Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Tk-2-2020.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tk/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Viktora Baraníka a PhDr. Janky Moravčíkovej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému Z. H., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.11.2020 takto
rozhodol:
obžalovaný
Z. H. S.. narodený XX.XX.XXXX I. H., trvale bytom D. XXXX/XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 15.03.2020
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
1/ dňa 15.03.2020 v čase približne medzi 03,00 hod. a 04,15 hod. v meste H. na W. D. Č.. XXXX/ XX v izbe bytu nachádzajúcom sa na prízemí vľavo, pod vplyvom psychotropných látok, v úmysle usmrtiť svojho otca Z. H. N.., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým žil v spoločnej domácnosti, na tohto fyzicky zaútočil a to tým spôsobom, že ho pomocou rôznych predmetov tupého, tupouhlého a bodno-rezného charakteru - dreveným kolom, kladivom, nožmi opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou, najmenej XX-krát udrel do ľavej časti hlavy, čím mu spôsobil rozsiahle devastačné stratové poranenie hlavy s rozsiahlym defektom kožného krytu v ľavej časti hlavy s početnými tržnozmliaždenými, tržnými bodno- reznými ranami v zachovaných častiach kožného krytu hlavy, trieštivými zlomeninami kostí klenby a spodiny lebečnej a tvárových kostí a rozdrvením mozgového tkaniva, na následky ktorých na mieste zomrel, po čom kuchynským nožom oddelil hlavu od tela v oblasti krku a následne Z. H. N.. X-krát bodol s nožom do oblasti hrudníka a 3-krát do brucha a spôsobil mu aj rezné rany v zadnej časti v oblasti členka pravej a ľavej nohy a hlavu zabalil do posteľnej obliečky a nechal ju položenú na podlahe, 2/ potom ako usmrtil svojho otca Z. H.É. N.. dňa 15.03.2020 v čase medzi 03,00 hod. a 04,15 hod. v H. J. W. D. Č.. XXXX/XX v byte nachádzajúcom sa na prízemí vľavo, v úmysle zakryť svoje predchádzajúce konanie, pred opustením bytu v kuchyni na plynovom sporáku pustil do všetkých štyroch varných horákov plyn bez zapálenia ohňa, čím ohrozil obyvateľov 64 bytových jednotiek, avšak plyn sa nestihol nahromadiť v medziach výbušnosti z dôvodu zadržania obvineného Z. a príchodu výjazdovej skupiny príslušníkov Krajského riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície v Nitre, ktorí na mieste činu plyn vypli, 3/ od presne neustáleného dňa až do dňa 15.03.2020 neoprávnene prechovával na adrese trvalého bydliska v H. J. W. D. Č.. XXXX/XX v byte nachádzajúcom sa na prízemí vľavo v obývacej izbe, kde sa vykonávala obhliadka miesta činu odborom kriminálnej polície KR PZ v Nitre v čase od 10,00 hod. do 15,25 hod. alobalovú skladačku o rozmeroch cca 2x3 cm, zaistenej ako stopa č. 30, s obsahom bielej kryštalickej látky, v ktorej sa nachádzal metamfetamín o celkovej hmotnosti 140 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 20,4 % hmotnostných, pričom z tohto množstva je možné pripraviť minimálne jednu bežnú jednotlivú dávku drogy a alobalovú skladačku o rozmeroch 2x2 cm s obsahom bielej kryštalickej látky, zaistenej ako stopa č. 31, v ktorej sa nachádzal
metamfetamín o celkovej hmotnosti 120 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 25,4 % hmotnostných, pričom z tohto množstva je možné pripraviť minimálne jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a obvinený nie je držiteľom povolenia Ministerstva zdravotníctva SR na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, t e d a :
v bode 1
iného úmyselne usmrtil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,
v bode 2
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobí škodlivý účinok výbušnín, plynu a spáchal čin z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
v bode 3
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
t ý m s p á c h a l
v bode 1
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona,
v bode 2
obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §140 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
v bode 3
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona aplikujúc zásadu pre ukladanie úhrnného trestu v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 47 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre sp. zn. Kv 32/20/4400 podanej na Okresný súd Nitra dňa 10.09.2020, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému Z. H. na hlavnom pojednávaní v dňoch 20.10.2020 a 10.11.2020, na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím znalkýň, prečítaním všetkých listinných dôkazov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o výroku o treste, prípadne o ochrannom opatrení ako aj o prípadnom nároku na náhradu škody ako aj oboznámením pripojených spisov.
Obžalovaný Z. H. S.. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené v bode 1 všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, v bode 2 obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na §140 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a v bode 3 prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste, prípadne o ochrannom opatrení ako aj o prípadnom nároku na náhradu škody.
Poškodený H. H., brat zomrelého Z. H. st. si na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2020 nárok na náhradu škody neuplatnil.
S.. Ľ. N., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2020 zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 19/2020, v ktorom uviedla, že u obžalovaného zistila závisosť od metamfetamínu, čo je duševná porucha, ktorá bola uňho prítomná v čase pred skutkom a trvá do súčasnosti. Vyhodnotila, že metamfetamín u obžalovaného vyvoláva stimulačné účinky, ale samotná závislosť nemala v čase skutku vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti, na ovládacie schopnosti, mala len forezne nevýznamný vplyv, preto obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania ako aj ovládať svoje konanie. Uzavrela, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou z okruhu psychóz, preto jeho pobyt na slobode nepovažovala pre spoločnosť za nebezpečný. Závislosť od metamfetamínu obžalovaného posúdila ako plne rozvinutú, s denným užívaním, s abstinenčnými príznakmi pri odňatí a s cravingom. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní bližšie vysvetlila, že závislosť obžalovaného je závislosť celoživotná, môže od nej len abstinovať, avšak pri nechránenom extrarurálnom prostredí obžalovaný abstinovať nebol schopný. Obžalovanému nenavrhovala uložiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu, pretože na jej uloženie je dôležitá aj motivácia, ktorá u obžalovaného absentuje, okrem motivácie sa potencionálne na absolvovaní protitoxikomanickej liečby podieľa i osobnostná štruktúra, kde pri danej osobnostnej výbave obžalovaného ochrannú liečbu nepovažovala za relevantnú. Osobnostná výbava, ktorá je u obžalovaného založená len na motivácii dosahovania vlastných cieľov bez ohľadu na okolie, je, bez adekvátneho sociálneho zázemia, nedostatočná na liečbu u obžalovaného. Vysvetlila, že obžalovaný už i pred vznikom závislosti reagoval i na emočne neutrálne podnety agresívnym správaním. K výpovedi svedkyne sa obžalovaný vyjadril, že triezvy by sa takého konania nikdy nedopustil a že sa chce liečiť z drogovej závislosti. Znalkyňa k vyjadreniu obžalovaného dodala, že pokiaľ išlo o to, že by sa obžalovaný bez vplyvu drog tohto skutku nedopustil, tak agresívne prvky v jeho správaní sú prítomné už od adolescencie, v rannej dospelosti spáchal homicídium, kedy nebol pod vplyvom psychoaktívnych látok, tak isto spolužitie s otcom bolo konfliktné. Ak by bol obžalovaný motivovaný, mohol by sa podrobiť liečeniu, nie je to len o motivácii, ale aj o osobnostnej výbave, ďalšom sociálnom zázemí. Poukázala na to, že proklamácia motivácie v ochrannej liečbe je účelová. Obžalovaný sa k tomu vyjadril, že on neužíval pervitín každý deň, že nebol adaptovaný na užívanie pervitínu dlhodobo.
S.. Z. S. znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2020 predniesla znalecký posudok č.14/2020 v zhode s jeho písomným vypracovaním, trvala na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Po komplexnom psychologickom vyšetrení obžalovaného ustálila, že intelektuálna úroveň obžalovaného sa nachádza v pásme nadpriemeru, jeho
osobnosť je slabšie diferencovaná, anetická (necitlivá), egocentricky subjektivisticky a hypersenzitívne disponovaná, s dependentnými a antisociálnymi rysmi, so sklonom vyhýbať sa zodpovednosti a chýbajúcou citlivosťou voči morálnym zásadám. Tiež explikovala, že obžalovaný pri dosahovaní vlastných cieľov sleduje subjektívne prežívanie úspechu a uspokojovanie vlastných záujmov, agresivitu, ktorá patrí do trvalej osobnostnej výbavy obžalovaného, používa na dosahovanie vlastných záujmov, má sklon k riešeniu záťažových situácií verbálnym a fyzickým násilím. Prognózu resocializácie posúdila ako skôr nepriaznivú, čo následne spresnila tak, že prognóza resocializácie obžalovaného je nepriaznivá. Uzavrela, že racionálna regulácia emotivity je u obžalovaného na veľmi nízkej úrovni a že u obžalovaného, vzhľadom na kriminálnu anamnézu a osobnostnú výbavu, je zvýšená pravdepodobnosť opakovania násilnej trestnej činnosti. Ďalej odpovedala, že okolnosť, že obžalovanému bol zahladený trestný čin vraždy, nemení u neho prognózu resocializácie, pretože pokiaľ ide o stupňovanie brutality konania, tento znak bol zachovaný. Tiež vysvetlila, že agresivita patrí medzi základné osobnostné črty obžalovaného, ktorý veľmi rýchlo reaguje aj v bežných situáciách agresívnym spôsobom. Pripustila, že bolo fajn, že sa obžalovaný priznal a oľutoval, ale jeho osobnostné vlastnosti to nezmenilo, ale na druhej strane vylúčila, že obžalovaný vie prejaviť úprimnú ľútosť, pretože mu chýba empatia. Pozitívne prvky u obžalovaného k resocializácii znalkyňa nenašla, pretože osobnosť obžalovaného je emočne plochá, bez vyšších citov, skôr egocentrická, na seba zameraná. V prípade, že by bol ochotný sa podrobiť dlhodobej psychoterapii a bola by motivácia zmeniť spôsob života, tá možnosť, že by bolo možné obžalovaného napraviť trestom aj menším ako doživotným, by sa mohla objaviť (pozn. súd položil túto otázku, pretože ju radí do kategórie psychologických a psychiatrických otázok, hoci je súčasťou § 47 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, rovnako ako otázku, či pobyt obžalovaného na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, ktorá je súčasťou znení viacerých ustanovení napr. § 73 Trestného zákona a pod., na ktorú znalci bežne odpovedajú a ktorú aj v tomto konaní položil prokurátor znalkyni z odvetvia psychiatria). Obžalovaný sa k výpovedi tejto znalkyne vyjadril tak, že sa chce napraviť, že nie je človek bez srdca. Zo správ o povesti ako aj z pripojených spisov Krajského súdu Nitra sp. zn. 1T/24/1998 a Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/102/2016 súd zistil, že obžalovaný bol celkovo súdne riešený trikrát, z toho dvakrát sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Prvýkrát bol obžalovaný súdený Okresným súdom Komárno sp. zn. 4T/55/1996 v roku 1996 ako mladistvý za trestný čin výtržníctva a ublíženia na zdraví; na toto odsúdenie sa hľadí akoby nebol odsúdený. Krajským súdom v Nitre sp. zn. 1T/24/98 bol obžalovaný odsúdený ako mladistvý rozsudkom zo dňa 3.9.1998 za trestný čin vraždy na nepodmienečný trest odňatia slobody na sedem rokov spáchaný obzvlášť surovým spôsobom a z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky; tento výrok krajského súdu o treste Najvyšší súd sp. zn. 5To 74/98 zmenil rozsudkom zo dňa 01.12.1998 tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody na deväť rokov nepodmienečne so zaradením do II. NVS; obžalovaný tento trest vykonal dňa 24.01.2007. Podľa § 93 odsek 1 Trestného zákona bolo uvedené odsúdenie krajským súdom dňa 04.07.2020 zahladené. Naposledy bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Komárno sp. zn. 3T/102/2016 za zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a iné a bol mu uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; zaradenie do ústavu na výkon trestu mu bolo zmenené dňa 15.12.2017 na stredný stupeň stráženia; uvedený trest vykonal dňa 16.05.2019; obžalovanému bol uložený ochranný dohľad na jeden rok. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov má obžalovaný dva záznamy; jeden priestupok spáchal dňa 22.01.2016 proti majetku, za čo mu bola uložená bloková pokuta, druhý priestupok spáchal dňa 04.08.2019 tak, že jazdil na osobnom motorovom vozidle pod vplyvom návykových látok, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 350,-eur a zákaz činnosti 22 mesiacov. Okrem toho podľa ostatných listín, lustrácií GP SR a STA sa v súčasnosti proti obžalovanému nevedú žiadne iné trestné konania, okrem tohto. Podľa hodnotenia ústavu správanie obžalovaného nebolo vždy na požadovanej úrovni, v jednom prípade bolo zaznamenané arogantné a manipulatívne správanie, kedy sa obžalovaný vyhrážal poškodením na zdraví, v druhom prípade obžalovaný ležal v nepovolenom čase na neustlanom lôžku, ale na nápravu postačoval výchovný pohovor. Ústav zhodnotil, že pedagogickým pôsobením a režimovým ovplyvňovaním došlo k stabilizácii správania a vystupovania obžalovaného. Obžalovaný počas výkonu väzby nebol disciplinárne ani odmenený ani potrestaný, voľný čas vo väzbe využíva cvičením vo vychádzkovom dvorci, počúvaním rozhlasu a čítaním dostupnej literatúry. Vzťahy s vonkajším svetom nadviazal formou korešpondencie a telefonovania s matkou a dňa 04.11.2020 s ňou bola realizovaná aj videonávšteva. Pokiaľ išlo o druh a výmeru trestu za spáchané skutky, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestných činov, ako i k charakteristike osoby obžalovaného a k jeho minulosti.
Pri trestnom čine vraždy (najzávažnejší trestný čin, pre ktorý je obžalovaný v tomto trestnom konaní stíhaný) je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť sa prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov stanovuje. V prípade § 145 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý tiež bola uznaná vina v tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na okolnosť podľa písmena l) Trestného zákona ustanovenia § 36 Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal ku spáchaniu skutku, pričom priznanie urobil obžalovaný prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 aj písmeno h) Trestného poriadku, naplnil podmienku uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Zároveň však obžalovanému v zmysle § 37 Trestného zákona priťažilo, že už bol právoplatne odsúdený za zločin (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona), a to v konaní pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 3T/102/2016 (na odsúdenie v konaní pred Krajským súdom v Nitre sp. zn. 1T/24/1998 neprihliadal, nakoľko toto odsúdenie je zahladené) a tiež to, že spáchal viac trestných činov - § 37 písmeno h) Trestného zákona (obzvlášť závažný zločin vraždy, obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi). S prihliadnutím na vyrovnaný pomer týchto okolností súd v žiadnom smere neupravoval základnú výmeru trestnej sadzby uvedenú v §-e 145 odsek 2 Trestného zákona (20 až 25 rokov alebo na doživotie), podľa ktorej ukladal obžalovanému úhrnný trest.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 2 Trestného zákona (najprísnejšie trestné ustanovenie Trestného zákona zo všetkých trestných činov spáchaných obžalovaným), kedy bolo možné obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že obžalovaného odsudzoval za tri úmyselné trestné činy, z ktorých boli dva obzvlášť závažné zločiny, spáchané samostatnými skutkami, a preto súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona.
Keďže ustanovenie § 145 odsek 2 Trestného zákona súdu umožňovalo uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie, pri úvahách o výmere trestu súd dôsledne zisťoval a skúmal splnenie zákonných podmienok uvedených v §-e 47 odsek 1 Trestného zákona na uloženie najprísnejšieho trestu, pričom dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že v danom prípade boli splnené a predpokladal, že v danom prípade uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nebude postačujúce, a teda ani možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody do dvadsaťpäť rokov. Vzhľadom na charakter trestných činov, na ich následok a na bezcitnosť konania obžalovaného, ktorý zaútočil na svojho otca tak, že ho najmenej 30x udrel do ľavej časti hlavy rôznymi predmetmi tupého, tupouhlého a bodno-rezného charakteru, možno nepochybne vyvodiť záver o surovom spôsobe vykonania činu, ktorý predurčuje, že účinne ochrániť spoločnosť pre obžalovaným možno len trestom doživotným. Tento fakt je zosilňovaný aj okolnosťou, že obžalovaný sa takého homicídia v rodine dopustil už aj v minulosti, a to roku 1998, keď bol obžalovaný odsúdený za trestný čin vraždy, ktorú spáchal na svojej starej matke
z majetkových pohnútok, na deväť rokov nepodmienečne, ktoré odsúdenie mu bolo súdom zahladené, čo však znamenalo len to, že toto odsúdenie prestalo existovať, ale neprestalo existovať spáchanie skutku posúdeného ako trestný čin vraždy. Súd následne starostlivo skúmal a zaoberal sa aj naplnením tretej nevyhnutnej podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Pri posudzovaní tejto podmienky súd vychádzal zo znaleckých expertíz, vyhodnotením ktorých súd dospel k záveru, že obžalovaného, pre absolútne nepriaznivú prognózu resocializácie, nie je možné napraviť kratší trestom ako trestom odňatia slobody na doživotie. Znalkyňa z odvetvia psychológie zistila totiž, že do trvalej osobnostnej výbavy obžalovaného patrí agresivita, ktorú používa pri dosahovaní vlastných cieľov a vlastných záujmov, a že má sklon k riešeniu záťažových situácií verbálnym a fyzickým násilím. Táto znalkyňa osobnosť obžalovaného charakterizovala ako slabšie diferencovanú, anetickú, egocentricky subjektivisticky a hypersenzitívne disponovanú, s dependentnými a antisociálnymi rysmi, so sklonom vyhýbať sa zodpovednosti a chýbajúcou citlivosťou voči morálnym zásadám. Ustálila tiež, že predpoklad resocializácie obžalovaného je nepriaznivý vzhľadom na kriminálnu anamnézu a osobnostnú výbavu obžalovaného a tiež kvôli tomu, že obžalovaný nevie prejaviť úprimnú ľútosť nad svojím konaním, lebo mu chýba empatia a jeho racionálna regulácia emotivity je na veľmi nízkej úrovni. Pripustila však, že v prípade, ak by bol obžalovaný ochotný sa podrobiť dlhodobej psychoterapii a bola by motivácia zmeniť spôsob života, existovala by možnosť napraviť obžalovaného aj kratším trestom. Priznanie a oľutovanie obžalovaným pred súdom ako aj neistý predpoklad nápravy obžalovaného v prípade zmeny spôsobu života preto nemohli pre obžalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie o treste a uloženie mu trestu odňatia slobody do 25 rokov. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor psychiatria u obžalovaného zas diagnostikovala závislosť od metamfetamínu, ktorá nemala v čase skutku vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti, na ovládacie schopnosti, pričom obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou z okruhu psychóz, preto jeho pobyt na slobode nepovažovala pre spoločnosť za nebezpečný a ani mu nenavrhla uložiť ochranné liečenie. Potvrdila slová psychologičky, že osobnostná výbava obžalovaného je založená len na dosahovaní vlastných cieľov bez ohľadu na okolie a správanie obžalovaného zhodnotila ako agresívne, podčiarkla, že už i pred vznikom závislosti obžalovaný reagoval i na emočne neutrálne podnety agresívnym správaním.
Závery oboch znalkýň vyzneli následne tak, že ani výkonom dlhodobého trestu odňatia slobody by sa nezabránilo recidíve obžalovaného, ktorá je maximálna, pretože na prísnu reguláciu svojho správania nie je dostatočne osobnostne disponovaný a naopak je disponovaný tak, že aj pri neutrálnom podnete môže reagovať agresívne, so snahou dosiahnuť svoje ciele a záujmy verbálnym a fyzickým násilím.
Skutočnosť, že obžalovaného nebude možné napraviť uložením trestu odňatia slobody vo výmere na 20 alebo 25 dvadsaťpäť rokov, mal súd za preukázanú a podloženú najmä znaleckým dokazovaním, správami o povesti (hodnotenie ústavu) ako aj tým, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody, dokonca v prípade odsúdenia Okresným súdom Komárno sp. zn. 3T/102/2016 musel byť u obžalovaného sprísnený stupeň stráženia výkonu trestu odňatia slobody, nesplnili u obžalovaného svoj účel.
Všetko doteraz uvádzané oprávňovalo súd, vzhľadom na spôsob spáchania spáchaných trestných činov, na osobu obžalovaného, jeho neliečenú závislosť od psychotropných látok, jeho predchádzajúci kriminálny spôsob života a všetky doterajšie odsúdenia, aj zahladené, ako aj možnosti jeho prevýchovy a nápravy, aby na dosiahnutie účelu trestu, kedy nepostačuje žiadna miernejšia alternatíva trestu odňatia slobody, uložil maximálne najprísnejší trest, a to trest odňatia slobody na doživotie. Záverečné postoje znalkýň z odvetví psychiatria a psychológia dospelých potvrdili, že by bolo zrejme iluzórne domnievať sa, že v prípade obžalovaného existuje nádej na zmenu v jeho správaní a jeho prevýchovu. Súd bol toho názoru, že takto určeným trestom sa v dostatočnej miere zabezpečí ochrana celej spoločnosti pred osobami, ktoré sú schopné a spôsobilé spáchať opakovane tak závažné činy (obzvlášť závažný zločin vraždy, obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia), aké sú predmetom tohto konania.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko mu súd ukladal trest odňatia slobody na doživotie.
O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko poškodený H. H. si neuplatnil nárok na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.