Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-44-2018.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: I. W., štátna príslušnosť SR, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.-M. o zaplatenie 447,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd nepriznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2018 sa obchodná spoločnosť: VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045(ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 447,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.07.2014 žalobca správne má byť (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok) so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke evid. č. 11371407 vo výške 571,70 Eur. Účelom poskytnutia spotrebiteľského úveru bola kúpa tovaru na základe výberu klienta, išlo teda o viazaný spotrebiteľský úver. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 24-och mesačných splátkach v sumách po 30,01 Eur mesačne, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 722,40 Eur. Žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy uhradila bez akontácie sumu 240,80 Eur. Vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.06.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca tvrdil, že právny predchodca žalobcu dňa 19.08.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.08.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje podľa žalobcu sumu 447,10 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania od 01.09.2015. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 58,50 Eur, si žalobca v konaní neuplatnil. 3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola účinne doručená do vlastných rúk postupom podľa § 116 C.s.p. dňa 27.07.2020 (č.l.113) písomne nevyjadrila. 4. Dňa 29.10.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v súvislosti s ktorým žalobca doložil žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávok odvolávajúci sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 a kópiu podacieho hárku o zasielaní tohto oznámenia žalovanej. Okresný súd uznesením č. k. 7Csp/44/2018-108 z 20.05.2020 návrhu na zmenu na strane žalobcu vyhovel
dospejúc k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.
5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie.
6. Vo veci sa oboznámil s obsahom spisu a listinných dôkazov do neho predložených, hlavne s notárskou zápisnicou N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRIs 55029/2017, prehľad splátok a úhrad úveru poskytnutého žalovanej, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.07.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2015 spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok - príloha č. 3, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, pričom bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.11371407 zo dňa 02.07.2014 (ďalej len „zmluva“) mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili tzv. zmluvu na dialku teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 571,70 Eur na kúpu tovaru Notebook za kúpnu cenu 602,80 Eur. Na základe tejto zmluvy sa dlžník zaviazal uhrádzať pôžičku v 24-tich mesačných splátkach á 30,10 Eur. Zmluva uvádza celkové náklady spotrebiteľa v sume 150,70 Eur, celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 722,40 Eur, výšku RPMN 26,27 %, ročnú úrokovú sadzbu 26,27%, priemernú 49,67%, prvú splátku splatnú 20.08.2014, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti: 27/2016 a dobu trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto zmluvy. Predmetom kúpy na úver bola elektronoka - notebook IdeaPad M5400 i5-4200M/499199 za kúpnu cenu 602,80 Eur. V časti údajov týkajúcich sa pomerov žalovanej je uvedený jej čistý mesačný príjem v sume 500 Eur, zamestnaná od januára 2013 u zamestnávateľa MŠ, Cyprichova 74, Bratislava, rodinný stav: vydatá, počet vyživovaných osôb: 2.
8. Z bodu 2 ostatných zmluvných podmienok a dojednaní zmluvy obsahujúceho definíciu pojmov, sprostredkovateľ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe zmluvy so Spoločnosťou vyvíja činnosť smerujúcu k uzatvoreniu Zmluvy alebo uzatvára Zmluvy za a v mene Spoločnosti. Pri viazaných spotrebiteľských úveroch určených na financovanie výrobku Klientom je Sprostredkovateľ zároveň vo vzťahu ku Klientovi Predávajúcim a tovar znamená výrobok, ktorý na základe kúpnej zmluvy medzi Klientom ako kupujúcim a Sprostredkovateľom ako predávajúcim bol odovzdaný Sprostredkovateľom a prevzatý Klientom. V bode 6 ostatných podmienok a dojednaní uvedených v zmluve sú uvedené údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania. V zmysle bodu VII a 14.3 ostatných podmienok a dojednaní zmluvy Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať Klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky Spoločnosti uvedené v tejto Zmluve. Podľa ostatných podmienok a dojednaní zmluvy Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží.
9. Z predžalobnej upomienky, ktorú žalobca doručil súdu ako prílohu k podanej žalobe vyplýva, že dňa 27.06.2015 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil omeškané splátky v sume 96,32 Eur.
Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná do vlastných rúk na adresu uvedenú v zmluve a túto si dňa 08.07.2015 prevzala. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru „v celom rozsahu naraz“ a žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 456,49 Eur. Doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanej spôsobom dojednaným podľa ostatných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca nepreukázal doručenkou a ani poštovým hárkom.
10. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanej splátky v sume 30,10 Eur, pričom žalovaná zaplatila len akontáciu v sume 31,10 Eur a 8 splátok po 30,10 Eur. Do omeškania sa pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky dostala žalovaná splátkami splatnými 20.03.2015, až 01.04.2018.
11. Zo žalobcom predloženej notárskej zápisnice súd ďalej zistil, že žalobca a obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako aj obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045 notárskou zápisnicou sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017 uzavreli projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa právvny predchodca žalobcu stal nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 s výnimkou produktov splátkového predaja QCar a Triangel - splátkový predaj.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
23. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky v zmluvnom vzťahu nastúpil na miesto pôvodného žalobcu a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy ,ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné osobitne aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. tak aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie začalo podaním žaloby dňa 14.06.2018, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť
spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika má oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
25. Z bodu VII zmluvy vyplýva žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) právo žiadať od žalovanej ako klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace. Opísaná dohoda zmluvných strán o práve dodávateľa predčasne zosplatniť poskytovaný spotrebiteľský úver podľa názoru súdu rešpektuje limity dané v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré aj priamo odkazuje. Žiada sa uviesť, že ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je na zosplatnenie spotrebiteľského úveru aplikovateľné v intenciách § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex specialis v tom zmysle, že veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (teda pre ktorú k zosplatneniu dochádza). Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace.
26. Zo skutkových okolností prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k úveru poskytnutému žalovanej) vyplýva, že žalovaná sa dostala prvý krát do omeškania so splátkou splatnou 20.03.2015 splatnou 20.04.2015 a rovnako tak aj so všetkými nasledujúcimi splátkami splatnými 20.4.2015, 20.5.20115, 20.6.2015 a 20..2015. Žalovanej bola 27.06.2015 právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva - predžalobná upomienka na zaplatenie 3 omeškaných splátok (3 x 30,01 Eur = 90,03 Eur). V zmysle vyššie uvedeného zmluvného dojednania ako aj citovanej právnej úpravy tak žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti s prvou omeškanou splátkou splatnou 20.4.2015 a po doručení upozornenia, t.j. počnúc dňom 20.07.2015. Keďže oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobcom je datované dňom 26.08.2015, k jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu muselo dôjsť najneskôr týmto dňom, kedy bola žalovaná taktiež v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou 20.03.2015 a v lehote na platné uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Súd aj s prihliadnutím na zistenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky § 9 ods. 2 definované náležitosti, nemá pochybnosti o tom, že v danom prípade došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanou, čo malo vplyv aj na ustálenie počiatku plynutia premlčania uplatneného nároku.
27. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné zosplatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej vete §- u 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v danom prípade od 21.04.2015 a uplynula 20.04.2018. Pokiaľ pôvodný žalobca podal žalobu až 14.06.2018, potom je súd nútený konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho nemožno priznať. Vzhľadom na tento záver súdu bola žaloba ako celok súdom zamietnutá pre jej nedôvodnosť.
28. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná úspešná v rozsahu 100% proti nej uplatňovaného nároku, avšak svoj nárok na náhradu trov konania si vo veci neuplatňovala. Princípu rozumnosti v práve (princípu „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 C. s. p., nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 Eur. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva. Preto bolo o nároku na náhradu trov konania žalovanej rozhodnuté tak, ako vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona / zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.