Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41Cpr/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: T., Z..F..P.., Z. Z. P. XX, XXX XX O. D. N., L.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Ivanou Surmánek - advokátkou, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: M. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Č. V. XXX/XX, XXX XX O. D. N., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, takto

rozhodol:

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. ods. l písm.. b) učinené listom žalovaného zo dňa 17.6.2020, dourčeným dňa 25.6.2020, je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2017 sa skončil dohodou dňa 25.6.2020.

III. Žalobcovi proti žalovanému zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

IV. Vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 13.10.2020 o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.7.2020 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. ods. l písm. b) učinené listom žalovaného zo dňa 17.6.2020, doručeným dňa 25.6.2020, je neplatné. Ďalej žiadal určiť, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 30.32017 sa skončil dohodou dňa 25.6.2020. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že dňa 3.4.2017 vznikol pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným a to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2017. Dňa 25.6.2020 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 17.6.2020 označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ods. l písm. b) zo dňa 17.6.2020. Žalovaný dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zdôvodňuje tým, že v pracovnej zmluve podpísanej dňa 30.3.2017 s platnosťou a účinnosťou od 3.4.2017 je dohodnutý termín mzdy stanovený vždy pozadu za príslušné mesačné obdobie , a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a zároveň s poukazom na uvedené uvádza, že mzda za mesiac apríl 2020 mu nebola do 17.6. 2020 zaplatená. Listom - Oznámenie zamestnávateľa zo dňa 2.7.2020 žalobca oznámil žalovanému, že považuje jeho okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ods. l písm. b) za nesplatné a zároveň netrvá na tom, aby žalovaný u neho naďalej pracoval. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobca odôvodňuje ust. , podľa ktorého „ mzda sa vypláca

v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak“. Nakoľko v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, je v danom prípade potrebné ohľadom výplaty mzdy postupovať v súlade s ust. , t.j. mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku . Žalobca uvádza, že v konečnom dôsledku vyplácanie mzdy v pracovnom čase a na pracovisku bolo zaužívaným spôsobom mzdy medzi žalobcom a žalovaným. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že po uvoľnení resp. zmiernení niektorých opatrení súvisiacich s mimoriadnou situáciou ohľadom COVID-19 , oznámil žalovanému, že má odo dňa 14.5.2020 opätovne nastúpiť do práce, napriek tomu tak žalovaný neučinil, do práce nenastúpil, a z jeho komunikácie so žalobcom bolo zrejmé, že do práce nastúpiť už ani nemieni, pretože si našiel nové zamestnanie. Z uvedeného dôvodu žalobca eviduje voči žalovanému do dňa 25.6.2020 neospravedlnenú absenciu v práci za 24 pracovných dní. V tejto súvislosti žalobca navrhuje, aby súd dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, či žalovaný bol v období od 14.5.2020 do 25.6.2020 zamestnaný u iného zamestnávateľa ako je žalobca. Žalobca uvádza, že mzda žalovaného bola vo výplatnom termíne pripravená na pracovisku, avšak zo strany žalovaného nedošlo k súčinnosti, t.j. vo výplatnom termíne sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostavil na pracovisko, a zároveň sa do práce nedostavil ani v nasledujúcich 15 dňoch, a tým zapríčinil, že jeho mzda mu nebola vyplatená v termíne splatnosti. Žalovaný taktiež neoznámil žalobcovi žiadny vážny dôvod alebo iný dôvod, pre ktorý sa dostaviť po výplatu mzdy a preto žiada túto vyplatiť iným spôsobom. Žalobca ďalej uviedol, že podľa právnej literatúry „Spôsob výplaty mzdy časovo a priestorovo lokalizuje. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Toto časové a priestorové určenie pracoviska pri výplate mzdy má prednosť vždy, ak sa zmluvné strany v pracovnej zmluve nedohodli inak alebo ak iná právna úprava výplaty mzdy nevyplýva z kolektívnej zmluvy“. Ďalej sa v právnej literatúre uvádza , že : „Ak zamestnanec nemá vážny dôvod a nedostaví sa pre výplatu mzdy, zamestnávateľ nie je povinný mu zaslať mzdu poštou na svoje náklady a nebezpečenstvo“ (pozri Barancová, H.: , Komentár. 3. vydanie, Bratislava : C.H. Beck , 2013, 730 s.). Žalobca má za to, že konanie žalovaného, kedy on sám zapríčinil, že k výplate mzdy nedošlo vo výplatnom termíne, a zároveň ani v nasledujúcich 15 dňoch, nemôže požívať právnu ochranu, a z uvedeného dôvodu je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 17.6.2020 považovať za učinené neplatne, v rozpore s platnou právnou úpravou. Keďže žalobca netrvá na tom, aby žalovaný u neho i naďalej pracoval, platí v zásade ust. fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, t.j. dňom 25.6.2020.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 3.9.2020, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že bol u žalobcu zamestnaný od 3.4.2017 do 25.6.2020 ako čašník v reštaurácii A. T.. Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového stavu bola prevádzka reštaurácie zatvorená, presný termín zatvorenia prevádzky si nepamätá. Dňa 14.5.2020 dostal od žalobcu sms správu, v ktorej mu žalobca poslal rozpis zmien, z ktorého sa dozvedel, že má okamžite nastúpiť do práce. Obratom žalobcovi oznámil, že podľa „Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň“. V čase mimoriadnej situácie sa táto lehota skrátila na najmenej dva dni vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Na toto oznámenie žalobca vôbec nereagoval. Má za to, že žalobca svojim konaním porušil ust. v spojení s , rozvrhnutie pracovných zmien mu mal oznámiť najmenej dva dni vopred a nie v deň, kedy už mal nastúpiť na zmenu, nakoľko sa na kratšej dobe nedohodli. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že dňa 14.5.2020 nenastúpil do zamestnania z dôvodu, že si našiel nové zamestnanie, sa nezakladá na pravde, od okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalobcu je vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu nevyplatil mzdu za mesiac apríl 2020, bol nútený v súlade s ust. ods. l písm. b) okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy do 15 dní od uplynutia doby ich splatnosti. Do dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, t.j. do 25.6.2020 mu nebola vyplatená mzda za mesiac apríl 2020, mzda za mesiac máj 2020 ako aj časť mzdy za mesiac jún 2020 a zároveň aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Zároveň si podľa uplatnil u žalobcu aj náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V deň skončenia pracovného pomeru mu žalobca vydal potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), v ktorom jasne ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol , teda deklaroval, že jeho pracovný pomer sa skončil okamžitým skončením zo strany zamestnanca. Dňa 26.6.2020 mu poštovou poukážkou bola od žalobcu doručená suma 546,89 eur, predpokladá, že sa jedná o mzdu za mesiac apríl 2020 a dňa 12.8.2020 mu poštovou poukážkou bola doručená mzda za mesiac máj 2020 vo výške 215,55 eur. Nakoľko mu žalobca nevyplatil mzdu a náhrady mzdy v zákonom stanovenej lehote, poslal na OR PZ Košice - okolie , odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie PZ Moldava nad Bodvou oznámenie vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ods. k, ods. 2 písm. a) , kde v predmetnej veci nebolo rozhodnuté. Tvrdenie žalobcu, že mal mzdu k výplate pripravenú vo výplatnom termíne na pracovisku a k jeho strany nedošlo k súčinnosti, t.j. vo výplatnom termíne sa bez vážneho dôvodu nedostavil na pracovisko, kde si ju neprevzal, nie je pravdivé a považuje ho za účelové. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ani povinné odvody do zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne neboli v riadnom termíne zaplatené, zaplatil ich žalobca až dodatočne a oneskorene.

4. V replike zo dňa 17.9.2020 žalobca uviedol, že je nespornou skutočnosťou, že mzda sa žalovanému vyplácala v hotovosti na pracovisku. Žalovaný sa v apríli roku 2020 riadne dostavil na pracovisko po mzdu za mesiac marec roku 2020 (tj. v čase trvania opatrení súvisiacich s COVID-19 ), ktorá mzda mu bola aj riadne odovzdaná. Zároveň bolo žalovanému opätovne oznámené, že v prípade uvoľnenia opatrení súvisiacich s COVID-19 , kvôli ktorým došlo k uzatvoreniu prevádzky žalobcu, zamestnanci sú povinní nastúpiť opätovne do práce. Je potrebné uviesť, že opatrenia v súvislosti s COVID-19 sa menili v danom čase zo dňa na deň. V konaní je nesporné, že žalovaný bol žalobcom informovaný o uvoľnení opatrení súvisiacich s COVID-19, t.j. že došlo k odpadnutiu prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktorú bola prevádzka žalobcu zatvorená, a teda je potrebné, aby nastúpil do práce. Žalovaný sa však do práce už nedostavil vôbec (a to ani dva dni po oznámení odpadnutia prekážok na strane zamestnávateľa, na ktoré žalovaný poukazuje, a ktorými zdôvodňuje svoju absenciu). Žalovaný vo svojom vyjadrení nepoprel tvrdenie žalobcu, že vo výplatnom termíne sa nedostavil na pracovisko, bez oznámenia vážneho dôvodu, prečo tak nemôže učiniť, a preto je potrebné uvedenú skutočnosť taktiež považovať v konaní za nespornú. Akékoľvek špekulácie žalovaného o tom, či by mzdu, resp. náhradu mzdy, mal žalovaný pripravenú na pracovisku alebo nie, sú v tomto smere irelevantné. V prípade, ak by sa žalovaný dostavil na pracovisko , mzda resp. náhrada mzdy, by mu bola vyplatená. Žalobca nikdy nemal v úmysle mzdu resp. náhradu mzdy žalovanému nevyplatiť, čo preukazuje aj skutočnosť, že nad rámec svojich zákonných povinností , žalobca žalovanému mzdu resp. náhradu mzdy , vyplatil prostredníctvom poštového poukazu. Naopak z konania žalovaného je zrejmé, že tento už nemal záujem na ďalšom zamestnávaní u žalobcu, výpoveď však žalobcovi nepodal. Žalobca má preto za to, že nevyplatenie mzdy resp. náhrady mzdy bolo zapríčinené konaním žalovaného, ktorý sa riadne a včas nedostavil na pracovisko žalobcu a mzdu resp. náhradu mzdy, si neprevzal, preto uvedené konanie nemôže požívať právnu ochranu a z uvedeného dôvodu je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 17.6.2020 považovať za učinené neplatne, v rozpore s platnou právnou úpravou.

5. Na výzvu súdu v ďalšom podaní zo dňa 23.9.2020 žalobca súdu oznámil, že ako zamestnávateľ uhrádzal sociálne i zdravotné odvody na podklade dokumentov pripravených účtovníckou kanceláriou Z. F., Z..F..P.., ktorá nielen že vedie účtovníctvo žalobcu, ale tiež zabezpečuje činnosť mzdového účtovníka. Menovaná účtovnícka kancelária svojim čestným prehlásením zo dňa 18.9.2020 potvrdzuje, že z ich strany bol výpočet mzdy (výplatné pásky a ostatné písomnosti potrebné k výplate mzdy a úhrade poistných odvodov), vždy dané klientovi (žalobcovi ako zamestnávateľovi) v dostatočnom časovom predstihu pred výplatným termínom k tej - ktorej mzde. Súčasne aj účtovnícka kancelária potvrdila, že zamestnanec - žalovaný si vždy preberal mzdu v hotovosti k svojim rukám, nakoľko tomu museli ísť z ich strany buď prispôsobené aj nimi vypracované doklady, ktoré museli znieť na osobné prevzatie a nie na bezhotovostný prevod. Zamestnávateľ - žalobca okrem žalovaného zamestnáva aj iných zamestnancov, pričom zo strany účtovníckej kancelárie nie sú zasielané príkazy k úhrade jednotlivým zamestnancom, ale len jednotný príkaz za všetkých zamestnancov s rozvrhom vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a k jednotlivým zdravotným poisťovniam (v závislosti od toho, v ktorej majú jednotliví zamestnanci zdravotné poistenie). Preto žalobca vie súdu predložiť informáciu len o tom, kedy sa uhradili sociálne a zdravotné odvody za všetkých jeho zamestnancov hromadne, t.j. zahrňujúc aj žalovaného ako zamestnanca. Na dôkaz toho žalobca pripojil Hlavnú knihu analytickej evidencie z

jeho účtovníctva, kde sú v rámci Syntetického účtu 336 v rámci analytického účtu 001 zahrnuté odvody do Sociálnej poisťovne za obdobie mesiacov apríl až jún 2020, ktoré uhrádzal v zmysle výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. dňa 26.6.2020, 15.7.2020 a 20.8.2020. Ďalej v rámci uvedenej súčasti účtovníctva pri syntetickom účte 336 a analytickom účte 002 sú uvedené úhrady zdravotných odvodov z obdobie apríla až jún 2020, ktoré v zmysle výpisov z účtu SLSP za obdobie jún až august 2020 uhrádzal až v období jún až august 2020. K uhrádzaniu ďalej uviedol, že v dôsledku opatrení vlády SR v boji s novým koronavírusom nemohol v období cca od druhej polovice mesiaca marec 2020 do cca prvej polovice mesiaca máj 2020 vykonávať podnikateľskú činnosť , musel mať povinne zatvorený svoj penzión a tak nedosahoval príjem. Výpadok tohto príjmu bol natoľko citeľný, že to negatívne zasiahlo do jeho schopnosti uhrádzať záväzky , a preto bolo nevyhnutné v čase po opätovnom otvorení prevádzky uhrádzať najskôr záväzky vo vzťahu k zamestnancom ako fyzickým osobám, ktoré potrebovali živiť svoje rodiny , a až následne (aj s vedomím možného rizika postihu zo strany orgánov verejnej moci) sa uhrádzali povinnosti voči verejným fondom. Z uvedeného dôvodu boli sociálne a zdravotné odvody uhradené s omeškaním, avšak táto úhrada sa týkala povinných platieb za všetkých zamestnancov, nie len za jednotlivého zamestnanca - žalovaného. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že tento v mesiaci apríl 2020 čerpal dovolenku (takže sa zaňho odvody uhradili) a v mesiaci máj 2020 prvých 7 pracovných dní dostával 80 % náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa ( v zmysle Krízových opatrení vlády SR). Aj za týchto 7 pracovných dní bola za zamestnanca vykonaná úhrada povinných odvodov do verejných fondov a to v rámci platby za mesiac máj 2020 spolu so všetkými ostatnými zamestnancami. Následne však po uvoľnení opatrení zo strany vlády SR zamestnanec dňa 14.5.2020 nenastúpil do zamestnania, svoju absenciu nijakým spôsobom neospravedlnil, a preto zvyšok mesiaca máj 2020 (12 pracovných dní) a celý mesiac jún 2020 (19 pracovných dní) mal zamestnanec neospravedlnenú absenciu v práci, čo má za následok prerušenie poistného vzťahu ako z hľadiska predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie, tak aj predpisov upravujúcich povinné zdravotné poistenie. Pokiaľ nemal žalovaný v tomto období iného zamestnávateľa, tak na čas prerušenia poistného vzťahu sa stával samoplatiteľom. Preto za prevažnú časť mesiaca máj 2020 a za mesiac jún 2020 (do 25.6.2020, kedy sa pracovný pomer mal skončiť), odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne za žalovaného uhradené neboli, lebo poistný vzťah sa zo zákona prerušil. Žalobca mal pre žalovaného výplatu za mesiac apríl 2020 riadne pripravenú, nakoľko mal v dostatočnom časovom predstihu pred výplatným termínom k dispozícii od účtovníckej kancelárie výplatné pásky jednotlivých zamestnancov, a tak vedel, koľko má zamestnancovi vyplatiť. Nebolo povinnosťou zamestnávateľa zasielať výplatu bezhotovostne, keď IBAN zamestnanca nepoznal, a rovnako tak nebolo zaužívané zasielanie na meno zamestnanca, ktorý si dovtedy vždy po výplatu chodil osobne. Zamestnanec ani len nežiadal o iné ako osobné odovzdanie výplaty, preto nebol daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Nakoľko sa žalovaný vo výplatnom termíne na pracovisko nedostavil, výplatu si svojou vlastnou vinou neprevzal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že výplata nebola k dispozícii, jedná sa o nepodloženú špekuláciu, nakoľko na mieste samom vo výplatnom termíne ani nebol, tak ako môže tvrdiť niečo, čoho svedkom nebol ? V tomto rozsahu, ak niečo zamestnanec tvrdí, mal by to vedieť aj preukázať a uniesť tak v rozsahu ním uvedených skutočností dôkazné bremeno, čo však zamestnanec neuniesol. Faktom je, že účtovnícka kancelária prichystala všetky potrebné dokumenty (vrátane výplatnej pásky) riadne a včas, preto zamestnávateľ vedel, koľko má zamestnancovi vyplatiť mzdu v hotovosti a tomu prispôsobil aj odovzdanie mzdy v hotovosti a na zamestnanca vo výplatnom termíne čakal s pripravenou mzdou. Toto zamestnávateľ súdu preukázal aj čestným prehlásením účtovníckej kancelárie spracúvajúcej mzdové účtovníctvo žalobcu. Je právne irelevantné, kedy boli uhradené odvody za žalovaného, nakoľko tieto sa vždy uhrádzali za všetkých zamestnancov hromadne, a to v zmysle hromadného príkazu na úhradu vypracovaného účtovníckou kanceláriou. Preto ak došlo k omeškaniu s úhradou odvodov, nebolo to namierené proti žalovanému, ale z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu ako zamestnávateľa a týkalo sa to všetkých zamestnancov. Neuhradenie odvodov za zamestnanca nie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Neuhradenie odvodov za zamestnancov včas nemá žiaden súvis s tým, či výplata bola k dispozícii u zamestnávateľa v deň určený na výplatu mzdy. Aj preto bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca nedôvodné.

6. V podaní doručenom súdu dňa 15.10.2020 ( duplike) žalovaný uviedol, že dňa 11.5.2020 mu žalobca zaslal na jeho email vypracovanú výpoveď z pracovného pomeru podľa , ktorú podáva ako zamestnanec a v ktorej bolo uvedené, že jeho pracovný pomer sa skončí bez

uplynutia dvojmesačnej výpovednej lehoty ku dňu 11.5.2020. Zároveň mu zaslal aj zápočet rokov ku dňu 11.5.2020. S takou výpoveďou nesúhlasil a navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou podľa , pričom žalovanému pri osobnom stretnutí dňa 12.5.2020 vyhotovenú písomnú dohodu predložil. Žalobca uzatvorenie a podpísanie tejto dohody z jeho strany viazal na podmienku, že spätne podpíše Dohodu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 30.3.2020, predmetom ktorej bola zmena dohodnutého pracovného času zo 40 hodín týždenne na 10 hodín týždenne. Takúto dohodu o zmene pracovnej zmluvy odmietol podpísať a tak mu žalobca nariadil vrátiť všetky kľúče od prevádzky a oznámil mu, že mu eviduje absenciu a keď sa ho opýtal, z akého dôvodu, nevedel mu odpovedať. Kľúče od prevádzky mu riadne odovzdal. To, že mzdu nemal na výplatu fyzicky, vo finančnej hotovosti pripravenú vo výplatnom termíne na pracovisku, je pravdou, vždy bol problém s výplatou mzdy, stále sa musel doprosovať o svoju mzdu. Mzdy boli vyplatené vždy s omeškaním. V čase mimoriadnej situácie , súvisiacej s COVID-19 sa vyhováral, že zamestnancom nevie vyplatiť mzdy, že čaká na peniaze od štátu a až potom im vyplatí mzdy. Má vedomosť o tom, že finančná pomoc od štátu bola žalobcovi poskytnutá včas, aj na výplatných páskach za mesiac apríl 2020 mali zamestnanci túto skutočnosť uvedenú. Tvrdenia žalobcu ohľadne zákonných odvodov do poisťovní, že ich uhrádzal oneskorene s vedomím možného rizika postihu zo strany orgánov verejnej moci z dôvodu, že uhrádzal najskôr záväzky vo vzťahu k zamestnancom ako fyzickým osobám, ktoré potrebovali živiť svoje rodiny..., sú nemiestne. Čestné vyhlásenie spoločnosti SOLAX s.r.o., účtovníckej kancelárie zo dňa 18.9.2020, ktoré žalobca súdu predložil, nie je dôkazom, že jeho mzdu mal žalobca pripravenú v riadnom výplatnom termíne k výplate na pracovisku. Predmetné čestné vyhlásenie len deklaruje, že si účtovnícka kancelária v zákonom stanovenej lehote plnila svoju povinnosť - spracovanie všetkých podkladov k výplate mzdy. Fyzicky mzdy zamestnancom táto kancelária nikdy nevyplácala. Preto navrhol, aby v tomto spore bola vypočutá ako svedok Z. W. na okolnosti, ktoré uviedol a ako sa vyplácali mzdy a že mzda nebola fyzicky pripravená vo výplatnom termíne na pracovisku. Žalovaný má preto za to, že podaním zo dňa 17.6.2020, doručeným žalobcovi 25.6.2020, skončil pracovný pomer podľa ods. l písm. b) zákonne a platne, s uvedením dôvodu zákonným pomenovaním a skutkovým vymedzením nezaplatením mzdy za obdobie apríl 2020, máj 2020 a alikvotnej čiastky mzdy za mesiac jún 2020, ako aj náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 27 dní. Preto podáva žalobu na splnenie povinnosti zaplatiť mu doplatok mzdy za mesiac máj 2020 vo výške 331,34 eur , alikvotnú čiastku mzdy za mesiac jún 2020 vo výške 441,04 eur, náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa , a to vo výške 1.078, eur ( 2 x 539, eur), ako aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 27 dní vo výške 753, eur /27 dní x 8 hodín = 216 x 3,49 eur = 753,84 eur. Preto žiada, aby súd žalobu zamietol, zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu mzdy v celkovej výške 2.604,40 eur a priznať žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

7. K duplike žalovaného zaujal stanovisko žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.10.2020, kde trval na tom, že nevyplatenie mzdy resp. náhrady mzdy za mesiac apríl 2020 bolo zapríčinené konaním žalovaného, ktorý sa riadne a včas nedostavil na pracovisko žalobcu a mzdu resp. náhradu mzdy si neprevzal, preto uvedené konanie nemôže požívať právnu ochranu a z uvedeného dôvodu je potrebné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 17.6.2020 považovať za učinené neplatne , v rozpore s platnou právnou úpravou. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu , ust. , v súlade s ktorým je veriteľ v omeškaní, ak neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na prijatie dlhu. Ohľadom ostatných nárokov žalobca uviedol, že mzda resp. náhrada mzdy sa obdobie máj 2020 nebola ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru splatná, a preto logicky nedošlo ani k uplynutiu 15 dní od jej splatnosti v súlade s ust. ods. l písm. b) . Žalovanému za obdobie od 14.5.2020 až do 17.6.2020 nárok na mzdu nevznikol, pretože prácu nevykonával. Starú dovolenku si žalovaný vyčerpal v období marec a apríl 2020. Nová dovolenka bola žalovanému z dôvodu neospravedlnenej absencie krátená celkom. Vo všeobecnosti však platí, že za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, t.j. splatnosť náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku nastáva až po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne. Vyššie uvedeným princípom sa riadia aj ďalšie prípadné nároky súvisiace so skončením pracovného pomeru. Podľa žalobcu nie je sporné, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 25.6.2020. Sporným v danom prípade je, či ku skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým skončením zo strany zamestnanca alebo fikciou dohody. V konaní nie je sporné, že mzda sa u žalobcu vyplácala v hotovosti

na pracovisku a ani skutočnosť, že žalovaný si po mzdu za mesiac marec riadne prišiel a táto mu bola vyplatená. Sporným nie je ani to, že žalovaný sa vo výplatnom termíne za mesiac apríl 2020 nedostavil na pracovisko , a ani neoznámil žalobcovi vážnu okolnosť, ktorá mu bránila dostaviť sa po mzdu resp. náhradu mzdy, a preto žiadal o vyplatenie mzdy, resp. náhrady mzdy iným spôsobom. Podľa žalobcu procesná obrana žalovaného je založená výlučne na jeho subjektívnom názore, že sa nemusel na pracovisko dostaviť, pretože žalobca by mu aj tak , podľa jeho názoru či pocitu, mzdu resp. náhradu mzdy nevyplatil. Uvedené žalovaný opiera o ničím nepodložené a vágne tvrdenie, že aj v minulosti žalobca meškal s výplatou mzdy. Akékoľvek subjektívne špekulácie žalovaného o tom, či by mzdu resp. náhradu mzdy mal žalovaný pripravenú na pracovisku alebo nie, sú v tomto smere irelevantné, pretože nezbavujú žalovaného jeho prvoradej povinnosti dostaviť sa vo výplatnom termíne na pracovisko. Až v prípade, keby sa žalovaný dostavil na pracovisko a mzda resp. náhrada mzdy by mu nebola vyplatená, je možné hovoriť o tom, že žalobca je v omeškaní. Z procesnej opatrnosti žalobca predkladá súdu na preukázanie, že v rozhodnom období mal dostatok finančnej hotovosti na výplatu žalovaného, listinný dôkaz - výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie, z ktorého je zrejmý objem hotovostných finančných prostriedkov žalobcu v pokladni ku dňu 31.5.2020.

8. Taktiež k vzájomnej žalobe žalovaného žalobca zaujal stanovisko v podaní zo dňa 30.10.2020, kde vzájomnú žalobu žalovaného žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca v plnom rozsahu poprel nárok, ktorého sa žalovaný domáha, nakoľko všetky nároky medzi žalobcom a žalovaným, ktoré vznikli v súvislosti s pracovným pomerom, ktorý skončil ku dňu 25.6.2020, boli medzi žalobcom a žalovaným, riadne vysporiadané. Žalobca uvádza, že žalovaný v mesiaci marec 2020 čerpal 6 dní starej dovolenky. Mzda a náhrada mzdy mu boli riadne vyplatené. V apríli vzhľadom ku skutočnosti, že prevádzka žalobcu bola uzatvorená, žalovaný mal 19 dní starej dovolenky, bolo žalovanému zo strany žalobcu nariadené čerpanie starej dovolenky. Po vyčerpaní starej dovolenky žalovanému vznikol nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa , ktorou bolo uzatvorenie prevádzky žalobcu na základe opatrení súvisiacich s COVID-19. Žalovaný bol zo strany žalobcu upozornený, že po uvoľnení opatrení je povinný opätovne do práce nastúpiť. Po odpadnutí prekážky bol žalovaný vyzvaný na nástup do práce (ktorú skutočnosť žalovaný nepopiera), avšak bez primeraného ospravedlnenia žalovaný do práce nenastúpil, pričom tento stav trval až do skončenia pracovného pomeru dňa 25.6.2020 (t.j. žalovaný do práce už nenastúpil vôbec a to ani dva dni po oznámení odpadnutia prekážok v práci na strane zamestnávateľa, na ktoré žalovaný v tomto konaní poukazuje, a ktorými zdôvodňuje svoju absenciu). Žalobca tak voči žalovanému evidoval neospravedlnenú absenciu v práci od 14.5.2020 do 25.6.2020. Vzhľadom na uvedené bola žalovanému v súlade s ust. krátená dovolenka vždy o jeden deň neospravedlnenej absencie na pracovisku, spolu tak bola žalovanému krátená dovolenka o 8 dní. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom - Oznámenie zamestnávateľa zo dňa 2.6.2020. Vzhľadom na to, že žalovaný nenastúpil do práce dňa 14.5.2020 a to až do jeho skončenia dňa 25.6.2020, žalovaný nemá nárok na mzdu, pretože táto v súlade s ust. ods. l prináleží jedine za vykonanú prácu. Žalovaný žiadnu prácu pre žalobcu nevykonával. Táto skutočnosť nie je v konaní sporná. Dňa 25.6.2020 došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe fikcie dohodou. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom - Oznámenie zamestnávateľa zo dňa 2.6.2020, ktoré tvorí súčasť súdneho spisu. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemá nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v súlade s ust. . Mzda resp. náhrada mzdy za mesiac apríl 2020 bola žalovanému uhradená poštovým poukazom (nad rámec zákonných povinností žalobcu, pretože žalovaný si po mzdu resp. náhradu mzdy, neprišiel) dňa 26.6.2020 a za mesiac máj 2020 bola žalovanému uhradená mzda poštovým poukazom (nad rámec zákonných povinností žalobcu, pretože žalovaný si po mzdu resp. náhradu mzdy , neprišiel), dňa 12.8.2020.

9. Súd oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žalobou, Pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2017, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.4.2018, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dna 31.12.2019, Doručenkou zo dňa 6.7.2020, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca zo dňa 17.6.2020, Oznámením zamestnávateľa zo dňa 2.7.2020, Doručenkou, Vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 25.8.2020, Potvrdením ÚPSVaR Košice zo dňa 25.8.2020, Potvrdením o zamestnaní zo dňa 25.6.2020, Potvrdením OR PZ v Košiciach - okolie zo dňa 11.7.2020 o podaní oznámenia vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného , Poštovými poukážkami zo dňa 26.6.2020 a 12.8.2020, Komentárom Prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 3. vydanie 2013, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného

zo dňa 17.9.XXXX, Z. Z. A.P. R. W. XX.X.XXXX, Č. S. Z. Z. Z..F..P.. zo dňa 18.9.2020, Hlavnou knihou analytickej evidencie od 1.1.2020 do 21.9.2020, Podaním žalobcu zo dňa 23.9.2020, Duplikou žalovaného a Vzájomnou žalobou žalovaného zo dňa 13.10.2020, Nepodpísanou výpoveďou žalobcu zo dňa 11.5.2020, Nepodpísaným potvrdením o zamestnaní zo dňa 11.5.2020, Nepodpísanou Dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 11.5.2020, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.10.2020, Vyjadrením žalobcu k Vzájomnej žalobe, Hlavnou knihou analytickej evidencie za obdobie od 1.1.2020 do 31.5.2020, Poštovou poukážkou zo dňa 12.8.2020 Poštovým poukazom zo dňa 26.6.2020, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalovaného a štatutárneho zástupcu žalobcu , pričom súd zistil tento skutkový stav :

10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2017 mal súd preukázané, že žalovaný bol od 3.4.2017 zamestnaný u žalobcu s tým, že žalovaný bude vykonávať práce čašníka, na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce Moldava nad Bodvou, pri týždennom pracovnom čase 20 hodín a odmene 2,50 eur /hodina. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 26.4.2018 mal súd preukázané, že ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté Penzión Restaurant Ferdinand Moldava nad Bodvou, za mzdových podmienok 2,759 eur/hodina, pri týždennom pracovnej čase 40 hodín. A nakoniec Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.12.2019 mal súd preukázané, že od 1.1.2020 sa mzdové podmienky - hodinová mzda zvyšuje na 3,3330 eur .

11. Pracovnou zmluvou žalovaného zo dňa 30.3.2017 - bodu 10 predmetnej pracovnej zmluvy mal súd preukázanú splatnosť mzdy tak, že mzda bude vyplatená po vykonaní práce najneskôr do 30 dní nasledujúceho mesiaca.

12. Listinným dôkazom označeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa “ zo dňa 17.6.2020 mal súd preukázané, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomeru u žalobcu podľa ods. l písm. b) . Z obsahu tohto listinného dôkazu vyplýva, že za mesiac apríl 2020 mu do 17.6.2020 nebola zaplatená mzda, ani ďalšie položky. V okamžitom skončení pracovného pomeru si žalovaný uplatnil nárok na mzdu za mesiac apríl 2020 , máj 2020 a za obdobie od 1. - 17.6.2020 a dovolenku v počte 27 dní. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ust. .

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 2.7.2020 oznámil žalovanému, že žalobca považuje Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. l písm. b) zo dňa 17.6.2020, doručené 25.6.2020, za neplatné. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že netrvá na tom, aby žalovaný u neho ďalej pracoval. Z predmetného oznámenia ďalej vyplynulo, že žalovaný mal do práce nastúpiť odo dňa 14.5.2020, čo však neurobil a žalobca eviduje voči žalovanému do dňa 25.6.2020 neospravedlnenú absenciu v práci za 24 pracovných dní. Uviedol , že mzda žalovaného bola vo výplatnom termíne pripravená na pracovisku, avšak žalovaný sa bez vážneho dôvodu nedostavil na pracovisko, ani v nasledujúcich 15 dňoch, a tým zapríčinil, že jeho mzda nebola vyplatená v termíne splatnosti. Mal za to, že ak zamestnanec nemá vážny dôvod a nedostaví sa pre výplatu mzdy, zamestnávateľ nie je povinný mu zaslať mzdu poštou na svoje náklady a nebezpečenstvo (Barancová, H: , Komentár, 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck 2013, s. 730).

14. Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 25.8.2020 mal súd preukázané, že žalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.6.2020 a evidencia trvá.

15. Správou Sociálnej poisťovne - pobočka Košice zo dňa 21.9.2020 mal súd preukázané, že žalovaný v období od 14.5.2020 do 25.6.2020 vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v zmysle ods. l až 3 , 8 až 11 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov ako zamestnanec v pracovnom pomere od 03.04.2020 do 25.06.2020 : FERDINAND , s.r.o., IČO: 45963240, Okružná 20, Moldava nad Bodvou.

16. Z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 25.6.2020, vystaveného žalobcom, mal súd

preukázané, že žalovaný u žalobcu bol zamestnaný v dobe od 3.4.2017 - 25.6.2020. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bol .

17. Z Potvrdenia OR PZ v Košiciach - okolie zo dňa 11.7.2020 mal súd preukázané, že žalovaný podal oznámenie vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ods. l , ods. 2 písm. a) .

18. Z Poštového poukazu zo dňa 12.8.2020 mal súd preukázané, že žalobca žalovanému poštovým poukazom zaslal sumu 215,55 eur, pričom podľa Správy pre prijímateľa ide o mzdu za 5/2020.

19. Z Poštového poukazu zo dňa 26.6.2020 mal súd preukázané, že žalobca žalovanému poštovým poukazom zaslal sumu 546,89 eur dňa 26.6.2020.

20. Z Čestného prehlásenia spoločnosti Z. F. Z..F..P.., Z. Z. XXX XX N. Č.. XXX, L.: XX XXX XXX, S., Ž. S. O. (S. A. V. P. A.), Z. L. W. P. A. R. M. Z., za obdobie 04/2020 a za alikvotnú časť obdobia 05/2020 boli klientovi (žalobcovi) vypracované a dané k dispozícii vždy v dostatočnom časovom predstihu pred výplatným termínom k tej - ktorej mzde. Súčasne potvrdili, že majú vedomosť o tom (z účtovných dokladov), že u zamestnanca bola výplata vždy preberaná osobne v hotovosti, k čomu boli z ich strany vypracovávané písomnosti pre osobné (hotovostné) odovzdanie a prevzatie mzdy zamestnancom.

21. Z Čestného prehlásenia svedka Petra Drinku zo dňa 2.11.2020 vyplýva, že mu bola mzda (náhrada mzdy) za obdobie apríl 2020 vyplatená riadne a včas.

22. V spise na čl. 94-96 sa nachádzajú listinné dôkazy predložené žalovaným. Ide o nepodpísanú Výpoveď (ktorú mal adresovať žalovaný žalobcovi a podľa ktorej mal pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončiť bez uplynutia výpovednej doby ku dňu 11.5.2020), ďalej nepodpísané Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 11.5.2020 (podľa ktorého mal žalovaný byť zamestnaný u žalobcu od 3.4.2017 do 11.5.2020) a nepodpísanú Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ust. (podľa ktorej pracovný pomer žalovaného u žalobcu mal skončiť 11.5.2020).

23. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že všetko sa to začalo tým, že prišla pandémia na Slovensko. Po dohode s bývalým zamestnávateľom sa okolo 9.5.2020 dohodli na skončení pracovného pomeru Dohodou ku dňu 11.5.2020. S bývalým zamestnávateľom sa stretli 11.5.2020 na podpísanie Dohody o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ mu predložil so spätným dátumom doklady o zmene pracovnej doby zo 40 hodín týždenne na 10 hodín týždenne, čo odmietol podpísať. Následne bývalý zamestnávateľ odmietol podpísať Dohodu o skončení pracovného pomeru. Potom od bývalého zamestnávateľa dostal správu zo dňa 13.5.2020, aby prišiel a spätne podpísal dovolenky za apríl a máj 2020. Žalovaný ďalej predložil súdu preklad z maďarského do slovenského jazyka úradne overený, ide o preklad SMS správy zo dňa 13.5.2020, z ktorej vyplýva, že zamestnávateľ mu so spätným dátumom chcel dať podpísať dovolenky za mesiac apríl a zvyšok dovolenky za mesiac máj. Taktiež dovolenku spätne podpísať odmietol. Dňa 14.5.2020 dostal ďalšiu správu od bývalého zamestnávateľa o 14.30 hodine poobede, kde dostal rozpis zmien na nasledujúce dni, pričom už v ten deň mal nastúpiť do práce. K tomu sa spätne sms správou vyjadril žalobcovi, že podľa , , rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi týždeň vopred a to s platnosťou na týždeň minimálne. Čo sa týka neplatnosti skončenia pracovného pomeru, hlavným dôvodom bolo to, že nedostal výplatu za mesiac apríl 2020. Pokiaľ sa zamestnávateľ odvoláva, že mal prísť pre peniaze na pracovisko, je to sporné, pretože bývalému zamestnávateľovi volal a on tvrdil, že stále čaká na peniaze od štátu, ktoré mal dostať od štátu ako pomoc počas pandémie. Preto nesúhlasí s tým, čo tvrdia. Na otázku sudkyne, či oznámil zamestnávateľovi skutočnosť, že sa nemôže dostaviť po mzdu a či požiadal o vyplatenie mzdy iným spôsobom, uviedol, „Ja som nemal dôvod dostaviť sa na pracovisko, keďže zamestnávateľ mi tvrdil, že nemá finančné prostriedky, že čaká na pomoc od štátu“. Na otázku sudkyne, kedy žalobca tvrdil, že nemá finančné prostriedky uviedol: „Spätne to neviem presne, ja som mu posledný kalendárny deň v mesiaci máj volal“. 24. Štatutárny zástupca žalobcu František Pavlovič na pojednávaní ku skutočnostiam

uvádzaným žalobcom súdu uviedol, že nie je pravdou, čo uvádzal žalovaný. Peniaze mal pripravené tak pre žalovaného, ako aj pre ostatných zamestnancov. Žalovaný vedel, že sa každý deň nachádza na prevádzke, ale nedostavil sa na pracovisko. Popiera, že by bol takýto kontakt medzi ním a žalovaným. Od 11. mája 2020, kedy žalovanému oznámil, že ako náhle skončí pandémia, že nastupuje do práce, ho nevidel. Žalovanému mohol mzdu hocikedy vyplatiť, dňa 11.5. povedal mu však žalovaný, že mzdu neprevezme, potom sa neukázal. Na doplnenie uviedol, že toho 11.5. 2020, kedy žalovaný odmietol prevziať výplatu , keďže neuznal dovolenku, na ktorej sa dohodli, že začne čerpať starú dovolenku. Ďalej uviedol, že svedkyňa, ktorú navrhoval v konaní vypočuť žalovaný, mu telefonicky oznámila, že nepríde svedčiť v tejto veci, lebo nechce krivo svedčiť a že všetko, čo žalovaný hovorí, je klamstvo. Vo firme mali zaužívané tak, že vychádzali jeden druhému v ústrety, pokiaľ chceli dovolenku, tak ju mali, tým pádom neriešili podpisovanie alebo nejakú byrokraciu. Po tom, čo u žalobcu žalovaný skončil s prácou, v tej chvíli nastúpil u druhého zamestnávateľa, kde začal vykonávať stolársku činnosť a mal príjem z iného zdroja.

25. Na pojednávaní žalovaný poprel skutočnosť, že peniaze by neprevzal. Ako živiteľ rodiny, má doma 2 ročného syna, určite by nezostal bez peňazí. Na otázku, keďže 11.5. nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, prečo nenastúpil naspäť do práce na základe výzvy žalobcu a to napriek tomu, že bol vyzvaný k nástupu do práce a tvrdil, že potrebuje živiť 2 ročné dieťa , žalovaný uviedol: „Bol som vyzvaný sms správou , na ktorú som reagoval tým spôsobom, že mi zamestnávateľ musí minimálne týždeň oznámiť, najmenej na týždeň, ale počas pandémie sa to zmenilo na dva dni.“ Na otázku, prečo potom ani po dvoch dňoch nenastúpil do práce, žalovaný uviedol: „Pretože rozpis som mal na 5 dní a potom by nebol dodržaný zákon, ktorý mal byť dodržaný. Nenastúpil som preto, lebo potom už nebol rozpis zmien minimálne na týždeň, ktorý mal byť dodržaný podľa zákona. Keď nie je dodržaný zákon, musím sa riadiť podľa zákona, zákon nebol dodržaný, preto som do práce nenastúpil“. Na otázku, či sa u zamestnávateľa domáhal, aby mu určil pracovnú zmenu, žalovaný uviedol: „Nie, pretože rozpis zmien, ktorý mi poslal na nasledovné dni bol neplatný, a preto som čakal...a potom, po mojej sms, ktorú som poslal, som čakal na ďalší rozpis zmien , ktorý som už potom nedostal a nevedel som potom, kedy mám nastúpiť do práce. Potom som mal taký pocti, že ma zamestnávateľ už nepotrebuje“. 26. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :

27. Podľa ust. , zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

28. Podľa ust. ods. l , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

29. Podľa ust. § 129 ods. l mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

30. Podľa ust. 130 ods. 4 , mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

31. Podľa ust. , zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že zamestnávateľ bude časti mzdy určené zamestnancom zasielať na viac účtov, ak o to zamestnanec požiada.

32. Podľa ust. ods. l pím. b), ods. 3, ods. 4, , zamestnanec môže

pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Podľa ust. , zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď a o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Podľa ust. , zamestnanec ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

28. Podľa ust. , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec , ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33. Podľa ust. , ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodnú inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak: a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) ak bol pracovný pomer skončený okamžite, dňom, keď a mal pracovný pomer skončiť, c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej lehote dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

34. Podľa ust. , rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Podľa ust. , ktoré ustanovenie bolo do z 2. apríla 2020, ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov (osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len ) , rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň. Podľa ust. , čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa , najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.

35. Podľa ust. , ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu , ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa , pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

32. Predmetom tohto sporu je individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stratou, súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo, vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca je dôvodná.

33. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť právnej povahy pracovného záväzku. V prípade neplnenia tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V okolnostiach prípadu si účastníci pracovnej zmluve dohodli konkrétny termín splatnosti mzdy, ktorým je 30. deň nasledujúceho mesiaca. Znamená to, že 15 - dňová lehota v zmysle , po uplynutí ktorej môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer , začína plynúť dňom nasledujúcim od dohodnutého dňa splatnosti mzdy. V okolnostiach prípadu to znamená, že pri mzde za mesiac apríl 2020, zamestnávateľ bol povinný vyplatiť mzdu zamestnancovi do 30.5.2020 s tým, že 15 dňová lehota v zmysle začne plynúť 31.5.2020. Nevyplatením mzdy za mesiac apríl 2020 vo výplatnom termíne 30.5.2020, počnúc dňom 31.5.2020 sa zamestnávateľ dostal do omeškania s vyplatením mzdy za mesiac apríl 2020.

34. V konaní je nesporné, že pracovnoprávny vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2017 a trval od 3.4.2017 do 25.6.2017 (dňa 25.6.2017 žalovaný doručil žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy v zmysle ust. ). Nesporná je podľa pracovnej zmluvy žalobcu splatnosť mzdy do 30. dňa nasledujúceho mesiaca a nie je sporná ani skutočnosť, že mzda sa u žalobcu vyplácala v hotovosti na pracovisku a tiež skutočnosť, že žalovaný si po mzdu za mesiac marec 2020 riadne prišiel a táto mu bola vyplatená. Nie je medzi stranami sporné ani to, že žalovaný sa vo výplatnom termíne za mesiac apríl 2020 nedostavil na pracovisko a ani neoznámil žalobcovi okolnosť, ktorá mu bránila dostaviť sa po mzdu resp. náhradu mzdy a preto by žiadal o vyplatenie mzdy (náhrady mzdy) iným spôsobom. Medzi stranami nie je sporným ani doručenie listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.6.2020 zo strany zamestnanca žalobcovi dňa 25.6.2020. Medzi stranami je sporné zodpovedanie otázky, či boli splnené hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca v zmysle (a teda či sa žalobca ako zamestnávateľ dostal do omeškania s výplatnou mzdy žalovanému za mesiac apríl 2020), či ku skončeniu pracovného pomeru žalovaného u žalobcu došlo okamžitým skončením zo strany zamestnanca doručením dňa 25.6.2020 alebo fikciou dohody podľa ust. .

35. Podľa ust. , mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. S. Z.S. Z. Z. S. O. Z. R. Z. Ž. A. D. G. G. R. A. (N.V., C. : R. A., G.I.. X. S., N. : Y..C..N. , XXXX, XXX Z.., H. Z. A. D. : S. G., N. V. G., R. A., Y..C.. N., XXXX, Z..XXX-XXX. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že spôsob výplaty mzdy časovo a priestorovo lokalizuje : mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Postup rešpektuje článok 13 ods. l Dohovoru MOP č.95 o ochrane mzdy, ktorý ustanovuje, že ak sa mzda vypláca v hotovosti, je zamestnávateľ povinný vyplácať mzdu počas pracovného času a na pracovisku. Toto časové a priestorové určenie pri výplate mzdy má prednosť vždy, ak sa zmluvné strany v pracovnej zmluve nedohodli inak. V takom prípade má prednosť dohoda zmluvných strán pred zákonnou úpravou výplaty mzdy. upravuje postup v prípade, ak by sa zamestnanec nemohol dostaviť pre výplatu z vážnych dôvodov alebo preto, že pracuje na vzdialenom pracovisku. Ak zamestnávateľ nebol upovedomený o vážnych dôvodoch, pre ktoré si zamestnanec nemohol prevziať výplatu, takže až dodatočne mohol riešiť situáciu zaslaním výplaty napríklad osobným kuriérom alebo využitím poštových služieb, tento postup nie je možné posudzovať ako porušenie povinnosť zaslať zamestnancovi mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu alebo nasledujúci pracovný deň. Obdobne ak zamestnanec nemá vážny dôvod a nedostaví sa po výplatu mzdy, zamestnávateľ nie je povinný mu zaslať mzdu poštou na svoje náklady a nebezpečenstvo. Povinnosť zamestnávateľa je splnená až vtedy, keď zamestnancovi bola mzda prostredníctvom pošty doručená. Preto v okolnostiach prípadu je potrebné postupovať v súlade s ust. , t.j. že mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovná zmluva žalobcu neobsahuje inú dohodu ohľadom spôsobu vyplácania mzdy a teda platí ust. , že mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Medzi stranami ani nebolo sporné, že vyplácanie mzdy v pracovnom čase a na pracovisku bolo zaužívaným spôsobom výplaty mzdy medzi žalobcom a žalovaným, naposledy takto bola žalovanému vyplatená mzda za mesiac marec 2020 v pracovnom čase a na pracovisku. Je nesporné, že žalovaný žalobcovi neoznámil žiaden vážny dôvod alebo iný dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť po výplatu mzdy za mesiac apríl 2020 a preto žiada o vyplatenie mzdy iným spôsobom a ani žalovaný túto skutočnosť netvrdil. Podľa žalobcu sa žalovaný vo výplatnom termíne bez vážneho dôvodu nedostavil na pracovisko a ani v nasledujúcich 15-tich dňoch, pričom žalovaný túto skutočnosť nepoprel a preto súd uvedenú skutočnosť považuje za nespornú. Na základe uvedených úvah súd dospel k záveru, že bol to žalovaný, ktorý zapríčinil, že jeho mzda nebola vyplatená v termíne splatnosti, preto sa žalobca nemohol dostať do omeškania s vyplatením mzdy. Z tohto pohľadu je právne irelevantné , či mzda žalovaného bola vo výplatnom termíne za mesiac apríl 2020 skutočne pripravená na pracovisku, keďže žalovaný ako zamestnanec neposkytol súčinnosť tým, že vo výplatnom termíne sa bez vážneho dôvodu nedostavil na pracovisko a ani sa do práce nedostavil v nasledujúcich 15-tich dňoch. Vychádzajúc z naznačených úvah, súd dospel k záveru, že Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, listom žalovaného zo dňa 17.6.2020, žalobcovi doručené 25.6.2020, je neplatné a preto tento úkon žalovaného nemôže požívať

právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností, keďže žalovaný neposkytol vo veci vyplatenia mzdy za mesiac apríl 2020 súčinnosť (nedostavil sa vo výplatnom termíne na pracovisko, ani v lehote nasledujúcich 15-tich dní, ani do práce vôbec nenastúpil), žalobca sa nemohol dostať do omeškania s vyplatením mzdy, súd vyhovel žalobe žalobcu a určil, že Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je neplatné.

37. O určení, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.3.2017 sa skončil dohodou dňa 25.6.2020, súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak zamestnanec pracovný pomer skončil neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou , ak bol pracovný pomer skončený okamžite dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže doručením Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca zamestnávateľovi dňa 25.6.2020 sa mal pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončiť, pričom súd určil, že zamestnanec skončil pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, súd určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil dohodou dňom 25.6.2020.

38. V podaní zo dňa 13.10.2020, súdu doručenému dňa 15.10.2020, žalobca predložil súdu Vzájomnú žalobu o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy. Vychádzajúc z obsahu petitu, v petite žaloby sa žalobca domáha už len náhrady mzdy v celkovej výške 2.604,40 eur. Z uvedeného dôvodu je potrebné súdom ustáliť, čo je predmetom vzájomnej žaloby (čo sa týka mzdy a náhrady mzdy. Keďže uplatnený nárok je zamestnávateľom popretý v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu , pričom ohľadom zaplatenia mzdy a náhrady mzdy je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (čo sa týka vyplatenia či nevyplatenia mzdy za obdobie do okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 25.6.2020, čerpania starej a novej dovolenky, ustálenia rozsahu starej i novej dovolenky či neospravedlnenej absencie), súd vzájomnú žalobcu vylúčil na samostatné konanie.

39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

40. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ ).

Prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.