Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-50-2020.pdf
PDF · 115.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: F.. N. W., J.. X.X.XXXX, G. H. XX, XXX XX H.-K., právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému: F.. Y. J., J.. XX.X.XXXX, N. XXXX/X, XXX XX N. J. I., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Romana Škerlíka, advokáta so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 4000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 2 000,00 Eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 000,00 Eur od 19.6.2020 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.000,- eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 26. 4. 2019 poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.000,- eur a dňa 15. 8. 2019 ďalšiu pôžičku vo výške 2.000,- eur. Nakoľko žalovaný k vráteniu požičaných peňazí nepristúpil, v zmysle ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka dňa 11. 6. 2020 vyzval žalobcu na vrátenie požičanej sumy vo výške 4.000,- eur a to v lehote do 18. 6. 2020. Žalovaný prevzal predmetnú výzvu dňa 15. 6. 2020, avšak k vráteniu peňazí nepristúpil, preto sa žalobca domáha vrátenia pôžičky aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa 19. 6. 2020, odkedy je žalovaný v omeškaní s vrátením požičanej sumy.
3. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu výpis z účtu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, ktorým preukazuje, že bola zrealizovaná platba vo výške 2.000,- eur na účet príjemcu - Y. J. s dátumom 15. 8. 2019, kde pri popise transakcie je uvedený platobný príkaz na úhradu a poznámka pre príjemcu „Pôžička (2) 2019“ a ďalší výpis z účtu, podľa ktorého bola poukázaná suma 2.000,- eur Y. J. s poznámkou pre príjemcu - „2. Q. 2019“ s dátumom splatnosti 26. 4. 2019. Ďalej predložil súdu výzvu na zaplatenie peňažnej pohľadávky zo dňa 11. 6. 2020 adresovanú žalovanému s priloženou doručenkou preukazujúcou prevzatie výzvy dňa 15. 6. 2020.
4. Upomínací súd vydal dňa 15. 7. 2020 v konaní pod sp. zn. 30Up/135/2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a žalobu navrhuje zamietnuť. Namietal, že medzi ním a žalobcom nikdy nevznikol žiadny právny vzťah z pôžičky. V skutočnosti bol žalovaný zamestnancom obchodnej
spoločnosti TwinStav, s.r.o., IČO: 36 683 027 a predmetné platby predstavovali vyplatené odmeny žalovaného ako zamestnanca. Žalobca je spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti TwinStav, s.r.o., čo žalovaný preukazuje predkladaným výpisom z Obchodného registra. Žalovanému vznikol pracovný pomer v uvedenej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2018 s dňom nástupu do práce 28.05.2018. Pracovný pomer žalovaného skončil k 31.05.2020 na základe dohody o skončení pracovného pomeru.
5. V rokoch 2018 a 2019 bolo obvyklou praxou zamestnávateľa vyplácanie odmien zamestnancov z účtu žalobcu. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný súdu predložil výpisy z účtu k platbám zo dňa 14.09.2018 v sume 1.800,- Eur a zo dňa 07.02.2019 v sume 3.000,- Eur. Platby zo dňa 26.04.2019 a 15.08.2019, označené v žalobe, tak v skutočnosti predstavujú vyplatené odmeny z pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca, nie pôžičku. Ďalej uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o vzniku právneho vzťahu z pôžičky nepreukázal, nie sú toho dôkazom ani predkladané výpisy z účtu. Na výpise z účtu k platbe zo dňa 26.04.2019 sa nikde neuvádza, že by táto platba mala predstavovať pôžičku. Ako poznámka k platbe resp. poznámka pre príjemcu je uvedené „2.Q.2019“, z čoho nemožno nijakým logickým postupom vyvodiť, že by táto platba bola platbou pôžičky. Naopak, takéto označenie platby potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že ide o vyplatenie odmeny žalovaného súvisiacej s druhým kvartálom roku 2019 a žalovaný na tento nárok uvedenú platbu aj započítal. Pokiaľ ide o platbu zo dňa 15.08.2019, na tejto sa síce uvádza ako poznámka k platbe „pôžička (2) 2019“, avšak nutné zdôrazniť, že takýto popis transakcie vykonal žalobca sám, bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného. Nakoľko sa žalovaný nikdy nedohodol so žalobcom na pôžičke, nemožno túto platbu považovať za pôžičku, ale aj táto platba predstavuje odmenu vyplatenú žalovanému ako zamestnancovi a takto ju aj žalovaný započítal.
6. Žalovaný zároveň dal do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že k vyhláseniu splatnosti údajnej pôžičky žalobca pristúpil až po skončení pracovného pomeru žalovaného v obchodnej spoločnosti žalobcu. Pracovný pomer žalovaného skončil dohodou k 31.05.2020 a hneď nasledujúci kalendárny mesiac, t. j. v júni 2020, sa žalobca domáhal vrátenia údajnej pôžičky. Pritom ide o platby vykonané ešte 26.04.2019 resp. 15.08.2019, teda viac ako rok predtým. Táto skutočnosť potvrdzuje, že platby zo dňa 26.04.2019 a 15.08.2019 boli v skutočnosti vyplatenými odmenami žalovaného a takto aj boli žalobcom akceptované. Až po tom, čo žalovaný skončil pracovný pomer v obchodnej spoločnosti žalobcu (31.05.2020), začal žalobca odrazu predmetné platby označovať ako údajnú pôžičku a domáhať sa jej zaplatenia. Pritom prinajmenšom pri platbe zo dňa 26.04.2019 sa pri danej platbe vôbec neuvádza žiaden údaj o pôžičke, ale sa uvádza ako poznámka pre príjemcu „2.Q.2019“.
7. V závere odôvodnenia žalovaný uviedol, že konanie žalobcu považuje za účelové. Poprel, žeby sa so žalobcom niekedy dohodol na pôžičke. Zotrvával na tvrdení, že platby uvádzané žalobcom boli v skutočnosti vyplatenými odmenami z pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca pomeru žalovaného ako zamestnanca. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania.
8. Spolu s odporom predložil súdu dôkazné listiny, a to výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I firmy TwinStav, s. r. o., pracovnú zmluvu uzavretú medzi ním a menovanou firmou dňa 25. 5. 2018, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 2. 2020 a výpis z účtu k platbám realizovaným F.. N. W. z jeho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni vo výške 1.800,- eur dňa 14. 9. 2018 a vo výške 3.000,- eur zo dňa 7. 2. 2019.
9. Žalobca v replike k odporu uviedol, že dôvody v ňom uvádzané postrádajú oporu v skutkovom stave. Tvrdenie žalovaného, že mu zo strany žalobcu nebola poskytnutá žiadna pôžička je nepravdivé a vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný v mesiaci apríl 2019 požiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky na účely vykonania stavebných úprav rodinného domu na ulici P.Š.H. W.Á.J. XX I. N.Š.N. J. I., ktorého vlastníkom podľa tvrdenia žalovaného bola jeho manželka. Žalobcom poskytnutá pôžička žalovanému v sume 2000,00 € mala byť jednorazová a postačujúca na pokrytie nákladov žalovaného na vykonanie stavebných úprav. Pôžičku v sume 2000,00 € poskytol žalobca žalovanému dňa 26.4.2019 zo svojho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č.ú. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou na prevodnom príkaze „2.Q.2019“, ktorá znamená obdobie poskytnutia
pôžičky v druhom kvartáli roku 2019. Nakoľko žalovaný požiadal žalobcu o ďalšiu pôžičku na pokrytie ďalších nákladov spojených so stavebnými úpravami v rovnakej sume, žalobca poskytol žalovanému dňa 15.8.2019 ďalšiu pôžičku v sume 2000,00 € zo svojho osobného účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod č.ú. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, avšak už s poznámkou na prevodnom príkaze „pôžička (2) 2019“, ktorá znamená, že sa jedná o v poradí druhú pôžičku poskytnutú žalovanému v roku 2019.
10. Tvrdenie žalovaného, že žalobca od neho nežiadal vrátenie poskytnutých pôžičiek sa nezakladá na pravde. Vrátenie pôžičiek žalovaný prisľúbil žalobcovi do konca roka 2019 z prostriedkov úveru, ktorého čerpanie si vybavoval. Nakoľko úver žalovanému banka podľa jeho tvrdenia neposkytla, uviedol, že požiada o poskytnutie úveru v inej banke a zo získaných prostriedkov pôžičky vráti v lehote do konca januára 2020. Poskytnuté pôžičky žalovaný žalobcovi v sľúbenom termíne nevrátil. Ako prejav ochoty splatiť pôžičky žalovaný žalobcovi v aplikácii v mobilnom telefóne ukázal, že úver mu síce poskytnutý nebol, avšak má povolené prečerpanie na svojom účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške viac ako 20000,00 €, z čoho pôžičky žalobcovi splatí, čo však neurobil.
11. Žalobca sa snažil vec vyriešiť mimosúdne, ponechal žalovanému dostatočný časový priestor na vrátenie požičanej sumy, avšak z dôvodu neochoty žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnuté pôžičky, uplatnil svoj nárok v súdnom konaní. Obrana žalovaného, že poskytnuté pôžičky spolu v sume 4000,00 € predstavujú údajné odmeny z pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca zamestnaného u tretieho subjektu je čisto špekulatívna a zjavne účelová. Prevody zo dňa 14.9.2018 a 7.2.2019 s prejednávanou vecou nijako nesúvisia. Pokiaľ si žalovaný spája poznámku „2.Q.2019“ na prevodnom príkaze zo dňa 26.4.2019 s odmenou za druhý kvartál 2019, logicky sa s poukazom na dátum prevodu nemohlo jednať o odmenu za druhý kvartál končiaci posledným dňom v mesiaci jún 2019. S poukazom na vyššie uvedené má zato, že žalovaného produkované skutočnosti v odpore sú zjavne účelové, a preto zotrval na podanej žalobe a v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol pokračovať v spore na miestne príslušnom súde.
12. Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní na návrh žalobcu predložil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Spišská Nová Ves.
13. Žalovaný v duplike zotrvával na svojom stanovisku uvedenom v odpore. Dodal, že tvrdenia žalobcu o tom, za akých okolností malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky, sú nepravdivé a účelové. Trval na tvrdení, že predmetné platby predstavujú vyplatené odmeny. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke. V žiadnom prípade takými dôkazmi nie sú ani žalobcom predložené výpisy z účtu zo dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019. Dodal, že je nelogické, prečo žalobca prvú platbu označil ako „2.Q.2019“ a druhú potom označil ako „Pôžičku“. Vysvetlenie žalobcu je tak neuveriteľné, účelové, ktorému nemožno uveriť. Tvrdenie žalobcu označil za „prekrúcanie“. Zotrvával na svojom stanovisku, že od žalobcu nežiadal žiadnu pôžičku, len prevzal od neho vyplatené odmeny.
14. Predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, a to výpisy transakcii preukazujúce vyplatenie mzdy od spoločnosti TwinStav, s. r. o. za mesiace od júna 2018 do júna 2020. Ďalej uviedol, že žalobca hodnoverne nevysvetlil ani platby zo dňa 14.09.2018 a 07.02.2019, ktorými taktiež vyplatil žalobcovi odmeny, ku ktorým platbám žalobca uvádza, že s predmetom sporu nesúvisia. Žalovaný má však zato, že v skutočnosti tieto platby majú priamy súvis s týmto konaním, keďže preukazujú, že žalobca zasielal žalovanému odmeny zo svojho osobného účtu. Dodal, že v rokoch 2018 a 2019 bolo obvyklou praxou zamestnávateľa vyplácanie odmien zamestnancov z účtu žalobcu. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca navrhol vypočuť svedkov F.. Y. H. M. F.. S. Š., ktorí boli taktiež zamestnancami spoločnosti TwinStav, s.r.o.
15. Uviedol, že z ním predložených listinných dôkazov - výpisu transakcií - vyplatenej mzdy od spoločnosti TwinStav, s.r.o. je zrejmé, že platby uvádzané žalobcom, a rovnako tak aj platby uvádzané žalovaným, majú časový súvis s vyplatenou mzdou. Výnimku predstavuje platba zo dňa 26.04.2019, ktorú ako žalovaný vyššie uvádza, žiadal žalovaný vyplatiť vopred, čo žalobca v súčasnosti prekrúca tak, že ho žalovaný žiadal o poskytnutie pôžičky.
16. Žalobca taktiež hodnoverne nevysvetlil dôvod, prečo pristúpil k vyhláseniu splatnosti údajnej pôžičky až po skončení pracovného pomeru žalovaného v obchodnej spoločnosti žalobcu. Pracovný pomer
žalovaného skončil dohodou k 31.05.2020 a hneď nasledujúci kalendárny mesiac, t. j. v júni 2020, sa žalobca domáhal vrátenia údajnej pôžičky. Tvrdenia žalobcu o tom, že mu mal žalovaný prisľúbiť vrátenie pôžičky do konca roka 2019 a následne do konca januára 2020, žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, rovnako nepreukázal ani ďalšie tvrdenia o tom, ako mu mal žalovaný sľubovať vrátenie pôžičky.
17. Špekulatívnosť tvrdení žalobcu preukazuje aj rozpor jeho tvrdení o splatnosti údajnej pôžičky. V žalobe žalobca neuviedol žiadne prísľuby zo strany žalovaného na vrátenie pôžičky do konca roka 2019.
18. Zo žaloby vyplýva, že čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý a splatnosť pôžičky mala nastať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. po tom čo bol žalovaný vyzvaný na jej vrátenie právnym zástupcom žalobcu. Následne žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že mu mal žalovaný prisľúbiť vrátenie pôžičky do konca roka 2019. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcu v žalobe a terajšie tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení sa navzájom vylučujú. Žalobca raz tvrdí, že splatnosť pôžičky dohodnutá nebola a nastala podľa § 563 Občianskeho zákonníka po doručení výzvy právneho zástupcu a inokedy tvrdí, že pôžičku prisľúbil žalovaný vrátiť do konca roka 2019 a popisuje úkony, ktoré žalovaný údajne vykonal na preukázanie vôle splatiť pôžičku. Ak splatnosť pôžičky nebola dohodnutá (čo tvrdí žalobca v žalobe a takto si žalobca aj uplatnil úrok z omeškania), potom logicky nemohol žalovaný prisľúbiť vrátenie pôžičky skôr, než by bol na jej vrátenie vyzvaný. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú špekulatívne a účelové. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovi neprisľúbil žiadne vrátenie pôžičky, nakoľko mu žiadna pôžička poskytnutá nebola.
19. Žalobca, aj keď nebol na to súdom vyzvaný, písomne reagoval na skutočnosti uvádzané žalovaným v duplike. Poukázal na v tomto konaní nespornú skutočnosť v zmysle ustanovení § 151 ods. 1 C.s.p., ktorou je že žalovaný od žalobcu prijal plnenie v celkovej sume 4.000,- eur, čo ani sám žalovaný nepopiera. Rozporuje právny dôvod prijatých plnení kategoricky, a to bez toho, aby ich relevantným spôsobom vyvrátil. Žalovaný opakovane uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne a ich poskytnutie preukazujú výpisy z účtu zo dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019. Odôvodnil, že v druhej pôžičke bola uvedená poznámka „v poradí 2. pôžička“ z toho dôvodu, že spočiatku žalovanému na stavebné úpravy mala postačovať jednorazová suma 2.000,- eur a až druhýkrát žiadal o ďalšiu pôžičku, preto sa jednalo v poradí o druhú pôžičku. Navyše žalovaný až do podania odporu nenamietal voči tejto poznámke na výpise zo dňa 15. 8. 2019 nič. Až neskôr účelovo s touto námietkou sa obraňuje. Tvrdenie, že sa malo jednať o vyplatenie odmeny za 2. kvartál 2019, je nepravdivé a zo strany žalovaného žiadnymi dôkazmi nepreukázané. K námietkam, prečo žalobca žiadal vrátenie pôžičiek až po rozviazaní pracovného pomeru uviedol opakovane, že snažil sa s ním vec vyriešiť mimosúdne a ponechal mu nadštandardný časový priestor na vrátenie pôžičiek. V závere žalobca odmietol názor žalovaného o údajnej špekulácii jeho tvrdení. Navrhol žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchmi svedkov vylúčiť ako nadbytočný.
20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9. 11. 2020, na ktorom boli osobne prítomní žalobca aj žalovaný a ich právni zástupcovia.
21. Z výpovede žalobcu súd zistil, že tento naďalej zotrvával na podanej žalobe. Svoje písomné vyjadrenia doplnil o tvrdenie, že žalovaný ho mal požiadať o pôžičku na dostavanie rodinného domu, pričom išlo o dôverné rozhovory, bez prítomnosti svedkov v priestoroch jeho firmy. Bolo to v čase, keď žalovanému zomrel svokor, takže mu v rámci dobrých vzťahov peniaze požičal. V žiadnom prípade nemalo ísť o vyplácanie odmien z jeho osobného účtu, nakoľko tieto firma vyplácala z firemného účtu, pričom v roku 2019 zamestnanci dostávali odmeny trikrát v roku. Ich základný plat vtedy činil 1.500,- eur. Do roka im firma vyplatila spolu asi odmeny vo výške 13.000,- eur. Nemohlo sa teda jednať o sumu 2.000,- eur. Na pojednávaní predložil súdu ďalší písomný dôkaz, a to dodatok k zmluve o poskytovaní a používaní elektronických služieb k osobnému účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a. s., ktorým preukázal, že sporné platby boli realizované z jeho osobného, a nie z firemného účtu a prehľad aktív a pasív, ktoré mal ku dňu 12. 2. 2020 voči jeho osobe aj voči firme žalovaný, ktorý bol vypísaný na štvorčekovom papieri firmy TwinStav, s. r. o. a ktorý doklad bol podpísaný žalovaným. Na uvedenom tlačive sú okrem iných poznámok aj uvedené dlhy - dvakrát pôžička po 2.000,- eur, 1.750,- eur - materiál a 200,- eur - hokej. K uvedenému dokladu zo dňa 12. 2. 2020 vypovedal, že nakoľko žalovaný mu požičané peniaze nevracal, pristúpil k spísaniu tohto dokladu, ktorý vlastnoručne vypísal na základe žalobcom uvedených údajov žalovaný a aj ho vlastnoručne podpísal. Na otázku, prečo pri prvej platbe neuviedol údaj, alebo názov „Pôžička“, vypovedal, že nepovažoval to vtedy za podstatné a pokiaľ tam uviedol údaj
„2.Q.2019“, chcel tým vyjadriť obdobie, v ktorom boli peniaze odvádzané na účet žalovaného. Dodal, že splatnosť pôžičky bola so žalovaným ústne dohodnutá do konca roka 2019. Žalovanému dôveroval, boli v priateľskom vzťahu, preto nepožadoval od neho ani úroky požičaných peňazí.
22. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol tak, ako už opakovane uvádzal v odpore a v jeho písomných vyjadreniach, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrel a ústne sa s ním nebavil o peniazoch, ktoré potreboval na dostavbu domu. Vypovedal, že keď pracoval vo firme TwinStav, s. r. o., mzda mu bola vyplácaná z firemného účtu a časť odmien z osobného účtu žalobcu. Takto mu boli vyplatené odmeny dvakrát, a potom ešte dostal 2x po 2.000,- eur, ktorých sa žalobca teraz domáha titulom vrátenia pôžičky. On však tvrdí, že sú to odmeny. Potvrdil, že podpísal, aj on sám vypisoval dňa 12. 2. 2020 doklad, kde on vlastnoručne uviedol, že má dlh 2x po 2.000,- eur. K tomu uviedol, že napísal to na pokyn žalobcu. Tam uvádzané údaje sa však týkajú firemných vecí. Žalobcovi vtedy po spísaní tohto dokladu vyplatil sumu 1.750,- eur v hotovosti, nakoľko si vo firme zakúpil materiál. Suma 200,- eur bola cena za lístky na hokej, ktoré ale mala preplatiť firma. Túto sumu nevrátil a nevrátil ani tam uvádzané pôžičky 2x po 2.000,- eur, teda spolu sumu 4.000,- eur.
23. Právni zástupcovia v záverečných prejavoch opakovanie uviedli dôvody na potvrdenie a zamietnutie žaloby tak, ako sa vyjadrili vo vzájomných písomných stanoviskách. 24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
26. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
27. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že poukázal na účet žalovaného dňa 15. 8. 2019 sumu 2.000,- eur a dňa 26. 4. 2019 ďalšiu sumu vo výške 2.000,- eur. Žalovaný prijatie týchto oboch súm od žalobcu nepopieral. Sporný bol právny dôvod prijatých plnení, preto za týmto účelom súd v konaní vykonal dokazovanie.
28. Z výpovedí strán sporu, z predložených dôkazných listín, predovšetkým z výpisu z osobného účtu žalobcu z vyššie uvedených dátumov súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke. Relevantným dôkazom poskytnutia pôžičky vo výške 2.000,- eur je výpis z osobného účtu žalobcu preukazujúci transakciu, ktorá bola prevedená platobným príkazom dňa 15. 8. 2019 z účtu žalobcu a kde bola uvedená poznámka pre príjemcu „Pôžička (2) 2019“. Súd z tohto dôkazu a z výpovede žalobcu vzal za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku v tam uvedenej sume 2.000,- eur. Z dokazovania bolo zistené, že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu bola uzavretá ústne. Tak isto mala byť ústne dohodnutá aj doba splatnosti pôžičky s dátumom koniec roka 2019. Nakoľko pri ústnom uzatváraní pôžičky neboli prítomní žiadni svedkovia, súd vychádzal z tvrdenia žalobcu a z dôkaznej listiny ním predloženej a v tejto časti, teda v časti o vrátenie sumy 2.000,- eur, žalobe vyhovel.
29. Ďalším relevantným dôkazom, z ktorého súd pri rozhodovaní v tomto spore vychádzal, bol samotným žalovaným vypísaný a podpísaný písomný doklad na firemnom tlačive zo dňa 12. 2. 2020, na ktorom je zrozumiteľne napísané, že žalovaný má voči žalobcovi dlh 2x po 2.000,- eur. Súd podporne vychádzajúc aj z tohto písomného dôkazu v tomto konaní uveril žalobcovi, že k ústnej zmluve o pôžičke medzi stranami sporu skutočne došlo. Súd hodnotí výpoveď žalovaného, že napísal vyššie uvedený údaj s názvom „Pôžička“, nakoľko mu to mal nadiktovať žalobca, v danom prípade len ako účelovú a tendenčnú pre právne zhodnotenie daného prípadu. Obrana žalovaného, v ktorej tento uvádza, že sumy 2.000,- eur, ktoré mu boli prevedené z osobného účtu žalobcu dňa 26. 4. 2019 a 15. 8. 2019 mali byť odmenami za vykonanú prácu žalovaného vo firme TwinStav, s. r. o., nebola v konaní žalovaným žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázaná. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný predložil súdu výpisy z osobného účtu žalobcu zo dňa 14. 9. 2018, kedy žalobca na účet žalovaného previedol sumu 1.800,- eur a zo dňa
7. 2. 2019, kedy previedol sumu 3.000,- eur, kde tieto transakcie boli popísané ako bezhotovostný vklad bez uvedenia nejakej konkrétnej poznámky, o aké platby sa má jednať. Tieto dôkazy v žiadnom prípade nepresvedčili súd o tvrdení žalovaného, že aj platby realizované v apríli a v auguste 2019 mali byť obdobnými platbami, teda odmenami za výkon jeho práce. Navyše z výpovedí strán sporu vôbec nevyplýva, prečo by mal žalovaný žiadať vrátenie odmien od žalobcu, a to práve odmien za rok 2019. Celá obrana žalovaného je nelogická. Súd ju hodnotil pre daný prípad len ako tendenčnú a účelovú. Pri tomto hodnotení sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu, že platby realizované v dňoch 14. 9. 2018 a 7. 2. 2019 nemajú súvis s prejednávanou vecou a v žiadnom prípade nepreukazujú, žeby platba s označením „Pôžička“ realizovaná dňa 15. 8. 2019 mala byť odmenami za prácu žalovaného vo firme TwinStav, s. r. o.
30. Čo sa týka zvyšnej časti žalobného návrhu, a to ďalšej sumy 2.000,- eur, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému dňa 26. 4. 2019, súd vychádzal z písomného dôkazu predloženého žalobcom, z ktorého vyplýva, že peniaze, ktoré boli prevedené na účet žalovaného v uvedenom dátume, boli prevádzané s poznámkou pre príjemcu: „2.Q.2019“, z ktorej skratky vyplýva, že sa malo jednať o 2. kvartál 2019. Z uvedeného písomného dôkazu nie je zrejmé a nemožno dedukovať, o akú transakciu sa jednalo, resp. nie je zrejmé a nemožno dedukovať, že aj táto transakcia bola pôžičkou, ktorú poskytol žalobca z osobného účtu pre súkromné účely žalovaného. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie zvyšnej sumy 2.000,- eur s prísl. zamietol ako nedôvodnú.
31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
32. Čo sa týka doby splatnosti pôžičky, súd tak, ako uveril žalobcovi, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, z jednotlivých časových postupností udalostí, ktoré sa medzi stranami sporu v roku 2019 až 2020 odohrali, súd uveril žalobcovi aj tvrdenie o dobe splatnosti pôžičky s dátumom do konca roku 2019. Pokiaľ žalovaný toto tvrdenie poprel, postupoval tak hlavne z toho dôvodu, že popieral samotné uzavretie zmluvy o pôžičke. Na druhej strane uvádzal, že pokiaľ pôžička mala byť uzavretá, nemala byť dohodnutá doba splatnosti a žalobca o vrátenie peňazí mal začať žiadať až potom, keď s ním rozviazal pracovný pomer, čím opakovane tvrdil, že mal žiadať od neho vrátenie odmien. Tvrdenie žalovaného je vzhľadom na uvádzané skutočnosti nelogické, nakoľko práve tvrdenia použité v jeho obrane vysvetľujú, prečo žalobca žiadal vrátenie pôžičky až v roku 2020 logicky, lebo žalovaný už od mája 2020 uňho nepracoval a peniaze mu do konca roku 2019 nevrátil. Takže aj tieto súvislosti vysvetľujú, prečo sa žalovaný musel domáhať vrátenia pôžičky súdnou cestou. Následne právny zástupca správne a v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka vyzval písomne dňa 11. 6. 2020 žalovaného k zaplateniu peňažnej pohľadávky, čím dodržal zákonný postup vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Nakoľko žalovaný k vráteniu peňazí do konca roku 2019, ale ani v ďalšej žalobcom konkludentne poskytnutej lehote nepristúpil, tento ho prostredníctvom právneho zástupcu dňa 11. 6. 2020 písomne vyzval na vrátenie pôžičky, resp. na zaplatenie peňažnej pohľadávky najneskôr do 18. 6. 2020. Nakoľko žalovaný k vráteniu pôžičky do tohto dátumu nepristúpil, súd priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty v písomnej výzve, teda odo dňa 19. 6. 2020.
36. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Ku dňu 19. 6. 2020 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 0,00 %, teda súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 %.
37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.000,- eur, bol úspešný čo do sumy 2.000,- eur, v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie 2.000, -eur bol neúspešný. Pomer úspechu a neúspechu je u oboch strán sporu rovnaký (50 % ku 50 %), preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.