Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/64/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Kofola a.s., súp. č. 1, 013 15 Rajecká Lesná, IČO: 36 319 198, zastúpený: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: METRO Cash & Carry SR s. r. o., Senecká cesta 1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, v konaní o zaplatenie 338.666,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 2720 zo dňa 9.12.2019 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 2720 zo dňa 9.12.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 2720 zo dňa 9.12.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 338.666,66 Eur s príslušenstvom a vo výroku II. zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky na tom skutkovom základe, že uzavrel so žalovaným ako odberateľom dňa 25.3.2005 rámcovú dodávateľskú zmluvu, ktorá v rámci jej neskorších zmien stanovovala zásady a postupy dodávania tovaru, najmä použitie postupov a dokladov v jednotlivých fázach dodacích transakcií, ktorými sa spravovala aj dodávka zvozu vratných obalov. Jej podstatou bolo, že prevádzkovateľ distribučného centra, zmluvný partner žalovaného, bol povinný zabezpečiť zvoz obalov z predajní žalovaného do distribučného centra a odovzdať ich žalobcovi s riadne vyplneným ložným listom. Žalovaný mal vystaviť faktúru, ktorou vyúčtoval žalobcovi cenu vrátených vratných obalov prevzatých žalobcom a tieto faktúry si žalovaný jednostranne započítaval s faktúrami vystavenými žalobcom za predaj tovaru. Žalobca zistil, že vratné obaly v celkovej hodnote 338.666,66 Eur mu neboli odovzdané, pretože ložné listy nepreukazujú ich prevzatie prepravcom žalobcu, a teda ani následné prevzatie žalobcom, napriek tomu boli žalovaným fakturované a jednostranne započítané. Žalobca započítanie považoval za neoprávnené a vyzval žalovaného listom zo dňa 12.2.2013 na zaplatenie dlžnej sumy 338.666,66 Eur. Žalobca k veci v konaní ďalej uviedol, že na základe čl. 1 ods. 13 Prílohy č. 1 k Rámcovej dodávateľskej zmluve, platobný styk medzi stranami prebiehal administráciou platieb prostredníctvom systému MIAG na základe Rámcovej zmluvy so spoločnosťou MIAG C.V. Dieman NL, Branch Baar, Neuhoffstrasse 4, CH-6340 Baar/Zug zo dňa 27.12.2004. V systéme dochádza k evidencii platieb tak, že na základe príkazu zadaného žalovaným sa platba pripíše na účet žalobcu

k faktúre s daným variabilným symbolom, na základe príkazu zadaného žalovaným sa platba, ktorou dochádzalo k vyúčtovaniu cien vrátených obalov s prideleným variabilným symbolom tak, že sa z uvedeného účtu odpočíta. Z predmetného účtu boli žalovaným odpočítané platby za vrátenie obalov, ktoré ale žalobcovi odovzdané neboli. Žalobca vykonáva zvoz prázdnych obalov z distribučného centra výlučne prostredníctvom svojho zmluvného prepravcu SANTA TRANS.SK, s.r.o., IČO: 36 695 696, preprava pre žalovaného sa uskutočňuje jeho zmluvným partnerom výlučne spoločnosťou HOPI SK s.r.o. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru v distribučnom centre vo faktickom styku nie je žalobca a žalovaný, ale zmluvný partner žalobcu (SANTA TRANS.SK) so zmluvným partnerom žalovaného (HOPI SK). Žalovaný predložením faktúry a dokladu o prevzatí tovaru k danej faktúre nepredložil doklad o dodaní obalov žalobcovi. Doklad o prevzatí tovaru je len interným dokladom medzi žalovaným a jeho obchodným partnerom (HOPI SK). V procese odovzdávania obalov sa vystavujú tieto doklady: dodací list, na základe ktorého žalobca preberá od SANTA TRANS.SK konkrétny počet obalov doručených na sklad žalobcu (v dodacom liste je vždy uvedený vodič a EČ vozidla, ktoré musia súhlasiť s menom a EČ vozidla na ložnom liste) a názov, druh a počet vrátených obalov, ktoré sú prijímané do skladu žalobcu. Následne sú prijaté obaly pre účtovné účely opísané variabilnými symbolmi pre spárovanie faktúr a ostatných dokladov. Dodací list je vždy podpísaný osobou preberajúcou obaly za žalobcu a osobou zo strany SANTA TRANS.SK. Na doklade o prevzatí tovaru, ktorým si žalovaný objedná prepravu zvozu obalov do distribučného centra, označí počet konkrétnych druhov obalov, ktoré odovzdáva na prepravu do distribučného centra, koľko paliet ich tvorí, číslo objednávky a príjmu tovaru a číslo zvozu obalov, ktoré slúžia na následnú identifikáciu zásielky a účtovných dokladov. Ložný list vratných zásielok je vystavovaný spoločnosťou HOPI SK, obsahuje celkový počet paliet s obalmi, ktoré sú naložené na prepravu spoločnosti SANTA TRANS.SK a následne špecifikáciu počtu paliet, dátumu dodania a referenčného čísla, ktoré označuje číslo zvozu uvedené vo faktúre (na základe ktorého sa dá identifikovať konkrétny počet položiek dodaných v dodávke). V prípade, ak pri prevzatí na základe ložného listu nie je tovar pripravený ako má byť (príp. je poškodený obal), spíše sa reklamácia. Ak sú všetky uvedené doklady v poriadku, súhlasí počet paliet na ložnom liste vydanom HOPI SK s počtom paliet na dodacom liste, ktorý doručí SANTA TRANS.SK žalobcovi, s počtom paliet v dokladoch o prevzatí tovaru vystavených žalovaným, súhlasí počet kusov obalov dodaných žalobcovi na základe ložného listu tam uvedených referenčných čísel a počty kusov vo faktúrach žalovaného a v dokladoch o prevzatí tovaru vystavených žalovaným, pričom počet a druh tovaru, ktorého sa týka konkrétny ložný list je identifikovateľný prostredníctvom referenčného čísla uvedeného v doklade o prevzatí tovaru, faktúre a referenčného čísla v ložnom liste. Systém dodávok PAXD je dohodnutý ako systém odovzdania až spoločnosťou HOPI SK spoločnosti SANTA TRANS.SK, nie ako systém odovzdania žalovaným spoločnosti HOPI SK.

2. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, v rámci procesnej obrany uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sa spravuje najmä Rámcovou dodávateľskou zmluvou zo dňa 25.3.2005, Mandátnou zmluvou zo dňa 1.1.2011, Rámcovou zmluvou medzi MIAG C.V. Diemen NL a žalobcom zo dňa 27.12.2014, Prílohou č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 16.12.2009, Dodatkom č. 8 k Mandátnej zmluve zo dňa 17.12.2013, Prílohou č. 2 Logistickou procedúrou systému PAXD (Pre - Alocated Cross Docking) pre dodávateľov tovaru Maktro/METRO Cash & Carry a Dodatkom č. 2 k Prílohe 2 a 3 Mandátnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným a mandantom. Žalovaný uviedol, že v každej faktúre, ktorú vystavil žalobcovi, je presný popis vratných obalov vrátane ich počtu, druhu a ceny. Pri dodaní tovaru uhrádzal na základe faktúry žalobcu okrem ceny dodaného tovaru aj cenu vratných obalov. Žalovaný nápoje preberal a vratné obaly následne vracal žalobcovi určitým procesom. Žalobca neplatil žalovanému kúpnu cenu za vrátené vratné obaly priamo, ale na základe zmluvného dojednania o započítaní podľa čl. 9 ods. 3 Rámcovej dodávateľskej zmluvy si žalovaný započítaval svoje pohľadávky (na základe oprávnene vystavených faktúr) voči pohľadávkam žalobcu za kúpnu cenu za dodávaný tovar. V čl. 2 ods. 6 Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.03.2005 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo výslovne dohodnuté, že pokiaľ spoločnosť dodávateľovi (teda žalobcovi) poskytne akékoľvek dodávateľské príručky či iné príručky, napr. Manuál k dodávateľskej logistike, takéto príručky budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.03.2005 je teda okrem iného aj Príloha č. 2, Logistická procedúra systému PAXD (Pre - Allocated Cross Docking) pre dodávateľov tovaru do Makro/METRO Cash & Carry, ktorá upravuje práva a povinnosti dodávateľa - žalobcu, ako aj práva a povinnosti žalovaného pri dodávkach tovaru a zároveň aj práva a povinnosti pri vracaní vratných obalov žalovaným žalobcovi, ktoré na základe objednávky žalovaného dovezie tovar do distribučného centra spoločnosti HOPI SK prostredníctvom svojho prepravcu. Tovar je následne v distribučných centrách spoločnosti HOPI SK naložený na vozidlá spoločnosti HOPI SK a dopravený do konkrétnej prevádzky

žalovaného. Žalobca má povinnosť vyzdvihnúť z distribučného centra zvezené vratné obaly pri svojom najbližšom nasledujúcom závoze, najneskôr však do 7 kalendárnych dní odo dňa zaslania avíza od žalovaného prostredníctvom internetovej aplikácie na avizáciu zásielok. Ak žalobca nevyzdvihne tovar v uvedenej lehote, žalovaný je oprávnený vrátiť tovar prostredníctvom HOPI SK na náklady žalobcu, pokiaľ sa vopred nedohodne iný postup. Žalobca je pri prevzatí vratných obalov z distribučného centra povinný skontrolovať zabezpečenie zásielky fóliou a páskou žalovaného, prípadné porušenie zabezpečenia paliet vyznačí žalobca do tzv. ložného listu, je povinný vo svojom sklade detailne skontrolovať, či zásielka obsahuje všetky doklady uvedené ako referencia na ložnom liste a či obsah zásielky je v súlade s ložným listom a ďalšími dokladmi zaslanými prevádzkou žalovaného. Prípadné nezrovnalosti zistené do 48 hodín od prevzatia tovaru je žalobca povinný prediskutovať s príslušnou prevádzkou žalovaného v zmysle bodu A článku 1.30 Logistickej procedúry systému PAXD. Spoločnosť HOPI archivuje všetky ložné listy potvrdené podpisom šoféra žalobcu, ktorý jednoznačne preukazuje prevzatie vrátených vratných obalov žalobcom. Žalobca nevykonal žiadne reklamácie, preto je neodôvodniteľné, že začal dodanie vratných obalov spochybňovať za tak mimoriadne dlhý čas od dodania. Opísaný proces vracania vratných obalov žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval predložením všetkých dokladov o prevzatí tovaru v písomnej podobe pripnutých k príslušným faktúram, ktoré preukazujú odovzdanie vratných obalov logistickému partnerovi žalovaného HOPI SK na ich zvoz a následné vyzdvihnutie žalobcom v distribučnom centre. Žalovaný má za to, že vykonal všetky úkony na to, aby boli vratné obaly v dohodnutej cene 338.666,66 Eur vrátené žalobcovi a dostali sa do jeho dispozície a žalobca tieto prevzal, preto bol oprávnený vykonať zápočet sumy za vrátené vratné obaly vo výške 338.666,66 Eur voči pohľadávkam žalobcu. Na základe zmluvnej dokumentácie sú medzi žalobcom a žalovaným jasne definované podmienky pohybu tovaru od žalobcu k žalovanému, nie naopak. Na pohyb tovaru (vratných obalov) smerom od žalovaného k žalobcovi sa teda podporne, okrem 1.28 Logistickej procedúry systému PAXD a Prílohy č. 2 Logistickej procedúry systému PAXD vzťahuje zákonná úprava, konkrétne , , , a a , na základe ktorej je zrejmé, že pre vznik nároku žalovaného nie je rozhodujúce žalobcom tvrdené prevzatie vratných obalov, ale v zmysle , umožnenie žalobcovi s vratnými obalmi nakladať ( ), resp. jeho odovzdanie HOPI SK ( ). Uvedenému zodpovedajú aj dlhodobo zaužívané obchodné zvyklosti (prax) medzi žalobcom a žalovaným, keď žalovaný najneskôr štvrtým pracovným dňom po odoslaní zásielky do spoločnosti HOPI SK vystavil žalobcovi „vratkovú faktúru“, ktorá sa následne započítala na nároky žalobcu voči žalovanému. Žalobca splnil svoju povinnosť tak, že umožnil žalovanému s obalmi nakladať v dohodnutom mieste. V tzv. Analytike sú k číslam faktúr vystavených žalovaným žalobcovi za vratné obaly priradené čísla ložných listov, čísla zásielok a čísla objednávok spolu s dátumami vystavenia jednotlivých dokladov. Tieto dva dokumenty (Manuál a Analytika) umožňujú presne porozumieť prepojeniu jednotlivých dokladov, ich vzájomnej spätosti a tým aj kontrolu nad pohybom zásielok vratných obalov. V Analytike je presne vypočítané, že žalobca spochybňuje ložné listy, ktorými boli odovzdané vratné obaly na celkovo 1271 paletách. Nezmyselnosť a neudržateľnosť nároku preukazuje ďalší kontrolný mechanizmus, zavedený medzi žalobcom a spoločnosťou HOPI SK, tzv. paletové kontá alebo saldá. Na základe písomných potvrdení medzi žalobcom a HOPI SK bol paletový dlh žalobcu ku dňu 31.12.2012 celkovo 1427 paliet v prospech HOPI SK a ku dňu 1.3.2013 bol dlh žalobcu v prospech HOPI SK už 1794 paliet, rovnako ako dňa 31.8.2013. Na základe uvedených vzájomne odsúhlasených výšok dlžôb paliet je preukázateľné, že žalovaný nemohol nevrátiť prostredníctvom svojho logistického partnera HOPI SK vratné obaly na celkovo 1271 paletách z toho dôvodu, že žalovaného logistický partner HOPI SK evidoval predmetných 1271 paliet ako prevzatých žalobcom. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu neboli odovzdané vratné obaly na 1271 paletách, rozdiel paletového konta pri skončení spolupráce dňa 1.3.2013 medzi žalobcom a HOPI SK by bol 1271 paliet.

3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia a , , , , až ods. 4, , , a , , až ods. 3, , , , , , , , , , , , a veta prvá z. č. (ďalej len „“). Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi navrhnutými stranami sporu, vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil ako podstatné pre rozhodnutie v merite, podrobne uviedol v bodoch 12 - 33 na str. 41 - 77 napadnutého rozsudku, ostatné vykonané dôkazy v rozhodnutí napokon nevyhodnotil, nakoľko dospel k záveru, že pre rozhodnutie nie sú relevantné.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uzavrel dňa 25.3.2005 so žalovaným ako odberateľom Rámcovú dodávateľskú zmluvu a jej neskoršie zmeny, ktorá upravovala zásady a postupy pre dodávanie tovaru. Ďalej zmluvné strany dňa 1.1.2011 uzavreli Mandátnu zmluvu, Prílohu č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 16.12.2009, Dodatok č. 8 k Mandátnej zmluve zo dňa 17.12.2013 a neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.3.2005 bola okrem iného aj Príloha č. 2, Logistická procedúra systému PAXD (Pre - Allocated Cross Docking) pre dodávateľov tovaru do Makro/METRO Cash & Carry. Logistická procedúra systému PAXD upravuje práva a povinnosti dodávateľa - žalobcu, ako aj práva a povinnosti žalovaného pri dodávkach tovaru a zároveň aj práva a povinnosti pri vracaní vratných obalov žalovaným späť žalobcovi. Medzi žalovaným a spoločnosťou HOPI SK sú uzatvorené Zmluva o logistických službách zo dňa 1.2.2008 spolu s prílohou č. 2 medzi MAKRO Cash & Carry ČR s.r.o./žalovaným a HOPI s.r.o./HOPI SK s.r.o., Provoz a fakturace - přeprava a překládka (Pre - Allocated Cross Docking), ktorá potvrdzovala, že distribučné centrum spoločnosti HOPI SK je miestom, v ktorom žalovaný preberá tovar od svojich dodávateľov a na ktoré vracia dodávateľom vratné obaly. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že platobný styk medzi stranami prebiehal na základe Rámcovej zmluvy so spoločnosťou MIAG C.V. Dieman NL, Branch Baar, Neuhoffstrasse 4, CH-6340 Baar/Zug zo dňa 27.12.2004, v systéme MIAG dochádza k evidencii platieb tak, že na základe príkazu zadaného žalovaným sa platba pripísala na účet žalobcu k faktúre s daným variabilným symbolom a na základe príkazu zadaného žalovaným sa predmetná platba, ktorou dochádzalo k vyúčtovaniu cien vrátených obalov s prideleným variabilným symbolom z uvedeného účtu odpočítala. Žalobca vykonával zvoz prázdnych obalov z distribučného centra spoločnosti HOPI SK prostredníctvom svojho zmluvného prepravcu SANTA-TRANS.SK, s.r.o. na základe prepravnej zmluvy. V konaní teda nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy (na nápoje značky kofola), na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar (nápoj značky kofola), ktorý bol sčasti dodávaný vo vratných obaloch (napr. v sudoch alebo sklenených alebo plastových fľašiach). Žalovaný mal povinnosť žalobcovi uhrádzať na základe faktúry, ktorú vystavil žalobca, okrem ceny dodaného tovaru aj cenu vratných obalov. Žalovaný nápoje preberal a vratné obaly mal následne žalobcovi vracať postupom opísaným v ďalších častiach napadnutého rozsudku. Žalobca neplatil žalovanému kúpnu cenu za vrátené vratné obaly priamo, ale na základe zmluvného dojednania čl. 9 ods. 3 Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.3.2005 započítaním pohľadávok za vrátené obaly. Ako súd prvej inštancie uviedol, na dodávku nápoja značky kofola žalobcom žalovanému použil ustanovenia o kúpnej zmluve, nakoľko žalobca tento nápoj ako tovar odovzdal žalovanému do jeho vlastníctva a žalovaný sa zaň zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Naproti tomu vratné obaly, v ktorých bol nápoj, žalobca ako vypožičiavateľ iba prenechal žalovanému ako požičiavateľovi do bezplatného užívania s tým, že žalovaný bol povinný po spotrebovaní, resp. ďalšom predaji obsahu týchto vratných obalov povinný ich vrátiť žalobcovi. Rozdiel v právnom nazeraní na vratné obaly a ich obsah (nápoj značky kofola) bol teda v tom, že za nápoj dostával žalobca od žalovaného peniaze titulom kúpnej ceny a za vratné obaly nedostával od žalovaného nič, iba mu žalovaný tieto vratné obaly po určitom čase bol povinný vrátiť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj obchodnú prax strán sporu v zmysle a , spolupráca strán začala v roku 2007 a trvala do roku 2011, kedy mali vzniknúť problémy ohľadom vracania vratných obalov, predtým k žiadnym problémom s vracaním vratných obalov neprišlo. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na špecifickosť systému vracania vratných obalov, na ktoré aplikoval , pričom pri použití bodu A (Práva a povinnosti strán), článku 1.28 Logistickej procedúry systému PAXD ako písomne premietnutej obchodnej praxe súd použil , majúc za to, že táto písomne zachytená obchodná prax bola medzi zmluvnými stranami dobrovoľne dohodnutá a dlhé obdobie pred vznikom spornej situácie aj dodržiavaná.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní rozhodoval o dvoch nárokoch: 1. nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie nápoja značky kofola, 2. nárok žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly, ktoré mal žalobcovi vrátiť, pričom oba nároky podľa tvrdení žalobcu zanikli započítaním, z čoho vyplynula ďalšia sporná okolnosť, a to platnosť započítania. Nárok žalobcu titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodanie nápoja značky Kofola vo výške 338.666,66 Eur súd prvej inštancie mal za dôvodný. Žalobca dodal žalovanému tovar, previedol na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru a žalovanému vznikla povinnosť na úhradu kúpnej ceny, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému jednotlivými faktúrami, ktorých súčet tvorí žalobný petit, čo mal súd prvej inštancie za preukázané z listinných dôkazov, faktúr s dodacími listami a príjmovými protokolmi zásielok a tiež tým,

že žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nerozporoval zrealizovanie dodávok tovaru ani pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 338.666,66 Eur.

6. Nárokom žalovaného bolo zaplatenie ceny za vrátené obaly. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebol sporný spôsob obehu, tzn. dodávania a preberania vratných obalov, ako ho opísal nielen žalovaný a vypočutí svedkovia U., Š., Z. a J.. Miestom vracania obalov bolo podľa súdu prvej inštancie distribučné centrum zmluvného partnera žalovaného, spoločnosti HOPI SK. Povinnosť vracať vratné obaly vyplynula žalovanému z rámcovej dodávateľskej zmluvy, súd prvej inštancie vracanie vratných obalov považoval za zmluvu o výpožičke, i keď bolo uvedené v predmetnej rámcovej zmluve, ktorá má povahu kúpnej zmluvy, preto súd prvej inštancie rámcovú zmluvu vyhodnotil ako tzv. zmiešanú zmluvu, a to kúpnu zmluvu v časti kúpy nápoja žalovaným a v časti vracania vratných obalov žalovaným žalobcovi zmluvu o výpožičke. Z výsluchu svedkov Š., Z., J., Q., Q., X., Ď. a D.. U. má súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca mal povinnosť pri vstupe do avíznej aplikácie skontrolovať, či má pripravené vratné zásielky na prevzatie, kde sa nachádzajú, či už sú v distribučnom centre a mal povinnosť zabezpečiť ich odvoz. Ak sa začali vratné zásielky hromadiť, existoval úzus, že skladoví zamestnanci informovali príslušnú spoločnosť, že má na sklade veľa vratiek, aby si ich pri najbližšom závoze prevzala. Podľa výpovede svedkýň Q., Ď., Q., Z. a J. bol žalobca povinný pri svojej najbližšej návšteve, najneskôr však do 7 kalendárnych dní od avíza o uložení vratných obalov v internetovej aplikácii, v distribučnom centre v spoločnosti HOPI SK v Senci vratné obaly prevziať. Uvedený avízny systém bol elektronickým automatickým systémom, zmluvné strany sa ho zaviazali dodržiavať v zmysle bodu A (Práva a povinnosti strán), článku 1.28 Logistickej procedúry systému PAXD, táto tvorila neoddeliteľnú súčasť Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.3.2005 ako jej Príloha č. 2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi vratné obaly na základe zmluvy o výpožičke podľa tak, že prostredníctvom zmluvnými stranami akceptovaného internetového avízneho systému oznámil, že vratné obaly sa nachádzajú na mieste ich vrátenia, okamih oznámenia avíznym systémom bol podľa názoru súdu prvej inštancie okamihom, kedy v zmysle zavedenej obchodnej praxe žalovaný umožnil žalobcovi nakladať s majetkom, ktorým boli predmetné vratné obaly. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za potrebné riešiť otázku preberania týchto vratných obalov žalobcom, resp. jeho zmluvným dodávateľom (SANTA-TRANS.SK).

7. Námietka žalobcu, že avízny systém nemôže slúžiť ako oznámenie žalobcovi, že si má prevziať určité vratné obaly, bola podľa názoru súdu prvej inštancie vyvrátená nielen výpismi z avízneho systému, ale aj výpoveďami svedkov Š., Z., J., Q., Q., X., Ď. a D.. U.. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v spore ide o nevrátenie veľmi veľkého množstva vratných obalov v množstve 1271 europaliet naplnených buď prázdnymi sudmi od nápoja značky kofola alebo vratnými sklenými fľašami a mal za to, že takéto množstvo vratných obalov sa nemohlo stratiť a muselo ísť len o chybné zaúčtovanie. Za rozhodujúcu pre posúdenie tejto otázky súd prvej inštancie považoval výpoveď svedkyne Ď., zamestnankyne žalobcu, ktorá potvrdila výpoveď svedkýň Q. a Q. ako zamestnankýň spoločnosti HOPI SK, že pracovníčkam žalobcu bolo telefonicky, prípadne mailom oznamované, že si majú prísť po vratné obaly a ich aktuálny stav, pričom svedkyňa Ď. ako zamestnankyňa žalobcu výslovne uviedla, že ak by chýbalo žalobcovi 1271 paliet, uvedené by zistili do jedného mesiaca, nakoľko v skladoch žalobcu sa vykonáva inventúra vratných obalov každomesačne, navyše žalobca nemal v rokoch 2011 až 2013 vo vratných obaloch nesúlad. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca inventúrou dospel k schodku tvrdeného množstva chýbajúcich vratných obalov v hodnote žalovanej istiny, preto posúdil nárok žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly za dôvodný.

8. Súd prvej inštancie potom posúdil platnosť započítania nárokov strán sporu, pričom aplikoval , a . Žalovaný vykonal započítanie jednostranným právnym úkonom. Súd prvej inštancie mal za to, že vznikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému, rovnako ako vznikla pohľadávka žalovaného proti žalobcovi, boli rovnakého druhu, boli splatné a žalovaný vykonal započítací prejav, čím pohľadávky zmluvných strán podľa a a zanikli. Nakoľko žalovaná pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nehodnotil vykonané dôkazy, a to konkrétne výpovede svedkov V. O., J. V., F. B., B. O., J. T. a D. G., ako aj súdnej znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej, ďalej ložné listy vratných zásielok č. 931009885, 93124210, 93126758, 93128750, 93130355, 93135773, 93135394, 93137532, 93139649, 93141150, 93143600, 93144040, 93145616, 93147703, 93148316,

93149021, 93149466, 93149716, 93154264, 93158212, 93160017, 93188611, 93190746, 93194298, 93195936, 93197174, 93197995, 93198610, 93198810, 93199540, 93200139, 93200482, 93202123, 93204516, 93205427, 93207006, 93208856, 93211426, 93216040, 93219401, 93221418, 932273346, kópie fotografií paliet, výpis z polohy vozidla EČV: I. zo dňa 30.07.2012, výpis z polohy vozidla EČV: I. zo dňa 27.09.2011, záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy, výpisy mýtnych sekcií spoločnosti Travel & Transport s.r.o., manuál Webdispečingu, tabuľku prepráv SANTA TRANS.SK, súkromný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou č. 8/2019 zo dňa 02.02.2019, odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 68/2019 zo dňa 05.04.2019, ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu, nakoľko sa týkali otázky odvezenia vratných obalov z distribučného centa spoločnosti HOPI SK v Senci žalobcovi, čo však nemalo žiaden vplyv na zodpovedanie základnej otázky v spore, ktorou bol okamih odovzdania vratných obalov žalobcovi, resp. okamih umožnenia žalobcovi žalovaným s nimi nakladať, nakoľko podľa názoru súdu, ako bolo odôvodnené v napadnutom rozsudku, k odovzdaniu vratných obalov žalovaným žalobcovi prišlo ešte pred samotným odvezením, preto neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v súlade s princípom úspechu v konaní.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. V odvolacom návrhu sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 338.666,66 Eur s príslušenstvom a zaviazal ho na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca v sumáre namieta, že súd prvej inštancie priznal žalovanému, že žalobca je povinný mu vrátiť zálohu za vratné obaly napriek tomu, že: 1/ nedošlo k reálnemu odovzdaniu resp. prevzatiu vratných obalov žalobcom resp. dopravcom žalobcu, 2/ mal v spise produkované dôkazy, z ktorých vyplynulo, že vratné obaly žalobcovi reálne odovzdané neboli, s čím sa v odôvodnení nevysporiadal, 3/ svojvoľne nad rámec tvrdení žalovaného, napriek dôkazom predloženým žalobcom, ustálil za okamih odovzdania obalov okamih oznámenia avíznym systémom, 4/ bez náležitého zdôvodnenia prijal záver o odovzdaní vratných obalov bez toho, aby sa vysporiadal s tým, prečo uprednostnil dôkazy o avíznom systéme oproti zásadnejším dôkazom, a teda nezohľadnil dôkazy produkované žalobcom, 5/ priznal žalovanému právo na plnenie bez reálneho protiplnenia, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie založený na nesprávnych právnych záveroch, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, jeho odôvodnenie je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

11. Žalobca nemá námietky voči záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, nápojov vo výške 338.666,66 Eur je nesporný, preukázaný a dôvodný, avšak nesúhlasí so záverom, že nárok žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly je dôvodný, ani záverom o zániku pohľadávky žalobcu vo výške 338.666,66 Eur započítaním. Žalobca uvádza, že základom pre záver, že pohľadávka žalobcu vo výške 338.666,66 Eur (označená ako nesporná) zanikla jednostranným zápočtom žalovaného, je preukázanie existentnej, oprávnenej a splatnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto otázke protirečivé, keď na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že titul na vracanie obalov medzi žalobcom a žalovaným považoval za zmluvu o výpožičke, ktorej základným pojmovým znakom je „bezodplatnosť“ a na strane druhej uvádza, že „nárok žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly považuje za dôvodný.

12. Žalobca súhlasí so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že dodával žalovanému tovar vo vratných resp. nevratných obaloch. Pokiaľ dodával tovar vo vratných obaloch, vo faktúre súčasne vyúčtoval žalovanému „zálohu“ za vratné obaly vo výške v zmysle vyhlášky MŽP č. s predpokladom, že pokiaľ žalovaný vratné obaly žalobcovi vráti, následne je oprávnený si vyúčtovať vrátenie „zálohy“, avšak výlučne za vrátené vratné obaly žalobcovi. Žalobca preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že by obchodná prax smerovala k tomu, že za vrátenie obalov sa považoval „okamih, kedy avíznym systémom umožnil žalovaný žalobcovi nakladať s vratnými obalmi“. Avíznym systémom len zaavizoval žalovaný žalobcovi, že má nejakú zásielku, ktorú zasiela prostredníctvom svojho dopravcu, systém nikdy neobsahoval špecifikáciu zásielky, t.j. konkrétny obsah zásielky, obsahoval len tzv. počet transportných jednotiek (pojem nedefinovaný), pričom žalobca nemal informáciu, čo je v danej transportnej jednotke, t.j. až od dovezenia vratných obalov nemal informáciu, aké konkrétne vratné obaly sa v danej transportnej jednotke majú nachádzať. Odvolateľ poukazuje na

výpovede svedkov Z., U. a Š., z ktorých vyplynulo, že žalobca sa dozvedel, aké množstvo a aký druh obalov mu boli žalovaným vrátené až potom, čo mu zásielka s obalmi a sprievodnými dokladmi bola doručená na jeho sklad. Podľa názoru žalobcu pre vznik pohľadávky žalovaného je zásadné, aby obaly žalovaný aj reálne vrátil.

13. Ďalej žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že „okamih oznámenia avíznym systémom žalobcovi bol okamihom, kedy žalovaný umožnil nakladať so svojim majetkom, ktorým boli v danom prípade vratné obaly“, tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je ho možné oprieť ani o žiadne zo zákonných ustanovení. Žalobca poukazuje na , v zmysle ktorého „vypožičiavateľ je povinný danú vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr do konca určenej doby zapožičania“, čo nemôže znamenať, že vypožičiavateľ svoju povinnosť na vrátenie vypožičanej veci splní tým, že oznámi druhej strane, že si túto vec môže vyzdvihnúť na nejakom mieste, ale plnením do rúk požičiavateľa. Žalobca zásadne nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ložné listy označil ako listiny, ktoré nemali dopad na rozhodnutie. Žalobca poukazuje na ním produkované dôkazy (svedecké výpovede vodičov, ich denné záznamy z dní uvedených na ložných listoch, znalecký posudok PhDr. Strakovej), z ktorých vyplynulo, že žalovaným predložené ložné listy, ktoré majú preukazovať odovzdanie vratných obalov/zásielky žalobcovi, sú nedôveryhodné a vykonštruované a z uvedených dôkazov podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že si žalobca resp. dopravca žalobcu vratné obaly ani prevziať nemohol. Žalobca ďalej namieta, že nie je možné okamih oznámenia v avíznom systéme považovať za okamih vrátenia vratných obalov žalobcovi a poukazuje na logistickú procedúru, na ktorú odkazuje súd prvej inštancie v nadväznosti na záver, „že žalobca bol povinný odobrať uvedený tovar z distribučného centra pri svojej najbližšej návšteve, najneskôr však do 7 kalendárnych dní od avíza na internetovej aplikácii...“, ak si však žalobca sám resp. prostredníctvom dopravcu nevyzdvihne v uvedenej lehote, žalovaný vráti tento tovar prostredníctvom HOPI SK na náklady žalobcu.

14. Ďalej odvolateľ namieta, že rozhodujúcou pre jeho závery súdu prvej inštancie bola síce výpoveď zamestnankyne žalobcu svedkyne Ď., ktorá uviedla, že v r. 2011-2013 to, čo žalobcovi do skladu prišlo, naskladnil a to súhlasilo, tiež uviedla, že keď prišlo auto, vodič odovzdal doklady, začalo sa vykladať, pričom na paletách boli lístky, ktoré sa zobrali a porovnávali s dokladom, ktoré predložil vodič a keď prišlo auto dopredu, nikdy nevedela, čím je naložené, až keď sa všetky palety vyložili, porovnávali sa lístky z týchto paliet s údajmi v doklade, ktoré predložil šofér, pričom nevzal do úvahy argumentáciu žalobcu, že na sklade sa vykonávala inventúra stavu, ale ak sa zásielka ani sprievodné doklady nedostali ku žalobcovi, nebolo možné, aby žalobca zistil v rámci pravidelnej mesačnej inventúry chýbajúce vratné obaly (žalobca odkazuje na výpoveď svedka U., že Kofola sa dozvedela či a aké vratné obaly jej boli doručené až po tom, čo si zásielku rozobrala na sklade). Žalobca nesúhlasí ani s vyhodnotením výpovede svedka Q., zamestnanca spoločnosti HOPI SK, ktorý uviedol, že sa inventúra robí na sklade HOPI 1x do roka a nebol zistený prebytok vratných obalov, čo podľa žalobcu môže preukazovať len to, že existuje reálny predpoklad, že vratné obaly, ktorých zálohu si žiada žalovaný, sa ani na sklad v HOPI SK nedostali, resp. v čase inventúry sa už v sklade nenachádzali a boli odvezené na neznáme miesto. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal odovzdanie vratných obalov žalobcovi písomným potvrdením o odovzdaní vratných obalov podpísaným žalobcom, resp. dopravcom žalobcu. Žalobca zásadne nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ním produkované tvrdenia a dôkazy (voči ložným listom) smerujúce k tomu, že žalobca resp. šoféri dopravcu žalobcu neprevzali sporné vratné obaly sú irelevantné, tieto dôkazy sú podľa žalobcu zásadné pre rozhodnutie.

15. Žalobca napokon namieta, že hoci medzi stranami sporu nebolo sporné to, že pre určenie okamihu vrátenia vratných obalov je rozhodujúci deň podpisu ložného listu, súd prvej inštancie túto nespornú skutočnosť neakceptoval a za rozhodujúci okamih ustálil skutočnosť - zaslanie avíza, ktorá nemá z hľadiska reálneho odovzdania a prevzatia vratných obalov absolútne žiadnu výpovednú hodnotu a takéto avízo nemá právne účinky ako tvrdí súd, ani vo vzťahu k iným reálnym kontraktom; nemá oporu v tvrdeniach sporových strán, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, naopak, je v rozpore s , ktorý za rozhodujúci okamih považuje až okamih fyzického vrátenia predmetu výpožičky a je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním ohľadom pravosti, resp. existentnosti podpisov na ložných listoch.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný uviedol, že v odvolaní sa opätovne nachádzajú zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalobcu,

s ktorými sa už dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal súd prvej inštancie. Podľa žalovaného žalobca počas konania bagatelizuje význam avízneho systému, ktorý bol trvalou súčasťou dodávateľsko- odberateľských vzťahov žalobcu a žalovaného a bol používaný pri každej jednej zásielke počas trvania celého obchodného vzťahu (aj tzv. vratnej, zvoze prázdnych vratných obalov). Žalovaný poukazuje na dôkazy preukazujúce, že avízny systém bol používaný v každom jednotlivom prípade, a to: prehľad vstupov do avízneho systému zo strany Kofola a.s. za roky 2011 a 2012 na č.l. 1273-1292; výpis o vstupe do avízneho systému zo strany Kofola a.s. k číslu zásielky z ložného listu priložený ku každému ložnému listu na č.l. 1302-15039 a potvrdenie vystavené X. A., zamestnancom MAKRO Cash & Carry ČR s.r.o., že z celkovo 4189 tzv. vratkových faktúr vystavených žalovaným od 26.11.2007 do 16.12.2013 bolo 4164 faktúr vystavených do 4 pracovných dní odo dňa vystavenia tzv. Dokladu o prevzatí tovaru (ďalej len „DOPT“) a len 25 nebolo vystavených v tejto lehote. Takže celkovo 99,4% všetkých vratkových faktúr bolo vystavených do 4 pracovných dní odo dňa vystavenia DOPT, čo žalobca nespochybnil. Žalovaný odkazuje na , a a uvádza, že zavedená obchodná prax od 26.11.2007 medzi stranami bola teda tá, že žalovaný po vystavení DOPT vystavil faktúru za vratné obaly, ktorá bola následne predmetom započítania. Potom, ako boli do avízneho systému zadané vratné zásielky, žalobca mal nielen možnosť, ale povinnosť ich do 7 dní vyzdvihnúť.

17. Žalovaný kvalifikuje ako účelové až absurdné tvrdenie žalobcu, že avízny systém nikdy neobsahoval špecifikáciu zásielky, ale len tzv. počet transportných jednotiek (pojem nedefinovaný) a že nemal až od dovezenia vratných obalov informáciu, aké konkrétne vratné obaly sa v danej transportnej jednotke majú nachádzať. Počas celej obchodnej spolupráce sa nielen vratné obaly, ale aj tzv. „plné obaly“ avizovali (t.j. oznamovali) cez avízny systém a žalobca vedel bez problémov posúdiť obsah avizovaných transportných jednotiek v celom dlhom období pred spornými rokmi 2011 a 2012 a nikdy sa na údajnú nezrozumiteľnosť nesťažoval. Naviac prevádzka žalovaného v Nitre zasielala faxom žalobcovi nad rámec zmluvne dohodnutých povinností tzv. DOPT (t.j. doklad o prevzatí tovaru), založené na č.l. 901

- 1034, kde je podrobne uvedené, čo sa na každej palete nachádza a ku každému DOPT je priložené hlásenie o faxovom vysielaní do Kofoly a.s.

18. Ďalej žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu, že pre vznik pohľadávky žalovaného je zásadné, aby žalobcovi tieto vratné obaly aj skutočne vrátil, nemá oporu v zmluvnej dokumentácii, vo vykonanom dokazovaní a zistenej obchodnej praxi medzi stranami, naopak, je s nimi v rozpore (pričom žalovaný poukazuje na Rámcovú dodávateľskú zmluvu zo dňa 25.03.2005, Mandátnu zmluvu zo dňa 01.01.2011, Rámcovú zmluvu medzi MIAG C.V. Diemen NL a KOFOLA, a.s. zo dňa 27.12.2004, Prílohu č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 16.12.2009, Dodatok č. 8 k Mandátnej zmluve zo dňa 17.12.2013, Přílohu č. 2, Logistická procedura systému PAXD (Pre - Allocated Cross Docking) pro dodavatele zboží Makro / METRO Cash & Carry, Dotatok 2 k Prílohe 2 a 3 Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi Metro Cash and Carry Slovakia, s.r.o. a mandantom).

19. Podľa žalovaného je základom sporu tvrdenie žalobcu, že: „v priebehu rokov 2011 až 2012 si v distribučnom centre METRO (v HOPI SK s.r.o.) údajne žalobca nikdy nevyzdvihol 20% objemu jemu adresovaných zásielok s vratnými obalmi (1271 paliet, t.j. cca. 45 kamiónov), titulom čoho mu žalovaný nemohol tieto údajne neprevzaté zásielky fakturovať a ani si ich započítať na vlastné pohľadávky voči žalobcovi, ktorých úhrady sa v konaní domáha. Žalovaný uvádza, že jednoznačným dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu a tom, že sporné vratné obaly sa nedostali do žalobcovej dispozície, sú paletové kontá, paletové konto je evidencia, v ktorej sa uvádza všetok pohyb paliet s tovarom, s vratkami, s reklamáciami alebo prázdne palety. Žalovaný poukazuje na výpoveď svedkyne P. X., ktorá mala na starosti paletové kontá v spoločnosti HOPI SK s.r.o., ktorá potvrdila, že v rokoch 2011-2012 komunikovala paletové kontá so zamestnankyňou žalobcu T. Š. a z dokazovania emailovou komunikáciou tejto zamestnankyne žalobcu vyplynulo, že žalobca dlžil spoločnosti HOPI SK s.r.o. 788 kusov paliet ku dňu 30.11.2011, ku dňu 31.12.2012 bol paletový dlh Kofola a.s. celkovo 1427 paliet v prospech HOPI SK s.r.o. a ku dňu 01.03.2013 bol dlh Kofoly v prospech HOPI SK s.r.o. už 1794 paliet, rovnako ako dňa 31.08.2013. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 09.09.2013 sa medzi žalobcom a logistickým partnerom žalovaného riešil rozdiel „23“ paliet, pričom vratné obaly, ktorých cenu žaluje žalobca zahŕňajú aj „1271“ paliet. Podľa názoru žalovaného je nemožné, aby sporné vratné obaly neboli v dispozícii žalobcu, keďže 1271 paliet predstavuje takú obrovskú skladovú položku, že by v pravidelných kontrolách podložených vzájomným odsúhlasením unikla pozornosti žalobcu, keď mu neunikol rozdiel v počte 23 kusov paliet. Na základe uvedených vzájomne odsúhlasených výšok dlžôb paliet je úplne preukázateľné, že žalovaný nemohol nevrátiť vratné obaly na celkovo 1271 paletách z toho dôvodu,

že žalovaného logistický partner HOPI SK s.r.o. evidoval predmetných 1271 paliet ako prevzatých žalobcom. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu neboli odovzdané vratné obaly na 1271 paletách, rozdiel paletového konta pri skončení spolupráce dňa 1.3.2013 medzi žalobcom a HOPI SK s.r.o. by bol 1271 paliet. Keďže paletové konto súhlasilo na strane žalobcu, ako aj na strane HOPI SK s.r.o., všetky vratné obaly na 1271 paletách museli byť dovezené do skladu žalobcu prostredníctvom jeho logistického partnera SANTA-TRANS.SK, s.r.o. Žalovaný zdôrazňuje, že vzájomne odsúhlasené paletové kontá (saldá) sú objektívnym dôkazom, ide o písomných dôkaz potvrdený zo strany zamestnanca žalobcu, ako aj zo strany logistického partnera žalovaného HOPI SK s.r.o. Z výsluchu svedkov J., X. a Q. vyplynulo, že na ložných listoch sa ako transportné jednotky uvádzali palety, ktoré však boli vždy naložené vratnými obalmi a pod ložnými listami sa nikdy neprevážali prázdne palety, z čoho vyplýva, že 1271 paliet, na ktorých boli vratné obaly, sa museli s určitosťou dostať do dispozície žalobcu, keďže sa do dispozície žalobcu dostalo 1271 paliet, na ktorých sa tieto vratné obaly nachádzali.

20. Žalovaný napokon uvádza, že aj tvrdenie žalobcu v bode IV.27. odvolania, že medzi stranami sporu dokonca ani len nebolo sporné to, že pre určenie okamihu vrátenia vratných obalov je rozhodujúci deň podpisu ložného listu, je nepravdivé. Žalovaný preukázal Potvrdením X. A. zo dňa 17.09.2018, že podstatné pre vystavenie tzv. „vratkovej“ faktúry žalovaným pre žalobcu za vrátené vratné obaly bolo vystavenie DOPT (t.j. dokladu o prevzatí tovaru) zo strany žalovaného, ložné listy nemali na okamih vrátenia vratných obalov, ktorý oprávňoval žalovaného vystaviť tzv. „vratkovú“ faktúru, žiadny vplyv, mali len evidenčnú úlohu pre logistického partnera žalovaného HOPI SK s.r.o. Žalovaný v závere uvádza, že všetky tvrdenia žalobcu v odvolaní sú preukázateľne nepravdivé, ich uvádzanie považuje za taktiku žalobcu, ktorou sa snažil zlepšovať procesné postavenie a eskalovať procesný útok, príkladmo uvádza jednoznačne nepravdivé tvrdenie žalobcu, že sa nedali vratné obaly (prázdne sudy) voziť naložené na sebe (v dvoch radoch) v návese kamióna, ktoré bolo vyvrátené svedkyňou E. Ď., zástupkyňou skladu žalobcu a žalovaný poukazuje na zhrnutie všetkých nepravdivých tvrdení žalobcu v záverečnej reči žalovaného zo dňa 6.11.2019.

21. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.2.2020 zotrval na tvrdení, že žalovaný žalobcovi vratné obaly nevrátil a nevzniklo mu právo vyúčtovať si ich faktúrou a následne započítať s pohľadávkou žalobcu, pričom súd prvej inštancie mal v spise dôkazy, z ktorých vyplynulo, že vratné obaly žalobcovi reálne odovzdané neboli, avšak žiadnym spôsobom sa s námietkami v odôvodnení nevysporiadal. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného odkazom na obchodné zvyklosti, obchodnými zvyklosťami nemôže byť poskytnutá ochrana oprávneniu žalovaného vystaviť faktúru bez toho, aby bolo reálne aj plnenie poskytnuté. Uplatnenie takéhoto práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca poukazuje na , podľa ktorého, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Žalobca nesúhlasí s hodnotením svojho tvrdenia žalovaným, že mu nebolo zrejmé, čo má obsahovať zásielka ako účelového, odkazuje na vykonané dokazovanie, výpoveď svedkyne žalobcu, ale najmä na výpoveď svedka U., ktorý uviedol, že čo je na transportnej jednotke zistil odberateľ (v danom prípade Kofola) okamihom, keď si zásielku doviezol k sebe (t.j. k sebe na sklad) a začal ju rozoberať.

22. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na tzv. paletové saldo resp. paletové konto, ktoré je potrebné odlíšiť od tzv. obalového salda. Paletové saldo je informácia o množstve paliet v obehu. V konaní je nesporné, že žalobca dodával tovar žalovanému vo vratných, ale aj nevratných obaloch, pričom tovar prepravoval na paletách. Obalové saldo je informácia o množstve vratných obalov v obehu. Pokiaľ teda žalobca dodával žalovanému tovar vo vratných resp. nevratných obaloch, pričom ako podklad sa použila paleta, potom množstvo paliet bolo úplne iné ako počet obalov v obehu medzi stranami, preto odkaz na e-mailovú komunikáciu ohľadom paletového salda považuje žalobca za irelevantný. Žalobca ďalej poukazuje na to, že tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že ložné listy nemali na okamih vrátenia vratných obalov žiadny vplyv, je v zásadnom rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 27.1.2014, v ktorom uviedol, že „spoločnosť Kofola pri prevzatí vratných obalov z distribučného centra je povinná skontrolovať zásielky, prípadné porušenie vyznačí do tzv. ložného listu. Ložný list je doklad, na ktorom Kofola potvrdzuje, že v distribučnom centre prevzala zásielku“ (vratných obalov). Bod 5: „spoločnosť Kofola je povinná skontrolovať, či zásielka obsahuje všetky doklady uvedené ako referencia na Ložnom liste a tiež fyzický obsah zásielky je v súlade s ložným listom a s ďalšími dokladmi.“

23. Žalovaný v odvolacej duplike k argumentom žalobcu uviedol, že v prípade argumentácie k avíznemu systému a obchodným zvyklostiam žalobca opakuje tvrdenia (nepravdivé), ktoré boli skutkovo a právne vyvrátené v konaní na súde prvej inštancie. Pokiaľ ide o Potvrdenie vystavené X. A., zamestnancom MAKRO Cash & Carry ČR s.r.o., z neho vyplýva, že z celkovo 4189 tzv. vratkových faktúr vystavených žalovaným v období od 26.11.2007 do 16.12.2013 bolo 4164 faktúr vystavených do 4 pracovných dní odo dňa vystavenia tzv. Dokladu o prevzatí tovaru t.j. 99,4% všetkých vratkových faktúr, ide teda o empirický fakt, ktorý má podstatný vplyv na právne posúdenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ak sa teda takto preukázateľne postupovalo pri vystavovaní vratkových faktúr od 26.11.2007 až do konca obchodnej spolupráce do 16.12.2013 pri celkovo 99,4% všetkých vystavených faktúr, ide o zaužívanú obchodnú zvyklosť, ktorú treba posudzovať podľa , , . Z uvedeného vyplýva, že aj vystavenie tzv. vratkových faktúr, ako aj vykonanie zápočtu na základe čl. 9, odsek 3, Rámcovej dodávateľskej zmluvy zo dňa 25.03.2005 bolo žalovaným na základe oprávnene vystavených vratkových faktúr aj oprávnene vykonané. Žalovaný poukazuje na to že žalobca opätovne (nepravdivo) tvrdí, že vratné obaly sa nedostali do jeho dispozície, toto skutkové tvrdenie bolo okrem iných dôkazov vyvrátené aj svedeckou výpoveďou zamestnankyne E. Ď., zástupkyne skladu žalobcu, ktorá potvrdila, že pri pravidelných mesačných kontrolách nezistili žiadne manko, pokiaľ ide o vratné obaly a potvrdila aj ďalšie skutočnosti, ktoré úplne vyvrátili ďalšie skutkové nepravdy žalobcu slúžiace na podporu jeho procesného útoku (napr. že vratné obaly sa vozili na paletách naložené v dvoch radoch na sebe a nie v jednom rade, vratné obaly boli spolu s paletou, na ktorej boli naložené tzv. zafóliované, a teda paleta a vratné obaly tvorili jednu spoločnú transportnú jednotku, o ktorej žalobca tvrdí, že nevie, hoci to takto bolo v praxi uplatňované od 26.11.2007).

24. Žalovaný ďalej namieta účelovú dezinterpretáciu výpovede ďalšieho mimoriadne dôležitého svedka D.. M. U., ktorý bol jednou z osôb zodpovedných za zavedenie tzv. avízneho systému do praxe. Svedok uviedol, že avízny systém je webová aplikácia a komunikačný systém, slúži na vybavovanie všetkých zásielok. V prípade žalobcu išlo o predalokačný tok týkajúci sa všetkých dodávok tovaru a vracaných zásielok. Bez jeho použitia by žalobcovi neprišiel žiaden tovar a neboli odobraté žiadne vratky. Avízny systém obsahoval údaje o transportnej jednotke, dodávateľ si mohol vybrať, či odošle balík alebo paletu, v prípade predložených listín išlo o palety. Tento printscreen videl rovnako aj žalobca s rôznymi statusmi zásielok v danom čase. Každú zásielku sprevádzali doklady o jej obsahu, ktoré boli vytvárané fyzicky. Čo je na transportnej jednotke zistil odberateľ okamihom, keď si zásielku odviezol k sebe a začal ju rozoberať. Ložné listy sa nepoužívali na prázdne palety, tieto sa riešili výmenným spôsobom. Existoval doklad o prevzatí tovaru, ktorý sa odosielal z predajní dodávateľovi a bol priložený k zásielke, z neho sa mohol dodávateľ dozvedieť o obsahu vratnej zásielky, keď mu bol fyzicky doručený. Tento doklad bol posielaný z predajne dodávateľovi už pri preberaní elektronicky, kedy mohol mať prvú informáciu o obsahu vratnej zásielky.

25. Žalovaný poukazuje na listinné dôkazy, na ktoré odkazoval vo vyjadrení k odvolaniu, a to prehľad vstupov do avízneho systému zo strany žalobcu za roky 2011 a 2012; výpisy o vstupe do avízneho systému zo strany Kofola a.s. priložené k číslu zásielky z ložného listu ako aj vyhodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti ( ods. ) s výpoveďou svedkyne Ď., že žalobca nemal v sklade manko, pokiaľ ide o vratné obaly, výpoveďou svedka U., že žalovaný vedel o naložených paletách (t.j. transportné jednotky), po ktoré si mal povinnosť prísť a ďalej faktom, že ložné listy sa používali len na naložené palety s vratnými obalmi (potvrdené svedkami P. J. a P. X.), s potvrdeniami medzi žalobcom a žalovaným o tzv. paletových kontách, je úplné zrejmé, že tzv. transportné jednotky (t.j. palety naložené vratnými obalmi) sa dostali do skladu žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že sled dôkazov je logický, na seba nadväzujúci a potvrdzuje, že žalobcove tvrdenia, že sa vratné obaly nedostali do jeho skladu, sú nepravdivé. Žalovaný taktiež zopakoval, že aj vystavenie tzv. vratkových faktúr, ako aj vykonanie bolo oprávnene vykonané voči pohľadávkam žalobcu za kúpnu cenu za dodávaný tovar. Žalovaný ďalej vo vyjadrení cituje už skôr prezentované svedecké výpovede svedkov pred súdom prvej inštancie. Žalobca účelovo tvrdí, že nevedel čo sú to transportné jednotky. Transportné jednotky sú zaužívaným logistickým termínom, ktorý mal v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným jasné miesto a obsah. Pokiaľ ide o ložné listy, žalovaný sa pridŕža vyjadrenia k odvolaniu. Zo žiadneho vyššie uvedeného zmluvného dokumentu nevyplýva, že by ložný list bol dôkazom alebo potvrdením o odovzdaní vratných obalov, ako sa to snaží prezentovať žalobca. V prípade ak transportná jednotka (t. j. paleta naložená vratnými obalmi) neobsahovala vratné obaly, tak ako to bolo uvedené v sprievodnej dokumentácii (v priloženom DOPT, doklade o prevzatí tovaru), bolo povinnosťou žalobcu uplatniť reklamáciu, čo však v žiadnom jednom prípade neurobil. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca sa v odvolacej replike tentoraz snaží bagatelizovať

tzv. paletové saldá, ktoré predstavujú objektívny dôkaz zhodne odsúhlasený zamestnancami žalobcu a žalovaného, pričom odkazuje na odvolacie vyjadrenie v plnom rozsahu (body 20. až 35.). Svedkyňa X. potvrdila, že v paletových saldách boli zahrnuté všetky palety, ktoré obiehali medzi žalobcom žalovaným. Vratné obaly, ktorých cenu žaluje žalobca, boli naložené na 1271 paletách, ktoré v paletových saldách boli vykazované na strane žalobcu, tento fakt bol aj zamestnancami žalobcu písomne potvrdený. Z uvedeného je teda zrejmé, že palety sa museli dostať do skladu žalobcu, čo bolo v paletovom salde priebežne potvrdzované z jednej aj z druhej strany. Zo žiadneho zmluvného dokumentu nevyplýva, že by ložný list bol dôkazom alebo potvrdením o odovzdaní vratných obalov, ako sa snaží prezentovať žalobca. Ložné listy nemajú žiadny vplyv na prechod obchodnoprávnej zodpovednosti a na plnenie povinností zmluvných strán, sú len evidenčným úkonom pre potreby logistického partnera žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne právne odôvodnil kedy žalovaný splnil svoju povinnosť pri spätnom zvoze vratných obalov, žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný akokoľvek porušil čo i len jednu svoju zmluvnú či zákonnú povinnosť pri zvoze vratných obalov.

26. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 23.02.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, podrobne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy z ktorých pri rozhodnutí vychádzal vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil.

29. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa protirečivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré má spočívať v tom, že súd prvej inštancie na jednej strane titul na vracanie obalov medzi žalobcom a žalovaným považoval za zmluvu o výpožičke, ktorej základným pojmovým znakom je „bezodplatnosť“ a na druhej strane uvádza, že „nárok žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly považuje za dôvodný“. Z uplatnenej odvolacej námietky, ako ju chápe odvolací súd, vyplýva, že by nebolo možné dospieť k záveru o vzniku a existencii peňažnej pohľadávky žalovaného na zaplatenie ceny za vratné obaly z právneho úkonu, ktorého pojmovým znakom je bezodplatnosť a pre zánik peňažnej pohľadávky žalobcu musí byť preukázaná existencia protipohľadávky žalovaného rovnakého druhu, t.j. peňažnej pohľadávky. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného ako zmiešanej zmluvy, kde v časti dodania tovaru (nápojov) išlo o zmluvu kúpnu s prvkami zmluvy o výpožičke, v časti obehu vratných obalov. Zásadným pre režim vratných obalov sú skutkové zistenia, že žalobca žalovanému tovar dodával vo vratných obaloch, tieto vratné obaly nenadobúdal žalovaný do vlastníctva spolu s tovarom, ale boli mu len poskytnuté žalobcom bez nároku na odplatu za poskytnutie obalov (teda bezodplatne) a žalovaný ich bol povinný vrátiť. Tento právny vzťah zodpovedá výpožičke, pričom na právnom posúdení veci nič nemení ani skutočnosť, že žalobca účtoval žalovanému vo faktúre za tovar aj cenu obalov. Cenu obalov totiž nie je možné chápať ako ich kúpnu cenu alebo inú odplatu za vypožičanie, na čo poukazuje aj samotný odvolateľ v odvolaní, keď uviedol, že vo faktúre súčasne vyúčtoval žalovanému zálohu za vratné obaly vo výške v zmysle vyhlášky MŽP SR č. s predpokladom, že pokiaľ žalovaný vratné obaly žalobcovi vráti, následne je oprávnený si žalovaný vyúčtovať vrátenie tejto zálohy, avšak výlučne za vrátené vratné obaly žalobcovi. Odvolací súd poukazuje na vykonanie dokazovania faktúrami žalobcu súdom prvej inštancie, kde cena obalu nie je zakalkulovaná v predajnej cene tovaru (t. j. nápojov), ale uvádza sa osobitne, pričom z obsahu zmluvného vzťahu vyplynulo, že v zásade má charakter finančnej zálohy (preddavku) za vratný obal. Pri vypožičaní odovzdaním veci nedochádza k zmene vlastníka, vlastníctvo obalu zostáva žalobcovi. Finančná záloha teda nie je platbou vopred za tovar, preto právny vzťah žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil ako zmiešanú zmluvu s prvkami kúpnej

zmluvy (pri dodaní tovaru) a prvkami zmluvy o výpožičke (pri poskytnutí a vrátení vratných obalov). Podľa názoru odvolacieho súdu protipohľadávka žalovaného voči žalobcovi má tak právny základ v nároku rovnakého druhu, ktorý predstavuje záloh ako peňažný nárok ( o obaloch v znení v rozhodnom čase), t.j. osobitná peňažná čiastka viazaná na obal použitý na predaj výrobku, ktorá sa účtuje pri predaji výrobku sa popri cene a ktorú je povinná osoba povinná vrátiť v plnej výške, túto ako uvádza žalobca, upravuje vyhláška MŽP SR č. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly. Ide teda pohľadávku rovnakého druhu. Nepresnosť odôvodnenia ako ju namieta žalobca (započítanie nepeňažného nároku z titulu výpožičky) však v posudzovanej veci nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie a ani nezakladá jeho nepreskúmateľnosť.

30. Procesná obrana žalovaného v konaní pre súdom prvej inštancie spočívala v zániku pohľadávky žalobcu započítaním pred začatím konania. Aj pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov platí základná právna úprava započítania, ako jedného zo spôsobov zániku záväzku, obsiahnutá v a nasl. ( ), ktorú dopĺňa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost- od-01.01.2025>niektorými (osobitnými) ustanoveniami o započítaní pohľadávok v ustanoveniach - 364 . Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Okrem predpokladov týkajúcich sa vlastností alebo kvality pohľadávok (rovnorodosť, vzájomnosť, neexistencia zákazu započítania, , či existencia dohody strán podľa , ktorá umožňuje v obchodno-záväzkových vzťahoch započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky), je ďalším nevyhnutným predpokladom započítania existencia započítacieho (kompenzačného) prejavu. Pre započítanie jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, možno ho vykonať aj proti jeho vôli. Medzi stranami nebolo sporné právo žalovaného započítať voči pohľadávkam žalobcu z titulu kúpnej ceny tovaru pohľadávky žalovaného na zaplatenie ceny vrátených vratných obalov prevzatých žalovaným spolu s tovarom. Postup zmluvných strán bol upravený zmluvným dojednaním o započítaní podľa čl. 9 ods. 3 Rámcovej dodávateľskej zmluvy.

31. Žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne vyhodnotenia veci vo vzťahu k zániku pohľadávky žalobcu započítaním s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zálohy za vratné obaly, nakoľko súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na plnenie bez reálneho protiplnenia, pretože neprišlo k reálnemu odovzdaniu resp. prevzatiu vratných obalov žalobcom resp. dopravcom žalobcu a súd prvej inštancie mal v spise dôkazy, z ktorých vyplynulo, že vratné obaly žalobcovi reálne odovzdané neboli, s čím sa v odôvodnení nevysporiadal a napriek dôkazom predloženým žalobcom ustálil za okamih odovzdania obalov okamih oznámenia avíznym systémom. Žalobca v tejto súvislosti nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že by obchodná prax smerovala k tomu, že za vrátenie obalov sa považoval „okamih, kedy avíznym systémom umožnil žalovaný žalobcovi nakladať s vratnými obalmi“, nakoľko pre vznik pohľadávky žalovaného je zásadné, aby obaly žalovaný aj reálne vrátil. Podľa žalobcu avíznym systémom len zaavizoval žalovaný žalobcovi, že má nejakú zásielku, ktorú žalobcovi zasiela prostredníctvom svojho dopravcu a žalobca nemal až od dovezenia vratných obalov informáciu, aké konkrétne vratné obaly sa v danej transportnej jednotke majú nachádzať. Žalobca najmä nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že „okamih oznámenia avíznym systémom žalobcovi bol okamihom, kedy žalovaný umožnil nakladať so svojim majetkom, ktorým boli v danom prípade vratné obaly.“

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah medzi stranami je obchodno-záväzkovým vzťahom, kde rozhodujúcou je úprava obsahu práv a povinností v zmluve. Obe zmluvné strany zmluvné povinnosti pri dodávke tovaru a obehu vratných obalov počas trvania zmluvného vzťahu uskutočňovali prostredníctvom svojich zmluvných prepravcov, (žalobca SANTA TRANS.SK, s.r.o. a žalovaný HOPI SK s.r.o.) a dojednaným miestom plnenia záväzkov bolo distribučné centrum spoločnosti HOPI SK. Postup a obsah a práv a povinností zmluvných strán upravujúci vracanie vratných obalov bol obsahom Prílohy č. 2 Logistickej procedúry systému PAXD (Pre - Allocated Cross Docking), pre dodávateľov tovaru Makro/METRO Cash & Carry, z ktorého vyplývala pre žalovaného povinnosť vratné obaly zaslať do distribučného centra a avizovať to žalobcovi prostredníctvom internetovej aplikácie na avízo zásielok, povinnosť žalobcu prevziať vratné obaly je zmluvne dojednaná v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa zaslania avíza prostredníctvom aplikácie. Odvolací súd preto namietaný záver súdu prvej

inštancie, že „okamih oznámenia avíznym systémom žalobcovi bol okamihom, kedy žalovaný umožnil nakladať so svojim majetkom, ktorým boli v danom prípade vratné obaly“, považuje za správny, nakoľko takáto úprava okamihu splnenia záväzku žalovaného zodpovedá obsahu zmluvne dojednaných práv a povinností medzi stranami. Okamihom zaslania avíza žalovaným do systému žalovaný umožnil s dodanými, resp. vrátenými vratnými obalmi do distribučného centra žalobcovi nakladať, týmto okamihom žalobcovi vzniká povinnosť v dojednanej lehote obaly prevziať, príp. reklamovať prípadné vady zásielky. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by ktorákoľvek z avizovaných zásielok, vratných obalov, ktorých neodovzdanie žalobca namieta, vykazovala vady (chýbajúce obaly v konkrétnom počte a druhu, nedoručenie alebo strata avizovanej zásielky) ani že by vady uplatnil u žalovaného. Vzhľadom na to, že okamih oznámenia avíznym systémom žalobcovi bol správne vyhodnotený súdom prvej inštancie ako okamih, kedy v zmysle zavedenej obchodnej praxe žalovaný umožnil žalobcovi nakladať s vratnými obalmi, súd prvej inštancie, preto správne neposudzoval otázku preberania vratných obalov zmluvným dodávateľom žalobcu ani odovzdania obalov žalobcovi.

33. Súd prvej inštancie pri posúdení špecifického systému vracania vratných obalov aplikoval , pričom pri použití bodu A (Práva a povinnosti strán), článku 1.28 Logistickej procedúry systému PAXD ako písomne premietnutej obchodnej praxe súd použil majúc za to, že táto písomne zachytená obchodná prax bola medzi zmluvnými stranami zmluvne dohodnutá a dlhodobo v zmluvnom vzťahu dodržiavaná. Pokiaľ odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci, dôvodiac komentárom k , komentár II. „vypožičiavateľ si splní svoju povinnosť vrátiť vec plnením do rúk požičiavateľa“, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že zmiešaná zmluva medzi stranami obsahuje prvky zmluvy o výpožičke, neznamená povinnosť súdu favorizovať zákonnú úpravu práv a povinností, ktorá nie je kogentná. Ak súd prvej inštancie vychádzal zo zmluvnej úpravy a korešpondujúcej praxe medzi stranami, aplikujúc a , nevykazuje ani právne posúdenie veci odvolateľom vytýkanú nesprávnosť.

34. Žalobca ďalej namieta vyhodnotenie vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne E. Ď.Č. súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že za zásadnú považoval výpoveď svedkyne Ď., zamestnankyne žalobcu v pracovnej pozícii zástupca vedúceho skladu, ktorú vykonávala aj v rozhodnom čase r. 2011/2012, z ktorej vyplynulo, že svedkyňa riešila fyzický stav obalov na sklade, inventúra vratných obalov bola vykonávaná každomesačne, obaly boli naskladňované každodenne a žalobca neevidoval na vratných obaloch žiaden schodok. Odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k výpovedi tejto svedkyne a jej vyhodnoteniu súdom prvej inštancie, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy argumentáciu žalobcu, že nebolo možné, aby žalobca zistil v rámci pravidelnej mesačnej inventúry chýbajúce vratné obaly, odvolací súd vzhľadom na pracovné zaradenie svedkyne, ako aj skutočnosť, ktorá vykonávala činnosť zástupcu vedúceho skladu práve pre žalobcu, vyhodnotil preto ako nedôvodnú. Odvolací súd konštatuje, že výpovede svedkov Ď. ani Q. nie je možné hodnotiť ako nerelevantné ani vo vzájomnej súvislosti s obsahom výpovede svedka U. (na časť ktorej poukazuje v odvolaní žalobca, že Kofola sa dozvedela, či a aké vratné obaly jej boli doručené až po tom, čo si zásielku rozobrala na sklade), nakoľko korešponduje s povinnosťou žalobcu naložiť a odviesť vrátené vratné obaly z distribučného centra. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil a popísal obsah výpovede výsluch svedka U., o.i. a zohľadnil ním uvedené skutkové okolnosti, že avízny systém je webová aplikácia prístupná cez autorizačné kódy, ak sa niečo potvrdilo na portáli, mohli tak urobiť iba dvaja účastníci, a to dodávateľ a prijímateľ, po ukončení zákazky sa nedalo do tohto vstupovať. Ďalej tiež svedok uviedol, že podľa záznamov v portáli musel žalobca do tohto portálu vstupovať, mal povinnosť pri vstupe do portálu skontrolovať, či má vratné zásielky a kde sa nachádzajú, či u dodávateľa alebo v ich distribučnom centre a mal povinnosť zabezpečiť odvoz zásielky.

35. Žalobca tiež namieta vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ložné listy označil ako listiny, ktoré nemali dopad na rozhodnutie. Žalobca poukazuje na ním produkované dôkazy (svedecké výpovede vodičov, ich denné záznamy z dní uvedených na ložných listoch, znalecký posudok PhDr. Strakovej), z ktorých vyplynulo, že žalovaným predložené ložné listy, ktoré majú preukazovať odovzdanie vratných obalov/zásielky žalobcovi, sú nedôveryhodné a vykonštruované a z uvedených dôkazov podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že si žalobca resp. dopravca žalobcu vratné obaly ani prevziať nemohol. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k ložným listom vzhľadom na ustálenie okamihu splnenia záväzku žalovaným

nepovažuje za nesprávne, nakoľko sa týkali otázky odvezenia vratných obalov z distribučného centra spoločnosti HOPI SK v Senci žalobcovi jeho zmluvným prepravcom. Žalobcom namietané nedostatky ložných listov sa týkajú skutkových okolností na strane prepravcu SANTA TRANS.SK, s.r.o., podľa názoru odvolacieho súdu ale z vykonaného dokazovania, tak ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, nevyplynul záver tvrdený odvolateľom, že ide o vykonštruované listiny (napr. ak ide o nesprávne označenie vodiča na ložnom liste, svedok O. uviedol vo svojej výpovedi, že sa mohlo stať, že v čase PN alebo dovolenky auto, na ktorom jazdil, použil niekto iný; zo svedeckých výpovedí napr. vodiča T., vyplynulo že sa niekedy stalo, že naložili vratné obaly, ale nedoviezli ich v ten deň žalobcovi, ktorý na druhý deň volal s otázkou kde sú vratné obaly a nevedel o tom, že by im niekedy nejaké vratné obaly chýbali a ak sa stalo, že chýbala paleta alebo sud, tak mu to bolo strhnuté z faktúry a šofér to musel zaplatiť, z výpovede svedka Z. vyplynulo, že nikdy neriešili reklamácie ohľadom stratených vratných obalov a nikdy sa k nemu nedostala informácia, že by sa dodávateľ sťažoval, že by sa mu nevrátili vratné zásielky; svedkyňa Q. tiež uviedla, že so žalobcom ohľadom odoberania vratiek problém nemali; svedok X., dispečer žalobcu, rovnako sa až od žalobcu dozvedel, že hľadá obaly, ktoré sa ale mali stratiť niekoľko rokov dozadu). Odvolací súd poukazuje na dokazovanie pred súdom prvej inštancie, na ktoré v záverečnej reči pred súdom prvej inštancie odkazuje aj žalovaný, a to výpisy o vstupe žalobcu do avízneho systému a na výstupy z avízneho systému (od č.l. 1302 spisu) k číslu zásielky z ložného listu, kde pri všetkých sporných zásielkach (dľa čísla ložného listu) je vyznačené písmeno D. Odvolací súd poukazuje na výsluch svedka U., ktorý uviedol, že v avíznom systéme bol vyznačený o.i. status transportných jednotiek, bolo ich 6, a to 0 - finálne potvrdená zásielka na portáli, FP - finálne potvrdená zásielka aj na portáli a zaznamenaná aj v ich skladovom systéme, 1 -zásielka v transporte čo znamenalo, že ju prijali a nachádza sa u nich na sklade, 2 - zásielka je práve nakladaná, D - zásielka bola dodaná odberateľovi a N - zásielka nebola a ani nebude dodaná. Nedodanie akejkoľvek zásielky by bolo teda preukázateľné výstupom z avízneho systému. Z výpovedí svedkov a listín vo vzájomnej súvislosti nevyplynul iný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že v predmetnom spore ide o nevrátenie veľmi veľkého množstva vratných obalov (v množstve 1 271 europaliet) a vzhľadom na to sa takéto množstvo vratných obalov nemohlo stratiť, nakoľko by to žalobca zistil a preukázal výstupmi z avízneho systému. Vzhľadom na to, že okamih oznámenia avíznym systémom žalobcovi bol správne vyhodnotený súdom prvej inštancie ako okamih, kedy v zmysle zavedenej obchodnej praxe žalovaný umožnil žalobcovi nakladať s vratnými obalmi, súd prvej inštancie, preto správne neposudzoval otázku preberania vratných obalov zmluvným dodávateľom žalobcu ani odovzdania obalov žalobcovi, naviac z výstupov z avízneho systému nedoručenie obalov žalobcovi ani nevyplýva (status zásielky D znamenal, že bola dodaná odberateľovi). V prípade námietky žalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na súkromný znalecký posudok PhDr. Eriky Strakovej, odvolací súd uvádza, že závery tohto posudku boli spochybnené Odborným vyjadrením č. 68/2019 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 12.05.2019 predloženým žalobcom, odvolací súd nevzhliadol pochybenie súdu prvej inštancie, ak na tento dôkaz pri rozhodovaní neprihliadal.

36. Odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení dokazovania a ustálení skutkového stavu, ako aj právnom posúdení veci. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle , potvrdil.

37. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).