Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-34-2020.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa M. G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, štátny občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. T.. XXX, XXX XX V., štátna občianka SR a otca L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, o návrhu matky maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý M. G. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec L. M., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. G. M. v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Styk otca s maloletým M. G. M. sa n e u p r a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.10.2020 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého, ktorým sa domáhala toho, aby jej súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti, s tým, že by dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok a zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 400,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadala, aby súd styk otca s maloletým M. neupravoval. Svoj návrh zdôvodnila tým, že zo vzťahu s otcom maloletého sa narodil maloletý, pričom s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od narodenia syna. Od narodenia syna sa o neho stará výlučne ona a s výchovou dieťaťa jej pomáhajú rodičia a sestry. Otec o maloletého syna záujem nejaví, nenavštevuje ho, maloletý ho ani nepozná, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah a je to pre neho v podstate cudzí človek. Vzhľadom k tomu navrhla nateraz styk otca s maloletým dieťaťom neupravovať. Ona so synom žije u jej rodičov v rodinnom dome v Detve. V súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške cca 395,- € a rodinné prídavky na maloleté dieťa. Rodičom prispieva na domácnosť mesačne sumou 100,- € na bývanie.
Výdavky spojené s osobnou starostlivosťou o syna má mesačne 45,- € plienky, 100-150,- € strava, 15,- € drogéria a 30,- € oblečenie. Podľa jej vedomostí z rozprávania otca maloletého by otec maloletého sa t.č. mal zdržiavať v Nemecku, avšak jeho presnú adresu nepozná a mal by tam byť aj zamestnaný a mať príjem vo výške cca 1.500,- € mesačne. Predtým na výživu maloletého jej prispieval sumou 400,- € mesačne.
2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 09.11.2020, na ktoré sa dostavila navrhovateľka - matka maloletého, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p.. Na pojednávanie sa dostavil aj kolízny opatrovník maloletého, pričom aj tento mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého.
3. Na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, oboznámil sa s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rodný list maloletého z č.l.2, správu Mesta Zvolen z č.l.30, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.34, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.34, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.38, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen z č.l.42, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.45, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.48, správu z prešetrenia rodinných pomerov z č.l.56, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva z č.l.59, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu zo dňa 28.11.2018 súd okrem iného zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXXX je zapísané narodenie dieťaťa M. G. M., dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto narodenia J., pričom ako otec je zapísaný L. M., nar. XX.XX.XXXX a ako matka A. V., nar. XX.XX.XXXX. Z správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 15.10.2020 súd okrem iného zistil, že otec maloletého v súčasnosti nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, pričom posledná registrácia bola v júni 2020 a dotyčný nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, odd. služieb pre občana zo dňa 15.10.2020 súd okrem iného zistil, že otec maloletého nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná doba evidencie bola od 01.05. do 07.06.2020, následne bol vyradený na základe vzniku pracovného pomeru u zamestnávateľa altnuo, s.r.o. od 08.06.2020. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 14.10.2020 súd okrem iného zistil, že otec maloletého nie je evidovaný ako daňový subjekt v registri daňových subjektov, a teda nie je a ani nebol registrovaný na dani z príjmov fyzickej osoby. Dotyčný nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 15.10.2020 súd okrem iného zistil, že otec maloletého nie je poberateľom štátnych a sociálnych dávok. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 22.10.2020 súd okrem iného zistil, že v čase šetrenia rodinných pomerov sa otec maloletého na adrese trvalého pobytu nenachádzal, pričom obyvatelia vchodu im uviedli, že nevedia o koho sa jedná a nepoznajú ho. Tiež sa na danej adrese nenachádzal zvonček s menom otca maloletého. Na základe toho nemali mu kde nechať predvolanie a z týchto dôvodov nebolo možné prešetriť rodinné pomery dotyčného. Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 29.10.2020 súd zistil, že matka maloletého poberá rodičovský príspevok od júla 2019 vo výške 370,- € do trvania podmienok. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 23.10.2020 súd okrem iného zistil, že matka maloletého spoločne so synom žijú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov a tiež sa v tejto domácnosti zdržuje aj jej sestra. V dome majú k dispozícii kuchyňu, obývaciu izbu, jedáleň, spálňu starých rodičov, hosťovskú izbu a na prízemí domu obývaciu izbu, hygienické zariadenia a 3 detské izby na poschodí. Matka maloletého spolu so synom majú pre svoje potreby vybavenú 1 detskú izbu. Majú lôžko k nočnému odpočinku, priestor pre uloženie osobných vecí a hračiek. Na základe zistených skutočností konštatovali, že matka má v domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky potrebné pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Matka maloletého má príjem z rodičovského príspevku v sume 370,- € a prídavky na maloletého vo výške 24,95 €. Na bývanie a stravu prispieva rodičom mesačne sumou 100,- €. Uviedla tiež, že nemá splátky pôžičiek, ani neplatí poistenie, mesačne hradí len telefón v sume 30,- €. Maloletý zatiaľ predškolské zariadenie nenavštevuje. K návrhu matka maloletého uviedla, že na ňom trvá, s tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2020. Predtým od novembra 2019 do júna 2020 spolu bývali v Bratislave. Matka maloletého
uviedla, že už nevidí žiadnu možnosť obnoviť spolužitie s otcom maloletého. Tento pracuje v zahraničí a na Slovensko chodí veľmi málo. So synom nemá pravidelný kontakt, naposledy sa stretli v júni 2020. Od toho času je kontakt otca so synom len telefonicky. Matka maloletého uviedla, že otec maloletého má predstavu, že ona aj s maloletým prídu za ním do Nemecka, avšak túto možnosť ona odmieta - cestovanie do zahraničia vzhľadom na súčasnú situáciu. Z výsluchu matky maloletého na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržala skutočností uvedených v podanom návrhu a nad rámec toho k veci uviedla, že v podstate problém vznikol, keď sa rozišli, začal sa jej vyhrážať, že jej zoberie dieťa a udá ju na polícii. Na otázku súdu uviedla, že v spoločnej domácnosti žili od novembra 2019 do júna 2020 v Bratislave a keď následne on prišiel o prácu, tak sa ona vrátila k rodičom. Na doplňujúcu otázku súdu navrhovateľka uviedla, že otec dieťaťa platil výživné do septembra 2020, v septembri už nezaplatil, dovtedy prispieval sumou tých 400,- €. Vtedy s tým nemal problém, mal robotu a v septembri, keď už skončil s prácou, tak chcel, aby mu vrátila všetky peniaze. Následne potom, keď sa rozišli a pohádali a keď sa jej začal vyhrážať, tak si ju aj zablokoval na sociálnych sieťach. Z tohto dôvodu ona v súčasnosti preto nevie ani adresu, kde v Nemecku žije, ani to, či má prácu alebo koľko zarába. S poukazom na tieto skutočnosti uviedla, že by súhlasila za týchto podmienok aj s minimálnym výživným, keďže jej ide hlavne o to, aby mala zvereného syna do starostlivosti, pretože sa obáva toho, že by jej dieťa mohol zobrať tak, ako sa jej vyhrážal. Na otázku súdu uviedla, že od podania návrhu zatiaľ otec maloletého neprejavil žiadnu snahu o kontakt resp. styk s dieťaťom. Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podanej správy zo šetrenia rodinných pomerov, pričom majú za to, že návrh matky je dôvodný, pokiaľ ide o zverenie do jej starostlivosti. Čo sa týka výživného, podľa ich názoru pokiaľ bol otec schopný plniť si do septembra tohto roku vyživovaciu povinnosť vo výške 400,- €, bol by schopný si ju plniť aj naďalej v tejto výške a nie vo výške minimálneho výživného, ako to navrhla na pojednávaní matka maloletého, keďže mali za to, že veku a potrebám dieťaťa by zodpovedalo výživné aspoň vo výške 100,- € mesačne. Na záver uviedli, že nakoľko matka chce prioritne riešiť otázku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, tak by súhlasili s výškou minimálneho výživného, pričom pokiaľ by matka následne zistila nejaké ďalšie informácie ohľadne príjmových pomerov otca maloletého dieťaťa, bude mať možnosť riešiť opätovne záležitosť prostredníctvom súdu. Na okraj súd konštatuje, že po pojednávaní, a teda i po vyhlásení rozsudku v súdenej veci bolo dodatočne na tunajší súd dňa 10.11.2020 doručené potvrdenie o výške čistého príjmu otca maloletého za obdobie od 08.06. do 16.06.2020 od firmy altnuo s.r.o., IČO: 45330581, s tým, že čistá mzda otca maloletého za toto obdobie bola 159,84 €.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 2 písm. c) zákona č.601/2003 Z.z. o životnom minime v znení účinnom od 01.07.2020, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 98,08 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletého, s tým, že v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého do osobnej starostlivosti rodičov, súd maloletého zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď jednak ohľadne starostlivosti matky o maloletého neboli zistené ani kolíznym opatrovníkom pri šetrení žiadne nedostatky a otec maloletého sa k návrhu nevyjadril, keďže tento sa dlhodobo na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR nezdržuje a adresu jeho aktuálneho pobytu prípadne aj v zahraničí, či akýkoľvek kontakt na neho sa nepodarilo zistiť ani dopytom na jeho rodičov, a teda súd nemal preukázané, že by otec maloletého namietal ohľadne zverenia maloletého matke, resp. že by tohto mal záujem zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd vychádzal z toho, že nebol aktuálne zistený žiaden príjem otca, či už zo závislej činnosti alebo z podnikania, avšak samozrejme v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, čo v súčasnosti od 01.07.2020 predstavuje sumu 29,42 € mesačne, ktorú je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na výšku svojich príjmov. Matka maloletého pôvodne v návrhu žiadala určiť výživné vo výške 400,- € mesačne, keď údajne v tejto výške mal otec maloletého prispievať na jeho výživu do mesiaca september 2020, avšak sama matka maloletého v priebehu konania, konkrétne na pojednávaní vytýčenom v tejto veci uviedla, že prioritne má záujem riešiť otázku zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, vzhľadom na prípadný možný konflikt ohľadne maloletého s otcom maloletého. S poukazom na tieto skutočnosti súd v prevyšujúcej časti ohľadne výšky vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému nad rámec zákonnej minimálnej výšky výživného návrh zamietol, hoci súdu je zrejmé, že výdavky na výživu maloletého sú vyššie a tomu by zodpovedalo aj výživné vo vyššej výške, avšak súd vychádzal z aktuálneho stavu zisteného v konaní, čiže pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu v minimálnej zákonnej výške vychádzal súd z predpokladu, že otec maloletého v súčasnosti nemá žiaden príjem, s tým, že pokiaľ by v budúcnosti bolo preukázané, že v skutočnosti sú príjmové pomery otca iné, má matka maloletého možnosť kedykoľvek, pokiaľ sa s otcom maloletého dieťaťa nedohodne na zvýšenom výživnom, riešiť túto otázku prípadne aj opätovne súdnou cestou. Rovnako tak bude mať túto možnosť aj v prípade, že k zmene pomerov dôjde na strane maloletého ako oprávneného, napríklad v prípade zvýšených výdavkov na maloletého. Na tento čas súd vychádzal z vyjadrenia samotnej matky maloletého, že v súčasnosti je schopná z vlastných príjmov resp. za pomoci členov svojej rodiny pokrývať materiálne potreby syna. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým synom, tento súd, vzhľadom na postoj matky maloletého, ako i otca maloletého, u ktorého tiež nemal preukázaný záujem na úpravu styku s maloletým súdnym rozhodnutím, neupravoval súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..