Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-567-2006.pdf
PDF · 69.93 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/567/2006
Uznesenie
kresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávnenej: Jana Kopčiková, rod. Prelichová, nar.: 20.07.1988, bytom Slovinky 21, 053 40 Slovinky, proti povinnému: Y. C., T..: XX.XX.XXXX, H. Y. Y.Á. XXXX/XX, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, Exekútorský úrad so sídlom Gorkého 8, 052 01 Spišská nová Ves, o vymoženie 2 373,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi sa trovy exekúcie n e p r i z n á v a j ú. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.05.2006.
2. Súdny exekútor predložil súdu dňa 06.03.2018 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že žiada o zastavenie exekúcie EX 672/2006 v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v záujme nezvyšovania ďalších nákladov spojených s vymáhaním tejto pohľadávky, nakoľko nie je predpoklad jej vymoženia.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 19.05.2006, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Nakoľko sa jedná o výnimku v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákon č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"), (vymoženie pohľadávky na výživnom), podnet súdneho exekútora doručený súdu dňa 06.03.2018 nemožno vrátiť
súdnemu exekútorovi na preskúmanie podmienok v zmysle ust. § 2 ods. 1písm a/ ZoUNEKU ale súd musí o podnete na zastavenie exekúcie rozhodnúť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP").
9. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
10. Zároveň súd poukazuje na ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP") v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP, na základe ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na uvedené, pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je rozhodujúce, či povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok.
11. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku.
12. Na základe uvedeného, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
18. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdneho exekútora má oprávnený, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si však žiadne trovy exekúcie neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
19. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.