Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13CoP-123-2023.pdf
PDF · 117.72 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/123/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: B. C. D. A., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXXX/XX H., zastúpená: JUDr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Nitra, Farská 12 a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E., J. XXX/XX, zastúpený: C. B. K., L. L. F., L. XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/298/2022 -185 z 6. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej sumou 240,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom 01.11.2022 a tým zároveň mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/79/2011 – 183 zo dňa 19.10.2011 v časti vyživovacej povinnosti.
II. Zročné výživné otca na maloletú za obdobie od 01.11.2022 do 31.05.2023 predstavuje suma 1 330,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- eur spolu s bežným výživným do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 10C/79/2011 – 183 zo dňa 19.10.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 50,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2022, ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (prvý výrok). Zročné výživné otca za čas od 01.11.2022 do 31.05.2023 vo výške 700,- eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkami straty výhody splátok (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, s poukazom na zmenu pomerov ako na strane rodičov, tak na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred 11. rokmi, pričom maloletá už navštevuje 1. ročník strednej školy (v čase poslednej úpravy navštevovala materskú
školu), zvýšili sa náklady najmä s jej vývinom, tak fyzickým, ako aj psychickým a je nesporné, že zvyšujúcim vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania sa preukázateľne zvyšujú výdavky na zabezpečenie nielen ich bežných potrieb, ale aj na ich ďalšie odôvodnené potreby. Mal za preukázané, že otec so starostlivosťou o maloletú matke nepomáhal a okrem výživného vo výške 50,- eur na výživu maloletej iným spôsobom neprispieval. Aj bez konkrétneho vyčíslenia aktuálnych výdavkov na maloletú by bolo zrejmé, že vzhľadom k obdobiu, ktoré prešlo od poslednej úpravy výživného, je s poukazom na rast ciest, ako aj rast potrieb maloletej dané jej školskou dochádzkou a celkovým vývojom, odôvodnené zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Mal za preukázanú zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa príjem zvýšil z predchádzajúcich 429,- eur na aktuálny príjem vo výške 1 009,82 eur, a okrem toho poberá daňový bonus vo výške 280,- eur, tiež jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej M.. Zmenu pomerov vzhliadol aj na strane otca, ktorý bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, v súčasnej dobe je zamestnaný, ale jeho príjem nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. V minulosti dosahoval u zamestnávateľov veľmi nízke príjmy, jeho pracovné aktivity neboli realizované s využitím 8 hodinového pracovného času 5 dní v týždni, a aj keď lekárskymi nálezmi preukázal určité zdravotné problémy, ktoré má údajne dlhodobo a neumožňujú mu riadne sa zamestnať, napriek žiadnej intenzívnej liečbe tak, ako v minulosti, ani v súčasnosti sa jej nepodroboval a zdravotné problémy začal aktívnejšie riešiť až počas predmetného konania. Považoval za nepochopiteľné, prečo si otec našiel prácu v stavebníctve a nie na pozícii administratívy s poukazom na ním tvrdené zdravotné problémy, pričom má stredoškolské vzdelanie s maturitou a v minulosti viedol spoločnosť s cca 130 zamestnancami, teda pokiaľ takto disponovaná osoba dosahuje tak nízke príjmy, tieto neodzrkadľujú jeho reálne zárobkové schopnosti a možnosti a tiež životná úroveň otca nezodpovedá jeho príjmom, pretože dokáže investovať finančné prostriedky aj do iných vecí, ako do základných životných potrieb. Ohľadne vzdania sa príjmu otca, a to dedičského podielu po jeho otcovi, prvoinštančný súd uzavrel, že sa tak pravdepodobne dohodli všetci súrodenci a daný postoj otca je možné podradiť pod § 75 ods. 1 ZoR. Z výpisov z účtu otca mal za preukázané investovanie nemalých finančných prostriedkov do aktivít súvisiacich s prístupom a obchodovaním s kryptomenami. Prihliadol na zmenu pomerov na strane otca aj v súvislosti s ubudnutím dvoch vyživovacích povinností k plnoletým synom a pokiaľ bol otec schopný v čase poslednej úpravy výživného platiť výživné vo výške 150,- eur na 3 maloleté deti, hoci bol bez príjmu, v súčasnej dobe je v jeho schopnostiach platiť rovnakú sumu z príjmu, ktorý aktuálne dosahuje, pričom aby naplno využil svoje schopnosti, bol by schopný dosahovať čistý príjem cca 1 000,- eur mesačne, pretože priemerná mesačná mzda v roku 2022 zamestnanca v hospodárstve bola 1 304,- eur brutto, preto z potencionálneho príjmu by otec bol schopný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne bez ohrozenia jeho doterajšej životnej úrovne a zabezpečovania jeho základných životných potrieb. Považoval sumu 150,- eur mesačne na maloleté dieťa vo veku 16. rokov za primeranú s tým, že časť potrieb maloletej bude hradená výživným zo strany matky, ako aj rodinnými prídavkami a daňovým bonusom poberaným matkou. Okresný súd poznamenal, že pokiaľ sú otcove zdravotné problémy závažného charakteru, znižujúce mu schopnosť uplatniť sa na trhu práce obvyklým spôsobom, mal by danú situáciu riešiť požiadaním o invalidný dôchodok, ktorý mu následne zabezpečí pravidelný príjem. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od začiatku mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podala návrh (dňa 24.10.2022) a vzniknuté zročné výživné vo výške 700,- eur (150,- eur – 50,- eur = 100,- eur x 7 mesiacov) povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur s prihliadnutím k výške zameškaného výživného, veku maloletej, ako aj k výške aktuálneho príjmu otca podľa § 232 ods. 4 CSP.
3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2022, pričom zameškané výživné navrhla otcovi povoliť splácať v splátkach po 175,- eur.
5. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietala nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov vo vzťahu k potrebám maloletej a nesprávne rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, ktorú sumu považovala za nedostatočnú vzhľadom na vek a potreby maloletej, keď v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nedostatočne odôvodnil potreby maloletej a len všeobecne konštatoval, že náklady na zabezpečenie jej výchovy a výživy sa zvýšili. Z uvedeného dôvodu považovala napadnutý rozsudok v danej časti za nepreskúmateľný a nemožno z neho posúdiť,
či okresný súd rozhodol skutočne primerane k potrebám maloletej. Poukázala na niekoľko rokov trvajúci nezáujem otca o maloletú, čo negatívne zasahuje dieťa emocionálne, čo je potrebné zhojiť, aj keď nie ideálnym spôsobom finančnej náhrady vo forme výživného tak, aby emocionálna škoda, ktorú otec zanechal na maloletej a naďalej spôsobuje, nebola ešte navyšovaná tým, že nie je ochotný platiť ani výživné tak, aby maloletá mala všetko, čo potrebuje vzhľadom na svoj vek. Prvoinštančný súd tiež nesprávne prihliadal na zachovanie životného štandardu otca, resp. posudzoval jeho výdavky v stovkách eur mesačne, ktoré nemusí vynaložiť na rôzne investície do kryptomien, letenky, spotrebný úver a pod. ako výdavky, ktoré nesprávne započítal do výdavkov znižujúcich sumu výživného. Tiež poukázala na úmyselné, dlhodobé sa vyhýbanie zo strany otca riadnemu zamestnaniu, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie, a teda tento ľahkovážny prístup otca nie je možné akceptovať ako dôvod, pre ktorý má strádať aj maloletá. Poukázala na dobrovoľne sa vzdaný podiel otca na dedičstve, ktorý mohol použiť na platenie výživného alebo na tvorbu úspor pre maloletú, čo by sa mohlo priblížiť k tomu, aby zabezpečil aj maloletú tak, ako to urobil vo vzťahu k ďalším dvoch deťom, ktorým daroval byty, pričom v jednom z nich aktuálne otec býva a okresný súd cynicky zavádza v tom, že otec nemá vlastné bývanie a je odkázaný na platenie nájomného vlastnému synovi v byte, ktorý mu daroval. Tiež vyčítala prvoinštančnému súdu nesprávne porovnávanie rozsahu prispievania na výživu maloletej zo strany oboch rodičov a dané porovnanie použil pre odôvodnenie svojho rozhodnutia. Otec taktiež účelovo zavádza tvrdením o dlhodobom zlom zdravotnom stave, ktorý nie je tak zlý, keď návštevu lekára absolvoval až po pojednávaní dňa 07.03.2023, následne však nepreukázal ani len jednu návštevu lekára, pričom je potrebné prihliadnuť aj na jeho pravidelné cestovanie do zahraničia s poukazom na ním tvrdený zlý zdravotný stav, keď absolvoval let do Kolumbie, trvajúci viac ako 14 hodín, teda otec klamlivými tvrdeniami o zlom zdravotnom stave sa snaží iba vyhnúť plneniu svojej vyživovacej povinnosti a nepredložil jediný dôkaz preukazujúci zlý zdravotný stav, nemožnosť sa riadne zamestnať a plniť si vyživovaciu povinnosť. Vo veku zodpovedajúcom otcovi by podľa jeho názoru nepracovala až polovica populácie, čo preukázala dôkazom súdu, na rozdiel od otca, ktorý predložil lekársky nález starý 10 rokov a vyjadrenie lekára iba potvrdzuje, že trpí bolesťami chrbta, ktoré mu však neznemožňujú sa riadne zamestnať, teda neuniesol dôkazné bremeno, čo prvoinštančný súd čiastočne zohľadnil, teda sa dopustil nesprávneho skutkového zistenia. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa výživné určuje priemerne vo výške 25 % z príjmu povinného rodiča, a teda ak má otec schopnosti dosahovať čistý príjem zo závislej činnosti vo výške 1 000,- eur mesačne, pričom treba zohľadniť aj jeho podnikanie s kryptomenami, čiže má aj iný príjem, ktorého výšku nevedel preukázať a tiež má príjem minimálne vo výške 600,- eur mesačne, ktorý investuje a okrem toho sa vzdal majetku v dedičskom konaní a tiež obdaroval svojich synov darmi vo forme nehnuteľností, preto má schopnosti platiť výživné podstatne vyššie, a to z príjmu vo výške 1 600,- eur mesačne až 5 377,60 eura, z ktorého dôvodu je dôvodné zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 300,- eur mesačne.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na svoje vyjadrenie pred prvoinštančným súdom, kedy navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 170,- eur mesačne s poukazom na situáciu na trhu práce, jeho možnosti sa zamestnať a tiež na ubudnutie dvoch vyživovacích povinností, ako aj dĺžku obdobia uplynulú od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti.
7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže tvrdenia matky v odvolaní považoval za účelové, nepravdivé a zavádzajúce a odkázal na svoje predchádzajúce tvrdenia, pričom mal za to, že prvoinštančný súd úplne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy na prejednávanú vec, riadne zistil skutočný stav veci, no napriek tomu nerozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca v správnej výške.
11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.
14. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.
15. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.
16. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného alebo oprávneného. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa ustálila na tom, že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene, ktorá spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.
18. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
19. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.
20. Prvoinštančný súd správne konštatoval zmenu pomerov, a to nielen na strane maloletej, ale aj na strane oboch rodičov, ktorú zmenu správne odôvodnil v bodoch 22 až 24 odôvodnenia rozsudku, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ prvoinštančný súd vzhliadol dôvody na zmenu rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, avšak nie v rozsahu požadovanom na základe návrhu matky, keď vychádzal z potencionality príjmu otca vo výške 1 000,- eur mesačne, ako vyplýva z bodu 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku a pri potencionálnom príjme otca vo výške 1 000,- eur považoval prvoinštančný súd za schopnosť otca prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, s touto sa odvolací súd nestotožnil a považoval za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 240,- eur mesačne, a to aj s poukazom na vek dieťaťa, ktoré aktuálne už navštevuje strednú školu, otcovi ubudli dve vyživovacie povinnosti a aj s prihliadnutím na metodiku Ministerstva spravodlivosti ohľadne tzv. tabuľkového výživného, keď podľa tejto výživné pre dieťa vo veku od 15 do 18 rokov na jedno dieťa by
malo predstavovať 24% z príjmu, ktorá metodika má síce odporúčací charakter, teda v prejednávanom prípade pri príjme otca 1 000,- eur (potencionálny príjem) by výživné zo strany otca malo predstavovať sumu 240,- eur, čo nepochybne aj s prihliadnutím na síce prvoinštančným súdom nevyčíslené výdavky na maloletú, tieto vzhľadom na ich vyčíslenie v návrhu matky, boli ustálené na sumu 440,- eur. Na výživu maloletej nepochybne prispieva aj matka zo svojho príjmu 1 009,89 eura, rodinné prídavky vo výške 60,- eur, ako aj daňový bonus, ktorý aktuálne matka poberá vo výške spolu 280,- eur, čím budú pokryté odôvodnené potreby maloletej. Je nepochybné, že výdavky otca vysoko presahujú ním uvádzaný reálny príjem. Avšak odvolaciemu súdu nezostalo bez povšimnutia ani výdavok matky titulom podnájmu bytu vo výške 650,- eur, čo vzhľadom na 2 vyživovacie povinnosti matky a jej aktuálne zistený príjem vo výške 1 009,82 eura taktiež nezodpovedá reálne zistenému príjmu matky. Napriek uvedenému zisteniu však odvolací súd uvádza, že s poukazom na odvolacím súdom ustálené odôvodnené potreby maloletej, ktoré ako dodáva odvolací súd, matka jednoznačne v konaní nepreukázala, tieto sú však nepochybné pokiaľ ide o stravu, matkou vyčíslenú záujmovú činnosť, náklady na hygienu, pomerná časť nákladov na bývanie, a teda v schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške 240,- eur mesačne.
21. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ustálil odvolací súd tak, ako matka žiadala od 01.11.2022, z ktorého dôvodu vzhľadom na doterajšie platby výživného zo strany otca vo výške 50,- eur mesačne, vznikol otcovi nedoplatok za 7 mesiacov od 01.11.2022 do 31.05.2023 vo výške 1.330,- eur (7 x 190,- eur – o danú sumu zvýšené výživné), ktorú sumu povolil odvolací súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- eur s poukazom na dlžnú sumu výživného podľa § 323 ods. 4 CSP.
22. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP a rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).