Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, adresa sídla Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: L. X., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu L., V. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vachan, adresa sídla Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, o 1.534,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 26. novembra 2019 č.k. -165, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 400,37 eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Žalobca uzavrel dňa 21.9.2015 so žalovaným úverovú zmluvu č. 245636, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru - vo výške 2.000 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 11,50% ročne, výške splátky a splatnosti 29,99 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.10.2015, splatnosťou úrokov a poplatkov mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počtom splátok 108, konečnou splatnosťou úveru 20.9.2024, RPMN 13,23%, priemernou RPMN 15,44%, celkovou čiastkou spojenou s úverom 3.298,92 eur a poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 eur mesačne.

1.2.2 Žalovaný uhradil žalobcovi od 20.10.2015 do 9.11.2018 titulom splácania úveru celkovo sumu 1.136,64 eur.

1.2.3 Výzvou z 20.12.2018 žalobca oznámil žalovanému, že splácanie úveru je v omeškaní vo výške 45,84 eur a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy do 25.12.2018.

1.2.4 Výzvou zo dňa 22.2.2019 oznámil žalobca žalovanému že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.2.2019 a vyzval ho na úhradu celého dlhu vo výške 1.656,60 eur bezodkladne.

1.2.5 Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi od 23.2.2019 do 26.6.2019 sumu 167,87 eur od 11.7.2019 do 1.10.2019 sumu 234,50 eur, celkovo teda sumu 400.37 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby podľa , a ( v znení neskorších predpisov), ďalej nárok veriteľa na vrátenie spotrebiteľského úveru s príslušenstvom poskytnutého dlžníkovi podľa , , , , , a , §

19 ods. 1 a ods. 2, prílohy 2 ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy), O.z. (zákon číslo v znení neskorších prepisov), nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo , nárok poistiteľa na poistné podľa a , , O.z. a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa a O.z. a dospel k záveru, že konanie je potrebné v časti späťvzatej žaloby o zaplatenie istiny 400,37 eur zastaviť, keďže ku späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania súdu, a v ostatnej časti je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ2010, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi sporovými stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ2010, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ2010.

1.5 V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa . Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Zmluva obsahuje aj výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nakoľko je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad (neskôr, v čase uzatvorenia danej zmluvy už l) - súdu) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

1.6 Následne pristupujúc k skúmaniu ďalších jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože táto je uvedená vo výške 3.298,92 eur, pričom pri prepočte výška splátky (30,72 eur = 29,99 eur + 0,73 eur poistného) krát počet splátok (108) a pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru - 60 eur je výsledná suma 3.377,76 eur. V prípade nesprávne uvedenej celkovej čiastky k zaplateniu nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený, a nie je preto splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ2010. 1.7 Súd súčasne konštatuje, že je nesprávne uvedená aj hodnota RPMN, kde poskytovateľ úveru uviedol hodnotu 13,23%, pričom však za použitia vzorca uvedeného v zákone a dosadenia hodnôt podľa zmluvy vychádza hodnota 13,96%, t.j. bola uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd konštatuje, že žalobca opomenul do RPMN započítať náklady spojené s poistením, pričom na uvedené bol podľa , resp. povinný, nakoľko uvedené ustanovenie výslovne stanovuje, že do celkových nákladov musí poskytovateľ úveru započítať aj: „všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe“. Ak žalobca platby na poistenie nezapočítal tak, postupoval nesprávne a teda v zmluve následne dospel k nesprávnej RPMN, a to RPMN nižšej. Súd má za to, že uvedenie správnej hodnoty RPMN má zásadný vplyv pri rozhodovaní spotrebiteľa, pričom rozdiel v zistenej výške v neprospech spotrebiteľa znamená nedodržanie podmienok stanovených zákonom. RPMN je základný údaj podľa, ktorého by sa aj bežný účastník mal rozhodovať o výhodnosti a vhodnosti úverov, pričom ak ho tento údaj zavádza je uvedený spôsob nedovolenou obchodnou praktikou.

1.8 Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa a teda pri skúmaní je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa . Vzhľadom na uvedený záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti dojednaného úveru vo výške 2.000 eur a počte dojednaných mesačných splátok 108, je súd toho názoru že žalovaný bol povinný do termínu splatnosti prvej splátky t.j. od 20.10.2015 žalobcovi platiť mesačnú splátku vo výške 18,51 eur (2.000/108) pričom ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom dňa 22.2.2019 vznikol žalobcovi nárok celkovo na 41 mesačných splátok (20.10.2015 - 20.2.2019) v celkovej sume 759,32 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 26.11.2019 na celkovo 50 mesačných splátok v celkovej sume 925,50 eur.

1.9 V konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil od 20.10.2015 do 9.11.2018 celkovo sumu 1.136,64 eur a v priebehu konania sumu 400,37 eur, preto súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko k 22.2.2019 nebol žalovaný viac ako 3 mesiace v omeškaní so zaplatením žiadnej zo splátok splatných do 22.2.2019. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť dojednanej úverovej zmluvy boli všetky splátky na ktoré mal žalobca nárok k 22.2.2019 (759,32 eur) uhradené, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom tak bolo neúčinné a predčasnú splatnosť celého úveru predmetný úkon žalobcu nezaložil. Každá splátka bezpoplatkového a bezúročného úveru poskytnutého žalobcom žalovanému je tak splatná k 20 dňu v mesiaci vo výške 18,51 eur a to až do termínu splatnosti poslednej splátky dňa 20.9.2024.

1.10 V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len požičanú sumu 2.000 eur v mesačných splátkach vo výške 18,51 eur splatných od 20.10.2015 do 20.11.2019 celkovo v sume 925,90 eur, pričom žalovaný žalobcovi už pred samotným podaním žaloby uhradil 1.136,64 eur a v priebehu konania ďalších 400,37 eur, možno teda konštatovať že žalobca tak nemá nárok na zaplatenie doposiaľ nesplatnej resp. už uhradenej istiny a ani úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných poplatkov. A keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 26.11.2019 boli všetky splatné splátky predmetného úveru žalovaným uhradené - dokonca je možné skonštatovať značný preplatok vo výške viac ako 600 eur, je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná a z tohto dôvodu ju súd zamietol.

1.11 Predmetom konania sú aj nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46 eur, pričom v úverovej zmluve sa uvádza len že poplatok za poistenie je 0,73 eur mesačne. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, a preto žalobu v tejto časti taktiež zamietol.

1.12 Nakoľko sa do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný nedostal do omeškania so žiadnou z doteraz splatných splátok úveru, je žaloba v celom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania nedôvodná, nakoľko na tieto môže vzniknúť nárok len v prípade ak sa preukáže, že dlžník neplní splátky riadne a včas a je z tohto dôvodu v omeškaní. Z uvedeného dôvodu preto bolo potrebné žalobu vo zvyšku zamietnuť, nakoľko žiadne príslušenstvo žalobcovi mu nárok nevznikol.

1.13 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,82%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a a a vecne potrebou priznania žalovanému náhrady trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore v rozsahu 47,82% (žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 400,37 eur t. j. 26,09% a neúspešný v časti o zaplatenie 1.133,64 eur t. j. 73,91% a žalovaný bol úspešný v rozsahu 47,82%), keď v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali potrebu výnimočne žalovanému náhradu trov konania nepriznať.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním vo výroku II. a III. žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( a ), čo viedlo k jeho nesprávnemu záveru o potrebe zamietnutia žaloby žalobcu.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nesprávnosti údaja RPMN v spotrebiteľskej zmluve nemožno považovať za správny z dôvodu, že poistné nebolo uvedené v úverových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluve z dôvodu, že uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Celkové náklady spotrebiteľa preto zodpovedajú násobku počtu splátok (108) a výšky splátok (29,99 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (60 eur), t.j. 3.298,92 eur. Práve započítanie poistného do celkových nákladov by bolo v rozpore so zákonom, konkrétne s § 2 písm.

g) ZoSÚ2010. Nakoľko neobstojí premisa ohľadom povinného uzatvorenia poistenia k úverovej zmluve, neobstojí ani námietka ohľadom nesprávnosti výpočtu RPMN. Hodnota RPMN bola v zmluve uvedená správne t.j. v súlade so zákonom. V zmysle vyššie uvedeného, zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok, úver bol zosplatnený v súlade so zákonom.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť a žalovanému priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne poukázal na to, že zmluvu o úvere je potrebné jednoznačne považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru (poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlinger proti FINWAY a.s.) s tým, že, ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne čerpal sumu 1.940 eur (žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 60 eur), čo vyplýva i z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 2.000 eur, to má rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol vôbec uvedený. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.

4. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a poukázal na to, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver 2.000 eur, z ktorého časť finančných prostriedkov vo výške 60 eur použil práve žalovaný na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v odseku 1.2 Základných podmienok nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalobcovi, ani neznižuje istinu dlhu žalovaného.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

5.1 Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.534,01 eur, úrokov 60,35 eur, úrokov z omeškania 0,78 eur bežného úroku 11,50% ročne počítaného zo sumy 1.534,01 eur od 23.2.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.534,01 eur a zo sumy 60,35 eur od 23.2.2019 do zaplatenia a sumy 1,46 eur. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 400,37 eur zastavil (pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (z dôvodu neexistencie splatnej pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy voči žalovanému v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

5.2 Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa, predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil (že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a to najmä celkovú výšku úveru, správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a správne uvedenú RPMN v dôsledku čoho je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov) a z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu (že žalobca neplatne úver zosplatnil) a tak ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca nemal voči žalovanému splatnú pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav uvedený v bodoch 1.2.1 až 1.2.5 tohto rozhodnutia a jeho závery, že v konaní bolo nesporným, že žalobca uzavrel

dňa 21.9.2015 so žalovaným úverovú zmluvu č. 245636, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru - vo výške 2.000 eur za podmienok zistených súdom prvej inštancie, že žalovaný uhradil žalobcovi od 20.10.2015 do 9.11.2018 celkovo sumu 1.136,64 eur, že výzvou z 20.12.2018 žalobca oznámil žalovanému, že so splácaním úveru je v omeškaní a výška omeškaných splátok predstavuje sumu 45,84 eur a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy do 25.12.2018, že výzvou zo dňa 22.2.2019 oznámil žalobca žalovanému že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.2.2019 a vyzval ho na úhradu celého dlhu vo výške 1.656,60 eur bezodkladne a že z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalobca z úveru 2.000 eur časť finančných prostriedkov (60 eur) použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru (č.l. 88), teda reálne žalovanému vyplatil sumu 1.940 eur a že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi od 23.2.2019 do 26.6.2019 sumu 167,87 eur od 11.7.2019 do 1.10.2019 sumu 234,50 eur, celkovo teda sumu 400,37 eur. Rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami a vrátenými prostriedkami predstavoval ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie sumu 402,99 eur (1.940 - 1.136,64 - 400,37 = 402,99 eur). Sporným však zostalo najmä či bol úver veriteľom platne zosplatnený ku dňu 22.2.2019, teda či bol dlžník (žalovaný) v omeškaní viac ako 3 mesiace, či bol úver bezúročný a bez poplatkov, teda či zmluva nespĺňala zákonom predpísané náležitosti a či ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca nemal voči žalovanému splatnú pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy.

8.1 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe úverovej zmluvy číslo 245636 z 1.9.2015 bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných náležitostí pre takúto zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti potom odvolací súd uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.

8.2 Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu 21.9.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (a), zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) (b), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (d).

8.3 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

8.4 Podľa a ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (k).

8.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C-377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.).

9.1 Podľa článku 1, bod 1.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 245636 z 21.9.2015 poplatok za poskytnutie úveru je 60 eur.

9.2 Podľa bodu 1.6 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014, inkasný účet je účet klienta uvedený v zmluve o úvere, z ktorého je banka oprávnená inkasovať splátky úveru, poplatky a ostatné svoje pohľadávky (ak má klient v banke vedený bežný účet, kde inkasným účtom je bežný účet; v ostatných prípadoch je inkasným účtom úverový účet).

9.3 Podľa bodu 2.6 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014 za účelom evidencie operácií týkajúcich sa úveru, zriadi banka na meno klienta úverový účet. Úverový účet nie bežným účtom ani iným platobným účtom. Čerpanie peňažných prostriedkov, splácanie istiny, úrokov a ostatného príslušenstva (vrátane platenia poplatkov) úveru sa vykonáva prostredníctvom tohto účtu. Peňažné prostriedky, ktoré klient prevedie za účelom splatenia úveru na úverový účet pred určeným časom plnenia, budú bankou evidované ako predplatba, ktorá nemá vplyv na výpočet úrokov z úveru. Predplatba, prípadne jej časť bude bankou zúčtovaná na najbližšiu dojednanú splátku, a to až v čase jej splatnosti. Zvyšok predplatby bude evidovaný na úverovom účte.....

10. V konaní bolo nesporným, že žalobca bol na základe uzatvorenej úverovej zmluvy povinný poskytnúť žalovanému úver vo výške 2.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 60 eur (inkasom z účtu žalovaného) použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru (tu pozri aj vyjadrenie sa žalovaného k žalobe z 31.5.2019 - číslo listu 73 a vyjadrenie sa samotného žalobcu z 27.6.2019

- číslo listu 88). Žalobca teda reálne žalovanému vyplatil v súvislosti s poskytnutím úveru na základe uzavretej úverovej zmluvy sumu len 1.960 eur. Žalobcom predložená úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru ani údaj o RPMN

- tento nebol správny, nakoľko pri jeho výpočte žalobca vychádzal zo sumy úveru vo výške 2.000 eur, hoci žalovanému reálne poskytol úver len vo výške 1.960 eur (poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov) a tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie len sumy 1.960 eur (suma vyplatená žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy).

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnych argumentoch, z ktorých celkom jasne a nepochybne vyplýva, že v danej veci ide o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorej žalobca vystupoval ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikania bolo aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a žalovaný vystupoval v pozícií spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť formulárovú zmluvu a jej vopred pripravený a predtlačený obsah nijakým spôsobom ovplyvniť. V takomto prípade sa na právne vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použijú v prvom rade ust. ZoSÚ2010 a O.z., vždy sledujúc prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 2 O.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). S takýmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, čo však neplatí o závere súdu prvej inštancie, že vzhľadom na záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti dojednaného úveru vo výške 2.000 eur bol žalovaný povinný splácať dohodnutý úver v splátkach po 18,51 eur a tak pokiaľ ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom dňa 22.2.2019 uhradil žalobcovi sumu 759,32 eur, neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (keďže žalovaný k 22.2.2019 nebol viac ako 3 mesiace v omeškaní so zaplatením žiadnej zo splatných splátok do 22.2.2019). Z dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že v zmysle platnej úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bol povinný úver splácať v anuitných splátkach po 29,99 eur mesačne splatných vždy 20. deň kalendárneho mesiaca (bod 1.1. zmluvy) s tým, že omeškanie takejto splátky po dobu viac ako 3 mesiace odo dňa jej splatnosti zakladá právo veriteľa vyzvať dlžníka na predčasné splatenie úveru v lehote ním určenej (bod 2.8 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014). Podľa úverovej zmluvy teda k 20.12.2018 (deň splatnosti 40. splátky) bol žalovaný povinný žalobcovi uhradiť sumu 1.199,60 eur (40 x 29,99 eur) a z dokazovania vyplynulo, že k tomuto dňu uhradil žalovaný žalobcovi sumu len 1.136,64 eur, teda bol v omeškaní so 40. splátkou. V konaní bolo taktiež nesporné, že toto omeškanie so zaplatením štyridsiatej splátky trvalo aj v čase zosplatenia úveru žalobcom a teda ku dňu 23.2.2019 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením štyridsiatej splátky po dobu viac ako 3 mesiace. Pokiaľ teda žalobca po upozornení na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru (upomienka z 20.12.2018) výzvou na predčasné splatenie úveru úver zosplatnil ku dňu 22.2.2019, bolo potrebné takéto zosplatnenie úveru považovať za platné s tým, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 823,36 eur (a to dňa 22.2.2019 a v prípade omeškania sa žalovaného s uhradením tejto istiny aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne počnúc dňom 23.2.2019 do zaplatenia). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v prípade zosplatenia úveru veriteľom je potrebné pre posúdenie nárokov z uzatvorenej úverovej zmluvy rešpektovať dohodu zmluvných strán o výške splátky úveru, nakoľko takto dohodnutá výška splátky zodpovedala dlžníkom prezentovanej a veriteľom akceptovanej bonite dlžníka (žalovaného) úver v čase uzatvárania úverovej zmluvy splácať a z toho plynúcich očakávaní, či už samotného dlžníka o rýchlosti a spôsobe vracania úveru veriteľovi ale aj veriteľa o dobe návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov a plánovania ich možného ďalšieho využitia.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo potrebné odvolacie námietky žalobcu viniace súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - o neexistencii splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému ( ) a námietky o nesprávnom právnom posúdení veci ( ), čo malo v konečnom dôsledku za následok v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia vo veci samej aj jeho nesprávne rozhodnutie, považovať za dôvodné.

13. Zohľadniac tieto závery odvolacieho súdu je možné prijať záver, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca neplatne zosplatnil úver a na strane žalobcu by voči žalovanému v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neexistovala splatná pohľadávka / jej časť, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, z ktorého dôvodu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II., III. zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V konaní zostalo sporným, kedy a koľko finančných prostriedkov žalovaný po zosplatetní úveru žalobcom žalobcovi uhradil (a teda v akom rozsahu je nárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania dôvodný), ktorú spornosť sa nepodarilo odstrániť ani pred odvolacím súdom, keď sporové strany sa na nariadené odvolacie pojednávanie nedostavili a jednoznačný záver o týchto skutkových okolnostiach nebolo možné urobiť ani z ich písomných doplnení skutkových tvrdení, na ktoré boli vyzvané odvolacím súdom, kedy vyjadrenia žalobcu a žalovaného sa nestretli ani čo do dátumov úhrad, ani čo do uhradených súm. Podľa vyjadrenia žalovaného tento po 22.2.2019 uhradil žalobcovi sumu 165 eur (č.l. 225) v ôsmych splátkach a podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný uhradil sumu 977,76 eur v 44 splátkach (č.l. 220).

14. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, v ďalšom konaní ( ) súd prvej inštancie ustáli kedy a koľko žalovaný uhradil žalobcovi titulom splácania úveru poskytnutého mu na základe úverovej zmluvy č. 245636 z 21.9.2015 po zosplatnení úveru žalobcom a následne posúdi dôvodnosť všetkých uplatnených nárokov žalobcu, a to tak z hľadiska zmluvy, ako aj z hľadiska zákona, a opätovne o nich rozhodne. Svoje závery potom v novom rozhodnutí odôvodní spôsobom podľa . Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania ( ).

15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).