Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-73-2020.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému L. T. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 14.9.2020, sp. zn. 1T/42/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.11.2020 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v časti výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného L. T., nar. XX.X.XXXX.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
L. T. nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom P., N. K. XXXX/XXX, t. č. v ÚVV Leopoldov
podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 14.9.2020, č. k. 1T/42/2020-463 rozhodol tak, že obžalovaných L. T. a L. U. uznal za vinných, že obž. L. T. od presne nezisteného času do dňa 14.11.2019, na presne nezistených miestach a presne nezisteným spôsobom, neoprávnene zadovažoval rastliny rodu Cannabis (konope) a pervitín, ktoré následne držal pri sebe na rôznych miestach, kde sa pohyboval, za účelom užívania a ďalšieho predaja viacerým osobám, medzi nimi aj T. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. L., nar. XX.XX.XXXX, T. N., nar. XX.XX.XXXX v obci F.-P., P. a okolie, pričom dňa 14.11.2019 v čase o 20.47 hod. v meste Senica, na ulici Sv. Cyrila a Metoda vo vjazde na parkovisko pred Ekumenickým kostolom, po zastavení príslušníkmi polície bola pri prehliadke osobného motorového vozidla značky Škoda Octávia, šedej metalízy, EČV: SE652BT, nájdená zatvorená striekačka o dĺžke 7 cm s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 678 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 51,2 % hmotnostného, čo predstavuje minimálne 9 bežných jednorazových dávok, sklenená rozbitá banka, úlomky ktorej obsahovali stopy metamfetamínu, 2 kusy poskladaného alobalu, na ktorých boli prítomné stopy metamfetamínu a 1 kus sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby (konope) s hmotnosťou 63 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,3 % hmotnostných, čo však nemožno považovať ani za jednu bežnú dávku, pričom tieto veci patrili L. T., ktorý bielu kryštalickú látku kúpil v rovnaný deň v Bratislave od neznámej osoby za cenu 100,- €, pričom finančné prostriedky na zakúpenie bieleho kryštalického materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu poskytol L. T. L. U., ktorý si za týmto účelom požičal od matky sumu 100,- € stým, že L. T. mu ich vráti aj so ziskom, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa), sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, teda obž. L. T. neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, obž. L. U. úmyselne poskytol inému pomoc zadovážením prostriedkov, aby iný neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čím spáchali obž. L. T. obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d, odsek 2 písmeno c Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona obž. L. U. zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d Trestného zákona spáchaný vo forme účastníctva ako pomocník podľa § 21 odsek 1 písmeno d Trestného zákona. Za to boli odsúdení: Obžalovaný L. T. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá i trest prepadnutia veci a to 1 ks mobilný telefón zn. iPhone bielej farby s poškodeným displejom, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obžalovaný L. U. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/,n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá i trest prepadnutia veci a to 20,- €, ktorá finančná hotovosť sa nachádza na účte Okresného súdu Senica č. P druh trov konania: D16 úschovy, položka registra 5, rok 2020 pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/30/2019 zo dňa 11.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2019 ohľadom obž. L. U., nar. XX.XX.XXXX v A. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa ruší výrok o treste, ktorý bol obž. L. U. uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 0T/54/2018 zo dňa 16.10.2018 právoplatný dňa 16.10.2018 a výrok o treste, ktorý bol obž. L. U. uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/22/2018 zo dňa 30.05.2018 právoplatný dňa 04.04.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obž. L. U. ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný L. T. a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný L. T. podal odvolanie proti výroku o treste, konkrétne proti výroku týkajúceho sa zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný L. U. a prokurátorka sa vzdali práva podať odvolania vo všetkých výrokoch vyhláseného rozsudku. 3. Odvolanie zahlásené do zápisnice o hlavnom pojednávaní písomne odôvodnil obhajca obžalovaného podaním zo dňa 28.9.2020, v ktorom uviedol: S výrokom súdu v odsudzujúcom rozsudku, ktorým som bol uznaný vinným zo žalovaného zločinu, s uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výške 6 rokov a 8 mesiacov, s uloženým ochranným dohľadom na dobu 1 rok, ako aj s uloženým trestom prepadnutia veci - 1 ks mobilného telefónu zn. iPhone bielej farby s poškodeným displejom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, súhlasím a proti týmto výrokom sa neodvolávam. Proti rozsudku súdu sa
odvolávam do výroku o treste a to v časti, ktorou ma súd podľa § § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. 4. Na hlavnom pojednávaní som podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. urobil vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutku, tak ako je uvedené v obžalobe. Súd moje vyhlásenie po splnení zákonom stanovených podmienok prijal a dokazovanie o mojej vine už nevykonával. Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa, než do ktorého by mal byť zaradený, musí súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona brať na zreteľ dve skutočnosti, a to závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa a na základe ich posúdenia musí dospieť k záveru, že náprava páchateľa bude aj v tomto ústave zaručená. 5. Rozsudok súdu žiaľ neobsahuje zdôvodnenie, či súd pri svojom rozhodovaní o mojom zaradení do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody vzal v úvahu citované požiadavky. Možno sa však domnievať, že ak súd v mojom prípade konštatoval existenciu dôvodov pre mimoriadne zníženie výšky trestu odňatia slobody (najmä vo vzťahu k mojej náprave) - existovali v mojom prípade aj dôvody, pre ktoré ma mohol a mal zaradiť do ústavu s miernejším stupňom stráženia. 6. Paragraf 48 ods. 4 Tr. zák. presne špecifikuje, kedy nemožno páchateľa zaradiť do ústavu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia („nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov“). Logickým výkladom možno dospieť k záveru, že ak nebol obžalovanému uložený trest na doživotie, alebo ak páchateľovi obzvlášť závažného zločinu nebol uložený trest prevyšujúci 15 rokov, možno aj páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a dokonca aj do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Toto konštatovanie napokon vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/154/2009 z 11.02.2010. 7. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadam, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu v Senici, sp. zn. 1T/42/2020 zo dňa 14. septembra 2020, vo výroku ktorým ma podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil od ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zrušil a sám rozhodol tak, že pre výkon trestu odňatia slobody ma zaradí do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia. 8. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch, ktoré uviedol v jeho písomnom odôvodnení. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Skutočnosti uvádzané v odvolaní súd zohľadnil pri určení výšky trestu. 9. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste, v rozsahu podaného odvolania a dôvodov, ktoré uvádza obžalovaný, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. 11. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody tak, že obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keďže ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu. 12. K tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd neuviedol dôvody, pre ktoré neakceptoval návrh obžalovaného, ktorý bol prednesený v záverečnej reči obhajcu a ktorým žiadal, aby ho súd na výkon trestu v medziach slobody zaradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia alebo do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uvedený nedostatok však nie je tak významný, aby bolo možné konštatovať, že došlo k zásadnejšiemu porušeniu práva obžalovaného na obhajobu v tej súvislosti, aby mu bolo umožnené poznať, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal s jeho obhajobou. 13. Odvolací súd súhlasí s názorom, že u obžalovaného nie je nevyhnutné rozhodnúť o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody tak, že na výkon tohto trestu bude zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Možno súhlasiť s právnym názorom obžalovaného, ktorý citovaných v odseku 6 odôvodnenia tohto v rozsudku odvolacieho súdu, že, vzhľadom na výšku uloženého trestu, okrem možnosti zaradenia na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, prichádza do úvahy aj možnosť zaradiť obžalovaného na výkon trestu do ústavu s miernejším stupňom stráženia. 14. Zaradenie páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom v stráženia, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, zásadne odôvodňuje spáchanie najprísnejšie posudzovaného trestného činu. Nasledujúce ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona však dáva súdu možnosť individualizovať spôsob výkonu trestu odňatia slobody a to s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa. 15. Za dôležité skutočnosti, ktoré majú význam pri posudzovaní závažnosti trestného činu, ktorého sa obžalovaný L. T. dopustil, považuje odvolací súd to, že obžalovaný sa tohto druhu trestnej činnosti dopustil prvýkrát, hoci závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách. Závažnosť jeho trestnej činnosti je čiastočne znížená aj tým, ako následne, po jej odhalení, sa obžalovaný postavil k svojmu konaniu. To, že sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, svoje konaniu úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, vytvára predpoklad, že si uvedomil nesprávnosť svojho správania, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že výkon uloženého trestu odňatia slobody splní u neho ten výchovný účinok, ktorý predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaný v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nie je nevyhnutné v jeho prípade, zaradiť ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s najprísnejším stupňom stráženia. Absencia kriminálneho narušenia osobnosti obžalovaného vytvára možnosť, že výkon trestu odňatia slobody splní svoj účel aj v ústave s miernejším stupňom stráženia, podľa názoru odvolacieho súdu, v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takéto rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, neohrozuje verejný záujem na resocializácii obžalovaného ako páchateľa závažnej trestnej činnosti. Ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, spoločne s Trestným poriadkom, dávajú totiž priestor aj k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, hoci aj preradením do ústavu
s prísnejším stupňom stráženia, ak bude preukázané, že výkon trestu odňatia slobody v ústave s miernejším stupňom stráženia sa míňa svojim účinkom. 16. Na základe úvah uvedených v predchádzajúcom odseku, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Preto zrušil napadnutý výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a zároveň sám, na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodol o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu hnutia slobody so stredným stupňom stráženia, čo považuje za primerané vzhľadom k tomu, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, za inú, s týmto prípadom druhovo nesúvisiacu trestnú činnosť, pričom toto jeho odsúdene je v súčasnosti už zahladené. Takéto rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody dostatočne vyvažuje na jednej strane záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľom závažnej trestnej činnosti a na druhej strane záujem na účinnej resocializácii obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.