Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-334-2017.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/334/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému J. Č., , nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX T. P., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom PhD, advokátom so sídlom M. Flengera 4, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 2.328,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Konanie v časti zaplatenia sumy 45,05 eur s prísl. s a z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobou z 20.11.2017 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o o splátkovom úvere zo 17.09.2015 č. 5077436411, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000 eur.
2. Žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dlh však nesplatil riadne ani včas.
3. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok. Tieto žalovaný nezaplatil. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil k 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Toto vyhlásenie bolo žalovanému doručené 01.12.2016. Žalovaný mal dlh splatiť v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, to znamená do 16.12.2016. Keďže dlh nesplatil, dostal sa do omeškania od 17.12.2016.
4. Listom z 20.12.2016 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok naraz. Celkový dlh tak na danej zmluve ku dňu podania žaloby predstavoval podľa tvrdenia žalobcu sumu 1.925,76 eur z titulu dlžnej istiny, 357,97 eur z titulu zmluvných úrokov a zo sumy 45,05 eur z titulu poplatkov za správu úveru (spolu vo výške žalovanej sumy 2.328,78 eur).
5. Osobitný subjekt namietol, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 924,33 eur. K tomuto listu z 26.10.2016 však žalobca nepredložil dôkaz o jeho doručení žalovanému.
6. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru datovanom 20.12.2016 osobitný subjekt namietol, že toto vyhlásenie nebolo doručené žalovanému. Namietol i obsah vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru. Podľa neho totiž neobsahuje náležitosti požadované ust. §92 ods. 8 Zákona o bankách.
7. Z vyššie uvedených dôvodov tak osobitný subjekt namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 17.09.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5077436411. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi dohodnutú sumu v 32 mesačných splátkach vo výške 81,07 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,9%, RPMN 21,81%.
9. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 17.05.2018.
10. Žalobca ani netvrdil, či žalovaný na dlh zaplatil nejakú sumu peňažných prostriedkov.
11. Listom datovaným 26.10.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 924,33 eur. Toto skutkové tvrdenie medzi stranami sporné nebolo. Sporným však bolo, či táto výzva bola žalovanému doručená. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalovanému žalobca nenavrhol žiaden dôkaz. Preto je potrebné prisvedčiť námietke osobitného subjektu.
12. Listom datovaným 20.12.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky u úveru. Toto skutkové tvrdenie medzi stranami tiež sporné nebolo. Sporným však bolo, či táto výzva bola žalovanému doručená. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalovanému žalobca nenavrhol žiaden dôkaz. Preto aj v tomto prípade je potrebné prisvedčiť námietke osobitného subjektu. Skutočnosť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru nebolo žalovanému doručené súd zistil i z výpovede samotného žalovaného.
13. Žalobca v konaní pred súdom nepreukázal doručenie listiny označenej ako ,,Výzva“ datovaná 26.10.2016 ani doručenie listiny označenej ako ,,Výzva“ datovaná 20.12.2016.
14. 24.03.2017 (pred podaním žaloby) pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil pohľadávku z predmetnej Zmluvy na žalobcu.
15. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným právnym záverom.
16. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. §1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
18. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. §2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
19. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. §53 ods. 9 OZ).
20. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Žalobca v prejednávanom spore preukázal, že sa so žalovanou dohodol na svojom práve žiadať v prípade jeho omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. §565 OZ.
22. Avšak, aj napriek tomu, že sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. §565 OZ, veriteľ pohľadávky si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu §53 ods. 9 OZ. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. §39 OZ).
23. Okrem uvedeného musel súd prisvedčiť námietke osobitného subjektu, že pôvodný veriteľ nepostupoval pri postúpení pohľadávky na postupníka (aktuálneho žalobcu) v súlade s ust. §92 ods. 8 Zákona č. 483 / 2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Podľa neho totiž, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; ...
24. Žalobca nepreukázal, že veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na splnenie záväzku a ani doručenie takejto výzvy do sféry jeho vplyvu.
25. V tejto súvislosti žalobca riadne nepreukázal ani skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
26. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak pokračoval až do splatnosti poslednej splátky 17.05.2018.
27. Pôvodný veriteľ však s aktuálnym veriteľom (žalobcom) uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky už 24.03.2017.
28. Žalobca nenavrhol dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). Obaja žalobcovia (pôvodný ani aktuálny) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázali, žeby žalovanému doručili do jeho sféry vplyvu oznámenie o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky. Táto skutočnosť nevyplýva ani z podacieho hárku č. EPH009290739.
29. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ust. §17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z. z.).
30. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie §17 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Nekonal ani v súlade s ust. §92 ods. 8 Zákona o bankách. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.
31. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.
32. Podaním z 05.11.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 45,05 eur. V tejto časti preto súd konanie zastavil (ust. §145 ods. 2 C. s. p.)
33. Žalovaný bol v konaní úspešný. Žiadne trovy mu však nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal (výrok II)
34. V konaní bol plne úspešný osobitný subjekt, a preto, aplikujúc zásadu úspechu v konaní mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (ust. §255 ods. 1 C. s. p.).
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 2 C. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.