Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_1T-11-2020.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného I. I., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. novembra 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
I. I., narodený XX. I. XXXX v I., trvale bydliskom ul. X. I.. XX/XX, XXX XX I., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
sa uznáva vinným, že
1) dňa 12.07.2019 v čase približne o 22.50 h viedol v meste Malacky na ulici Továrenskej osobné motorové vozidlo značky B. D., evidenčného čísla MA-XXXEB, kde z dôvodu nepripútania bezpečnostným pásom ho chcela hliadka PZ Obvodného oddelenia PZ Malacky zastaviť, pričom obvinený na výzvy hliadky na zastavenie vozidla nereagoval a pred hliadkou PZ unikal, a to až na Boreckého ulicu v Malackách, kde vozidlo odstavil, pričom toto vozidlo viedol napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Malacky spisovej značky 1T/10/2012 zo dňa 12.06.2013, právoplatným dňa 12.06.2013, uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula, rovnako tak mu bola rozhodnutím správneho orgánu Okresným dopravným inšpektorátom v Bratislave I., pod č. p.: ORP-P-66/I-DI-BCP-2013 zo dňa 06.06.2013, právoplatným 06.06.2013, uložená sankcia pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula, ako aj mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky 0T/63/2019 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 22.05.2019, uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky, pričom doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula, a počas úteku od vozidla držal v ruke kožené puzdro hnedej farby, pričom hliadke PZ sa ho podarilo zadržať na križovatke Boreckého a Štúrova v Malackách, kde sa na zemi pri jeho osobe nachádzalo kožené puzdro hnedej farby obsahujúce 2 kusy striekačiek s modrým piestom a obsahom vtedy neznámej bielej kryštalickej látky a 1 kus injekčnej striekačky s modrým piestom s obsahom zvyškov vtedy neznámej bielej kryštalickej látky, ktoré si v presne nezistený deň od doposiaľ neustálenej osoby zadovážil a následne u seba neoprávnene, bez povolenia a pre vlastnú potrebu prechovával, o ktorých bolo ich skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Bratislava zistené, že
- v prípade stopy č. 1A - zrezaná injekčná striekačka o objeme 2 ml olepená priehľadnou lepiacou páskou ide o biely kryštalický materiál s hmotnosťou 743 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej
látky metamfetamínu 75,5 % hmotnostných, obsahujúce 561 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá podľa hmotnostného kritéria 7 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
- v prípade stopy č. 2A - zrezaná injekčná striekačka o objeme 2 ml olepené priehľadnou lepiacou páskou ide o béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 141 mg metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 67,5 % hmotnostných, obsahujúce 95 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá podľa hmotnostného kritéria približne 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy,a to až do 12.07.2019 približne do 22.50 h, kedy tieto drogy pri úteku odhodil na zem a ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu na Boreckého ulici v Malackách približne o 4.20 h dňa 13.07.2019, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných latkách, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
2) od presne nezisteného času približne do 22.50 h dňa 12.07.2019 viedol v meste Malacky na ulici Továrenskej osobné motorové vozidlo značky B. D., evidenčného čísla MA-XXXEB, kde z dôvodu nepripútania bezpečnostným pásom ho chcela hliadka PZ Obvodného oddelenia PZ Malacky zastaviť, pričom obvinený na výzvy hliadky na zastavenie vozidla nereagoval a pred hliadkou PZ unikal, a to až na Boreckého ulicu v Malackách, kde vozidlo odstavil, následne po kontrole totožnosti bol pre podozrenie z užitia návykovej látky vyzvaný, aby sa podrobil toxikologickému vyšetreniu na detekciu omamných a psychotropných látok, pričom sa dňa 13.07.2019 v čase približne o 4.00 h následne v Nemocnici s poliklinikou v Malackách bez udania relevantného dôvodu odmietol podrobiť odberu biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti návykových látok v tele,
3) napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky 0T/63/2019 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 22.05.2019, mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, ktorého výkon mal nastúpiť v lehote do 24.06.2019, na tento bez udania dôvodu nenastúpil, hoci výzvu na nastúpenie do výkonu trestu prevzal dňa 14.06.2019,
teda
v bode 1)
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku vo väčšom rozsahu,
- maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a štátneho orgánu o zákaze činnosti,
v bode 2)
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
v bode 3)
bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchal
v bode 1)
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
v bode 2)
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
v bode 3)
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, právoplatnom dňa 27. januára 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 11. februára 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 11. februára 2020, č. 2Pv/256/19/1106-18, na I. I., pre - v bode 1) obžaloby - prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ďalej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona [v bode 2) obžaloby], a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona [v bode 3) obžaloby], na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. novembra 2020 obžalovaný I. I. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktorý sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného I. I. o uznaní viny zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania - v bode 1) rozsudku - prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ďalej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona [v bode 2) rozsudku], a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona [v bode 3) rozsudku], na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním evidenčnej karty vodiča č. l. 61 - 63, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 09. novembra 2020, spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/10/2020, a z neho najmä trestného rozkazu č. l. 102 - 104.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému I. I. vychádzal z toho, že v rámci prejednávaných troch skutkov bol uznaný vinným zo štyroch trestných činov a preto sa najskôr musel zaoberať dôvodnosťou ukladania jedného úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorý je (zo spáchaných trestných činov) najprísnejším trestným činom. Súd vychádzal zo závažnosti tohto prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, aj z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 171 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí až na 5 rokov.
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Vzhľadom na to, že obžalovaný I. I. spáchal uvedenú trestnú činnosť skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin a to v danom prípade trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ktorého sa dopustil dňa 23. januára 2020) a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za
súčasne uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V danom prípade najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa trestných činov zostáva prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.
Pri ukladaní súhrnného trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného I. I. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona], priťažujúce okolnosti súd zistil dve - spáchanie viacerých trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], pretože obžalovaný má v odpise registra trestov evidovaných 22 záznamov (hoci v rámci niektorých odsúdení sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený), naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica z 24. februára 2014, sp. zn. 1T/75/2012, právoplatným 24. februára 2014, pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bolo upustené od uloženia súhrnného trest vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Malacky v trestnej veci sp. zn. 1T/10/2012 [na odsúdenie Okresným súdom Malacky v trestnej veci sp. zn. 0T/63/2019 v tejto súvislosti nebolo možné prihliadať, nakoľko ide o znak skutkovej podstaty stíhaných prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) a písm. d) Trestného zákona].
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti voči poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovaného vo výmere 1 rok a 8 mesiacov až 5 roky [60 mesiacov (5 rokov) : 3 = 20 mesiacov; teda 20 mesiacov (1 rok a 8 mesiacov) je jedna tretina z 5 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona].
Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu, najmä osoby obžalovaného I. I., jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva v podstate od prípravného konania, dokonca bolo iniciované a plánované aj konanie o dohode o vine a treste, ktoré však účinne neprebehlo z dôvodu, že obžalovaný začal zrazu vykonávať trest odňatia slobody v inej veci, pričom na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval, súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v upravenej sadzbe tak, ako je uvedené vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k analogickej aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu primerane R 12/2017).
Pri ukladaní trestu súd okrem osoby obžalovaného I. I. zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako i možnosti jeho nápravy, pričom v tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na
obdobie len cca 2 a 1 týždňa, v rozpätí ktorých sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v prejednávanej trestnej veci, pretože dňa 25. júna 2019 sa v podstate jedným skutkom dopustil troch prečinov (jednočinný súbeh, čo predstavuje miernejšiu závažnosť, než viacčinný súbeh trestných činov), a dňa 12. júla 2019 štvrtého prečinu. Nemenej dôležitým je aj závažnosť a intenzita činov, nakoľko nimi obžalovaný nespôsobil žiadnu škodu či už na majetku, alebo na zdraví iných osôb a pod. (v danej trestnej veci nevystupuje žiadna osoba s procesným postavením poškodeného). Zároveň je potrebné poukázať na 22 záznamov v odpise registra trestov, z ktorých len ohľadom piatich sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Čo do druhu páchanej trestnej činnosti, ide o vskutku rôznorodú trestnú činnosť s výrazne rozšíreným záberom, nakoľko obžalovaný bol súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže, poškodzovania cudzej veci, podielnictva, podvodu, úverového podvodu, neoprávneného užívania cudzej veci), drogovú trestnú činnosť, za trestnú činnosť proti životu a zdraviu (trestné činy ublíženia na zdraví), i trestnú činnosť týkajúcu sa rušenia činnosti orgánov verejnej moci (prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia), trestný čin zanedbania povinnej výživy, obmedzovania osobnej slobody, či dezercie, a dokonca aj v Českej republike bol obžalovaný odsúdený za spáchanie trestného činu „vedenia motorového vozidla bez vodičského oprávnenia“.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti (predovšetkým započaté, hoci neukončené, dohodovacie konanie a vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní), a ustanovenia zákona má súd zároveň za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, než minimálne 20 mesiacov, a preto bolo, tak ako je to skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému I. I. uložiť trest aj pod dolnú hranicu zvýšeného trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody, konkrétne na 15 mesiacov.
Nepodmienečná forma uloženého trestu odňatia slobody rešpektuje na jednej strane druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, čo o. i. znamená aj nemožnosť uloženia iného druhu trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, a na druhej strane aj okolnosť, že obžalovanému boli v rámci posledných trinástich odsúdení tuzemskými súdmi ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. bolo upúšťané od uloženia súhrnných trestov vzhľadom na iné odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo znamená, že z tohto pohľadu iný druh trestu do úvahy ani neprichádzal. Je evidentné, že páchanie trestnej činnosti je súčasťou spôsobu života obžalovaného, ktorého doposiaľ nedokázali napraviť ani nepodmienečné tresty odňatia slobody a ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom, pričom možno celkom reálne predpokladať jeho zlyhanie v budúcnosti a neschopnosť nápravy obžalovaného.
Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaný sa v rámci stíhanej trestnej činnosti dopustil aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a tiež aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, teda trestnej činnosti, ktorou šoférovaním motorového vozidla obžalovaný porušil Trestným zákonom chránený záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci, či záujem na ochrane života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Tieto skutočnosti súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to na dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok), kedy bol zohľadnený najmä už skôr uložený a v tomto rozsudku zopakovaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky, ktorý obžalovaný vôbec začne vykonávať až po vykonaní aktuálneho nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, právoplatnom dňa 27. januára 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Nakoľko obžalovanému bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému I. I. uložiť (zopakovať) trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky, nakoľko taký trest bol uložený už skorším trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 27. januára 2020, sp. zn. 0T/10/2020, právoplatnom dňa 27. januára 2020 a súčasne tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.
Súd zaradil obžalovaného I. I. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/10/2012 za spáchanie zločinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a prečinov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, obžalovaný vykonal dňa 28. januára 2019.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.