Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_59Ek-313-2019.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Subarea
59Ek/313/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ 24 785 199, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kencelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námetie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO 47 255 773, proti povinnému P. D., A.. XX.XX.XXXX, W. W.O. XX, XXX XX W., o vymoženie 1.148,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou pod sp. zn. 178EX 107/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.02.2019 domáhal od povinného vymoženia 1.148,- eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní pod sp. zn. 2Up/506/2018 zo dňa 13.08.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.02.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/313/2019, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Dňa 10.04.2019 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol tunajším súdom uznesením sp. zn. 59Ek/313/2019 ECLI:SK:OSBB:2019:6119232316.2 zo dňa 02.09.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietnutý. Povinný voči predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal sťažnosť, o ktorej súd rozhodol uznesením sp. zn. 59Ek/313/2018 ECLI:SK:OSBB:2019:6119232316.3 zo dňa 17.06.2019 tak, že sťažnosť povinného zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2019. Dňa 30.12.2019 bol súdu doručený návrh povinného na odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku. Podanie povinného bolo prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručené dňa 10.01.2020. Exekučný súd predmetné podanie postúpil súdnemu exekútorovi z dôvodu, že v zmysle platnej právnej úpravy o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor. Dňa 09.03.2020 bola súdu doručená žiadosť povinného o zastavenie exekúcie, ktorú súd predložil súdnemu exekútorovi na postup podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, t.j. na predloženie podania oprávnenému na vyjadrenie. Dňa 28.04.2020 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného označené ako „Odvolanie proti upovedomeniu o odklade exekúcie“ zo dňa 04.03.2020 a „Žiadosť o zastavenie exekúcie“ zo dňa 04.03.2020, ako aj vyjadrenie oprávneného k uvedeným podaniam. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
3. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
4. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
5. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
6. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že nevlastní žiaden majetok, žije len z dôchodku, z ktorého nie je možné zraziť žiadnu sumu, o čom predložil oznámenie Sociálnej poisťovne. Zároveň žiadal o odblokovanie zablokovaného bankového účtu. V „Odvolaní proti upovedomeniu o odklade exekúcie“ ďalej uviedol, že proti upovedomeniu o odklade exekúcie podáva odvolanie, pretože pre vykonanie exekúcie nie je splnená základná podmienka a to existencia vykonateľného exekučného titulu. Okrem uvedeného povinný je nemajetný dôchodca, a preto žiada exekúciu zastaviť.
7. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
8. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu.
9. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal ako druhý v poradí, ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza nemajetnosť, keďže nevlastní žiaden majetok, žije len z dôchodku, z ktorého nie je možné zraziť žiadnu sumu. Keďže skutočnosť o nemožnosti vykonať zrážky z dôchodku bola povinnému známa už pri podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie, bolo jeho povinnosťou nemajetnosť namietať v predchádzajúcom návrhu, čo sa však nestalo a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Keďže je návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa tvrdení povinného o nemajetnosti neúčinný z dôvodu, že povinný túto skutočnosť predkladá až v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a teda oneskorene, súd nemohol návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Súd pre úplnosť uvádza, že námietkou povinného o nemajetnosti sa súd zaoberal a túto aj vyhodnotil ako nedôvodnú a to v rámci sťažnostného konania.
10. Súd teda nad rámec k uvedenej námietke povinného uvádza, že návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného by nebolo možné vyhovieť ani vtedy, ak by túto námietku uplatnil už v prvom návrhu na zastavenie exekúcie. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie uvedenou novelou EP nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Nakoľko súdu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola riadne preukázaná, v tomto štádiu konania, keď exekúcia prebieha na základe spôsobilého exekučného titulu, preto nie je možné návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť.
11. K podanému odvolaniu povinného proti upovedomeniu o odklade exekúcie je potrebné uviesť, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno o odklade exekúcie rozhodnúť len ak sú naplnené predpoklady ustanovené v § 61h a nasl. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie o návrhu povinného rozhodnúť. Je tiež potrebné zdôrazniť, že Exekučný poriadok ani právo podať opravný prostriedok (odvolanie) proti rozhodnutiu súdneho exekútora o odklade exekúcie, ktorým návrhu vyhovené nebolo, nepripúšťa.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.