pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku, bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou, poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu, možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným, uvedená v rozhodcovskej doložke, je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane oprávneného (veriteľa), pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.
21. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19 dopĺňa, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu, nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a jej Všeobecných obchodných podmienok, pričom tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny.
22. Keďže rozhodcovská doložka bola zaradená do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere, dospel súd k záveru, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy písomne odmietnuť, nakoľko samotná zmluva o úvere na uvedené ustanovenie bodu 10.2. všeobecných obchodných podmienok vôbec neodkazuje, a teda spotrebiteľ o tejto možnosti nemal vôbec vedomosť.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.
24. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
25. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.