Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Csp-145-2019.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1/ rade: F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, Š. občan SR, žalovanému v 2/ rade: U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, štátny občan SR, zastúpení právnym zástupcom: Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová, v.o.s., so sídlom Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, IČO: 50 836 901, v konaní o zaplatenie 66 180,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovaní m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 21.12.2019 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 66 180,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53 303,87 eur od 18.12.2018 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1061/2018/CE zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej medzi postupcom SLSP, a.s. (právny predchodca žalobcu) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalovaní sú dlžníci na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní si svoje zmluvné povinnosti nesplnili riadne a včas, žalobca ich vyzval na zaplatenie omeškaných splátok výzvou zo dňa 12.12.2011, 30.04.2014, 04.06.2015, 18.10.2016. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.01.2017 postupca oznámil žalovaným, že zosplatnil predčasne úver ku dňu 03.01.2017. Uplatnil si aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.12.2018, t.j. nasledujúcim dňom po postúpení pohľadávky.
3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe okrem iného vzniesli námietku premlčania s poukazom na § 101 a § 103 OZ. Uviedli, že oznámením postupcu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 03.01.2017 predstavovala pohľadávka sumu vo výške 53 766,17 eur. K úhrade splátky úveru bezprostredne predchádzajúcej oznámeniu o zosplatnení úveru malo dôjsť v zmysle zmluvy dňa 20.12.2016. Posledným dňom kedy malo dôjsť k podaniu žaloby bol deň 20.12.2019. Splátka, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu celého úveru, bola splatná najneskôr 20.12.2016, premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr dňa 20.12.2016. Skutočnosť, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až dňa 03.01.2017 nemá na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv. Dĺžka premlčacej doby
je trojročná a uplynula dňa 20.12.2019. Žalobca podal žalobu dňa 23.12.2019, a teda v čase kedy bol jeho nárok už premlčaný.
4. Žalobca v replike s premlčaním nesúhlasil. Tvrdil, že žaloba bola na súde podaná dňa 20.12.2019, teda včas.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 09.11.2020 a vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej za účasti strán sporu.
6. Právny zástupca žalobcu zotrval na doterajšej argumentácii v spore, s premlčaním nesúhlasil. Naďalej tvrdil, že žaloba bola podaná dňa 20.12.2019, a teda včas.
7. Rovnako právna zástupkyňa žalovaných sa pridržiavala doterajšej argumentácii v spore, trvala na premlčaní nároku.
8. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania a v tejto súvislosti vykonal dokazovanie oboznámením k veci relevantných listinných dôkazov.
9. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.01.2017 je zrejmé, že úver bol predčasne zosplatnený ku dňu 03.01.2017 (č.l. 46 spisu). Táto skutočnosť bola medzi stranami sporu zároveň nesporná.
10. V konaní bolo medzi stranami sporu tiež nesporné, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v dôsledku nezaplatenia splátky splatnej najneskôr dňa 20.12.2016 (č.l. 78, 109 spisu). Podľa výzvy zo dňa 18.10.2016 je však aj zrejmé, že žalovaní boli k 18.10.2016 v omeškaní. Právny predchodca žalovaných poučil, že ak dlžnú sumu neuhradia, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (č.l. 38 spisu).
11. Žaloba vo veci samej bola podaná (resp. doručená elektronicky) na súde dňa 21.12.2019 o 4:18 hod (č.l. 59, 64 spisu).
12. Žalobca odoslal žalobu dňa 20.12.2019 (č.l. 127 spisu).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Súd právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX právne posúdil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako zmluvu o úvere podľa § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca (právny predchodca) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ich v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaných možno považovať za spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovaným ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a žalovaní ako spotrebiteľ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
14. Pri posudzovaní otázky premlčania súd vzhľadom na charakter vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Súd k uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, uprednostňuje v spotrebiteľských vzťahoch aplikáciu Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, uznesenie ÚS SR sp. zn. I ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013).
Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a nesporné tvrdenia strán sporu okresný súd ustálil začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr v deň zročnosti nesplnenej splátky, t.j. najneskôr 20.12.2016 (avšak podľa výzvy č.l. 38 spisu splátky splatnej už skôr, t.j. do 18.10.2016). Možno usúdiť, že zročnosť dlhu nastala najneskôr v deň 20.12.2016, a teda ak bola žaloba podaná 21.12.2019 bola podaná po uplynutí premlčacej doby, a teda neskoro. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti.
16. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žaloba bola podaná 20.12.2016, a teda včas, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z obsahu spisového materiálu, ako aj z registra súdneho manažmentu vyplýva dátum podania žaloby dňa 21.12.2016 o 4:18 hod. Dátum 20.12.2016 je dátumom odoslania žaloby, nie dátumom doručenia žaloby na súd (č.l. 127 spisu). Premlčacia doba je hmotnoprávna, ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie, ktoré sa má uskutočniť, najneskoršie v posledný deň lehoty doručí adresátovi (súdu) - dostane sa do sféry jeho vplyvu. Na základe uvedeného okresný súd konštatuje, že žaloba musí byť posledný deň lehoty doručená súdu, nestačí, že bola v posledný deň odoslaná „na prepravu“. Pri elektronickom doručovaní súdu lehota zostane zachovaná ak má odosielateľ, t.j. žalobca, na elektronickej doručenke zo súdu potvrdené, že podanie bolo na súd doručené v posledný deň lehoty, t.j. 20.12.2019, čo však v danom prípade splnené nie je. Momentom doručenia je uloženie elektronickej správy, pričom uložením elektronickej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta, t.j. súdu, v danom prípade dňa 21.12.2019 o 4:18 hod, teda neskoro.
17. Vzhľadom na právny záver o premlčaní dlhu, sa okresný súd nezaoberal už ostatnými vznesenými námietkami a tvrdeniami.
18. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v podaniach, či vyjadreniach strán sporu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaní majú voči žalobcovi ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.