Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cbi-21-2013.pdf
PDF · 88.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cbi/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci žalobcu: E.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na H. Č.. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu JB invest s.r.o. v konkurze, so sídlom Rovinka 34, 900 41, IČO: 36 675 024, o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou v celkovej výške 41.994,91 EUR, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 7/D15, sa v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 6R/4/2012 voči úpadcovi JB invest s.r.o. v konkurze, so sídlom Rovinka 34, IČO: 36 675 024 považuje za nespornú, čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. II. Vo zvyšnej časti určenia pravosti pohľadávky čo do výšky a poradia sa žaloba zamieta. III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2013 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 41.994,91 EUR, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 7/D15, sa v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi JB invest s.r.o. v konkurze považuje za nespornú, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že si u pôvodného správcu úpadcu prihlásil súhrnnou prihláškou svoju nezabezpečenú pohľadávku vyplývajúcu zo mzdy a náhrady mzdy v celkovej výške 41.994,91 €. Správca pohľadávku poprel z dôvodu, že žalobca nebol nikdy evidovaný v personálnej a mzdovej evidencii úpadcu, potvrdenej vyjadrením aj Sociálnej poisťovne.
2. Žalobca s popretím pohľadávky nesúhlasil, nakoľko mal za to, že nie je rozhodné či žalobca bol evidovaný v internej evidencii úpadcu. Rovnako tak žalobca nemôže ovplyvniť, či štatutárny orgán úpadcu plnil svoju zákonnú povinnosť prihlásenia zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Prihlásenie žalobcu ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne je výhradne povinnosťou zamestnávateľa, pričom nesplnenie tejto povinnosti, nemôže byť na tiaž zamestnanca a táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na hmotnoprávnu existenciu nároku zamestnanca na vyplatenie mzdy alebo náhrady mzdy. Žalobca mal platne uzavretú pracovnú zmluvu, na základe ktorej aj plnil úlohy zadávané zamestnávateľom-úpadcom. Pri plnení týchto úloh okrem iného využíval aj mobilný telefón úpadcu a služobné motorové vozidlo zn. Opel Astra.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Na pojednávanie konané dňa 09.11.2020 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný, resp. jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, dôkazmi, ktoré označil žalobca: súhrnná prihláška pohľadávok, oznámenie o popretí pohľadávky, pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a úpadcom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:
6. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6R/4/2012 zo dňa 11.02.2013 zverejneného v OV č. 33/2013 dňa 15.02.2013 je zrejmé, že bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti JB invest s.r.o., so sídlom Rovinka 34, 900 41 Rovinka, IČO: 36 576 024, pričom za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Anna Bružeňáková, Jesenná 4, Bratislava. Následne súd uznesením zverejneným v OV č. 159/2013 dňa 19.08.2013 ustanovil do funkcie správcu úpadcu: Mgr. Peter Zvara, so sídlom kancelárie Obchodná 2, 811 06 Bratislava.
7. Vo veci ďalej nebolo sporné, pričom i zo súhrnnej prihlášky žalobcu zo dňa 28.03.2013 je zrejmé, že žalobca si prihlásil do konkurzného konania svoje pohľadávky v celkovej výške 41.994,91 €, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 7/D15. Žalovaný, ako vyplýva z oznámenia o popretí, poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v celom prihlásenom rozsahu z dôvodov, že žalobca nebol nikdy v personálnej a mzdovej evidencii spoločnosti dlžníka, potvrdené aj písomným vyjadrením Sociálnej poisťovne, odd. Vonkajšej kontroly, Bratislava.
8. Medzi stranami ostalo sporné, či popierací prejav správcu je dôvodný s poukazom na predložené doklady či už pri podaní prihlášky žalobcu, alebo v tomto konaní.
9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZKR“) Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
10. Podľa § 32 ods. 2 ZKR Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
11. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) ZKR Pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
12. Podľa § 32 ods. 9 ZKR Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
13. Podľa § 32 ods. 19 ZKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
14. Podľa § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
15. Podľa čl. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce účinného ku dňu uzavretia pracovného pomeru-01.01.2007 (ďalej len „Zákonník práce“) Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
16. Podľa § 18 Zákonníka práce Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
17. Podľa 42 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
18. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práca V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
19. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
20. Podľa 46 Zákonníka práce Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
21. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
22. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
23. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
24. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
25. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
26. Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
27. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 01.01.2007 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a úpadcom ako zamestnávateľom uzavretá platná pracovná zmluva, ktorá
obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 43 Zákonníka práce. Týmto dňom bol založený pracovný pomer v zmysle § 42 Zákonníka práce. Medzi stranami nebolo sporné a žalovaný ani nenamietal v popretí, že žalobca vykonával zamestnávateľom pridelenú prácu podľa pracovnej zmluvy v určenom čase a dodržiaval pracovnú disciplínu v zmysle § 47 Zákonníka práce. Žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by pracovný pomer skončil skôr v zmysle § 59 Zákonníka práce a žalobca tak nemal nárok na mzdu. S poukazom na uvedené, žalobcovi prináležala mzda v zmysle § 118 a 119 Zákonníka práce vo výške 30.000,-Sk, t.j. 995,82 € brutto tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Nakoľko úpadca nezaplatil žalobcovi v lehote podľa pracovnej zmluvy mzdu, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobca si preto oprávnene prihlásil i úroky z omeškania.
29. Zároveň súd uvádza, že správca síce bol povinný poprieť pohľadávku žalobcu, avšak v zhode s tvrdením žalobcu súd uvádza, že uvedený dôvod neevidencie žalobcu v personálnej a mzdovej evidencii nemôže ísť na ťarchu zamestnanca. Prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni je výhradne povinnosťou zamestnávateľa. Takýto dôvod nespochybňuje hmotnoprávny základ ani právneho dôvodu a ani vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky. Súd preto rozhodol, že pohľadávka žalobcu je nesporná čo do popretého právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
30. Vo zvyšnej časti určenia pravosti (nespornosti) pohľadávky čo do výšky a poradia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v tejto časti je pohľadávka žalobcu nesporne zistená správcom v konkurznom konaní, ktorý ju čo do výšky a poradia nepoprel. Rozsah popretia je zrejmý z doručeného oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 21.05.2013. Keďže veriteľ sa môže postupom v zmysle § 32 ods. 9 ZKR domáhať určenia iba popretej pohľadávky, žalobca v tejto časti žaloby nemá na jej určení naliehavý právny záujem (§137 písm. c) CSP).
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v 1 (v časti určenia právneho dôvodu a vymáhateľnosti) a neúspešný taktiež v 1 (v časti určenia výšky a poradia), súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky pro-cesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.