Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-38-2019.pdf
PDF · 157.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpený JUDr. Michal Krutek, s.r.o. so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia zamieta.
Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 02.01.2019 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná dňa 20.10.2017 písomne uznala svoj dlh voči nemu, čo do dôvodu a výšky pozostávajúci z pôžičiek špecifikovaných v písomnom uznaní dlhu a tento sa zaviazala vrátiť na požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. V písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 24) žalobca namietal vykonanie znaleckého dokazovania grafológom na pravosť podpisu žalovanej na uznaní dlhu s poukazom na dôkazy, ktorými preukazoval jednotlivé platby realizované za žalovanú pri vyplácaní kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a M. T. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol byt za kúpnu cenu 21.000 eur s tým, že uvedenú kúpnu cenu vyplácal on (žalobca) a to buď vkladom na účet predávajúceho alebo platbami v hotovosti. Po uzavretí zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 medzi žalovanou a M. S., predmetom ktorej bola zámena bytov, vyplatil M. S. rozdiel v cenách bytov v sume 2.000 eur a to platbami v hotovosti, čo preukazoval jeho čestným vyhlásením. Na pojednávaní dňa 18.10.2019 žalobca uviedol, že zaplatenia pohľadávky od žalovanej sa domáha na základe toho, že jej požičal peniaze na byt, keďže spolu žili až do novembra 2017 a už aj v minulosti takýmto spôsobom kupovali byty. Žalovaná vedela, že on zaplatil kúpnu cenu za byt, i keď byt sa kupoval na jej meno, pričom časť kúpnej ceny odovzdal predávajúcemu v hotovosti a časť išla z jeho účtu. Problém nastal, keď sa so žalovanou rozišli, pričom nemá k dispozícii originál uznania dlhu, keďže tento zostal u žalovanej v O. N.. K dispozícii má iba fotokópiu tohto uznania dlhu. Žalovaná mu nedávala žiadne peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko v tom čase nerobila a nemala peniaze a taktiež peniaze nemala ani jej matka a teda jej nemohla žiadne dať. V prípade vkladu sumy 440 eur na účet OTP banky sa jedná o účet SBD Topoľčany, kde vyplácal dlžobu za predávajúceho M. T..
2./ Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poprela pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu a žiadala znalecké dokazovanie s tým, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú sumu. Na pojednávaní dňa 10.09.2019 uviedla, že nikdy nevidela originál uznania dlhu a uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keď
podpis, ktorý je na ňom sa podobá na jej podpis. Potvrdila, že so žalobcom žili spolu 11 rokov v družskom pomere a rozišli sa 06.02.2018. Na zaplatenie kúpnej ceny za byt dala žalobcovi peniaze, ktoré mu odovzdala a on si ich vložil na účet z dôvodu, aby si to potom mohol dať do nákladov. Peniaze na kúpu bytu mala doma v hotovosti, ale nevie to preukázať a peniaze jej dala matka ešte pred smrťou s tým, aby si kúpila byt. Keďže nemala založený účet, tak peniaze na kúpnu cenu za byt sa vyplácali z účtu žalobcu, aby mali doklad, že kúpna cena bola zaplatená. Spolu dala žalobcovi sumu 23.000 eur. Potvrdila, že osobne nevyplácala kúpnu cenu predávajúcemu, ale všetko vybavoval žalobca a pri zámene bytov s p. S. sa mu mala doplatiť suma 2.000 eur a aj na toto dala peniaze žalobcovi, ktorý ich potom vyplatil p. S.. Na preukázanie skutočnosti, že v čase vyplácania kúpnej ceny mala peniaze nevedela uviesť žiaden dôkaz a taktiež nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny dávala žalobcovi. Uviedla, že aj predtým jeden krát kupovali byt na jej meno, pričom kúpnu cenu zaplatil žalobca zo svojich peňazí a po predaji bytu jej vyplatil províziu asi 500 eur.
3./ Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu (č.l. 27) s predávajúcim M. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX v H. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu za kúpnu cenu 21.000 eur, ktorá mala byť zaplatená tak, že kupujúca zaplatí predávajúcemu prvú časť kúpnej ceny v sume 5.000 eur po podpísaní zmluvy a pred podaním návrhu na vklad na účet predávajúceho a druhú časť kúpnej ceny v sume 16.000 eur zaplatí do 30.06.2017 na účet predávajúceho. Podľa dokladov predložených žalobcom ako aj výpisov z jeho účtu vyžiadaných súdom bola kúpna cena za byt vyplatená tak, že z účtu žalobcu bola dňa 25.04.2017 prevedená na účet predávajúceho M. T. suma 5.000 eur, dňa 22.06.2017 suma 5.000 eur a dňa 30.06.2017 suma 600 eur. Zároveň žalobca dňa 21.04.2017 na účet SBD Topoľčany vložil sumu 440 eur a podľa jeho vyjadrenia tým vyplatil dlh predávajúceho M. T.. Okrem toho predávajúci M. T. v čestnom vyhlásení (č.l. 34) potvrdil, že dňa 24.04.2017 obdržal v hotovosti sumu 5.400 eur a dňa 26.04.2017 v hotovosti sumu 4.560 eur od žalobcu titulom vyplatenia časti kúpnej ceny za byt č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX v kat.úz. H.. Zároveň v tomto čestnom vyhlásení uviedol, že všetky úkony súvisiace s predajom bytu organizoval a vybavoval žalobca a celú vyplácanú čiastku vyplatil zo svojich prostriedkov.
4./ Dňa 17.10.2017 žalovaná uzavrela zámennú zmluvu s M. S. (č.l. 35), predmetom ktorej bola zámena bytov v H. s tým, že M. S. bol vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome súp.č. XXXX a tento zamenil s bytom č. 37 v bytovom dome súp.č. XXXX patriacim žalovanej s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že cena bytu č. 1 je 23.000 eur a cena bytu č. 37 je 21.000 eur a rozdiel v cenách predmetov zámeny vo výške 2.000 eur je povinná žalovaná zaplatiť M. S. s tým, že prvú časť rozdielu v cenách bytov v sume 500 eur už zaplatila pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a druhú časť rozdielu v cenách bytov v sume 1.500 eur zaplatí po podpísaní zámennej zmluvy a pred podaním návrhu na vklad. Podľa čestného vyhlásenia M. S. (č.l. 40) obdržal tento dňa 17.10.2017 v hotovosti sumu l.500 eur a dňa 10.10.2017 sumu 500 eur od žalobcu titulom vyplatenia rozdielu hodnoty zamieňaných bytov na základe zámennej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovanou dňa 17.10.2017 s tým, že celú zámenu organizoval a vybavoval žalobca a taktiež vyplácal celú čiastku zo svojich prostriedkov.
5./ Žalobca spolu s podaním žaloby predložil súdu uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka datované dňa 20.10.2017, podľa ktorého žalovaná prehlásila a uznala, že z titulu pôžičky ku dňu podpisu tohto uznania dlhu je ako dlžník povinná zaplatiť sumu 23.000 eur svojmu veriteľovi - žalobcovi a v ďalšej časti tohto dokladu je špecifikácia pôžičky, podľa ktorej išlo o vyplatenie časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2017 predávajúcemu M. T. s tým, že táto bola zaplatená vkladmi na účet predávajúceho vo výške 5.000 eur, 600 eur, 440 eur a 5.000 eur a zároveň v hotovosti v sumách 5.400 eur a 4.560 eur. Zároveň je v uznaní dlhu uvedené, že suma 2.000 eur podľa zámennej zmluvy zo dňa 17.10.2017 bola za žalovanú vyplatená M. S.. V závere uznania dlhu je vyhlásenie žalovanej, že tieto sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od žalobcu a že je povinná ich vrátiť žalobcovi na jeho požiadanie, najneskôr do 01.01.2019. Zároveň žalovaná vyhlásila, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do výšky a dôvodu, čo potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.
6./ Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch (č.l. 78) vyšetrovateľom bolo dňa 10.04.2019 prijaté trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona v štádiu pokusu a taktiež bolo dňa 12.09.2019 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom trestné oznámenie sa týka kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako
kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp.č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá odzrkadľuje výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur, pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný a preto bolo katastrálne konanie zastavené. Druhé trestné oznámenie podala žalovaná z dôvodu spochybnenia jej podpisu na uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017.
7./ Dňa 27.02.2019 uzavrela žalovaná ako predávajúca s kupujúcim L. F. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 22.000 eur, pričom vkladové konanie je vedené pod č. V 592/2019, avšak Okresný úrad Topoľčany katastrálny odbor ho rozhodnutím zo dňa 21.03.2019 prerušil z dôvodu, že mu predchádza katastrálne konanie V 149/2019 a následne dňa 03.06.2019 opätovne prerušil vkladové konanie z dôvodu, že uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6C/13/2019 - 26 zo dňa 22.03.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanej disponovať s bytom v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do uplynutia 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (prebiehajúci spor medzi žalobcom a žalovanou o zaplatenie sumy 23.000 eur).
8./ Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom sp.zn. 4C/38/2019 - 116 zo dňa 05.11.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Súd takto rozhodol, nakoľko dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že žalovaná dňa 21.04.2017 uzavrela kúpnu zmluvu s M. T., na základe ktorej sa stala vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 21.000 eur a taktiež je nesporné, že uvedenú kúpnu cenu nevyplácala predávajúcemu žalovaná, ale vyplácal ju žalobca buď platbami zo svojho účtu na účet predávajúceho alebo v hotovosti ako potvrdil predávajúci vo svojom čestnom vyhlásení. Tieto skutočnosti nepoprela žalovaná, ale uviedla, že kúpna cena bola vyplácaná z jej finančných prostriedkov, ktorých existenciu však nevie preukázať a taktiež nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny odovzdala žalobcovi a tento následne všetko vybavil. Taktiež medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalovaná dňa 17.10.2017 uzavrela zámennú zmluvu s M. S., predmetom ktorej bola zámena bytov medzi týmito dvoma subjektmi a podľa zmluvy žalovaná mala M. S. zaplatiť doplatok na rozdiele v cenách bytov v sume 2.000 eur a uvedené vyplatenie doplatku realizoval žalobca, čo potvrdil M. S. vo svojom čestnom vyhlásení a rovnako túto skutočnosť nerozporovala ani žalovaná, avšak tvrdila, že doplatok bol vyplatený z jej finančných prostriedkov, pričom na svoje tvrdenie nepredložila žiaden dôkaz a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhovala. Žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, na ktorom však žalovaná spochybňovala svoj podpis, čo bolo aj predmetom jej trestného oznámenia na polícii.
9./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Z vykonaného dokazovania však mal súd za to, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, i keď v uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 sa uvádza ako dôvod uznania pôžička zo strany žalobcu žalovanej. Je nesporné, že žalobca žalovanej neprenechával resp. neodovzdával žiadne finančné prostriedky, ale za ňu uhrádzal kúpnu cenu za byt, resp. doplatok na cene pri zámene bytov a preto ich právny vzťah nie je možné hodnotiť ako zmluvu o pôžičke, ale ako bezdôvodné obohatenie, v dôsledku ktorého sa žalovaná obohatila, keď za ňu žalobca plnil to, čo podľa práva mala plniť sama. Podľa § 454 OZ sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám a táto skutková podstata je naplnená za predpokladu že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol. Takýmto splnením dlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo svojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Ten, kto plnil za iného (dlžníka) má právo požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/23/2011 zo dňa 29.01.2013). Keďže žalovanej podľa kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu resp. doplatok na rozdiele v cene bytov a žalobca na strane ktorého táto povinnosť neexistovala, plnil za žalovanú predávajúcemu resp. druhému účastníkovi zámennej zmluvy, tak žalobca je oprávnený požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, teda od žalovanej a nie od toho, komu plnil. Súd preto posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože žalobca za žalovanú plnil, čo podľa zmluvy mala plniť sama a tým na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 23.000 eur, pričom výška bezdôvodného obohatenia medzi stranami nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia a to podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia od uvedeného dátumu a je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca si síce uplatnil úroky z omeškania od 02.01.2019 zrejme s poukazom na písomné uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, podľa ktorého mu mala byť suma 23.000 eur vrátená najneskôr do 01.01.2019, avšak podľa tohto uznania dlhu sa malo jednať o pôžičku, čo však prevedeným dokazovaním bolo spochybnené, pretože nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pričom žaloba na zaplatenie sumy 23.000 eur s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 16.04.2019 a pokiaľ na základe tejto žaloby žalovaná pohľadávku nezaplatila, tak od nasledujúceho dňa sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od 17.04.2019 a nie od 02.01.2019 ako požadoval a v tejto časti t.j. priznania úroku z omeškania od 02.01.2019 do 16.04.2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10./ Žalobca síce uplatnil svoj nárok s poukazom na uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom uvedené uznanie dlhu má všetky náležitosti podľa ustanovenia § 558 OZ, i keď je v ňom ako titul poskytnutia sumy 23.000 eur žalovanej uvedená pôžička, pričom dôvod a výška dlhu sú podrobne uvedené v tomto písomnom doklade a zároveň je v ňom uvedený aj prísľub žalovanej, že svoj dlh zaplatí, avšak žalovaná spochybnila pravosť podpisu na uznaní dlhu a žiadala, aby v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie grafológom. Súd však jej návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), keďže aj bez tohto znaleckého dokazovania vzhľadom na vykonané dôkazy bolo možné rozhodnúť o nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého dôvod a výška boli nesporne preukázané. Jedinou obranou žalovanej bolo tvrdenie, že kúpna cena ako aj doplatok pri zámene bytov boli uhradené z jej finančných prostriedkov, ktoré mala odovzdávať žalobcovi a tento mal následne vyplácať kúpnu cenu ako aj doplatok, avšak v tomto smere žalovaná nepredložila žiaden dôkaz a nepreukázala, že v čase vyplácania kúpnej ceny ako aj doplatku disponovala potrebnými finančnými prostriedkami a že tieto odovzdala žalobcovi. V zmysle čl. 8 CSP bolo povinnosťou žalovanej nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale tieto svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, čo z jej strany splnené nebolo a preto žalovaná na svoje tvrdenie ohľadom vyplácania kúpnej ceny a doplatku pri zámene bytov z jej finančných prostriedkov neuniesla dôkazné bremeno. Práve naopak zo strany žalobcu bolo nesporne preukázané, že kúpna cena bola sčasti vyplácaná prevodmi finančných prostriedkov z jeho účtu na účet predávajúceho a sčasti vyplácaním v hotovosti a rovnako bola vyplácaná hotovosť z jeho strany aj pri uhradení doplatku pri zámene bytov a túto skutočnosť prakticky nespochybnila ani žalovaná, ale jej jedinou obranou bolo tvrdenie, že sa malo jednať o jej finančné prostriedky, ktoré však žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Tvrdenia žalovanej spochybňuje aj skutočnosť, že už v minulosti sporové strany realizovali prevod vlastníctva bytu na žalovanú tak, že kúpnu cenu vyplácal žalobca a následne po predaji tohto bytu žalovanej vyplatil províziu, pričom v tom čase sporové strany spolu žili a rozišli sa až po realizácii prevodu bytu na žalovanú, keď nesporne žalobca za ňu vyplatil kúpnu cenu ako aj doplatok pri zámene bytov a po rozchode sa žalobca snažil svoju pohľadávku uspokojiť uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou (V 149/2019) ohľadom prevodu jej bytu do svojho vlastníctva. Keďže súd mal za jednoznačne preukázané, že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu a toto bezdôvodné obohatenie je povinná vydať, tak súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nároku na úrok z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11./ Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 5Co/35/2020 - 166 zo dňa 13.05.2020 na základe odvolania žalovanej zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na obsah žaloby žalobcu, z ktorej bez pochybností vyplýva, že žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o uznaní dlhu. Na ten účel poukázal na „uznanie dlhu“ zo dňa 20.10.2017 vyhotovené v písomnej forme, z ktorého svoj nárok aj odvodzoval. Doplnil tiež, aký právny dôvod uznania bol obsiahnutý v predmetnej dohode. V prípade uznania dlhu môže veriteľ uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu, alebo na základe nového titulu (uznania dlhu) dlžníka. Ak nárok uplatní na základe pôvodného záväzku, dlžník môže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú tohto záväzku. Veriteľ však tieto námietky môže vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. (Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1600.).
12./ V tomto konaní platí, že právnym titulom uplatneného nároku žalobcu bola dohoda o uznaní dlhu žalovanou. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti veriteľovi vniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu. Právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Popri tom sa nedotýka pôvodného záväzkového právneho vzťahu. Je potom vecou veriteľa, či svoju pohľadávku uplatní na základe pôvodného alebo nového (uznaním vzniknutého) právneho vzťahu.
13./ Z procesného hľadiska je zmyslom uznania dlhu to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval, pričom táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 OSP). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka (onus probandi incumbit actori). /Fekete, L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1601/.
14./ Predpokladom platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je písomný prejav, vyjadrený prísľub zaplatenia dlhu a dôvod a výška dlhu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka.
15./ Ak má súd pochybnosti o ďalších a potrebných skutočnostiach pre konanie je oprávnený vyžiadať od strán ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Ďalšími potrebnými skutkovými tvrdeniami môžu byť skutočnosti ohľadne toho, v akom postavení (hoci na dohode a zmluve žalobca vystupuje ako fyzická osoba, či nešlo o aktivity v súvislosti s jeho podnikateľským postavením a pod.) žalobca vystupoval, pri podpisovaní dohody o uznaní dlhu, resp. pri jednotlivých plneniach (ktoré označil ako pôžičky žalovanej a neskôr bezdôvodné obohatenie). Hoci typické sporové konanie je konaním kontradiktórneho charakteru, súd aj bez návrhu musí vyhodnocovať postavenie a charakter strán sporu. Ak súd prvej inštancie zistí, že právneho vzťahu sa zúčastňuje slabšia strana, je povinný na uvedené prihliadať a postupovať v konaní ako so slabšou stranou.
16./ Ďalšou otázkou, ktorá zrejme odkryje pozadie prípadu môže byť to, akú motiváciu mal žalobca, keď poskytoval žalobkyni tvrdené pôžičky (plnenia). Uvedené plne spadá pod rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súd môže ex offo od strany vyžiadať. Otázka ich dokazovania (v prípade spornosti) podlieha pravidlám dokazovania v civilnom procese. Inou otázkou môže byť, za akým účelom mala žalovaná poskytovať ňou tvrdené plnenia žalobcovi, či za účelom obstarania zaplatenia žalobcom pri jej zmluvách, alebo išlo z jej strany o poskytnutie pôžičky, daru a pod. žalobcovi, ktorý nakoniec peniaze „za ňu“ mal zaplatiť. Uvedené otázky sú otázky smerujúce k motivácii a vôli stranám sporu, ide teda o otázky skutkové a javí sa, že ide o otázky podstatné a rozhodujúce (§ 150 ods. 2 CSP).
17./ Odvolací súd poukázal na to, že prvoinštančný súd len konštatoval, že nejde o pôžičku, a preto ide o bezdôvodné obohatenie. Pritom neskúmal, na základe akých skutočností (dohôd, motivácii a okolností prípadu) prišlo k aktivite žalobcu, že plnil v prospech kontrahentov žalovanej z iných zmlúv. Hoci pôžička je reálnym kontraktom a k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí, alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). Odvolací súd nevylučuje ani odovzdanie peňazí „predĺženou rukou“. Napokon nepriame odovzdanie máme v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi. (Fekete, L: Občiansky
zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. s. 1969). Potom, ak sa úvahy prvoinštančného súdu zúžili len na okolnosť, že neprišlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanej, a preto išlo o plnenie za iného, bude potrebné sa zaoberať motiváciou žalobcu poskytovať plnenia a tým zisťovaniu vôle žalobcu, ktorá mohla byť utvorená aj jemu daným (výslovným, alebo konkludentým) prejavom vôle žalovanej o tom, že žiada poskytnúť pôžičku tým, že za ňu zaplatí jej kúpnu cenu jej kontrahentom v iných zmluvných vzťahoch.
18./ Podľa názoru odvolacieho súdu v prvom rade je potrebné vyhodnocovať nosné žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu. Zamlčaným „tvrdením“, ktoré bolo zároveň implikovaným tvrdením o jej existencii (čiže predpoklad, že ak tvrdím existenciu dohody, zároveň tvrdím aj jej platnosť, a teda aj že ju podpísala protistrana) bolo, že dohoda bola podpísaná žalovanou. Dohoda o uznaní dlhu bola predložená ako súkromná listina. Ak žalovaná hodnoverne spochybnila (to posúdi súd prvej inštancie), že uvedenú dohodu nepodpísala, potom musí žalobca preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala. To platí pre prostriedky procesného útoku a obrany. Ak žalobca preukáže, že dohodu žalovaná podpísala, potom platí vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase podpísania uznania existoval a žalovaná musí preukázať opak. V opačnom prípade (teda ak žalobca nepreukáže, že žalovaná dohodu o uznaní podpísala) žalobca nepreukázal nosné žalobné tvrdenia a nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.
19./ Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť žalobu žalobcu a skutkový dôvod v nej uvedený. Následne vyhodnotí postavenie žalobcu v čase podpisovania dohody a ďalších úkonov, a teda či uvedené transakcie a právne či faktické úkony realizoval v súvislosti s možnou podnikateľskou činnosťou. Ak zistí faktické postavenie žalobcu ako podnikateľa pri uvedených aktivitách, bude treba vzhľadom na § 295 a nasl. CSP postupovať v konaní so slabšou stranou. Za tým účelom prvoinštančný súd vyžiada ďalšie tvrdenia § 150 ods. 2 CSP.
20./ Posúdi obranu žalovanej, že uznanie dlhu nepodpísala, najmä v súvislosti s námietkou žalovanej, že žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe kúpnej zmluvy V 149/2019, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, podľa ktorej mala žalovaná na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX v H. za kúpnu cenu 23.000 eur, ktorá mala odzrkadľovať výšku nákladov vynaložených žalobcom z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva tejto nehnuteľnosti žalovanou a v dôsledku čoho mal žalobca disponovať pohľadávkou voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23.000 eur nepodpísala, pričom v priebehu katastrálneho konania žalovaná poprela, že by podpisovala predmetnú zmluvu a trvala na tom, že jej podpis je sfalšovaný, a preto bolo katastrálne konanie zastavené; posúdi na základe zistených skutočností hodnovernosť dôkazných prostriedkov v konaní uplatnených a vykonaných (výpovede, tvrdenia strán, listinné dôkazy), bude sa tiež zaoberať možnosťou prerušiť konanie za účelom vyčkania na závery trestného stíhania. Po vyhodnotení hodnovernosti popretia svojho podpisu na dohode o uznaní dlhu žalovanou vyhodnotí, či hodnovernejším (a preukázaným) je „zamlčané“ tvrdenie žalobcu alebo popretie podpisu žalovanou a tomu prispôsobí ďalší postup spočívajúci v prenášaní dôkazného bremena a povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sa týka preukázania podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu.
21./ Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a na preukázanie tejto skutočnosti predložil výpis z Obchodného registra na spoločnosť MN REALITY s.r.o. Chrabrany, z ktorého vyplýva, že žalobca je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom v predmete činnosti tejto spoločnosti je okrem iného kúpa a predaj nehnuteľností, avšak nie požičiavanie peňazí. Okrem toho žalobca predložil výpis zo Živnostenského registra s tým, že nie je v tomto registri evidovaný ako živnostník. Podľa výpisov z účtov predložených žalobcom, z ktorých boli hradené transakcie týkajúce sa nadobudnutia bytu žalovanou, tieto účty sú súkromnými účtami žalobcu. Poukázal na podpis žalovanej v kúpnej zmluve V149/2019 uzavretej dňa 02.07.2018 a zároveň na čl. III bod 3.1. tejto zmluvy, kde žalovaná ako predávajúca potvrdila, že dohodnutá kúpna cena 23 000 eur odzrkadľuje výšku nákladov, ktoré vynaložil žalobca ako kupujúci z vlastných prostriedkov na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti predávajúcou s tým, že žalobca ako kupujúci disponuje pohľadávkou voči predávajúcej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 23 000 eur a predávajúca to v plnom rozsahu uznáva, čo do výšky a titulu. Zároveň žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že výška pohľadávky zostáva rovnaká a túto si uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, avšak tento dlh
nevyplýva zo zmluvy o pôžičke ako je uvedené v dohode, ale z bezdôvodného obohatenia a na základe tohto návrhu súd podľa § 142 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu.
22./ Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2020 uviedol, že pokiaľ ide o kúpu bytu, tak tento sa kupoval za účelom spoločného bývania so žalovanou a nie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ dával žalovanej peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, tak to nesúviselo s podnikateľskou činnosťou, ale išlo o jeho vlastné peniaze. Motiváciou kúpy bytu resp. poskytovania peňazí bolo to, že so žalovanou spolu žili a keď aj išli kupovať byt, žalovaná nemala peniaze a už aj v minulosti to tak robili, že kúpili byt, ktorý on zaplatil a ktorý bol písaný na žalovanú, ale tento sa jej nepáčil a tak ho predali. Dohoda o uznaní dlhu bola spísaná právnikom a oni dvaja ju iba podpísali a nevie, prečo je v dohode uvedený účel poskytovania peňazí ako pôžička a podľa neho je to jedno, či ide o pôžičku alebo bezdôvodné obohatenie, ale proste žalovanej dal peniaze a chce ich späť. Keďže nie je právnik, tak sa nad obsahom dohody nezamýšľal a nechal ju spísať právnikovi. Za žalovanú plnil kúpnu cenu v prospech iných osôb z toho dôvodu, že spolu žili, pričom 12 rokov spolu chodili a 6 rokov spoločne bývali. Trval na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu je podpisom žalovanej, pričom ona tento doklad podpisovala doma a on nemá k dispozícii originál dohody, keďže listiny zostali u žalovanej. Je pravdou, že po rozhodnutí tunajšieho súdu žalovanej ponúkol sumu 5 000 eur za to, aby mu byt vrátila.
23./ Žalovaná na tom istom pojednávaní vypovedala, že sa nevie vyjadriť k stavu trestných vecí týkajúcich sa falšovania podpisu na kúpnej zmluve V149/2019 a na dohode o uznaní dlhu. Trvala však na tom, že podpis na dohode o uznaní dlhu nie je jej podpisom a keby takúto dohodu podpisovala, tak žalobca by mal jej originál a rovnako tak aj ona a nie iba fotokópiu. Peniaze, ktoré dávala žalobcovi, boli na zaplatenie kúpnej ceny za byt, v ktorom plánovali spoločne bývať. Po vynesení rozsudku na tunajšom súde a pri odchode z pojednávania jej žalobca ponúkal 5 000 eur, aby sa proti tomuto rozsudku neodvolala.
24./ Z konceptu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že so žalovanou bola dňa 23.08.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení, podľa ktorej žalovaná poprela pravosť podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 s tým, že až v súdnom konaní zistila existenciu tejto dohody, pričom pripustila, že podpis na nej je na 90% podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 12.09.2019 začal trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ TZ a vo veci bola vypočutá žalovaná, ktorá vypovedala, že podpis nachádzajúci sa na dohode o uznaní dlhu je síce jej , ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom, nakoľko takú listinu nikdy nepodpisovala a ani na to nemala dôvod. Žalobca, ktorý bol tiež vypočutý ako svedok, uviedol, že pri podpise spornej písomnosti nebol žiaden svedok a podpis nebol ani notársky overený, pričom tvrdil, že písomnosť žalovaná podpísala dňa 20.10.2017 a zároveň ju podpísal aj on, avšak súdu predložil iba jej fotokópiu, keďže originál nemá a tento nechal v dome v Malých N., kde so žalovanou spolu bývali 6 rokov a kde mal všetky veci. Na základe uznesenia vyšetrovateľa bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, ktorý vypracoval znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/12913 a v tomto posudku uviedol, že sporná fotokópia listiny „Uznanie dlhu podľa § 558 občianskeho zákonníka“ zo dňa 20.10.2017 bola preskúmaná z hľadiska pravosti resp. z hľadiska možnosti technického falšovania, pričom bolo zistené, že ide o menej kvalitnú fotokópiu listiny a text fotokópie je vyhotovený tlačou na báze tonera na prednej strane bieleho kancelárskeho papiera. Fotokópia listiny je v mieste podpisových doložiek opatrená reprodukciami podpisov a fotokópia listiny sa nevyznačuje takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť/vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, t.j potvrdiť, alebo vylúčiť možnosť technického falšovania. V závere posudku je uvedené, že fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu jej pravosti resp. k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu a je bezpodmienečne potrebné predložiť na graficko-diagnostické skúmanie originálnu listinu, t.j. prvopis, prostredníctvom ktorého mala byť fotokópia vyhotovená. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé, o to viac, že technológie potrebné na takýto spôsob falšovania sú bežne dostupné a naviac tejto druh falšovania je až elementárne jednoduchý. Uvedené platí aj v prípade, že sa písmoznaleckou expertízou preukáže, že sa jedná o reprodukciu originálneho podpisu. Okrem toho sú v posudku popísané najčastejšie spôsoby technického falšovania fotokópií - elektronická montáž, mechanická fotomontáž, kombinácia elektronickej montáže a fotomontáže s tým,
že sa používajú aj ďalšie spôsoby falšovania napríklad technické falšovanie podpisu v priesvite alebo použitie podpisovacieho automatu.
25./ V konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019 bola so žalovanou dňa 10.04.2019 spísaná zápisnica o trestnom oznámení ohľadne pravosti jej podpisu na kúpnej zmluve, ktorou mala na žalobcu previesť vlastníctvo k bytu v H. na ul. B. XXXX. Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 18.10.2019 začal trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TZ, pričom žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že kúpnu zmluvu nepodpisovala a taktiež nepozná advokáta JUDr. Dušana Mikuláša, ktorý zmluvu autorizoval a nikdy sa s ním nestretla ani ho nevidela. V priebehu vyšetrovania bolo Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava predložené odborné stanovisko na zodpovedanie otázky, či kúpna zmluva zo dňa 02.07.2018 a podpis žalovanej na nej sú vhodnými na písmoznalecké skúmanie a či pisateľom tohto podpisu je žalovaná, resp. či je možné túto osobou jednoznačne vylúčiť ako pisateľa daného podpisu, pričom z odborného stanoviska vyplýva, že sporný podpis bol vyhotovený ako nacvičený, nečitateľný, s veľmi jednoduchým spôsobom vyhotovenia a preto je ťažšie skúmateľný. Pre overenie pravosti podpisu bolo predložené nevyhovujúce množstvo porovnávacích podpisov. Na overenie pravosti sporného podpisu sa vyžaduje približne l5
- 20 druhovo zhodných ukážok nesporne pravých podpisov - originálov, pochádzajúcich z obdobia blízkeho vzniku sporných podpisov, t.j. z obdobia pred aj po 02.07.2018 a z viacerých objektívnych zdrojov. Uznesením zo dňa 03.02.2020 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, avšak toto jeho uznesenie bolo zrušené Okresnou prokuratúrou Topoľčany uznesením sp.zn. Pv/446/19-4406-6 zo dňa 02.03.2020 ako nezákonné a neopodstatnené a následne bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectva na posúdenie vhodnosti sporného dokladu na písmoznalecké skúmanie ako aj na posúdenie pravosti podpisu žalovanej na tomto doklade, pričom zo znaleckého posudku č. 8/2020 znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej vyplýva, že sporné písomnosti (fotokópia kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 medzi žalovanou a žalobcom a farebná fotokópia z knihy overovania podpisov JUDr. Dušana Mikuláša, kde sa pod č. 167/6177/2018 nachádza podpis vyhotovený k priezvisku „O.“), boli predložené ako kvalitné kópie a sporné podpisy, ktoré sa na nich nachádzajú, majú tvar jednoduchých nacvičených nečitateľných podpisov. Sporné písomnosti znalkyňa hodnotila ako vhodné na písmoznalecké skúmanie. V odpovedi na druhú otázku znalkyňa uviedla, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi O. O., avšak O. O. nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov. Nedá sa vylúčiť možnosť, že menovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania. Rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako O. O., ktorý poznal spôsob podpisovania menovanej, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť.
26./ V priebehu zabezpečovania dôkazov bola do vyšetrovacieho spisu pripojená fotokópia spisu Okresného úradu Topoľčany - odbor katastrálny V149/2019, z ktorého je zrejmé, že po predložení kúpnej zmluvy zo dňa 02.07.2018 na zápis (18.01.2019) rozhodnutím zo dňa 05.02.2019 bolo katastrálne konanie prerušené z dôvodu potreby odstránenia nedostatkov uvedených v odôvodnení rozhodnutia a žalobca bol vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov do 30 dní, pričom sa dostavil na Okresný úrad Topoľčany dňa 14.02.2019 a bol informovaný o potrebe vyhotovenia dvoch dodatkov k zmluvám, na čo žalobca uviedol, že má problém spojiť sa so žalovanou. Následne sa so žalovanou spojila pracovníčka katastrálneho odboru a informovala ju o vzniknutej situácii, pričom žalovaná bola zaskočená , nakoľko nemala vedomosť o predaji nehnuteľnosti. So žalovanou bol dňa 14.02.2019 spísaný úradný záznam, do ktorého žalovaná uviedla, že nemá vedomosť, že by podpisovala predmetnú zmluvu a vyhlásila, že podpis na zmluve je sfalšovaný a jedná sa o podvod. Podľa úradného záznamu zo dňa 18.02.2019 žalobca uviedol, že má v pláne návrh na vklad kúpnej zmluvy V149/2019 vziať späť z dôvodu, že si chce dať vyhotoviť znalecký posudok na predmet kúpnej zmluvy a rozhodnutím zo dňa 11.03.2019 bolo katastrálne konanie prerušené za účelom odstránenia nedostatkov a nakoľko v stanovenej lehote nedostatky odstránené neboli, tak rozhodnutím zo dňa 03.05.2019 bolo katastrálne konanie zastavené.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 O.z., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 657 O. z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 O. z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa 40 ods. 1 O.z., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ods.2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa ods.3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
27./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti zaplatenia sumy 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia (už predtým bola právoplatne zamietnutá zvyšná časť žaloby) z titulu uznania dlhu nie je dôvodná a preto ju zamietol. Žalobca odvodzoval svoje subjektívne právo voči žalovanej z dohody o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017 vyhotovenej v písomnej forme, pričom v tejto dohode bola právnym dôvodom uznania dlhu uvedená pôžička a neskôr v priebehu konania žalobca ako právny dôvod uvádzal bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda svoj nárok neuplatnil na základe pôvodného záväzku, ale na základe nového právneho vzťahu vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu, pričom tento nový právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre žalobcu ako veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku a nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Z pohľadu vymáhateľnosti však veriteľovi vzniká možnosť uplatniť svoje právo na súde na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, čo je aj prípad žalobcu.
28./ Okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ), potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný, Občiansky zákonník v prípade uznania dlhu vyžaduje aj splnenie ďalších osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu aj výšky. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma (§ 40 OZ). Absencia písomnej formy má tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej forme. Pre platné uznanie dlhu nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Samotný prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, nemusí byť striktne formalistický, t.j. stačí ak z dlžníkovho písomného prejavu vyplýva vôľa splniť dlh, bez ohľadu na jeho formu, a to aj vzhľadom na § 35 OZ. Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie, čo do dôvodu a výšky. Podobne ako pri prísľube dlh zaplatiť, uvedené vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.j. primárneho záväzku. Pre platnosť uznania dlhu, dlžník nemusí mať právnu vedomosť o tom, z ktorého konkrétneho právneho titulu vznikol jeho dlh, musí ho však aspoň nepriamo označiť tak, aby bolo objektívne zistiteľné, o aký záväzok, resp. inú právnu skutočnosť ide. Rovnako tak i pri výške musí byť jej určenie prinajmenšom objektívne určiteľné (Veľké komentáre - Občiansky zákonník II. Nakladateľstvo C.H.Beck, rok 2015, str. 1937, 1938).
29./ Uznanie dlhu zo dňa 20.10.2017, ktoré žalobca použil ako právny titul pre vymáhanie svojho nároku na zaplatenie sumy 23 000 eur má písomnú formu a nachádzajú sa na ňom podpisy veriteľa aj dlžníka, pričom v závere obsahuje prísľub dlžníka zaplatiť svoj dlh najneskôr do 01.01.2019 a tento prísľub vyplýva z prehlásenia dlžníka, že vyššie uvedené sumy pozostávajú z postupných pôžičiek od veriteľa a
že dlžník je povinný ich vrátiť veriteľovi na jeho požiadanie najneskôr do 01.01.2019. Pokiaľ ide o dôvod a výšku dlhu, tak v dohode je uvedená pôžička v ďalšej časti bližšie špecifikovaná s tým, že pozostáva z viacerých plnení žalobcu z titulu vyplatenia časti kúpnej ceny za žalovanú pri kúpe a následnej zámene bytov. V priebehu súdneho konania však žalobca pri svojom výsluchu netvrdil, že išlo o pôžičku a ani neprezentoval žiadnu dohodu o pôžičke, ktorá by mala podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 OZ (prenechanie veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia).
30./ S poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie (bod 37) bolo však potrebné v prvom rade vyhodnocovať žalobné tvrdenia žalobcu o existencii dohody o uznaní dlhu a skutočnosť, že táto dohoda bola podpísaná žalovanou. Ak by žalovaná hodnoverne spochybnila, že uvedenú dohodu nepodpísala, tak žalobca musí preukázať, že uvedenú dohodu žalovaná podpísala. V prípade, ak žalobca nepreukáže, že žalovaná dohodu podpísala, nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Vzhľadom na obranu žalovanej bolo potrebné zaoberať sa platnosťou uznania dlhu z hľadiska dodržania písomnej formy právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1,2, 3 OZ , z ktorého vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Pokiaľ písomný právny úkon nie je podpísaný konajúcou osobou, tak je absolútne neplatný. Zo znenia ustanovenia § 558 OZ jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu vyžaduje písomnú formu a teda takýto právny úkon musí konajúca osoba podpísať.
31./ Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Topoľčanoch ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019 vyplýva, že žalovaná podala trestné oznámenie ohľadne pravosti jej podpisu na dohode o uznaní dlhu zo dňa 20.10.2017, pričom v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok a z tohto je zrejmé, že samotná listina obsahujúca dohodu o uznaní dlhu je menej kvalitnou fotokópiou listiny a nevyznačuje sa takými charakteristickými znakmi, ktoré by mohli potvrdiť alebo vylúčiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená. Fotokópia listiny ako dôkaz nemá smerom k určeniu pravosti listiny, z ktorej mala byť vyhotovená, žiadnu výpovednú hodnotu. Fotokópie, ktoré sa nevyznačujú atribútmi technického falšovania, v žiadnom prípade nemôžu byť považované za pravé.
32./ Samotná žalovaná pri podávaní trestného oznámenia pripustila, že podpis na listine je na 90% podobný jej podpisu, avšak trvala na tom, že takúto písomnosť nikdy nepodpísala. Pri ďalšom výsluchu už uviedla, že podpis na dohode o uznaní dlhu je síce jej, ale musel byť na listinu prenesený nejakým asi elektronickým spôsobom. V súdnom konaní jednoznačne trvala na tom, že uznanie dlhu nikdy nepodpísala, i keď podpis sa podobá na jej podpis. Žalobca v priebehu celého konania nevedel predložiť originál uznania dlhu a ani logicky vysvetliť motív poskytovania peňazí žalovanej, keď byt sa kupoval do jej výlučného vlastníctva a takým vierohodným vysvetlením nie je ani skutočnosť, že so žalovanou spolu žili, pričom ona nemala peniaze a už aj predtým pokiaľ sa jej kúpený byt nepáčil, tak ho predali. Rovnako jeho tvrdenie na pojednávaní dňa 18.09.2020, podľa ktorého dohodu o uznaní dlhu spísal právnik a oni dvaja ju iba podpísali (čo žalovaná rozhodne popierala) a ani nevie, prečo bola v dohode ako účel poskytnutia peňazí uvedená pôžička, len svedčí o tom, že žalobca nevedel produkovať také skutkové tvrdenia, ktoré by jednoznačne preukázali jeho motiváciu poskytovania tvrdených pôžičiek (plnení) žalovanej. Podľa názoru súdu žalovaná hodnoverne spochybnila, že dohodu o uznaní dlhu nepodpísala (tvrdenie o sfalšovaní podpisu uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu a na tomto zotrvala aj na pojednávaniach, pričom bola ochotná podrobiť sporný podpis grafologickému skúmaniu a na druhej strane žalobca disponuje iba menej kvalitnou fotokópiou listiny o uznaní dlhu opatrenou reprodukciami podpisov a aj podľa znalcov nie je možné vylúčiť ani potvrdiť pravosť listiny, z ktorej mala byť vyhotovená a žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že spornú listinu žalovaná podpísala a v tomto smere ani nenavrhol žiaden ďalší dôkaz) a teda dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) na preukázanie pravosti podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu zostalo na žalobcovi, ktorý ho však neuniesol a nepreukázal nosné žalobné tvrdenia a preto nemôže byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný. Žalobca iba produkoval dôkazy, že transakcie súvisiace s kúpou a výmenou bytov nerealizoval v súvislosti s podnikateľskou činnosťou (spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom nemá v predmete činnosti požičiavanie peňazí a v tomto smere žalobca nepodniká ani ako živnostník a taktiež, že peňažné transakcie boli realizované z jeho súkromných účtov) a poukazoval na obsah kúpnej zmluvy V149/2019, podľa ktorej mala byť kúpna cena 23 0000 eur za byt prevádzaný do jeho vlastníctva od žalovanej bezdôvodným obohatením žalovanej získaným na jeho úkor (pravosť podpisu žalovanej na tejto kúpnej zmluve však bola spochybnená znaleckým dokazovaním v priebehu policajného vyšetrovania, čo len potvrdzuje názor súdu o nepreukázaní motivácie žalobcu pri tvrdenom poskytovaní plnení žalovanej),
avšak tieto jeho tvrdenia sú iba druhoradé pri nepreukázaní pravosti podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu, keď podľa žalobcu právnym titulom uplatneného nároku bola dohoda o uznaní dlhu žalovanou.
33./ Žalobca si svoj nárok na zaplatenie sumy 23 000 eur neuplatnil ani z titulu pôžičky, ani z titulu bezdôvodného obohatenia a teda nepreukazoval existenciu pôvodného záväzkového vzťahu, ale svoju pohľadávku si uplatnil na základe nového právneho vzťahu uznaním vzniknutého, pričom v prípade hodnoverného spochybnenia platnosti tohto nového právneho vzťahu žalovanou došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu a teda jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, avšak žalobca v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval a preto dôkazné bremeno neuniesol a nemohol byť úspešný v konaní o zaplatenie sumy 23 000 eur z titulu dohody o uznaní dlhu.
34./ Na pojednávaní dňa 18.09.2020 síce žalobca navrhol zmenu žaloby s tým, že dlh žalovanej nevyplýva zo zmluvy o pôžičke, ale z bezdôvodného obohatenia, avšak zotrval na tom, že si pohľadávku uplatňuje na základe dohody o uznaní dlhu, pričom výška pohľadávky zostáva rovnaká a keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP), tak súd podľa § 142 ods. 1 CSP zmenu žaloby pripustil, avšak ani takáto zmena žaloby nezbavila žalobcu povinnosti preukázať, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, keď právnym titulom uplatnenia pohľadávky naďalej zostala uvedená dohoda. Ak teda žalobca nepreukázal toto svoje tvrdenie, nemohol byť na podklade dohody o uznaní dlhu úspešný.
35./ Iná situácia by nastala, ak by si žalobca pohľadávku uplatnil z titulu pôžičky prípadne bezdôvodného obohatenia a v tomto smere aj produkoval dôkazy, pričom v prípade námietok žalovanej týkajúcich sa tohto záväzku by žalobca tieto námietky mohol vyvrátiť poukazom na dohodu o uznaní záväzku. Žalobca však v súdnom konaní zvolil opačný postup a svoju pohľadávku si uplatnil na podklade samotnej dohody o uznaní dlhu, pričom tento právny vzťah je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu nezávislý a pre žalobcu predstavoval nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu.
36./ Žalobca napriek dokazovaniu vykonanému prvoinštančným súdom svoju žalobu nemodifikoval a stále zotrvával na uplatnení nároku z titulu dohody o uznaní dlhu, i keď žalovaná hodnoverne spochybnila, že uvedenú dohodu podpísala. Okrem uvedeného považuje súd za potrebné uviesť aj to, že hodnovernosť výpovedí žalobcu ohľadne uzavretia dohody o uznaní dlhu a jej podpisu žalovanou považoval za spochybnenú aj výsledkami policajného vyšetrovania v konaní vedenom na OR PZ v Topoľčanoch pod ČVS:ORP-137/VYS-TO-2019, kde sa skúmal podpis žalovanej na kúpnej zmluve V149/2019, ktorú mala žalovaná uzatvoriť so žalobcom a predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu zo žalovanej na žalobcu, avšak znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sporné podpisy žalovanej (na kúpnej zmluve a v knihe overovania podpisov) nie sú jej pravými podpismi, pričom žalovanú nie je možné jednoznačne vylúčiť ako možnú pisateľku sporných podpisov, pretože nie je vylúčená možnosť, že žalovaná zámerne pozmenila spôsob podpisovania a rovnako sa nedá vylúčiť možnosť, že podpisy vyhotovil iný pisateľ ako žalovaná, ktorý poznal spôsob jej podpisovania, ale nesnažil sa ho dôsledne napodobniť. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca a žalovaná dlhé roky spolu žili a teda žalobca musel mať k dispozícii viacero listín opatrených podpisom žalovanej a zároveň vedomosť, akým spôsobom sa žalovaná podpisuje. Taktiež z hľadiska dôveryhodnosti dôkazných prostriedkov uplatnených žalobcom (jeho výpoveď a fotokópia dohody o uznaní dlhu) súd prihliadal aj na jeho správanie sa v katastrálnom konaní V149/2019 a mal za to, že za hodnovernejšie je možné považovať popretie podpisu žalovanou, ako tvrdenie žalobcu o podpise dohody žalovanou. Keďže žalovaná poprela, že by sa na sporný doklad podpísala (rovnako aj na zmluvu V149/2019) s tým, že jej podpis tam bol elektronicky prenesený a uvedenú možnosť pripustili aj znalci v konaní OR PZ Topoľčany ČVS:ORP-286/VYS-TO-2019, tak žalobca mal preukázať okolnosti podpisu dohody ako aj skutočnosť, že fotokópia dohody pochádza z originálu listiny podpísanej žalovanou. Uvedené skutočnosti však žalobca nepreukázal a v tomto smere žiadne dokazovanie ani nenavrhoval.
37./ Vychádzajúc z názoru súdu druhej inštancie v rámci doplnenia dokazovania súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu a žalovanej ohľadom podpisu žalovanej na dohode o uznaní dlhu tak, že žalovaná uvedenú dohodu nepodpísala, pričom pre jej platnosť bola potrebná písomná forma a preto takýto právny úkon nemôže byť platný a nemôže byť podkladom pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 23 000 eur. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že žalovaná dohodu o uznaní dlhu podpísala, avšak žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a preto súd jeho žalobu v časti zaplatenia
sumy 23 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.
38./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko táto mala v konaní plný úspech s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.