Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. C. F., zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému C. G. E. C. F. - Lomnica, n. o., so sídlom Šandalská 2076/44, 091 01 Stropkov - Bokša, IČO: 45 732 370, zastúpenému JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom, so sídlom Štúrova 13, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 20 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -192 zo dňa 20.11.2023, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej ako ,,prvoinštančný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Citujúc , , , , , a , o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, rozsudok odôvodnil tým, že z výpisu z registra neziskových organizácií mal za preukázané a medzi stranami to nebolo sporné, že dňa 18.2.2010 bola založená nezisková organizácia za účelom poskytovania sociálnej služby, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti podľa , a to formou zriadenia domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia pre seniorov, že ako zakladatelia sú uvedené fyzické osoby B. C., H. I., J. K., A. D. L. a L. K. a že riaditeľkou bola v rozhodnom období od 18.2.2010 do 20.10.2013 žalobkyňa. Na výstavbu domu seniorov bol poskytnutý štátny príspevok a aj peniaze z európskych fondov, ktoré mali pokryť výstavbu domu seniorov. Z výsluchu žalobkyne a aj svedkov J. K. a M. N. I. bolo preukázané a tiež to nebolo sporné, že pri vzniku neziskovej organizácie pomáhali aj samotní zakladatelia tým, že platili nejaké výdavky, ale určite nevkladali peniaze na účet, čo netvrdila ani žalobkyňa.

3. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu, predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným spôsobom. Je však potrebné podrobiť zmluvu o pôžičke prieskumu na základe aplikácie hmotného práva a to či má náležitosti zmluvy, určenie predmetu pôžičky a reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

4. Sporným zostala skutočnosť, či v tomto prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o pôžičke. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, nie však v rovnakom rozsahu.

5. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy 20 200 eur odvodila od písomných zmlúv o pôžičke zo dňa 2.1.2011 a 2.1.2012, na základe ktorých sa zaviazala poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo viacerých čiastkových platbách v hotovosti alebo na bankový účet žalovaného s tým, že žalovaný ako dlžník sa na základe týchto zmlúv zaviazal splatiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 31.12.2013 (v žalobe žalobkyňa tvrdí, že v lehote do 31.12.2016). Pre posúdenie platnosti zmlúv o pôžičke bolo rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. K zmluve o pôžičke podľa nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V skutočnosti však zmluva o pôžičke k svojej platnosti písomnú formu ani nevyžaduje. Z právneho hľadiska ide o tzv. reálny kontrakt. Znamená to, že na jej platné uzatvorenie je potrebné najmä to, aby bol predmet pôžičky skutočne odovzdaný dlžníkovi. Inými slovami zmluva nevzniká podpisom dokumentu, ktorý je označený ako „zmluva o pôžičke“, ale až okamihom, keď dlžník získa možnosť peniazmi disponovať (odovzdaním hotovosti či pripísaním peňazí na jeho účet). Pred súdom sa teda preukazuje predovšetkým táto skutočnosť, znenie písomnej zmluvy o pôžičke je podružné a predstavuje len dohodu o podmienkach, za akých má byť pôžička vrátená. K okamihu vzniku zmluvy o pôžičke citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. : „Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne“.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa na základe zmlúv reálne neodovzdala peniaze žalovanému ako dlžníkovi, a to hoci aj vo viacerých čiastkových platbách v hotovosti alebo na bankový účet žalovaného, ako je uvedené v zmluvách, z ktorého dôvodu nemožno zmluvy o pôžičke uzavreté medzi stranami považovať za platné. Zástupkyňa žalovaného poprela tvrdenia žalobkyne o tom, že by žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 20 200 eur. O tom, že by mali existovať nejaké zmluvy o pôžičke, sa súčasná štatutárna zástupkyňa žalovaného dozvedela až v roku 2017, kedy prišlo prvé vyrozumenie zo súdu. Tvrdenia žalobkyne o pôžičke tak zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení a ani svedkovia navrhnutí žalobkyňou nepotvrdili, že vymáhané finančné prostriedky skutočne žalobkyňa poskytla žalovanému v hotovosti alebo platila za jeho tovar alebo iným spôsobom.

7. Naopak, žalovaný predložil do spisu potvrdenie zo Slovenskej sporiteľne 6/2012 (č. l. 39 spisu), na základe ktorého preukázal, že zo strany žalobkyne ako konateľky dňa 16.8.2012 bol uskutočnený výber v hotovosti vo výške 19 270 eur, ktoré sa k účtovníčke n. o. nedostali, ani nie je žiaden doklad o ich príjme do pokladne.

8. Prvoinštančný súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa navrhnutými a vykonanými dôkazmi nepreukázala, aby medzi stranami sporu došlo k pôžičke a pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, pri tejto rozhodnej skutočnosti medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky teda nevznikol.

9. V neposlednom rade mal súd prvej inštancie za to, že písomné zmluvy o pôžičke sú neplatné aj z toho dôvodu, že tieto za žalovaného podpísal predseda správnej rady a nie riaditeľ ako štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť neziskovej organizácie a koná v jej mene.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Nesúhlasila s tvrdením, že neuniesla dôkazné bremeno a že zmluvy o pôžičke sú neplatné. Je nesporné medzi stranami sporu, že neziskovú organizáciu a výstavbu Domu seniorov financovali tak, ako uviedol svedok M. N. I., že „každý, kto mohol, pomáhal, každý dával peniaze, on aj jeho manželka, dávala tam aj žalobkyňa peniaze, ale myslí si, že každému boli vrátené, a to aj žalobkyni. Akú sumu dala žalobkyňa, to nevie.“ Svedok hovoril pravdu až na to, že jej žiadne peniaze neboli vrátené. Predseda správnej rady M. N. I. povedal, že keď sa bude robiť účtovníctvo, tak sa všetko spočíta a potom následne jej budú peniaze vyplatené. Platila napr. geodetov, reklamnú tabuľu, kupovala zo súkromných peňazí paplóny, vankúše, celé tie roky chodila súkromným autom, platila benzín do auta a všetko, čo bolo potrebné. Zo súkromného účtu platila mesačné poplatky napr. za energiu, keď ešte zariadenie bolo vo výstavbe. Zmluvu o pôžičke pripravil a doniesol na podpis M. N. I.. Obaja zmluvu podpísali. Pretože bola štatutárom, nemohla sama so sebou zmluvu podpísať, lebo by sa to priečilo dobrým mravom. Preto sa dohodli, že zmluvu podpíše predseda správnej rady. Odkedy bola nezisková organizácia založená, uhrádzala platby v presvedčení, že si dôverujú a preto si nerobila žiadne osobitné záznamy. Doklady o jej platbách boli v účtovníctve. Predseda správnej rady o sume vedel, lebo zmluvu pripravil on.

12. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o pôžičke nevznikne. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peňazí). Súdna prax je zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dokonca pripúšťa aj možnosť, aby peniaze, ktoré boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu pred uzavretím zmluvy o pôžičke a ktoré je dlžník povinný vrátiť, predstavovali naďalej predmet pôžičky (M. N., A. N., , prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012, str. 959).

13. Dlžníkovi (ktorého bola štatutárom) požičala peniaze, za ktoré boli nakúpené veci pre Dom seniorov a platené platby v súvislosti s jeho výstavbou. Tak to robila rodina I. i K.. Všetci si peniaze povracali, len ona sa musí o svoje súdiť.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že je nesprávne tvrdenie v odvolaní o tom, že žalobkyňa nemohla podpísať „sama so sebou“ zmluvu o pôžičke. M. N. I. v čase podpisu jednotlivých zmlúv o pôžičkách nebol štatutárom žalovanej strany a nikdy ním ani nebol. Nebol osobou, ktorá mohla žalovanú stranu zastupovať a konať v jej mene právne úkony a teda jednotlivé zmluvy o pôžičkách sú neplatné.

15. V ďalšom považuje fabulovanú konštrukciu o odovzdaní pôžičky zo strany žalobkyne za neuchopiteľnú a nepravdivú. Jednoznačne bolo prvostupňovým súdom preukázané, že k odovzdaniu pôžičky nikdy nedošlo, čo je potvrdené aj výpoveďou samotnej žalobkyne v konaní pred súdom. Teda, nikdy nedošlo k naplneniu predmetu pôžičky, teda žalobkyňa nikdy pôžičku neposkytla a žalovaná strana teda nemala čo vracať.

16. Tvrdenia žalobkyne, že platila ako uvádza napr. geodetov, reklamnú tabuľu, paplóny, vankúše, platenie poplatkov za elektrinu s pôžičkou ako takou nemá nič spoločné. Jednak nepreukázala a nevedela špecifikovať sumy kupovaných vecí, jednak zmluvy o pôžičke hovorili o poskytnutí peňažných prostriedkov a nadôvažok, finančných prostriedkov do budúcna od uzavretia jednotlivých zmlúv o pôžičke.

17. Poukázal na výpoveď svedkyne L., ktorá v tom čase u žalovanej strany spracovávala účtovníctvo, a z jej výpovede pred súdom je zrejmé, ako fungovalo zabezpečovanie nákupov tovarov, teda že ak aj bol nejaký výdavok spoločnosti uhradený z prostriedkov zamestnancov alebo tretích osôb, po predložení dokladov o kúpe im boli tieto sumy vyplatené a takto aj zaúčtované. Tento spôsob deklaruje aj príslušné daňové priznanie spoločnosti za aktuálne obdobie, za ktorého správnosť vyhotovenia a postupu toto podpísala žalobkyňa.

18. Tvrdenie žalobkyne, že ona dlžníkovi požičala peniaze, za ktoré boli nakúpené veci pre Domov seniorov a platené platby v súvislosti s jeho výstavbou, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, toto dôkazné bremeno žalobkyňa jednak neuniesla /doklady, presná špecifikácia jednotlivých nákupov, ich výška/ a jednak to so zmluvami o pôžičke nemá súvis. Zmluvy o pôžičke hovoria o poskytnutí finančných prostriedkov pro futura od uzavretia jednotlivých zmlúv a hovoria o finančných prostriedkoch.

19. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovanému priznal proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo výške 100%.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 12.03.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to skutkových v zmysle , alebo právnych v zmysle , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzila odvolateľka v podanom odvolaní.

23. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

25. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil.

27. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle .

28. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky dopĺňa.

30. Predmetom konania bol nárok žalobkyne ako jednej zo zakladateľov a v rozhodnom období, v ktorom malo dôjsť podľa žalobkyne k poskytnutiu pôžičky žalobkyňou žalovanému, riaditeľkou, neziskovej organizácie založenej za účelom poskytovania sociálnej služby, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti, a to formou zriadenia domova sociálnych služieb pre dospelých a zariadenia seniorov, na základe písomných zmlúv o pôžičke zo dňa 02.01.2011 a dňa 02.01.2012, na vrátenie pôžičky a zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie s plnením tohto záväzku.

31. Žalobkyňa pôvodne v žalobe si uplatňovala nárok na vrátenie žalovanej sumy titulom zmlúv o pôžičke, ktoré k žalobe priložila a uviedla, že na základe nich požičala žalovanému žalovanú sumu.

32. Strany sporu uzavreli dňa 02.01.2011 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom boli finančné prostriedky do výšky 2 900 eur účelovo určené na stavbu zariadenia pre seniorov Nový Domov. Žalobkyňa ako veriteľ sa zaviazala v lehote do 31.12.2011 poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky do určenej výšky vo viacerých čiastkových platbách. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 31.12.2013. Finančné prostriedky mali byť dlžníkovi odovzdané v hotovosti alebo zaslané na určený bankový účet v dohodnutej lehote. Týmto odovzdaním alebo pripísaním na bankový účet na dlžníka malo prejsť vlastnícke právo k predmetu pôžičky.

33. Strany sporu uzavreli dňa 02.01.2012 ďalšiu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom boli finančné prostriedky do výšky 17 300 eur účelovo určené na stavbu zariadenia pre seniorov Nový Domov. Žalobkyňa ako veriteľ sa zaviazala v lehote do 31.5.2012 poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky do určenej výšky vo viacerých čiastkových platbách. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky v lehote do 31.12.2013. Finančné prostriedky mali byť dlžníkovi odovzdané v hotovosti alebo zaslané na určený bankový účet v dohodnutej lehote. Týmto odovzdaním alebo pripísaním na bankový účet na dlžníka malo prejsť vlastnícke právo k predmetu pôžičky.

34. Zmluva o pôžičke podľa a , je zmluvou reálnou, t.j. nestačí len dohoda o jej obsahu, ale k jej platnosti je potrebné aj odovzdanie predmetu pôžičky (napr. peňazí) zo strany veriteľa dlžníkovi, inak zmluva nevznikne. Pôžička teda vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky - tradíciou.

35. Správne súd prvej inštancie konštatoval a vychádzal z toho, že pre posúdenie platnosti zmlúv o pôžičke bolo rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. Zmluva o pôžičke nevyžaduje ani písomnú formu. Keďže ide o reálny kontrakt, na platné uzavretie zmluvy o pôžičke musí byť predmet pôžičky skutočne odovzdaný dlžníkovi. Správne uviedol prvoinštančný súd aj to, že bolo potrebné preukázať odovzdanie hotovosti alebo pripísanie peňazí na účet dlžníka, písomná zmluva o pôžičke je podružná.

36. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože nemal preukázané, aby žalobkyňa na základe zmlúv reálne odovzdala peniaze žalovanému ako dlžníkovi, a to hoci aj vo viacerých čiastkových platbách v hotovosti alebo na bankový účet žalovaného.

37. Žalobkyňa neskôr počas konania, aj v odvolaní tvrdila, že dlžníkovi – žalovanému požičala peniaze, za ktoré boli nakúpené veci pre Dom seniorov a platené platby v súvislosti s jeho výstavbou, ako to robili aj iné rodiny.

38. Žalobou môže žalobca uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude žalobca ako strana sporu úspešný závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré táto strana pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

39. Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, v tomto prípade útok. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie procesného bremena.

40. Bolo tak povinnosťou žalobkyne predložiť skutkové tvrdenia ohľadom poskytnutia pôžičky žalovanému, a to nielen všeobecné, o nákupe rôznych vecí a financovaní výstavby. Pre úspešnosť žalobkyne bolo nevyhnutné uviesť konkrétne okolnosti, kedy a v akej výške poskytla finančné prostriedky žalovanému. S poukazom na zmluvu o pôžičke ako reálny kontrakt, všeobecné tvrdenia žalobkyne nemôžu obstáť. Žalobkyňa nielenže neuniesla bremeno tvrdenia, ale neposkytla ani žiadne dôkazy, napr. pokladničné doklady o nákupe veci, ani vo svojej výpovedi presne neidentifikovala kedy a v akej výške mala poskytnúť peniaze žalovanému a ani svedkovia vypočutí v konaní žiadne takéto konkrétne informácie neuviedli. Svedok M. N. I., na výpoveď ktorého poukazovala žalobkyňa v odvolaní, vypovedal taktiež ako žalobkyňa iba všeobecne o finančnej pomoci žalobkyne pri vzniku domova sociálnych služieb.

41. Nesporná skutočnosť, že žalobkyňa pomáhala financovať výstavbu Domu seniorov, nie je dôkazom o platnosti zmlúv o pôžičke a unesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou, keďže pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať odovzdanie konkrétnych súm peňazí žalobkyňou žalovanému a tvrdenia vo všeobecnej rovine s poukazom na reálny kontrakt zmluvy o pôžičke nestačia.

42. Samotná žalobkyňa v odvolaní uviedla, že uhrádzala platby v presvedčení, že si dôverujú, preto si nerobila žiadne osobitné záznamy. Žalobkyňa sa takto sama svojim pričinením dostala do dôkaznej núdze. Pokiaľ tvrdí, že doklady o jej platbách boli v účtovníctve, mohla navrhnúť dokazovanie v tomto smere.

43. Z akého dôvodu zmluvy o pôžičke podpísal M. N. I. nie je relevantné v súdenej veci, keďže v prvom rade bolo potrebné preukázať odovzdanie predmetu pôžičky, písomná zmluva o pôžičke mohla v tomto spore byť iba podporným dôkazom o jej uzavretí.

44. Naviac odvolací súd dodáva, že v obidvoch zmluvách o pôžičke je uvedené, že žalobkyňa ako veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky do určenej výšky vo viacerých čiastkových platbách, teda nie konkrétnu sumu, preto aj z tohto dôvodu bolo nevyhnutné preukázať do akej výšky poskytla finančné prostriedky dlžníkovi.

45. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa , potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , , v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú stranu v odvolacom konaní považuje žalovaného, ktorému voči neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).