Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-37-2020.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10Cpr/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: G. H. Z., Z..F..P.., so sídlom XXX XX A., D. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Rojkom, advokátom, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. - O. Č. A., O. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RZ LEGAL s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, 821 01 Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, takto
rozhodol:
Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2020 doručené žalovaným žalobcovi dňa 09. 04. 2020 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.
Pracovný pomer žalovaného so žalobcom skončil dňa 09. 04. 2020 dohodou.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 08.06.2020 domáhal, aby súd určil, že že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2020 doručené žalovaným žalobcovi dňa 09. 04. 2020 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Pracovný pomer žalovaného so žalobcom skončil dňa 09. 04. 2020 dohodou. Žalobný návrh dôvodil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 08. 2019 bol žalovaný zamestnancom žalobcu. Miestom výkonu práce bola dohodnutá N. a A. N.. Žalovaný dňa 09. 04. 2020 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom uviedol, že podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce okamžite ukončuje pracovný pomer. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil nevyplatením diét a vynaložených nákladov spojených s touto cestou, porušením § 152 a § 121 Zák. práce. Listom zo dňa 16. 04. 2020 žalobca žalovanému oznámil, že neeviduje vykonané pracovné cesty, na ktoré by bol zamestnanec vyslaný, a za ktoré by nemal poskytnuté náhrady nákladov. Odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplatením diét a nákladov spojených s cestou je v rozpore s § 70 Zák. práce, a preto nemôže zakladať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01. 04. 2020, ktoré bolo doručené 09. 04. 2020 je preto neplatné, pričom žalobca netrvá na tom, aby žalovaný u neho naďalej pracoval, pracovný pomer skončil dňom 09. 04. 2020. Pokiaľ žalovaný odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru nevyplatením diét a nákladov spojených s cestou, bolo povinnosťou žalobcu špecifikovať konkrétne cesty vykonané v zmysle čl. 2.5 pracovnej zmluvy a špecifikovať výšku nevyplatených cestovných náhrad. Odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplatením diét a nákladov spojených s cestou neobsahuje skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, nemôže preto zakladať dôvodnosť a platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný ďalej poukázal na porušenie ustanovenia § 152 Zák. práce, toto však nie je dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce a najmä, žalobca poukazuje na to, že žalovanému zabezpečil stravovanie prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Taktiež poukaz žalovaného na porušenie § 121 Zák. práce nie je dôvodný, pretože jednak z okamžitého skončenia pracovného pomeru v rozpore s § 70 Zák. práce nie je zrejmá špecifikácia a rozsah práce nadčas, ktorú, podľa tvrdenia žalovaného, žalobca neuhradil, a najmä, v zmysle čl. 2.7 pracovnej zmluvy bola prípadná práca nadčas zohľadnená v dohodnutej základnej mzde podľa § 121 ods. 2 Zák. práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zák. práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Neuvedenie dôvodu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru takýmto spôsobom je sankcionované neplatnosťou okamžitého skončenia v prípade, že sa zamestnávateľ neplatnosti dovolá na súde v stanovenej lehote (v spojení s § 77 Zák. práce). Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom listom zo dňa 01. 04. 2020. V texte okamžitého skončenia okrem citácie zákonných a zmluvných ustanovení uviedol, že na základe čl. 2.5 je povinnosť zamestnávateľa platiť diéty, preplácať potrebné vynaložené náklady s touto cestou. Túto povinnosť ste si nesplnil. Z tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že ako jeho dôvod je uplatnené nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časti do 15 dní po uplynutí jej splatnosti podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že si žalobca nesplnil povinnosť platiť diéty a preplácať vynaložené náklady spojené s touto cestou, no neuviedol obdobie a konkrétne cesty, za ktoré náhrada nemala byť vyplatená. Žalovaný teda vôbec nekonkretizoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku ho nevymedzil tak, že by tento dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pre úplnú absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné ani jeho výkladom ustáliť, aké diéty alebo vynaložené náklady s cestou a za aké obdobie žalovanému neboli vyplatené. Avšak ani pomocou výkladu prejavu vôle nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu žalovaného; s poukazom na § 70 Zák. práce nie je možné skutkovo vymedzovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru po tomto skončení. Pre absenciu skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 70 Zák. práce neplatné. Pre neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru s poukazom na skutočnosť, že žalobca netrval na tom, aby žalovaný u neho pracoval naďalej, pričom sa účastníci písomne nedohodli inak, v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce platí, že pracovný pomer žalovaného so žalobcom skončil dohodou dňa 09. 04. 2020.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd sa oboznámil s podaním žalobcu spolu s prílohami, výsluchom žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Dňa 30.08.2019 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom na pozíciu správcu vozového parku, na dobu určitú.
5. Dňa 09.04.2020 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 69 Zákonníka práce, z dôvodu že žalobca žalovanému nevyplatil diéty z pracovných ciest. Upozornil žalobcu, že porušil povinnosť uloženú Zákonníkom práce a to v zmysle § 152 Stravovanie zamestnancov. Poukázal, že nemá zaplatenú prácu nadčas s tým, že rozpis hodín má k dispozícii a je aj v mailovej komunikácii.
6. Žalobca listom zo dňa 16.04.2020 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, pretože neeviduje žiadne pracovné cesty, za ktoré neboli poskytnuté cestovné náhrady, stravovanie zabezpečuje prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, prípadná práca nadčas bola zohľadnená v dohodnutej základne mzde. Pracovný pomer považuje za skončený dohodou ku dňu 09.04.2020 s poukazom na § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
7. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že konateľa žalobcu poznal a na základe toho nastúpil k žalobcovi. Na začiatku mal na starosti 2 kamióny, okrem toho vybavoval aj špedíciu. Neskôr sa dozvedel, že práve z jeho peňazí sa kúpil ďalší kamión, pričom okrem získavania práce dozeral aj na celý chod firmy. Jeho zaujímali hlavne príjmy a dovolí si tvrdiť, že svojou prácou dosahoval 70-80 % príjmov. Na výdavky nemal dosah, konateľa sa o nich nechcel s ním baviť. Dozeral na platobnú disciplínu firiem a plánoval trasy, či už to bolo večer alebo ráno. Dňa 8.2.2020 vycestoval do A. N., kde riešil s konateľom, že ako to myslel, že keď skončí vo firme, tak neuvidí už ani cent a on položí firmu. Povedal mu, že toto jeho vyjadrenie bolo v afekte. V ten deň sa nerozišli v dobrom a pri neskoršej komunikácii pociťoval ataky na jeho osobu a rôzne vulgarizmy. Chce ešte podotknúť, že vo februári mal pocit, že na neho chce konateľ aj fyzicky zaútočiť a útoku zabránila len pani G., čo je taktiež bývalá spoločníčka žalobcu. V polovici marca mu konateľ hovoril, že ak sa budú splácať dlhy, tak on bude na poslednom mieste a môže sa stať ešte aj iný variant, že nič nedostane a že bude ešte doplácať. Celú situáciu ťažko znášal, schudol 20 kíl, bol v neistote, mal existenčné problém a bol ohrozený jeho život a zdravie, na základe čoho sa rozhodol so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Dňa 9.8.2019 mu konateľ sprístupnil firemný účet ako aj internet banking, kde mohol sledovať príjmy a výdavky firmy. Osobne faktúry nehradil, toto mala na starosti pani G.. Okrem toho mal firemnú debetnú kartu na jeho meno. Medzi nimi boli aj ústne dohody akým spôsobom môže vyberať peniaze z firemného účtu. Tieto však neskôr konateľ poprel. Má od konateľa sms, kde mu dňa 31.3.2020 napísal, že na debetnej karte má povolený výber 800,- Eur, na čo neprihliadal. V tento deň však vybral 10.000,- Eur. titulom vrátenia pôžičky. Šoférov bral ako kolegov. Inštruoval šoférov kam a kde majú ísť. Osobne ich inštruoval ale tí ho nemuseli poslúchnuť. Boli podriadení len priamo konateľovi nie jemu.
8. Zmluvné strany si v bode 2.7 Pracovnej zmluvy dohodli, že prípadná práca nadčas je zohľadnená v dohodnutej základnej mzde, a preto za ňu zamestnancovi neprislúcha zvýhodnenie ani náhradné voľno.
9. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
10. Podľa § 77 Zákonník práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
12. Podľa písm. b) cit. zák. zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
13. Podľa písm. c) cit. zák. je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
14. Podľa ods. 3 cit. zák. zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
15. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
16. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
17. Podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
18. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola uzatvorená riadne pracovná zmluva na dobu určitú. Žalovaný žalobcovi doručil dňa 09.04.2020 okamžité skončenia pracovného pomeru podľa § 69 Zákonníka práce, pričom žalobca na to reagoval tak, že žalovanému listom zo dňa 16.04.2020 oznámil, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nie je v súlade so zákonom a pracovný pomer považuje za skončený dohodou ku dňu 09.04.2020 s poukazom na § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
19. Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite len výnimočne z taxatívnych dôvodov výslovne uvedených v Zákonníku práce. Súd uznal námietku žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného nie je po obsahovej stránke určité a skutkovo jasne vymedzené, nie je možné jednoznačne zistiť, či žalovaný mienil ukončiť pracovný pomer z dôvodu neuhradenia diét, práce nadčas a stravného (v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je uvedené o aké pracovné cesty išlo a kedy, kedy žalovaný odpracoval prácu nadčas, prečo si v pracovnej zmluve v bode 2.7 výslovne dohodli, že práca nadčas nebude preplácaná, žalovaný skutkovo nepoprel tvrdenie žalobcu, že stravovanie externe zabezpečoval) alebo z dôvodu, že bol ohrozený jeho život a zdravie ako to uviedol v rámci svojho výsluchu na nariadenom pojednávaní. Ak žalovaný mal podozrenie, že pracovné podmienky vážne ohrozujú jeho zdravie, mal túto okolnosť konzultovať so svojím lekárom a mal si vyžiadať príslušný lekársky posudok, aby žalobca mohol adekvátne riešiť vzniknutú situáciu. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že žalovaný ani do končenia dokazovania nevyčíslil koľko mu žalobca je na diétach, stravnom a nadčasoch dlžný a za aké obdobie. Naviac medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný mal prístup k firemnému účtu, mal súhlas od žalobcu si dňa 31.03.2020 vybrať 800,- Eur, teda ak by aj žalobca nemal uhradené nejaké položky zo mzdy do 31.03.2020, tieto si mohol žalovaný uhradiť sám. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a keďže žalobca nemá záujem, aby žalovaný nastúpil naspäť do práce, určil, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 09.04.2020 s poukazom na § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).