Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/120/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2020 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1. K. H., nar. X.XX.XXXX v J. Q., trvale bývajúci vo G., B. XXXX/XX, 2. Ing. I. V., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bývajúci vo G., V. XXX/X,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 07.09.2018 približne o 14.30 h vo G. na B. ulici po predchádzajúcej hádke napadli poškodeného Ing. J. V. tak, že obžalovaný K. H. sa navzájom začal postrkovať s poškodeným, kedy obžalovaný Ing. I. V. udrel poškodeného päsťou do pravého oka, ktorý úder sa snažil poškodený opätovať, avšak zasiahol pri tom obžalovaného K. H., po čom začali obidvaja obžalovaní poškodeného udierať do rôznych častí hlavy a v útoku pokračovali aj po tom, ako poškodený spadol na zem, kde ho kopali predovšetkým do hlavy, s ktorým konaním prestali až po tom, ako zasiahli svedkovia incidentu, čím poškodenému spôsobili hydraulickú zlomeninu spodiny ľavej očnice s prepadnutím časti obsahu očnice aj priameho dolného očného svalu do čeľustnej dutiny, tržnú ranu ľavého nadočnicového oblúka, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov a viacpočetne pomliaždenie tváre, ktoré zranenia si vyžadujú liečenie v trvaní dvadsaťosem dní, počas ktorých je sťažený obvyklý spôsob života poškodeného,

t e d a

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu činu, ktorého sa dopustili v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l i

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

- prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8, § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, každý samostatne. Podľa Tr. zákona súd obidvom obžalovaným výkon trestu podmienečne odkladá a podľa Tr. zákona im určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, každému samostatne. Podľa súd obidvom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť poškodeným: V. I. škodu vo výške 2.887, EUR, Q., škodu vo výške 153,70 EUR, D., škodu vo výške 9.063,00 EUR a to spoločne a nerozdielne

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na K. H. a Ing. I. V. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného K. H., ktorý uviedol, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že sa rozprával so I. V. keď k nim prišiel poškodený V. a ukazoval mu v mobilnom telefóne SMS správy. Toto si vysvetľovali a následne ho poškodený udrel ako prvý, pri čom ho zasiahol päsťou do úst a hneď mu začala tiecť krv. Následne medzi nimi začala bitka a to tak, že sa navzájom udierali päsťami a to hlavne do tváre. Počas bitky spadli na zem, kde sa naďalej bili päsťami. Obžalovaný V. na nich kričal, aby sa už nebili a ťahal ho z poškodeného dole, čím ich od seba oddelil. Keď poškodený vstal, naďalej útočil na neho on ho tiež udrel a týmto úderom mu asi spôsobil zlomeninu, lebo počul po údere zvláštny zvuk. Obžalovaný Ing. I. V. uviedol, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný. Počas výsluchu uviedol, že sa rozprával s obžalovaným K. H., za ktorým prišiel nejaký pán, ktorého on predtým nepoznal. Rozprávali sa za nejaké SMS-ky a zrazu počul, ako ten neznámy chlap povedal, že „Za toto ti rozbijem hubu!“ a potom videl, ako udrel následne H. päsťou do úst, na čo sa mu pustila aj krv. Následne obidvaja do seba udierali päsťami a počas bitky spadli na zem. Tu zakričal na H., aby prestal a na túto výzvu obžalovaný H. poslúchol. Keď obidvaja vstali, tak sa poškodený znovu zahnal na obžalovaného H., ktorý mu ranu vrátil a trafil ho päsťou do obočia. Týmto sa konflikt skončil a potom tam prišli bratia H.. Svedok Ing. J. V. vypovedal, že z bytu A. G. z okna uvidel obžalovaného K. H. s nejakým chlapom. Kvôli nemu vyšiel von a to vyjasniť si SMS správy, ktoré mu zasielal a v ktorých nadával na jeho manželku. Počas rozhovoru s obžalovaným H. priskočil k nemu obžalovaný V. a trafil ho päsťou do pravého oka. Hneď mu úder chcel vrátiť a zahnal sa päsťou, no obžalovaný V. sa uhol a z toho dôvodu trafil obžalovaného H. do úst. Následne sa strhla bitka, pri čom obidvaja obžalovaní ho bili do hlavy. On pred nimi cúval, pričom narazil do auta a spadol na zem. Na zemi ho obidvaja kopali a to hlavne do hlavy. Po bitke mu z nosa tiekla krv, tiež z obočia a potom už ani nevidel. Svedkyňa V. Q. vypovedala, že pred skutkom bola v byte a zvonku počula krik. Z okna videla, ako sa pán V. opieral o auto a krvácal. Hneď vyšla von a až tam zbadala obidvoch obžalovaných, ktorí od poškodeného V. boli vzdialení asi 2-3 metre. Keď vyšla von, tak sa už nikto s nikým nebil. Potvrdila, že kvôli nej boli medzi H. a V. napäté vzťahy. Svedkyňa V. B. vypovedala, že keď prechádzala medzi panelákmi vo G., tak videla nejakého chlapa ležať na zemi a stáli pri ňom dvaja chlapi. Z. ich. Toho chlapa, čo ležal na zemi, kopali. Či ho kopali obidvaja, alebo len jeden, to na hlavnom pojednávaní uviesť nevedela. Následne bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde vypovedala, že dvaja muži kopali na zemi ležiaceho chlapa. Rozpor vysvetlila svedkyňa tak, že keď bola vypočutá na polícii, tak si to pamätala lepšie a počas výpovede hovorila pravdu. Svedok M. H. vypovedal, že samotný konflikt nevidel. Keď prišiel pred dom

aj s bratom, tak už nikto nikoho nebil. Na mieste skutku stáli obidvaja obžalovaní a poškodený V. sa dvíhal zo zeme. Všimol si, že na tvári mal krv. Následne odviezol poškodeného do nemocnice, kam prišli aj obidvaja obžalovaní a on nevidel na obžalovanom H. žiadne zranenia. Svedkyňa A. G. vypovedala, že u nej doma bol poškodený V. a z okna zbadal obidvoch obžalovaných. Povedal jej, že ide za nimi. Chcel si s obžalovaným H. vydiskutovať nejaké SMS správy. Cez okno videla, ako k nim pristúpil a ukazoval niečo v telefóne. Od okna odišla k sporáku, lebo varila a keď sa vrátila k oknu späť, tak videla poškodeného na zemi. Vtedy obžalovaný H. kopal do poškodeného a obžalovaný V. stál vedľa neho. Keď to zbadala, tak vybehla von a keď tam prišla, tak už bolo po bitke. Z okna videla poškodeného ležať na zemi, kde spoza auta mu trčali nohy. Hornú časť nevidela a pri hornej časti tela stáli obidvaja obžalovaní. Podľa pohybu obžalovaného H. videla, že dvíha nohu a mala zato, že kope poškodeného. V tej chvíli obžalovaného V. nevidela, že by kopal poškodeného. Pre rozpory s jej výpoveďou z prípravného konania jej bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde vypovedala, že cez okno videla, ako poškodený leží na zemi a pri ňom, stojí H. s V. a títo ho kopali do hlavy a to zhora smerom na hlavu, bez náprahov, kopali do neho vždy len jednou nohou a na druhej stáli, pričom na nohe mali obuté športové botasky. Rozpor svedkyňa vysvetlila tak, že keď bola vypočúvaná na polícii, čo bolo nie dlho po skutku, tak si to lepšie pamätala. Súd ďalej prečítal zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania a to E. H., Mgr. T. R. a JUDr. T. F.. Súd tiež prečítal znalecké posudky, z ktorých zistil, že poškodený Ing. J. V. dňa 07.09.2018 utrpel tie zranenia, ktoré sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tieto zranenia vznikli opakovaným tupým úderom priamo do oblasti tváre, konkrétne do oblasti čeľustnej kosti, očníc a nosa, pričom údery boli veľkej intenzity, keďže opakovane prekonali elasticitu a pevnosť viacerých tvárových kostí. Vzhľadom na rozsah spôsobených zranení znalec predpokladá ich vznik v dôsledku opakovaných silných kopnutí nohou do oblasti tváre, ktoré mohli byť doplnené aj o údery päsťou. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu, ako priebeh útoku popísal vo svojej výpovedi poškodený. Znalec pripustil, že teoreticky je možné, že zranenia mohli vzniknúť aj tak, ako uvádzajú obžalovaní, napr. keď útočník sedí na ležiacom poškodenom a veľmi silnými opakovanými údermi päsťou udiera poškodeného do tváre, je však pravdepodobnejšie, že zranenia vznikli opakovaným kopnutím do oblasti tváre. Z druhého znaleckého posudku, ktorý do spisu doložil obžalovaný K. H., je zrejmé, že aj tento znalec zistil u poškodeného identické zranenia, ako je uvedené v znaleckom posudku, ktorý vypracovala Znalecká lekárska organizácia s. r. o., pričom aj tento znalec popísal obdobný mechanizmus vzniku zranení, pričom znalec MUDr. F. B. má skôr zato, že zranenia u poškodeného vznikli tak, ako to popisuje obžalovaný, teda opakovanými údermi päsťou do oblasti tváre. Súd sa ďalej oboznámil s lekárskymi správami, fotodokumentáciou, posudkami na obžalovaných, výpisom z Evidencie priestupkov, ako aj s odpismi registra trestov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpovede obžalovaných v tom smere, že zranenie mal poškodenému spôsobiť len obžalovaný K. H., je nevierohodné, ktorých cieľom je to, aby sa obžalovaný Ing. I. V. vyhol trestnému postihu za svoje protiprávne konanie. Obidvoch obžalovaných z trestnej činnosti tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní usvedčoval poškodený, ktorá výpoveď sa súdu javila hodnoverná. Nebolo zistené to, že by obžalovaný chcel svojou výpoveďou niektorému z obžalovaných uškodiť. Výpoveď poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkýň G. a B., ktoré tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdili, že obidvaja obžalovaní kopali na zemi ležiaceho poškodeného. Súd poukazuje v tejto súvislosti hlavne na výpoveď svedkyne B., ktorá predtým obžalovaných ani poškodeného nepoznala a nemala teda žiadny záujem vypovedať v tejto veci nepravdu. Čo sa týka znaleckých posudkov, tak posudok Znaleckej lekárskej organizácie s. r. o. vyznieva s najväčšou pravdepodobnosťou pre verziu poškodeného a túto verziu potvrdzujú aj hore uvedené výpovede. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. F. B. nevylučuje ani jednu verziu a prikláňa sa skôr k tomu, že mechanizmus vzniku zranení u poškodeného skôr zodpovedá verzii popisovanej obžalovanými, no okrem nich túto verziu žiadny zo svedkov nepotvrdil. Po takto vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obidvaja obžalovaní dňa 07.09.2018 približne o 14.30 h vo G. na B. ulici po predchádzajúcej hádke napadli poškodeného Ing. J. V. tak, že obžalovaný K. H. sa navzájom začal postrkovať s poškodeným, kedy obžalovaný Ing. I. V. udrel poškodeného päsťou do pravého oka, ktorý úder sa snažil poškodený opätovať, avšak zasiahol pri tom obžalovaného K. H., po čom začali obidvaja obžalovaní poškodeného udierať

do rôznych častí hlavy a v útoku pokračovali aj po tom, ako poškodený spadol na zem, kde ho kopali predovšetkým do hlavy, s ktorým konaním prestali až po tom, ako zasiahli svedkovia incidentu, čím poškodenému spôsobili hydraulickú zlomeninu spodiny ľavej očnice s prepadnutím časti obsahu očnice aj priameho dolného očného svalu do čeľustnej dutiny, tržnú ranu ľavého nadočnicového oblúka, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov a viacpočetne pomliaždenie tváre, ktoré zranenia si vyžadujú liečenie v trvaní dvadsaťosem dní, počas ktorých je sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Súd konanie obidvoch obžalovaných právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu činu, ktorého sa dopustili v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je pokus trestného činu konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa § 15 Tr. zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa § 20 Tr. zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Obidvaja obžalovaní požívajú u svojich zamestnávateľov dobrú povesť. Obžalovaný K. H. sa dopustil doposiaľ 6 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom obžalovaný Ing. I. V. nebol doposiaľ za spáchanie priestupku postihnutý. Obidvaja obžalovaní doposiaľ súdne trestaní neboli. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obidvoch obžalovaných, doterajší spôsob ich života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom im obidvom súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s tým, že súd im obidvom podmienečne odložil výkon trestu a určil im skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. U obidvoch obžalovaných súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom k tomu, že u obidvoch obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd im ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa im znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody 4-10 rokov. Súd u obidvoch obžalovaných pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, o mimoriadnom znížení trestu, kde súd môže vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa dôjsť k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti mu postačuje aj trest kratšieho trvania, v dôsledku čoho možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. K tomuto mimoriadnemu zníženiu trestu súd viedla tá skutočnosť, že obžalovaní požívajú dobrú povesť, doposiaľ súdne trestaní neboli a zločinu ublíženia na zdraví sa dopustili v štádiu pokusu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy Súd obidvom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť poškodeným: V.., škodu vo výške 2.887,00 EUR, Q., škodu vo výške 153,70 EUR, D., škodu vo výške 9.063,00 EUR a to spoločne a nerozdielne, lebo

poškodení si škodu riadne a včas už v prípravnom konaní uplatnili a o výške škody súd nemal žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.