Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: XO corp. s. r. o., so sídlom Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 424 285, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179105 zo dňa 15. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 13.09.2018. O výsledku daňovej kontroly Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane vyhotovil Protokol č. 102008021/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený žalobcovi dňa 23.08.2019. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril podaním zo dňa 11.09.2019, doručeným správcovi dane dňa 12.09.2019. Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu zvážil a určil potrebu vykonania ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správca dane so žalobcom opakovane prerokoval pripomienky k Protokolu, dôkazy predložené žalobcom i dôkazy vykonané správcom dane, naposledy na ústnom pojednávaní dňa 09.03.2020, o čom bola spísaná zápisnica z toho istého dňa.

2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100701200/2020 zo dňa 18.03.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 111 600,00 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2018, nakoľko nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 111 600,00 EUR z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu. V rozhodnutí uviedol, že v kontrolovanom období máj 2018 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH okrem iného z dvoch dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom KOBA PNEU, s.r.o. (od 16.08.2018 KOBA SLOVAKIA s.r.o.), Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 426 652, a to z faktúry č. 920180503, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 420 000,00 EUR, 20% DPH 84 000,00 EUR, predmet fakturácie: dodávka linky na výrobu servítok a faktúry č. 920180502, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 138 000,00 EUR, 20% DPH 27 600,00 EUR, predmet fakturácie: dodávka linky na balenie servítok. Správca dane uviedol, že dôkazmi získanými počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania preukázal, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA

SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného len fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar žalobcovi.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101179105/2020 zo dňa 15.07.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ a na základe toho nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 111 600,00 EUR na základe uvedených 2 preverovaných faktúr od dodávateľa KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.).

4. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu, pretože sa zapojil do fakturačného reťazca, v ktorom získal konečný odberateľ (spoločnosť CS print, s.r.o.) daňovú výhodu vo forme možnosti odpočítania dane. Správca dane preukázal, že žalobca vedel, že sa takého konania zúčastňuje, rovnako vedel aj o vytvorení fakturačného reťazca spoločností 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo, STAX TECHNOLOGIES doo › GCL, s.r.o. v likvidácii › KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.) › XO corp. s.r.o. › JUNIUM, s.r.o. - CS Print, s.r.o. Správca dane zistil, že spoločností GCL, s.r.o. v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a XO corp. s.r.o. uviedli vo vystavených faktúrach nepravdivé údaje, pretože dané faktúry boli vystavené k fiktívnym dodaniam tovaru - výrobných liniek na výrobu a balenie servítok. Predmetný fakturačný reťazec bol vytvorený bez ekonomického opodstatnenia, a teda bol vytvorený len z dôvodu navýšenia ceny strojného zariadenia, ktorá vzrástla v priebehu fakturácií v reťazci viac ako dvojnásobne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výsledky dokazovania sú podrobne vyhodnotené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v protokole z daňovej kontroly. Správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole. Správca dane pri predmetnej daňovej kontrole preveroval nielen samotný kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu), ale aj jeho dodávateľov. V prípade dôvodných pochybností ohľadne dodávok má správca dane legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec (v uvedených intenciách sa vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. ). Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, ktoré následne podrobne a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil.

5. Žalovaný uviedol, že v zmysle Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102008240/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.08.2019, bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote do 20 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Dňa 12.09.2019 žalobca zaslal elektronicky Vyjadrenie k Protokolu, ktoré bolo podané v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu spolu s Výzvou. Posledný deň lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k protokolu bol 23.09.2019, teda správca dane mal vydať rozhodnutie v lehote troch mesiacov do 23.12.2019. Správca dane požiadal žalovaného Žiadosťou č. 102510833/2019 zo dňa 06.11.2019 o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nie je možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“). Žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 3 mesiace listom č. 102569917/2019 zo dňa 11.11.2019, ktorý bol doručený správcovi dane dňa 14.11.2019. Správca dane Upovedomením č. 102512264/2019 zo dňa 06.11.2019 upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty. Lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola teda predlžená o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020. Správca dane v zákonnej lehote dňa 18.03.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo expedované dňa 19.03.2020, čím nedošlo k porušeniu ustanovenia Daňového poriadku.

6. K žalobcom namietaným procesným pochybeniam správcu dane vo vzťahu k nepodpísaniu úradného záznamu zamestnancom správcu dane žalovaný uviedol, že v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. Žalovaný nahliadnutím do informačného systému finančnej správy zistil, že Úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 bol vyhotovený A. B. C., t. j. táto zamestnankyňa správcu dane dodržala § 19 ods. 7 Daňového poriadku, keďže predmetný úradný záznam v súlade s daným ustanovením vyhotovila, odkázala na zdroj informácie v zázname a uvedený záznam aj podpísala. Vzhľadom na skutočnosť, že úradný záznam z telefonického rozhovoru bol vyhotovený a podpísaný zamestnankyňou správcu dane, ktorá

daný telefonický rozhovor realizovala (čo je aj uvedené v texte úradného záznamu), je daná námietka nedôvodná a tendenčná, keďže jej cieľom je spochybnenie predmetného úradného záznamu ako záznamu z telefonického rozhovoru vo vzťahu k zmene termínu uskutočnenia výsluchu svedka B. D..

7. K odvolacej námietke žalobcu, že nebol správcom dane upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka pána D., preto došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že o termíne výsluchu svedka E. D. bol žalobca upovedomený Upovedomením o vypočutí svedka č. 101490932/2019 zo dňa 18.06.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 21.06.2019. Pôvodný termín výsluchu bol správcom dane stanovený na 08.07.2019 o 09:30 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica. Pán D. požiadal zamestnankyňu správcu dane A. B. C. prostredníctvom telefonátu uskutočneného dňa 08.07.2019 o 08:21 hod. o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019 o 11:00 hod., správca dane s uvedeným návrhom súhlasil a o uvedenej zmene telefonicky informoval pána F. B., ktorý s uvedenou zmenou termínu súhlasil. O predmetných telefonických rozhovoroch bol A. B. C. vyhotovený Úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019. Žalobca bol o pôvodnom termíne výsluchu svedka pána D. včas upovedomený prostredníctvom Upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, rovnako bol včas upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka na žiadosť pána D., s čím F. B., konateľ žalobcu, súhlasil. Právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní nebolo žalobcovi popreté, keďže o zmene termínu ústneho pojednávania bol včas informovaný a súhlasil s ňou, čo je uvedené aj v súvisiacom úradom zázname. Keďže o novom termíne výsluchu bol konateľ žalobcu správcom dane telefonicky upovedomený a nedoručil pred konaním výsluchu žiadne ospravedlnenie z neúčasti, prípadne žiadosť o zmenu termínu, nie je možné danú situáciu posudzovať ako upretie práva klásť svedkovi otázky v zmysle § 45 odsek 1 písm. e) Daňového poriadku.

8. Pokiaľ ide o výsluch svedka A. E. C., tento bol vykonaný iným správcom dane – Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin v inom daňovom konaní, pričom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102460842/2019 zo dňa 29.10.2019 získal správca dane ako súčasť odpovede na Žiadosť o sprístupnenie informácií č. 102911179/2019 zo dňa 17.12.2019 a použil ju v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Preto nemohlo dôjsť k porušenia práva žalobcu klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca bol s dôkazom v podobe Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102460842/2019 zo dňa 29.10.2019 riadne oboznámený počas pojednávania o priebehu a výsledku dokazovania, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100453047/2020 zo dňa 17.02.2020. Konateľ žalobcu A. F. B. sa počas daného ústneho pojednávania k dôkazu vo forme svedeckej výpovede A. C. z iného konania nevyjadril, nenavrhol ani vypočutie tohto svedka v rámci vyrubovacieho konania.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane svoje kompetencie neprekročil, daňové konanie s trestným konaním žiadnym spôsobom neprelínal, nakoľko pojem podvod resp. podvodné konanie nestotožňoval s pojmom podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva. Termín „daňový podvod“, resp. skrátene len „podvod“ bol použitý v súlade s judikatúrou ESD aj v súlade s vnútroštátnym právom. Pokiaľ daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty sa správca dane nemôže vyhnúť pojmu daňový podvod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 20.08.2019.

10. K odvolacím námietkam ohľadom správcom dane získaného dôkazu v podobe výpovedí A. G. a A. B. žalovaný opakovane poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane použil ako dôkaz Správu o vykonanej súčinnosti - podanie informácie zo dňa 21.10.2019, číslo PPZ-NKA- OS-68-041/2019-PZ, v prílohe ktorej NAKA zaslala správu z Ambasády SR, Úrad policajného pridelenca, v ktorej sú uvedené informácie o osobách A. G. a A. B.. Predmetná správa o vykonanej súčinnosti tvorí obsah príloh Odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií č. 25594/2020, ktorou miestne príslušný Daňový úrad Žilina poskytol Daňovému úradu Banská Bystrica dokumenty z daňového spisu daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44277997. Žalovaný mal za to, že vyťažením srbských občanov nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu ustanovených v Daňového poriadku, nakoľko toto vyťaženie bolo vykonané v zmysle ustanovení .

11. Žalovaný poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ a skonštatoval, že správca dane zistený skutkový stav vyhodnotil v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a na základe získaných

dôkazov nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 111 600,00 EUR na základe preverovaných faktúr č. 920180502 a č. 920180503 od dodávateľa KOBA SLOVAKIA s.r.o. (do 16.08.2018 KOBA PNEU, s.r.o.) z dôvodu, že sa stal účastníkom daňového podvodu. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že bol súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky podvodného konania. Judikatúra Súdneho dvora EÚ takýto prístup používa pri posudzovaní situácií, keď platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý bol poznačený podvodným konaním.

12. Žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nevyjadril pochybnosti o materiálnej existencii strojného zariadenia, ale v súlade s európskou judikatúrou vyhodnotil správanie kontrolovaného daňového subjektu, ako konanie vykazujúce znaky daňového podvodu. Žalobca mal právo si pri nákupe strojného zariadenia zvoliť vlastnú obchodnú stratégiu, ale vzhľadom na to, že ním vybraná obchodná stratégia spočívala v zapojení spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. do nákupu strojného zariadenia len z dôvodu, že mala zabezpečiť preklad softvéru a prepojiť výrobné zariadenia (čo sa avšak okrem ústneho tvrdenia nepreukázalo žiadnym iným dôkazom), tak mal zvážiť dopad výberu tejto stratégie na dodržanie podmienok o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) a európskej legislatívy. Podľa vyjadrenia konateľov spoločností GCL, s.r.o. a žalobcu nemala spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. reálny záujem o kúpu tovaru, ale mala zabezpečiť len služby, ku čomu však nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz, že ich zabezpečila, t. j. boli len deklarované faktúrami. Navyše, podľa zistení správcu dane spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nevykonávala v preverovanom zdaňovacom období riadnu podnikateľskú činnosť. Spoločnosť CS print, s.r.o. dlhodobo pôsobila ako výrobca papierových obrúskov a tým pádom mohla mať prehľad o predajných cenách strojných zariadení slúžiacich na výrobu a balenie servítok, teda mala všetky informácie, aby si zabezpečila nákup predmetného tovaru vo vlastnej réžii priamo od srbského dodávateľa. Konateľom žalobcu je pán F. B. a konateľom spoločnosti GCL, s.r.o je jeho otec H. B., pričom komunikácia konateľa žalobcu pri výbere a vyhodnotení ponúk predmetných strojov od zahraničných dodávateľov prebiehala priamo so spoločnosťou GCL s.r.o., teda nie so spoločnosťou KOBA SLOVAKIA s.r.o., pričom H. B. mal zabezpečiť všetku komunikáciu so spoločnosťou KOBA SLOVAKIA s.r.o. Správca dane uvedené zistenie vyhodnotil ako dôkaz o tom, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do fakturačného reťazca zástupcami žalobcu a spoločnosti GCL, s.r.o., teda spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nedodala tovar ako je to uvedené na predmetných dvoch faktúrach. Správca dane považoval za dôkaz o vytvorení fakturačného reťazca aj vyjadrenia konateľa spoločnosti GCL, s.r.o., H. B., ktorý vedel presne popísať celý fakturačný reťazec až po konečného odberateľa CS print, s.r.o. Ak by spoločnosť CS print, s.r.o. mala záujem reálne kúpiť zariadenie od spoločnosti GCL, s.r.o., mala možnosť objednať si zariadenie priamo od tejto spoločnosti a nie od spoločnosti JUNIUM, s.r.o. Vyjadrenie konateľa spoločnosti GCL, s.r.o. je dôkazom o tom, že táto spoločnosť komunikovala priamo so spoločnosťou CS print, s.r.o. a vedela o zapojení ostatných spoločností do fakturačného reťazca. Správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v daňovej kontrole vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že spoločnosti uvedené v predmetnom fakturačnom reťazci, t. j. spoločnosť GCL, s.r.o, v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a aj samotný kontrolovaný daňový subjekt XO corp., s.r.o. vystavili faktúry obsahujúce nepravdivé údaje, keď medzi sebou deklarovali nákup a predaj strojného zariadenia - liniek na výrobu a balenie servítok. V tomto reťazovom obchode nedošlo k reálnemu dodaniu predmetných strojov, ale uvedené spoločnosti medzi sebou len vystavili faktúry k fiktívnym dodaniam (dodania len faktúrami deklarovali), pričom v týchto faktúrach uviedli nepravdivé údaje.

13. Ďalej žalovaný zrekapituloval podstatné zistenia správcu dane, ktorými bola podľa neho preukázaná účasť žalobcu na konaniach vykazujúcich znaky daňového podvodu a zdôraznil, že správca dane preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane v rozhodnutí neuvádzal porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zaoberajúce sa podvodným konaním. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.08.2019 vyplýva, že pokiaľ zo zistení správcu dane vyplýva záver o umelom vytvorení situácie s cieľom získania daňovej výhody, potom musí v odôvodnení rozhodnutia zásadne vychádzať z judikatúry Súdneho dvora.

14. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ s tým, že správca dane dostatočne zistil

skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca ani v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.

15. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

16. Žalobca v správnej žalobe namietal dĺžku vyrubovacieho konania 7 mesiacov, ktorou podľa jeho názoru došlo k porušeniu § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly dňa 23.08.2019, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly začal správca dane vykonávať vyrubovacie konanie (24.08.2019). Napriek tomu, že bolo vyrubovacie konanie predĺžené žalovaným o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020, správca dane nestihol zákonnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania a prvostupňové rozhodnutie vydal dňa 18.03.2020 a expedoval dňa 19.03.2020. Trojmesačná lehota limitujúca dĺžku vyrubovacieho konania začala plynúť po uplynutí lehoty 15 pracovných dní určenej vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly (t. j. dňa 16.09.2019). Od tohto dátumu začala plynúť primárna 3-mesačná lehota na skončenie vyrubovacieho konania, ktorá by bez predĺženia uplynula dňa 16.12.2019. Žalovaným predĺžená lehota potom uplynula dňa 16.03.2020. Žalobca namietal aj predĺženie zákonnej 3-mesačnej lehoty na skončenie vyrubovacieho konania žalovaným z dôvodu, že na to nebol zákonný titul, pretože daný prípad nebol zložitý a už vôbec nenapĺňal atribúty mimoriadnej zložitosti prípadu zavdávajúce predĺženie lehoty determinujúcej dĺžku vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nie je dôležité vydanie rozhodnutia (18.03.2020), ale jeho doručenie žalobcovi (07.04.2020), pretože podľa Daňového poriadku je rozhodnutie pre adresáta v daňovom konaní platné, len ak mu je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené. Napriek tomu, že bolo vyrubovacie konanie predĺžené žalovaným o 3 mesiace, správca dane nestihol zákonnú lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry týkajúcej sa zmeškania maximálnej 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, analogicky treba postupovať aj v prípade zmeškania lehoty na finalizáciu vyrubovacieho konania a považovať rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za nezákonné a za nezákonné je potrebné považovať aj všetky procesné úkony správcu dane časovo nadväzujúce na toto nezákonné vyrubovacie konanie. V prípade, že súd akceptuje právny názor žalobcu ohľadom otázky skončenia vyrubovacieho konania na deň doručenia rozhodnutia (07.04.2020), potom správca dane zmeškal predĺženú 6-mesačnú lehotu na skončenie vyrubovacieho konania o 22 dní. Ak súd akceptuje právny názor žalovaného ohľadom dátumu skončenia vyrubovacieho konania viažuceho sa na deň vydania rozhodnutia (18.03.2020), aj v tomto prípade správca dane zmeškal predĺženú 6- mesačnú lehotu o 2 dni.

17. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane sa v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní dopustil celého radu procesných chýb. Jednou z nich je úradný záznam č. 101655936/2019, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku, pretože neobsahoval podpis zamestnanca správcu dane A. E. I.. Zamestnanec správcu dane úradný záznam podpísal po upozornení žalobcom dňa 03.12.2019 (t. j. skoro 5 mesiacov po jeho vyhotovení) a toto pochybenie potvrdil správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2019. Vzhľadom na procesné pochybenie správcu dane s poukazom na § 19 ods. 7 Daňového poriadku nie je podľa žalobcu možné na predmetný úradný záznam prihliadať.

18. Žalobca namietal, že zmena termínu ústneho pojednávania, na ktorom mal byť vypočutý svedok B. E. D., nebola žalobcovi správcom dane riadne oznámená v súlade s Daňovým poriadkom, čím došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt právo dávať svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Podľa hlavičky predmetného úradného záznamu tento procesný úkon správcu dane vybavovali dvaja zamestnanci správcu dane, A. B. C. a A. E. I., preto mali obidvaja daňoví úradníci úradný záznam aj podpísať. Je otázne, prečo vôbec A. E. I. dodatočne po 5 mesiacoch úradný záznam podpísal, keď podľa názoru žalovaného stačil vlastnoručný podpis

jedného z dvoch zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu. Žalobca skonštatoval, že telefonický rozhovor, ktorý prebehol, neslúžil na oznámenie nového termínu ústneho pojednávania, ale na oznámenie, že výsluch naplánovaný na 08.07.2019 o 09.30 hod. sa neuskutoční a že nový termín výsluchu bude žalobcovi riadne oznámený po dohode s B. E. D., ktorý mal v tom čase zdravotné problémy. Dátum nového výsluchu žalobcovi nebol riadne oznámený poštou, elektronickou poštou, e- mailom a ani telefonicky. Z uvedených dôvodov žalobca nevedel o novom termíne výsluchu svedka a nemohol sa naň dostaviť. Žalobca uviedol, že išlo o jediný výsluch svedka v daňovej kontrole, ktorý sa uskutočnil. Všetky ostatné výsluchy sa konali vo vyrubovacom konaní a všetkých sa žalobca zúčastnil. Správca dane tým podľa žalobcu porušil § 19 ods. 7 Daňového poriadku.

19. Ďalej žalobca označil vypočutie dvoch srbských občanov - svedkov A. G. a A. B. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku za nezákonné a v rozpore s § 46 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pretože žalobcovi nebol výsluch vopred avizovaný s dostatočným časovým predstihom na základe písomného predvolania a nemohol sa výsluchu svedkov zúčastniť a dávať im doplňujúce otázky. Ak chcel správca dane vykonať výsluch svedkov zákonne konformným spôsobom, mal ho vykonať prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Podľa žalobcu je otázna tiež kompetencia policajného pridelenca a slovenskej ambasády v Belehrade vypočúvať cudzích štátnych príslušníkov, v tomto prípade srbských občanov. Takéto konanie považoval žalobca za konanie vybočujúce z medzí kompetencie slovenského veľvyslanectva. Žalobca považoval výsluchy týchto dvoch srbských svedkov za nezákonné a nepoužiteľné v daňovom konaní.

20. Žalobca uviedol, že konateľ žalobcu nie je obvinený zo žiadneho trestného činu daňového podvodu, ako to prezentuje správca dane. Žalobca vykázal v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť vo výške 11 994,71 EUR, preto sa ani nemohol dopustiť daňového podvodu. Správca dane neustále počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania operuje s termínom daňového podvodu, pritom platí prezumpcia neviny a správca dane nie je orgán činný v trestnom konaní, ktorý má právomoc o tom rozhodovať.

21. Žalobca správcovi dane vytýkal, že v jeho rozhodnutí absentuje uvedenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré boli porušené žalobcom a na základe ktorých správca dane následne vyrubil rozdiel dane.

22. Žalobca uviedol, že spoločnosť GCL, s.r.o. nakúpila od srbského dodávateľa, spoločnosti 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo linku na výrobu (rezanie, skladanie) a plnofarebnú potlač servítok (personalizácia, logo firmy). Od srbského dodávateľa, spoločnosti STAX TECHNOLOGIES doo nakúpila stroj na balenie servítok do fólie. Požiadavkou konečného odberateľa bolo dodať automatickú linku na výrobu, potlač a balenie servítok a keďže išlo o technologické zariadenia od rôznych výrobcov, bolo potrebné zariadenia upraviť, inštalačne prepojiť a skoordinovať ich procesy. Spoločnosti GCL, s.r.o. a KOBA SLOVAKIA s.r.o. túto službu urobili na kľúč a žalobca si prevzal funkčný stroj podľa požiadaviek a špecifikácií odberateľa. Stroj žalobca predal odberateľovi, spoločnosti JUNIUM s.r.o. Spoločnosť CS print, s.r.o. ako konečný odberateľ do tejto doby nedisponovala žiadnou automatickou linkou na výrobu servítok, len mechanickými strojmi a mechanickými baličkami na výrobu servítok. Vďaka dodaniu predmetnej automatickej linky na výrobu a balenie servítok sa spoločnosť CS print, s.r.o., výrazne posunula v rýchlosti dodávok a rozšírila svoje portfólio o nové produkty, ktoré vyváža v rámci strednej Európy.

23. Podľa žalobcu spoločnosť CS print, s.r.o., ako konečný odberateľ dlhodobo podniká v oblasti výroby servítok a z tohto dôvodu mala vedomosť o cenách strojných zariadení. Na tento účel si spoločnosť CS print, s.r.o., nechala vypracovať niekoľko cenových ponúk od zahraničných dodávateľov z Nemecka a Talianska, v ktorých bola stanovená niekoľkonásobne vyššia cena. Žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom v podobe cenovej ponuky na dodanie obdobného strojného zariadenia od talianskej spoločnosti OMET S.R.L. na sumu 887 570,-- EUR spolu s dopravou a kompletným dodaním na kľúč. Táto kúpna cena podľa predloženej cenovej ponuky talianskeho dodávateľa korešponduje kúpnej cene, za ktorú kúpil sumárne obidva stroje konečný odberateľ, spoločnosť CS print, s.r.o. (811 000 EUR + DPH). Podľa žalobcu sa žalovaný a správca dane rovnako nevysporiadali s dôkazom zaslaným prostredníctvom elektronickej podateľne pod číslom 617947810/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým žalobca zaslal správcovi dane úradný preklad listu od srbskej spoločnosti 9.SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo zo dňa 18.11.2019, v ktorom srbský

dodávateľ uvádza, že prepojenie dvoch strojov nebolo súčasťou dodávky pre spoločnosť GCL, s.r.o. Podľa žalobcu z uvedeného dokumentu vyplýva, že toto prepojenie strojných zariadení muselo byť realizované slovenskou spoločnosťou a preto neobstojí tvrdenie správcu dane, že prepojenie strojných zariadení uskutočnili srbskí dodávatelia a preto na strojoch nebolo ďalej potrebné nič upravovať.

24. Podľa žalobcu spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vykonávala riadnu podnikateľskú činnosť, čo popísal svedok H. B. vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, kde uviedol, že so spoločnosťou KOBA SLOVAKIA s.r.o. predtým spolupracoval a komunikoval s B. E. D., pričom uvedená spoločnosť vždy dodržala svoje záväzky. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. B. E. D. bolo správcovi dane doručené na tom istom ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom uvedená skutočnosť je popísaná v časti „listiny a iné veci“ zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102664501/2019 zo dňa 19.11.2019. Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správcovi dane toto splnomocnenie nebolo predložené.

25. Žalobca mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa argumentácia žalovaného nezakladá na pravde, keď napríklad na strane 26 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že svedok H. B. vedel popísať celý fakturačný reťazec, avšak menovaný svedok vo svojej výpovedi zo dňa 19.11.2019 uviedol, že konateľa spoločnosti JUNIUM s.r.o. C. H. nepozná a nikdy sa s ním nestretol, rovnako nemá vedomosť o spoločnosti JUNIUM s.r.o. ako odberateľovi spoločnosti žalobcu a výhercovi verejnej obchodnej súťaže. O spoločnosti CS print, s.r.o. vedel svedok z obhliadky miesta pred dodaním strojov za účelom oboznámenia sa s veľkosťou priestoru, možnosťou vykládky a elektroinštaláciou v priestore, čo malo vplyv na cenu strojného zariadenia.

26. Správca dane sa podľa žalobcu nevysporiadal s výpoveďami svedkov H. B., J. K. a C. H. zo dňa 19.11.2019. Podľa názoru žalobcu všetci svedkovia potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami celú obchodnú transakciu, no správca dane napriek tomu tieto dôkazy znejúce v prospech žalobcu nikde v rozhodnutí neuvádza.

27. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci.

28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu ohľadne dĺžky vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že v zmysle výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102008240/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 23.08.2019, bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote do 20 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole. Žalovaný zdôraznil, že lehota na vyjadrenie sa k protokolu bola správcom dane vo výzve stanovená na 20 dní od doručenia protokolu s výzvou, a nie 15 dní, ako chybne v žalobe uvádza žalobca. Dňa 12.09.2019 (t. j. v lehote 20 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu) žalobca zaslal elektronicky pod číslom 6/14173497/2019 vyjadrenie k protokolu. Posledný deň lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k protokolu bol 23.09.2019. Správca dane mal vydať rozhodnutie v lehote troch mesiacov, teda do 23.12.2019. Správca dane požiadal žalovaného žiadosťou č. 102510833/2019 zo dňa 06.11.2019 o predĺženie lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní z dôvodu, že vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu nebolo možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 3 mesiace listom č. 102569917/2019 zo dňa 11.11.2019, ktorý bol doručený správcovi dane dňa 14.11.2019. Žalovaný doplnil, že mimoriadna zložitosť prípadu, pre ktorú správca dane žiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, bola odôvodnená samotnou povahou prípadu, pretože správca dane preukazoval účasť žalobcu na podvodnom konaní v zmysle tuzemskej judikatúry a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, pričom komplexne vyhodnocoval všetky realizované úkony a vo svojom rozhodnutí zaujal aj stanovisko ku vyjadreniam a námietkam žalobcu. Námietka, že daný prípad nebol vôbec zložitý, je len subjektívny argument žalobcu. Správca dane upovedomením č. 102512264/2019 zo dňa 06.11.2019 upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty. Na základe uvedeného bola lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní predĺžená o 3 mesiace, t. j do 23.03.2020. Správca dane v zákonnej lehote dňa 18.03.2020 vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo expedované dňa 19.03.2020, teda nedošlo k porušeniu ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

29. K námietke o nezákonnosti úradného záznamu z dôvodu absentujúceho podpisu druhého daňového kontrolóra žalovaný uviedol, že v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. Žalovaný nahliadnutím do informačného systému finančnej správy zistil, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 bol vyhotovený A. B. C., ktorá dodržala § 19 ods. 7 Daňového poriadku, keďže predmetný úradný záznam v súlade s daným ustanovením vyhotovila, odkázala na zdroj informácie v zázname a uvedený záznam aj podpísala. Vzhľadom na skutočnosť, že úradný záznam z telefonického rozhovoru bol vyhotovený a podpísaný zamestnankyňou správcu dane, ktorá daný telefonický rozhovor realizovala (čo je aj uvedené v texte úradného záznamu), je daná námietka nedôvodná a tendenčná, keďže jej cieľom je spochybnenie predmetného úradného záznamu ako záznamu z telefonického rozhovoru vo vzťahu k zmene termínu uskutočnenia výsluchu svedka B. D.. K námietke ohľadom hlavičky predmetného úradného záznamu žalovaný uviedol, že daňovú kontrolu u žalobcu realizovala kontrolná dvojica zamestnancov správcu dane, a preto sú títo uvedení v dokumentoch vystavovaných cez informačný systém finančnej správy. Žalovaný mal za to, že absenciou podpisu kontrolóra, ktorý úradný záznam nevyhotovil, nebolo spôsobené procesné pochybenie správcu dane, pretože druhý kontrolór, ktorý úradný záznam vyhotovil a zaevidoval v informačnom systéme, bol na dokumente v čase nahliadnutia do spisu žalovaným vlastnoručne podpísaný.

30. Žalovaný uviedol, že o termíne výsluchu svedka E. D. bol žalobca upovedomený upovedomením o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.06.2019. Pôvodný termín výsluchu bol správcom dane stanovený na 08.07.2019 o 09:30 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica. Pán D. požiadal zamestnankyňu správcu dane A. B. C. prostredníctvom telefonátu uskutočneného dňa 08.07.2019 o 08:21 hod. o preloženie výsluchu na deň 10.07.2019 o 11:00 hod., správca dane s uvedeným návrhom súhlasil a o uvedenej zmene telefonicky informoval pána F. B., ktorý s uvedenou zmenou termínu súhlasil. O predmetných telefonických rozhovoroch bol zamestnankyňou správcu dane A. B. C. vyhotovený úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019. Žalobca bol o pôvodnom termíne výsluchu svedka pána D. včas upovedomený prostredníctvom upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, rovnako bol včas upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka na žiadosť pána D., s čím konateľ žalobcu F. B. súhlasil. Podľa názoru žalovaného právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nebolo žalobcovi popreté, keďže o zmene termínu ústneho pojednávania bol včas telefonicky informovaný a súhlasil s ňou (čo je uvedené aj v súvisiacom úradom zázname) a nedoručil pred konaním výsluchu žiadne ospravedlnenie z neúčasti, prípadne žiadosť o zmenu termínu.

31. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane svoje kompetencie neprekročil, daňové konanie s trestným konaním žiadnym spôsobom neprelínal, nakoľko pojem podvod resp. podvodné konanie nestotožňoval s pojmom podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva. Termín „daňový podvod“, resp. skrátene len „podvod“ bol použitý v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj v súlade s vnútroštátnym právom. Daňový podvod v zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ nie je podvod v zmysle slovenského vnútroštátneho trestného práva, ako uvádza žalobca. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty sa správca dane nemôže vyhnúť pojmu daňový podvod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 20.08.2019.

32. K námietkam ohľadom správcom dane získaného dôkazu v podobe výpovedí A. G. a A. B. žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správa o vykonanej súčinnosti obsahujúca informácie ohľadom vyťaženia a preverenia daných osôb je dôkazom nepoužiteľným v daňovom konaní. Správca dane použil ako dôkaz pri správe daní správu o vykonanej súčinnosti - podanie informácie zo dňa 21.10.2019, číslo PPZ-NKA-OS-68- 041/2019-PZ, v prílohe ktorej NAKA zaslala správu z Ambasády SR, Úrad policajného pridelenca, v ktorej sú uvedené informácie o osobách A. G. a A. B.. Predmetná správa o vykonanej súčinnosti je súčasťou administratívneho spisu a tvorí obsah príloh odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácii č. 25594/2020, ktorou miestne príslušný Daňový úrad Žilina poskytol správcovi dane (Daňovému úradu Banská Bystrica) dokumenty z daňového spisu daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44277997. Správca dane použil zistenia vyplývajúce z predmetnej správy o vykonanej súčinnosti ako dôkaz pri správe daní v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku a vyhodnotil ho v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že predmetné vyťaženie srbských občanov bolo

vykonané v zmysle ustanovení , preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu ustanovených v Daňového poriadku.

33. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuvádzal porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o DPH, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zaoberajúce sa podvodným konaním. Správca dane v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ preukázal, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že účasťou na plneniach vo forme dodávok strojných zariadení sa zapojil do konania vykazujúceho znaky daňového podvodu. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.08.2019, podľa ktorého pokiaľ zo zistení správcu dane vyplýva záver o umelom vytvorení situácie s cieľom získania daňovej výhody, potom musí v odôvodnení rozhodnutia zásadne vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

34. Žalovaný uviedol, že s dôkazom predloženým žalobcom – cenovou ponukou od spoločnosti OMET S.R.L. sa správca dane vysporiadal na strane 24 svojho rozhodnutia a odcitoval z neho príslušnú časť. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu, pretože sa zapojil do fakturačného reťazca, v ktorom získal konečný odberateľ (spoločnosť CS print, s.r.o.) daňovú výhodu vo forme možnosti odpočítania dane. Ďalej žalovaný argumentoval rovnako ako na strane 19, 26, 27, 28 svojho rozhodnutia.

35. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa činnosti spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. a osoby splnomocnenej na jej zastupovanie žalovaný poukázal na stranu 26 svojho rozhodnutia, kde opísal skutočnosti vyplývajúce zo zápisnice inej kontrolnej skupiny o ústnom pojednávaní č. 101150082/2019 zo dňa 16.05.2019, v ktorej bol zaznamenaný obsah výsluchu D. C., konateľa spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. Ďalej uviedol, že podľa zistení správcu dane za spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vystupovala ďalšia osoba, a to B. E. D., ktorý mal konať za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia, ktoré v čase uskutočnenia výsluchu D. C. správca dane nemal k dispozícii. B. E. D. nebol nikdy vedený ako konateľ alebo spoločník daňového subjektu KOBA SLOVAKIA s.r.o., resp. KOBA PNEU, s.r.o. Žalovaný zrekapituloval zistenia správcu dane, z ktorých vyplynul záver o vytvorení fakturačného reťazca. Uviedol, že sama spoločnosť GCL, s.r.o. presne vedela popísať celý fakturačný reťazec až po konečného odberateľa CS print, s.r.o. Ak by spoločnosť CS print, s.r.o. mala záujem reálne kúpiť zariadenie od spoločnosti GCL, s.r.o., mala možnosť objednať si zariadenie priamo od tejto spoločnosti a nie od spoločnosti JUNIUM, s.r.o. Vyjadrenie konateľa spoločnosti GCL, s.r.o. je podľa žalovaného dôkazom o tom, že táto spoločnosť komunikovala priamo so spoločnosťou CS print, s.r.o. a vedela o zapojení ostatných spoločností do fakturačného reťazca.

36. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov H. B., J. K. a C. H. zo dňa 19.11.2019, žalovaný uviedol, že všetky tri výpovede menovaných svedkov boli správcom dane podrobne vyhodnotené na stranách 10 až 19 prvostupňového rozhodnutia.

37. Žalovaný poukázal na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Dodal, že žalobca neuvádza žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie toho, že sa nezúčastnil zisteného podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne, že o ňom nevedel. Podľa žalovaného správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v daňovej kontrole vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že spoločnosti uvedené v predmetnom fakturačnom reťazci, t. j. spoločnosť GCL, s.r.o. v likvidácii, KOBA SLOVAKIA s.r.o. a aj samotný žalobca vystavili faktúry obsahujúce nepravdivé údaje, keď medzi sebou deklarovali nákup a predaj strojného zariadenia - liniek na výrobu a balenie servítok. V tomto reťazovom obchode nedošlo k reálnemu dodaniu predmetných strojov, ale uvedené spoločnosti medzi sebou len vystavili faktúry k fiktívnym dodaniam (dodania len faktúrami deklarovali), pričom v týchto faktúrach uviedli nepravdivé údaje. V zmysle rozsudku ESD C-285/09 R. bod 49 právo únie nebráni, aby členské štáty považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod a odmietli v takom prípade poskytnúť oslobodenie.

38. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považoval žalovaný za dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a judikatúrou ESD. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol vykonané dokazovanie, výsledky zistení z vykonaného dokazovania a odôvodnil z nich vyplývajúce závery. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi.

39. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.

40. Na pojednávaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici podľa (ďalej aj len „SSP“) dňa 14.07.2020 sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom správnej žaloby. Upriamil pozornosť na to, že žalobcovi bola preskúmavaným rozhodnutím vyrubená suma rozdielu dane 111 600,-- Eur, čo je vysoká suma. Ďalej poukázal na päť žalobných bodov uvedených v správnej žalobe zo dňa 29.09.2020 a akcentoval tri žalobné dôvody. Predovšetkým daňové orgány konštatovali, že ide o zapojenie sa do daňového podvodu, voči čomu sa žalobca ohradil a namietal, že síce bolo začaté nejaké trestné stíhanie vo veci, ale toto bolo zastavené a netýkalo sa žalobcu, teda žalobca nespáchal žiadny trestný čin. Ďalej žalobca zotrval na námietke o neprimeranej dĺžke vyrubovacieho konania a v tejto súvislosti poukázal analogicky aj na judikatúru súdov, ktorá bola prijatá vo vzťahu k dĺžke trvania daňovej kontroly. Uviedol, že v konaní pred daňovými orgánmi bola celá séria procesných pochybení, ktoré by samé o sebe obstáli, ale v celku tieto pochybenia neobstoja. Akcentoval na nepodpísanie úradného záznamu druhým kontrolórom a to v čase vyhotovenia úradného záznamu. Úradný záznam bol vyhotovený o tom, že sa zmenil dátum výsluchu svedka B. D. a až potom čo žalobca nahliadol do spisu a túto skutočnosť namietal, tak tento úradný záznam podpísal druhý kontrolór. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že druhý kontrolór záznam nemusel podpísať, tak žalobca potom kladie otázku prečo na jeho námietku druhý kontrolór záznam podpísal. Ďalej žalobca namietal, že úradný záznam bol spísaný o telefonickom hovore s konateľom žalobcu, pričom žalobca rozporoval, že by mu bol v tomto telefonickom rozhovore oznámený aj nový termín výsluchu B. D.. Zdôraznil, že ide o jediného svedka, ktorý bol vypočutý v rámci daňovej kontroly. Ďalej uviedol, že pokiaľ bol na prvý výsluch svedka predvolaný žalobca listinne prostredníctvom pošty, mal byť takto opätovne rovnakým spôsobom predvolaný aj na ten výsluch, ktorý sa konal v zmenenom termíne. Žalobca ďalej namietal výsluch srbských občanov cez policajného pridelenca na Veľvyslanectve SR v zahraničí s tým, že takéto vypočutie mu nebolo oznámené, nebolo mu dané na vedomie, a rozporoval aj kompetenciu na vykonanie takéhoto výsluchu. Ďalej uviedol, že daňové orgány nespochybnili existenciu linky ale spochybnili, že ju dodal deklarovaný dodávateľ, pričom v rámci vykonaného dokazovania podľa žalobcu a najmä vyhodnotenia dôkazov, sa daňové orgány nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadali so žalobcom predloženým dôkazom, a to s cenovou ponukou na dodanie obdobného strojného zariadenia od talianskej spoločnosti. Taktiež neboli dostatočne vyhodnotené svedecké výpovede H. B., J. K. a C. H.. Na základe uvedenej argumentácie žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj daňového úradu, a vec vrátil daňovým orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

41. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom svojho vyjadrenia k správnej žalobe. Čo sa týka žalobného bodu o podpísaní úradného záznamu, tak žalovaný mal za to, že postup podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku bol dodržaný, lebo úradný záznam podpísal zamestnanec správcu dane, ktorý uskutočnil telefonický hovor s konateľom žalobcu, a to A. B. C. a tento zamestnanec aj úradný záznam podpísal. Z úradného záznamu zároveň vyplýva, že pán B. - konateľ žalobcu so zmenou výsluchu svedka súhlasil, a preto nebolo potrebné mu oznamovať zmenu termínu svedka iným spôsobom. Pokiaľ ide o poukazovanie na to, že následne podpísal úradný záznam aj A. L., tak je možné uviesť, že tento podpísal úradný záznam asi preto, lebo nepodpísanie úradného záznamu namietal žalobca, resp. bol na to žalobcom vyzvaný. Pokiaľ ide o výsluchy srbských občanov, tak tento dôkaz správca dane získal zo spisov vedených orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne NAKA a správca dane pri zaobstarávaní tohto dôkazu postupoval podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku a zohľadnil tak teda skutočnosti, ktoré mohli objasniť vec a takýto dôkaz bol potom následne správcom dane zahrnutý do daňovej kontroly zákonným spôsobom. Pokiaľ žalobca namietal, že neboli dostatočne vyhodnotené výpovede svedkov H. B., J. K. a C. H., tak toto sa nezakladá na pravde, pretože v rozhodnutiach je uvedené ako boli tieto svedecké výpovede vyhodnotené. Pokiaľ žalobca namietal, že je braný na zodpovednosť zo spáchania podvodu, tak žalovaný k tomu uviedol, že termín „podvod“ nie je v rozhodnutiach daňových orgánov používaný v zmysle a ani nebol dokazovaný podvod v zmysle . Už zo samotnej hlavičky rozhodnutí je zrejmé, že ide o rozhodnutia vydané v zmysle Daňového poriadku, Zákona o DPH a príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú

daňové orgány v rozhodnutí aj poukázali. Na základe takejto argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu znášaním trov konania zo svojho.

42. Krajský súd v Banskej Bystrici následne rozsudkom č. k. -72 zo dňa 14. júla 2021 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 28. septembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -72 zo dňa 14. júla 2021 zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

43. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec opätovne prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože vo veci sa už pojednávanie uskutočnilo na základe návrhu žalobcu dňa 14.07.2020 a po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky žalobca súhlasil s opätovným prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 13.03.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.03.2024 ( ).

44. Podľa ; V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa s. 2 ; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

48. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

49. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

51. Podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku; Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.

52. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku; O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

53. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

54. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) Daňového poriadku; Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

55. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku; Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

56. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku; Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

57. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v celkovej výške 111 600,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, keď žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z dvoch dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom KOBA PNEU, s.r.o. (od 16.08.2018 KOBA SLOVAKIA s.r.o.), Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 426 652, a to z faktúry č. 920180503, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 420 000,00 EUR, 20% DPH 84 000,00 EUR, predmet fakturácie:

dodávka linky na výrobu servítok a faktúry č. 920180502, dátum dodania 14.05.2018, základ dane 138 000,00 EUR, 20% DPH 27 600,00 EUR, predmet fakturácie: dodávka linky na balenie servítok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa zúčastnil konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ žalobcu) bola zapojená do vytvoreného fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar (stroj na výrobu servítok a stroj na balenie servítok) žalobcovi.

58. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

59. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal dĺžku vyrubovacieho konania, ktorá podľa neho bola 7 mesiacov, čím podľa neho došlo k porušeniu § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správny súd preskúmal administratívne spisy týkajúce sa veci a dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o prekročení dĺžky vyrubovacieho konania nie je správne. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. Z administratívneho spisu vyplýva, že Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 23.08.2019, pričom v predmetnej výzve správca dane určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie 20 pracovných dní od doručenia výzvy (a nie 15 pracovných dní ako to nesprávne v žalobe uvádza žalobca), t. j. posledným dňom tejto lehoty je deň 23.09.2019 (a nie deň 16.09.2019 ako to v žalobe uvádza žalobca). Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Keďže lehota určená vo výzve uplynula dňa 23.09.2019, správca dane mal v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydať rozhodnutie do 23.12.2019. Túto lehotu môže nadriadený orgán, t. j. Finančné riaditeľstvo SR, podľa predposlednej vety ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty na vydanie rozhodnutia na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť, čo sa stalo aj v tomto prípade. Správca dane dňa 07.11.2019 požiadal svoj nadriadený orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 3 mesiace, t. j. do 23.03.2020 (a nie do 16.03.2020 ako to uvádza žalobca). Správca dane vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 100701200/2020, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH v sume 111 600,00 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2018, dňa 18.03.2020, t. j. v žalovaným predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia. Správny súd preto dospel k záveru, že námietka žalobcu o prekročení dĺžky vyrubovacieho konania nie je dôvodná.

60. Žalobca tiež namietal predĺženie zákonnej 3-mesačnej lehoty na skončenie vyrubovacieho konania žalovaným z dôvodu, že na to podľa neho nebol zákonný titul, pretože daný prípad nebol zložitý a už vôbec nenapĺňal atribúty mimoriadnej zložitosti prípadu odôvodňujúcej predĺženie lehoty determinujúcej dĺžku vyrubovacieho konania. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že posúdenie skutočnosti, či ide o vec mimoriadne zložitú, patrí len do kompetencie nadriadeného orgánu správcu dane, t. j. Finančného riaditeľstva SR (žalovaný), ktorý sám posúdi splnenie podmienok na predĺženie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku a podľa vlastného uváženia určí primeranú lehotu na vydanie takéhoto rozhodnutia. V tomto prípade predĺžil lehotu o tri mesiace, t. j. do 23.03.2020. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca dňa 12.09.2019 predložil správcovi dane k Protokolu svoje vyjadrenie s pripomienkami a návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, a preto správca dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom tieto pripomienky, vykonal ním navrhované dokazovanie (výsluch svedkov)

a o všetkých zisteniach a úkonoch bol žalobca oboznámený správcom dane opakovane, naposledy dňa 09.03.2020 na ústnom pojednávaní, o čom bola spísaná zápisnica. Následne správca dane vydal rozhodnutie dňa 18.03.2020, teda v lehote 9 dní od spísania poslednej zápisnice so žalobcom, ako aj v žalovaným predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia. Keďže žalobca predložil a navrhoval dôkazy až vo vyrubovacom konaní, správca dane mal povinnosť žalobcom navrhnutými dôkazmi sa zaoberať a vykonať ich, čo sa odrazilo na dĺžke vyrubovacieho konania, avšak rozhodnutie bolo vydané správcom dane v žalovaným predĺženej lehote. Ani túto námietku žalobcu preto nebolo možné považovať za dôvodnú.

61. Podľa názoru žalobcu tiež v danom prípade nie je dôležité vydanie rozhodnutia (t.j. deň 18.03.2020), ale jeho doručenie žalobcovi (t.j. deň 07.04.2020), pretože podľa Daňového poriadku je rozhodnutie pre adresáta v daňovom konaní platné, len ak mu je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Zákon teda jednoznačne uvádza, že správca dane musí rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydať do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve, a nie ho doručiť daňovému subjektu. Uvedená námietka žalobcu je preto tiež nedôvodná.

62. Ďalej žalobca namietal, že úradný záznam č. 101655936/2019 zo dňa 08.07.2019 nespĺňal zákonné náležitosti podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku, pretože neobsahoval podpis zamestnanca správcu dane A. E. I., ktorý tento úradný záznam podpísal po upozornení žalobcom dňa 03.12.2019 a toto pochybenie potvrdil správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2019. Podľa žalobcu preto nie je možné na predmetný úradný záznam prihliadať. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o obsahoch telefonických hovorov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam, ktorý podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil a v úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu a predmetného úradného záznamu zistil, že tento spĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 19 ods. 2 a 7 Daňového poriadku. Predmetný úradný záznam zo dňa 08.07.2019 bol záznamom z telefonických rozhovorov s E. D. a s konateľom žalobcu. V záhlaví je uvedený príslušný orgán - správca dane, číslo, pod ktorým je tento záznam evidovaný a kto vybavuje predmetnú vec, t.j. A. I. a A. C.. Ďalej je zaznamenaný predmet a opis zistených skutočností z vykonaných telefonických hovorov s E. D. a s konateľom žalobcu ohľadom zmeny termínu výsluchu svedka B. D., ktorý bol na základe tam uvedeného preložený na deň 10.07.2019. Je z neho zrejmé, že tieto telefonické rozhovory vykonala zamestnankyňa správcu dane A. C., a to v Banskej Bystrici dňa 08.07.2019, pričom na záver je uvedené, že úradný záznam vyhotovil za správcu dane A. B. C., ktorá ho podpísala. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že predmetný úradný záznam spĺňa všetky náležitosti podľa § 19 ods. 2, 7 Daňového poriadku. Skutočnosť, že úradný záznam nebol podpísaný A. I., ktorý v ňom bol uvedený ako jeden z dvoch ľudí, ktorí vybavujú predmetnú vec, nespôsobuje nezákonnosť tohto záznamu. V záhlaví tohto úradného záznamu sú uvedené dve osoby, ktoré vybavujú predmetnú vec ako takú, a teda ktorákoľvek z týchto osôb môže v predmetnej veci vykonávať úkony a vyhotovovovať úradné záznamy. Správny súd poukazuje napríklad na Upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 18.06.2019, či Predvolanie konateľa žalobcu zo dňa 16.07.2019, kde na predmetných listinách sú tiež ako osoby vybavujúce vec uvedení obaja zamestnanci správcu dane A. I. a A. C. spolu s telefónnymi číslami, z čoho vyplýva, že je možné sa obrátiť (telefonovať) v predmetnej veci na ktoréhokoľvek z týchto uvedených zamestnancov správcu dane vybavujúcich danú vec. Z predmetného úradného záznamu nepochybne vyplýva, že telefonické rozhovory tam zaznamenané vykonala len A. C., ktorá tento záznam vyhotovila aj podpísala. Podpis druhého zo zamestnancov správcu dane tak nemá pre vyhotovenie predmetného záznamu opodstatnenie a jeho absencia na predmetnom úradnom zázname nemá žiadny vplyv na jeho zákonnosť. Ani dodatočné podpísanie tohto záznamu nebolo pre jeho zákonnosť potrebné.

63. Žalobca tiež v súvislosti s predmetným úradným záznamom zo dňa 08.07.2019 namietal, že zmena termínu ústneho pojednávania, na ktorom mal byť vypočutý svedok B. E. D., nebola žalobcovi správcom dane riadne oznámená v súlade s Daňovým poriadkom, čím došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku. Žalobca skonštatoval, že telefonický rozhovor, ktorý prebehol, neslúžil na oznámenie nového termínu ústneho pojednávania, ale na oznámenie, že výsluch naplánovaný na 08.07.2019 o 09.30 hod. sa neuskutoční a že nový termín výsluchu bude žalobcovi riadne oznámený po dohode s B. E. D., ktorý mal v tom čase zdravotné problémy, avšak dátum nového výsluchu mu

podľa neho nebol riadne oznámený poštou, elektronickou poštou, e-mailom a ani telefonicky, preto sa naň nemohol žalobca dostaviť. Žalobca uviedol, že išlo o jediný výsluch svedka v daňovej kontrole, ostatné výsluchy sa konali vo vyrubovacom konaní, pričom týchto sa všetkých žalobca zúčastnil. Správca dane tým podľa žalobcu porušil § 19 ods. 7 Daňového poriadku. Správny súd preskúmal obsah predmetného úradného záznamu zo dňa 08.07.2019 a zistil, že je v ňom uvedené, že svedok B. E. D. dňa 08.07.2019 o 8:21 hod. telefonicky kontaktoval zamestnankyňu správcu dane A. C. a ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu, ktorý sa mal konať dňa 08.07.2019, a to zo zdravotných dôvodov. Zároveň požiadal o preloženie výsluchu svedka správcom dane na deň 10.07.2019 o 11:00 hod.. Správca dane s navrhovanou zmenou termínu výsluchu svedka súhlasil. Ďalej je v tomto úradnom zázname uvedené, že o uvedenej zmene termínu výsluchu svedka správca dane informoval aj konateľa žalobcu, ktorý so zmenou termínu výsluchu svedka súhlasil. Na záver je v predmetnom úradnom zázname uvedené, že na základe vyššie uvedených skutočností sa výsluch svedka B. E. D. uskutoční dňa 10.07.2019 o 11:00 hod. v priestoroch správcu dane. Správny súd konštatuje, že v predmetnom úradnom zázname sa jasne uvádza, že svedok B. D. kontaktoval sám telefonicky zamestnankyňu správcu dane A. C., aby jej oznámil, že na správcom dane určený termín výsluchu sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť, avšak zároveň aj navrhol nový termín jeho výsluchu ako svedka. Z úradného záznamu je tiež zrejmé, že o zmene termínu výsluchu svedka bol informovaný aj konateľ žalobcu, ktorý s touto zmenou súhlasil. Až na základe súhlasu správcu dane ako aj súhlasu konateľa žalobcu správca dane v predmetnom úradnom zázname uzavrel, že výsluch svedka sa bude konať v novom termíne. Keďže svedok hneď pri žiadosti o zmenu termínu navrhol nový termín výsluchu, nie je podľa správneho súdu dôvodné predpokladať, že by správca dane konateľovi žalobcu oznámil len zrušenie pôvodného termínu bez oznámenia nového termínu výsluchu, keďže až po súhlase konateľa žalobcu s novým termínom správca dane preložil výsluch svedka na odsúhlasený nový termín navrhnutý B. D. (svedkom). Zamestnankyňa správcu dane svojím podpisom potvrdila, že údaje uvedené v úradnom zázname sú pravdivým opisom skutočností v ňom zaznamenaných. Správny súd má za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetný úradný záznam zo dňa 08.07.2019 spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 19 ods. 7 Daňového poriadku. Správny súd nemá žiadny dôvod predpokladať, že by predmetný úradný záznam neobsahoval pravdivé skutočnosti a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol tento úradný záznam nepravdivý. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2019, na ktorom bol prítomný aj konateľ žalobcu, vyplýva, že správca dane konateľa žalobcu oboznámil so skutočnosťami, ktoré boli obsahom výsluchu svedka B. E. D. konaného dňa 10.07.2019 (strana 10-12 zápisnice) a umožnil mu sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, pričom konateľ žalobcu A. B. k tomuto uviedol len, že: „Pán D. vystupoval za spoločnosť KOBA, a to je jediný človek, s ktorým som komunikoval za túto spoločnosť.“ Konateľ žalobcu na tomto ústnom pojednávaní nevzniesol námietku, že nebol upovedomený o zmene termínu výsluchu svedka E. D. a že by mu nemohol osobne klásť otázky. A neuviedol k predmetnému výsluchu svedka ani žiadne iné námietky. Na základe vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že žalobcovi bola správcom dane zmena termínu výsluchu svedka riadne oznámená, avšak žalobca sa na tento výsluch nedostavil. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je právo daňového subjektu (žalobcu), nie jeho povinnosť a keďže sa žalobca predmetného výsluchu nezúčastnil a nedoručil správcovi dane žiadne ospravedlnenie jeho neúčasti, pričom bol o zmene termínu výsluchu svedka riadne upovedomený. Navyše správca dane žalobcu oboznámil s celým výsluchom svedka B. E. D. a umožnil mu sa k nemu vyjadriť. Podľa správneho súdu preto na základe vyššie uvedených skutočností nedošlo k porušeniu § 45 ods. 1 písmeno e) Daňového poriadku.

64. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú na pojednávaní dňa 14.07.2020, že ak bol na prvý výsluch svedka žalobca predvolaný listinne prostredníctvom pošty, mal byť takto opätovne rovnakým spôsobom predvolaný aj na ten výsluch, ktorý sa konal v zmenenom termíne, na túto námietku nemôže správny súd prihliadať, pretože nebola žalobcom uplatnená v podanej správnej žalobe ani doplnená v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle totiž žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo ju doplniť o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby, čo v prípade uvedenej námietky nebolo splnené. Správny súd však poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalobca bol riadne upovedomený o novom termíne výsluchu svedka , a to telefonicky zamestnankyňou správcu dane, a s týmto novým termínom sám súhlasil (viď bod 62. a 63. tohto rozsudku – pozn. súdu).

65. Ďalej žalobca namietal vypočutie dvoch srbských občanov - svedkov A. G. a A. B. prostredníctvom Úradu policajného pridelenca Slovenského veľvyslanectva v Belehrade v Srbsku, ktoré považoval za nezákonné a v rozpore s § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, pretože žalobcovi nebol ich výsluch vopred avizovaný s dostatočným časovým predstihom na základe písomného predvolania a nemohol sa výsluchu svedkov zúčastniť a dávať im doplňujúce otázky. Dôvodil, že ak chcel správca dane vykonať výsluch svedkov zákonne konformným spôsobom, mal ho vykonať prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane výsluch dvoch srbských svedkov – A. G. (riaditeľa spoločnosti 9. SEPTEMBAR - TISSUE CONVERTING doo) a A. B. (riaditeľa spoločnosti MARIVA LOG DOO) sám nevykonával. Informácie o týchto svedkoch správca dane získal zo správy o vykonanej súčinnosti - podanie informácie č. PPZ-NKA-OS-68- 041/2019-PZ zo dňa 21.10.2019, v rámci ktorej NAKA v prílohe zaslala správu z Ambasády SR, Úrad policajného pridelenca, v ktorej sú uvedené informácie o osobách A. G. a A. B.. Predmetná správa o vykonanej súčinnosti tvorí obsah príloh odpovede na Žiadosť o sprístupnenie informácii č. 25594/2020, ktorou miestne príslušný Daňový úrad Žilina poskytol správcovi dane dokumenty z daňového spisu z ním vykonávanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018 u daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44277997. Správca dane následne použil zistenia vyplývajúce z predmetnej správy o vykonanej súčinnosti ako dôkaz pri správe daní v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže výsluch týchto dvoch svedkov nevykonával správca dane, ale iný daňový úrad v inom konaní v rámci daňovej kontroly iného daňového subjektu (JUNIUM, s.r.o.), a ani žiadosti o ich vykonanie nepodal, nemohol správca dane tieto výsluchy žalobcovi dopredu avizovať, ani na ne žalobcu predvolať. S predmetnou správou o výsluchoch týchto dvoch svedkov však žalobcu následne na ústnom pojednávaní dňa 17.02.2020 oboznámil a umožnil žalobcovi sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Podľa správneho súdu preto v súvislosti s výsluchmi týchto dvoch srbských občanov – svedkov nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu správcom dane uvedených v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

66. Správny súd ďalej konštatuje, že ani v prípade, kedy by správca dane vykonal výsluch svedkov prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, t.j. že by prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií žiadal zahraničného správcu dane o zistenie informácií od uvedených dvoch srbských svedkov, zahraničný správca dane by žalobcu neupovedomoval o termíne výsluchu týchto výsluchov a nepredvolával by ho na tieto výsluchy. Postup v takomto prípade by bol rovnaký ako správca dane v tejto veci aj vykonal, teda po doručení odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií od zahraničného správcu dane by správca dane mal povinnosť žalobcu upovedomiť o výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií, ku ktorým by sa žalobca mohol vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca mal právo vyjadriť sa k vykonanému dôkazu a zisteným skutočnostiam v tejto veci na ústnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2020, kedy ho správca dane oboznámil s informáciami získanými od Daňového úradu Žilina, konkrétne aj so správou o výsluchu 2 srbských svedkov a s celým jej obsahom a umožnil žalobcovi sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť uvedeným svedkom otázky v tomto prípade porušené nebolo, keďže v predmetnej veci správca dane výsluchy týchto dvoch srbských svedkov sám nevykonával, o ich vykonanie iným správcom dane pri výkone daňovej kontroly iného daňového subjektu nežiadal a získal ich ako súčasť odpovede na žiadosť o zaslanie dokumentov z daňového spisu daňového subjektu JUNIUM, s.r.o., teda správca dane ani nemohol žalobcu na výsluchy uvedených svedkov predvolať. Správca dane však žalobcu následne s týmito výsluchmi svedkov a ich obsahom oboznámil na ústnom pojednávaní dňa 17.02.2020 a umožnil mu sa k nim vyjadriť. Ani námietka žalobcu o porušení ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku správcom dane preto nie je dôvodná.

67. Žalobca v žalobe uviedol, že otázna je tiež kompetencia policajného pridelenca a slovenskej ambasády v Belehrade vypočúvať cudzích štátnych príslušníkov, v tomto prípade srbských občanov. Takéto konanie považoval žalobca za konanie vybočujúce z medzí kompetencie slovenského veľvyslanectva. Žalobca však svoje domnienky a tvrdenia bližšie nešpecifikoval, t. j. neuviedol, prečo by policajný pridelenec a slovenská ambasáda v Belehrade nemali byť kompetentní vypočúvať cudzích štátnych príslušníkov a neuviedol ani dôvody, čím a ako vybočuje ich konanie z medzí kompetencie slovenského zastupiteľstva. Správny súd konštatuje, že nejde konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné.

68. Žalobca ďalej namietal, že konateľ žalobcu nie je obvinený zo žiadneho trestného činu daňového podvodu a žalobca vykázal v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vlastnú daňovú povinnosť vo výške 11 994,71 EUR, preto sa ani nemohol dopustiť daňového podvodu. Uviedol, že správca dane neustále počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania operuje s termínom daňového podvodu, pritom podľa žalobcu platí prezumpcia neviny a správca dane nie je orgán činný v trestnom konaní, ktorý má právomoc o tom rozhodovať. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že pojem „daňový podvod“, resp. len „podvod“ je používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom nejde o podvod v zmysle slovenského vnútroštátneho trestného práva ako sa mylne domnieva žalobca. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017 a v ňom vyslovený právny názor s ktorým sa plne stotožňuje, a ktorý si dovolí citovať: „vyčleňovanie pojmu daňový podvod zo sféry daňového práva a jeho stotožňovanie výlučne s obdobne označenou skutkovou podstatou ( ) v oblasti trestného práva zrejme vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je treba poznamenať, že nakoľko v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, terminologicky výstižnejšie by bolo hovoriť o nedovolenom daňovom úniku. Pokiaľ však daňové orgány i súdy aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s preberaním ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH“. Na základe uvedeného je zrejmé, že nie je možné daňový podvod stotožňovať s podvodom podľa vnútroštátneho trestného práva, a teda skutočnosť, že konateľ žalobcu nie je obvinený zo žiadneho trestného činu daňového podvodu neznamená, že sa žalobca nemohol dopustiť daňového podvodu v zmysle Súdneho dvora EÚ. Túto námietku žalobcu tak správny súd považoval rovnako za nedôvodnú.

69. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane absentuje uvedenie konkrétnych zákonných ustanovení, ktoré boli porušené žalobcom a na základe ktorých správca dane následne vyrubil rozdiel dane, správny súd uvádza, že správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode, a preto postupoval v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach daňového podvodu, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj opakovane poukazoval. Správca dane aj žalovaný vyhodnocovali splnenie podmienok daňového podvodu podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v zmysle smernice 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Správny súd uvádza, že pri tomto posúdení je potrebné vychádzať práve z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej aj len „SD ES“), pričom z rozhodnutia SD ES vo veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky : - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

70. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok sp. zn. zo dňa 20.08.2019, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že „Ak správca dane dospeje k záveru, že ide o podvodné konanie s následkom daňového úniku, resp. existenciu umelej konštrukcie, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, potom je správca dane sám zaťažený dôkazným bremenom, a musí objektívne preukázať v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora (napríklad rozsudok v spojených veciach sp.zn. C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid), že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Tento záver vychádza zo všeobecného predpokladu, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie.“ Z uvedeného rovnako vyplýva, že správca dane musí preukázať, že žalobca

vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Správny súd tiež opakovane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.10.2017 a v ňom vyslovený právny názor, ktorý uviedol už v bode 68 tohto rozsudku a v zmysle ktorého daňový podvod nemožno chápať v zmysle vnútroštátneho práva, ale vychádza z relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ.

71. Správny súd ďalej uvádza, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (rozsudok ESD č. C-277/14). Ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, tak prináleží práve vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet (napr. rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 35 a 37, a Maks Pen, C-18/13, EU:c:2014:69, bod 26). Uvedené platí v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojim nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Za takých okolností sa totiž dotknutá zdaniteľná osoba musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na takomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení, ktoré uskutočnila na výstupe (rozsudok Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 27).

72. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane dôkazmi získanými počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania dostatočne preukázal, že daňový subjekt vedel, že sa zúčastňuje konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu a spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. bola zapojená do vytvoreného fakturačného reťazca, pričom táto spoločnosť reálne nedodala predmetný tovar žalobcovi. Svoje závery zhrnul na záver prvostupňového rozhodnutia, pričom okrem skutočností uvedených a vyhodnotených v Protokole z daňovej kontroly č. 102008021/2019 zo dňa 22.08.2019 potvrdzovali tento záver aj skutočnosti zistené počas vyrubovacieho konania.

73. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. A Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. V danom prípade však žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by vyvracali záver správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode.

74. Žalobca tiež namietal, že správca dane sa nevysporiadal s viacerými dôkazmi, a to so žalobcom predloženou cenovou ponukou na dodanie obdobného stroja od spoločnosti OMET S.R.L., s úradným prekladom vyjadrenia srbskej spoločnosti 9. SEPTEMBAR – TISSUE CONVERTING doo z 18.11.2019 a so svedeckými výpoveďami svedkov H. B., J. K., a C. H.. Správny súd po preskúmaní spisového materiálu viažuceho sa k veci ako aj s napadnutými rozhodnutiami správcu dane a žalovaného dospel k záveru, že ani tieto námietky žalobcu nie sú dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že s predloženou cenovou ponukou na dodanie obdobného stroja od spoločnosti OMET S.R.L. a s úradným prekladom vyjadrenia srbskej spoločnosti 9. SEPTEMBAR – TISSUE CONVERTING doo z 18.11.2019 sa správca dane vysporiadal (strana 24 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd

poukazuje na skutočnosť, že v úradnom preklade vyjadrenia srbskej spoločnosti 9. SEPTEMBAR – TISSUE CONVERTING doo z 18.11.2019 predloženom žalobcom je uvedené, že spoločnosť 9. SEPTEMBAR – TISSUE CONVERTING doo nie je zodpovedná za softvérové prepojenie medzi výrobnou linkou NC600 P4 na servítky realizované pre GCL s.r.o. a baliacim strojom na servítky zo strany STAX technologies d.o.o. a že komunikácia medzi strojmi nebola súčasťou predajnej zmluvy 082311/17. Z predmetného prekladu tak možno vyvodiť len to, že prepojenie týchto dvoch strojov nevykonala táto konkrétna srbská spoločnosť, avšak nevyplýva z neho, kto konkrétne (aká spoločnosť) prepojenie týchto strojov urobil, a už vôbec nie, že toto prepojenie strojných zariadení bolo realizované slovenskou spoločnosťou ako to tvrdí žalobca. Ohľadom cenovej ponuky na dodanie obdobného stroja od spoločnosti OMET S.R.L. správny súd uvádza, že táto nezahŕňa strojné zariadenie na balenie servítok a navyše, ide o cenovú ponuku od talianskeho dodávateľa, kde môže byť cena vyššia (rôzni dodávatelia môžu mať rôzne ceny za rovnaké strojné zariadenia), avšak žalobca mal nakúpiť obidve strojné zariadenia od srbských dodávateľov, a teda správca dane správne vyhodnocoval nárast ceny predmetného strojného zariadenia, ktoré malo byť nakúpené od srbských dodávateľov, pričom zistil, že táto cena v deklarovanom fakturačnom reťazci vzrástla dvojnásobne.

75. K žalobcovým námietkam, že sa správca dane nevysporiadal so svedeckými výpoveďami svedkov H. B., J. K., a C. H., správny súd uvádza, že preskúmal rozhodnutie správcu dane a dospel k záveru, že tieto námietky žalobcu sa nezakladajú na pravde. Správca dane podrobne na stranách 10 až 19 svojho rozhodnutia popísal svedecké výpovede týchto svedkov a tieto vyhodnotil aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi získanými počas daňovej kontroly. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca správnosť týchto záverov správcu dane nenapádal, neuviedol v čom vidí ich nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv, ani netvrdil a nekonkretizoval ich nezákonnosť voči preskúmavaným rozhodnutiam. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v , pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

76. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

77. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so

zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

78. Žalobca ďalej tvrdil, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vykonávala riadnu podnikateľskú činnosť, čo podľa neho popísal svedok H. B. vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019, pričom uvedená spoločnosť vždy dodržala svoje záväzky. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. B. E. D. bolo správcovi dane doručené na tom istom ústnom pojednávaní dňa 19.11.2019. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nevykonávala riadnu podnikateľskú činnosť tak, ako tvrdí žalobca. Uvedené vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101150082/2019 zo dňa 16.05.2019, v ktorej bol zaznamenaný obsah výsluchu D. C., konateľa spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o., ktorý uviedol, že nevedel o ničom, o spoločnosti KOBA SLOVAKIA s.r.o. nepočul, nevie, že bol konateľom a podpisovať papiere mu dávala neznáma osoba. Za spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. vystupovala aj ďalšia osoba, a to B. E. D., ktorý mal konať za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia, ktoré však správca dane nemal k dispozícii v čase uskutočnenia výsluchu konateľa spoločnosti D. C. (táto bola predložená správcovi dane až 19.11.2019). B. E. D. však nebol nikdy vedený ako konateľ alebo spoločník daňového subjektu KOBA SLOVAKIA s.r.o., resp. KOBA PNEU, s.r.o.. B. E. D. vo svojej výpovedi tvrdil, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nebola schopná vykonať činnosti v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2018. Tiež z odpovede Sociálnej poisťovne č. 250021431/2020 vyplýva, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. nemala v období máj 2018 žiadnych zamestnancov. Na základe uvedených skutočností je preto možné dospieť k záveru, že spoločnosť KOBA SLOVAKIA s.r.o. v rozhodnom období nevykonávala riadnu podnikateľskú činnosť.

79. Žalobca namietal aj skutočnosť, že na strane 26 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že svedok H. B. vedel popísať celý fakturačný reťazec, avšak menovaný svedok vo svojej výpovedi zo dňa 19.11.2019 uviedol, že konateľa spoločnosti JUNIUM s.r.o. C. H. nepozná a nikdy sa s ním nestretol, rovnako nemá vedomosť o spoločnosti JUNIUM s.r.o. ako odberateľovi spoločnosti žalobcu a výhercovi verejnej obchodnej súťaže. O spoločnosti CS print, s.r.o. vedel svedok z obhliadky miesta pred dodaním strojov za účelom oboznámenia sa s veľkosťou priestoru, možnosťou vykládky a elektroinštaláciou v priestore, čo malo vplyv na cenu strojného zariadenia. Správny súd k tomuto uvádza, že žalovaný na strane 26 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „správca dane považoval za dôkaz o vytvorení fakturačného reťazca aj vyjadrenia konateľa spoločnosti GCL, s.r.o., H. B., ktorý vedel presne popísať celý fakturačný reťazec až po konečného odberateľa CS print, s.r.o.“. Správny súd zistil, že svedok H. B. bol vypočúvaný viackrát, pričom jeho výpovede sú zaznamenané v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2019 (výsluch vykonaný správcom dane), ako aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.01.2019, ktorá bola vykonaná Daňovým úradom Žilina v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu CS print, s.r.o.. Správca dane tak vyhodnocoval komplexne predmetné výsluchy svedka H. B., z ktorých vyplynul záver, že svedok H. B. vedel popísať celý fakturačný reťazec. Námietka žalobcu tak nie je podľa správneho súdu dôvodná.

80. Žalobca na záver žaloby uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Správny súd k tomuto uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovaného a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného

dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nekvalifikované odôvodnenie a pre nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

81. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou SD EU. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

82. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

83. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.