Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-114-2020.pdf
PDF · 120.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/114/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: ROTOR, spol. s r.o. Košice, Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 17 078 962, zastúpenému LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO : 44 698 054, v konaní o zaplatenie 1.086 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28. januára 2020, č.k. 26Cb/60/2019-128, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 28. januára 2020, č.k. 26Cb/60/2019-128 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 19.10.2018, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.086 eur titulom poplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, ktorý pre žalovaného viedol v rokoch 2015 - 2017. Žalobu odôvodnil tým, že v rozhodnom období v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“) viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Za odplatu mu poskytol službu CD-55 - vedenie účtu majiteľa. Jej cena bola vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., ktorý bol schválený v súlade s Prevádzkovým poriadkom CDCP a stanovami spoločnosti. Žalobca uviedol, že žalovanému vyúčtoval poplatok za vedenie účtu majiteľa v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúr, a to za rok 2015 faktúrou č. 1500166428 splatnou dňa 28.2.2016 v sume 222 eur, za rok 2016 faktúrou č. 1600141031 splatnou dňa 28.2.2017 v sume 432 eur a za rok 2017 faktúrou č. 1701454587 splatnou dňa 28.2.2018 v sume 432 eur, no žalovaný ich nezaplatil.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobca mu nedoručoval faktúry, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri - Hlavná 104, Košice 040 01. Uviedol, že o ich existencii sa dozvedel až dňa 25.2.2019, keď mu bol doručený platobný rozkaz. Mal za to, že pre vznik nároku na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa sa vyžaduje, aby sa faktúra vystavená na predmetný poplatok dostala do dispozície žalovaného, ktorý až na takomto základe má povinnosť plniť. Argumentoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha, mu riadne doručil, hoci plnenie žalovaného je podmienené oboznámením sa s faktúrou. Z dôvodu, že žalovanému neboli faktúry riadne doručené, nemohli sa v deň, ktorý je v nich označený ako dátum splatnosti, stať splatnými, preto považoval žalobu za podanú predčasne. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca okrem predložených faktúr nepreukázal, že s ním má uzavretú platnú a účinnú zmluvu o vedení účtu majiteľa cenných papierov, na základe ktorej by mu
vznikol nárok na poplatky za vedenie účtu majiteľa. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenia navrhol platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.
4. Žalobca v konaní tvrdil, že v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie vznikla potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú upravoval zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „ZoCP92“). Podľa § 58 ods. 1 ZoCP92 bol žalobca povinný zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera. Túto povinnosť si voči žalovanému splnil dňa 5.4.1994. Okrem toho mal podľa § 56 ods. 1 písm. a) ZoCP92 povinnosť evidovať zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papierov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Argumentoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol priamo na základe ZoCP92 a nie na základe zmluvy. Dodal, že v súčasnosti vzťah medzi stranami upravuje zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“), ktorý nahradil ZoCP92. V zmysle § 103 ods. 1 ZoCP pravidlá a postupy pri vykonávaní služieb žalobcu upravuje Prevádzkový poriadok, ktorý je v zmysle ods. 4 záväzný pre žalobcu aj pre majiteľov účtov cenných papierov. Poukázal, že podľa časti IV. článku 3 ods. 3.1 Prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období, zmena údajov o osobe, pre ktorú bol účet zriadený, je možná len na základe žiadosti. Zároveň podľa ods. 3.4 je majiteľ účtu povinný požiadať o vykonanie zmeny bezodkladne potom, čo príslušná zmena nadobudla účinnosť. S poukazom na označené ustanovenia Prevádzkového poriadku považoval za zrejmé, že žalovaný bol povinný nahlásiť mu zmenu adresy a zároveň žalobca nebol oprávnený túto zmenu vykonať na základe vlastnej iniciatívy. Sídlo žalovaného, ktoré žalobca eviduje, je Protifašistických bojovníkov 5, Košice 040 01, i keď podľa výpisu z obchodného registra je od 12.11.2010 sídlom žalovaného Hlavná 104, Košice 040 01. K obrane žalovaného, že faktúry neuhradil z dôvodu, že mu neboli doručené, uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Prevádzkového poriadku je zrejmé, že nedoručenie faktúr zavinil sám žalovaný, ktorý porušil povinnosť nahlásiť zmenu údajov. Zároveň považoval za preukázané, že tieto faktúry boli žalovanému doručené spolu so žalobou, no napriek tomu ich žalovaný neuhradil. Za účelom preukázania existencie účtu majiteľa (žalovaného) vedeného v evidencii žalobcu súdu predložil Výpis údajov majiteľa a Výpis údajov o účte.
5. Žalovaný sa bránil, že žalobca v žalobe nedostatočne špecifikoval svoj nárok. Určenie ceny za poskytnuté služby tak, ako je uvedené v žalobe, považoval za nedostatočné a to z dôvodov, že (i) zo žaloby nevyplýva, či žalovaný je vlastníkom zaknihovaných cenných papierov, (ii) ak by mal byť žalovaný vlastníkom cenných papierov, nie je zrejmé, či ide o majetkové, alebo dlhové cenné papiere, pričom táto skutočnosť má vplyv na určenie ceny poskytnutých služieb, (iii) pokiaľ by bol žalovaný vlastníkom cenných papierov, nie je zrejmé, aký je objem alebo počet cenných papierov vedených na účte žalovaného. Žalovaný namietal, že nakoľko vyššie uvedené údaje žaloba neobsahuje, nie je možné určiť ani cenu poskytnutých služieb žalobcom žalovanému. Poukázal i na to, že v žalobe je uvedený kód služby CD - 55, pričom z cenníka vyplýva, že tento sa používal od 1.1.2015 do 1.7.2015 a za ďalšie obdobie už takáto položka cenníka neexistuje. Argumentoval tiež, že nemá informácie, či je vlastníkom zaknihovaných cenných papierov, pretože súčasný štatutár žalovaného sa dozvedel o tvrdeniach žalobcu až z doručenej žaloby, z ktorej ale nevyplýva, majiteľom akých cenných papierov by mal byť žalovaný. Dodal, že na adrese Protifašistických bojovníkov sídli spoločnosť, ktorá má obchodné meno ROTORing s.r.o. a je možné, že omylom došlo k doručeniu faktúr nesprávnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1 ods. 2, 56 ods. 1 písm. a), 58 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch o podobe cenného papiera, o povinnosti strediska evidovať zaknihované cenné papiere, zriadení účtu majiteľovi cenných papierov strediskom. Ďalej podľa §§ 99, 103 ods. 1, 105 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) o centrálnom depozitári cenných papierov, o prevádzkovom poriadku, o účte majiteľa.
7. Vykonaným dokazovaným mal súd prvej inštancie preukázané, že faktúrou č. 1500166428 splatnou dňa 28.2.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2015 v zmysle platného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., podľa položiek CD-55 a CD-138 v sume 222 eur, faktúrou č. 1600141031 splatnou 28.2.2017 poplatok za vedenie účtu za rok 2016 podľa položky CD-138 v sume 432 eur a faktúrou č. 1701454587 splatnou 28.02.2018 poplatok za vedenie účtu za rok 2017 podľa položky CD-138 v sume 432 eur.
8. Z Článku 3 bodov 3.1 a 3.4 Prevádzkového poriadku žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že zmena údajov o osobe, pre ktorú bol účet podľa bodu 2.1 Článku 2 tejto časti Prevádzkového poriadku zriadený, je možná len na základe žiadosti, uvedené sa nevzťahuje na účet majiteľa zriadený pre fyzickú osobu. Majiteľ účtu je povinný požiadať o vykonanie zmeny bezodkladne potom, čo príslušná zmena nadobudne účinnosť.
9. Z výpisu Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. o údajoch o účte žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalobca vedie účet pre majiteľa ROTOR, spol. s r.o., Protifašistických bojovníkov 5, 040 01 Košice, IČO : 17 078 962. Podľa výpisu z obchodného registra má žalovaný od konca roku 2010 sídlo Hlavná 104, 040 01 Košice.
10. Z cenníkov žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že v Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinného od 1.1.2015 je uvedený kód služby CD-55, ale v Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinného od 1.10.2015 tento kód služby uvedený nie je.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žalobcom predložených výpisov (výpisu údajov o účte a výpisu údajov majiteľa) nevyplývajú údaje uvedené § 105 ods. 1 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. (údaje o jednotlivých cenných papieroch), ktoré sú nevyhnutné pre určenie, či došlo k poskytnutiu služieb zo strany žalobcu žalovanému, a ak áno, aké služby boli poskytnuté a aká je ich cena podľa cenníka. Žalobcom predložené faktúry a výpisy, v ktorých nie sú uvedené všetky údaje potrebné pre posúdenie jeho nároku, nie sú dostatočnými dôkazmi na preukázanie existencie nároku žalobcu a jeho výšky. Uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, teda neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť mu 1.086 eur a nahradiť mu trovy konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu podľa odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
14. Žalobca v odvolaní k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že žalovaný namietal nedostatočnú špecifikáciu nároku žalobcom až na pojednávaní dňa 28.1.2020 v neprítomnosti žalobcu, kde tvrdil, že zo žaloby nevyplýva, či žalovaný je vlastníkom zaknihovaných cenných papierov, pričom táto skutočnosť má podľa žalovaného vplyv na určenie ceny poskytnutých služieb. A pokiaľ by bol žalovaný vlastníkom cenných papierov, aký je objem alebo počet cenných papierov vedených na účte žalovaného. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že ho nevyzval na vyjadrenie sa k týmto tvrdeniam, ktoré dovtedy neboli sporné. Poukázal, že v odpore proti platobnému rozkazu ani vo vyjadrení zo dňa 19.8.2019 žalovaný spochybňoval výlučne spôsob doručenia faktúr a skutočnosť, či má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o vedení účtu majiteľa. Argumentoval, že výška ceny za vedenie účtu majiteľa cenných papierov síce závisí od objemu cenných papierov na účte majiteľa, no cena fakturovaných služieb nebola žalovaným namietaná. Preto sa k nej nevyjadroval a nepripojil k žalobe podrobný rozpis kalkulácie ceny za poskytnuté služby. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie svojim postupom, kedy neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k novým tvrdeniam žalovaného znemožnil, aby žalobca uskutočnil svoje procesné právo na vyjadrenie sa k uvedenému prostriedku procesnej obrany žalovaného, ktoré malo za následok rozhodnutie vo veci v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku konštatuje, že žalobcom mal preukázané, že žalované faktúry za jednotlivé roky boli vystavené za službu vedenie účtu majiteľa cenných papierov v zmysle príslušných cenníkov (odsek 14. až 16. rozsudku). Zároveň v odseku 19. rozsudku uvádza, že z výpisu o účte boli zistené, že ho vedie žalobca pre žalovaného. V nadväznosti na uvedené preto neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že zo žalobcom predložených listín nie je možné určiť, či došlo k poskytnutiu služieb zo strany žalobcu žalovanému, nakoľko predmetom služby je samotné vedenie účtu majiteľa cenných papierov (odsek 30. rozsudku). Žalobca tiež argumentoval, že aj napriek tomu, že výška ceny služieb nebola počas konania predmetom sporu a preto nebola ani bližšie špecifikovaná, súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že v cenníku je uvedená minimálna suma za vedenie účtu, mohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k správnemu skutkovému záveru, že služba fakturovaná žalovanému bola riadne preukázaná cenníkmi a výpisom z účtu majiteľa.
16. Ohľadne odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalobca uviedol, že to, aké akcie a v akom počte eviduje na účte žalovaného nebolo predmetom skúmania, obsahom vyjadrení a ani samotného sporu. Poukázal, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.8.2019 vyzval žalobcu, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na podmienky takéhoto rozhodnutia podľa § 177 ods. 2 CSP, ktoré predpokladajú, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, svojím postupom súd prvej inštancie utvrdil žalobcu, že vo veci nie sú sporné žiadne skutočnosti, teda ani kalkulácia ceny za poskytnutú službu. Žalobca mal za to, že týmto postupom mu súd prvej inštancie znemožnil reagovať na nové tvrdenia žalovaného, preto v odvolacom konaní môže na tieto tvrdenia reagovať. Z uvedeného dôvodu ako listinný dôkaz predložil Výpis z účtu majiteľa cenných papierov žalovaného k 31.12.2017, ktorý dokazuje, že žalobca na účte majiteľa eviduje 5 kusov akcií emitenta SITNO, a.s. v likvidácii, IČO: 31 412 696 v menovitej hodnote 33,19 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že minimálna suma za vedenie účtu majiteľa bola v zmysle platných cenníkov stanovená pre rok 2015 vo výške 222 eur a pre roky 2016 a 2017 vo výške á 432 eur, žalovanému bol vyúčtovaný minimálny poplatok.
17. K odvolaciemu dôvodu, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu podľa odseku 1 a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, žalobca opätovne poukázal na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.8.2019. Citoval § 177 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania okrem iného v prípade, keď skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Uviedol, že v čase vydania predmetného uznesenia súd prvej inštancie disponoval všetkými vyjadreniami strán a týmto uznesením vyvolal dojem, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Napriek tomu ale v odseku 12. rozsudku konštatoval, že medzi stranami neexistujú nesporné tvrdenia a v odseku 13. uviedol, že sporné medzi stranami je, či žalovaný je vlastníkom zaknihovaných cenných papierov, ak áno, o aké papiere sa jedná a aký je ich počet, resp. objem. Žalobca akcentoval, že do pojednávania dňa 28.1.2020 nebola otázka objemu a druhu cenných papierov medzi stranami sporná. Z uvedeného preto podľa neho vyplýva, že uznesenie zo dňa 19.8.2019, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho vydanie a súčasne vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie dňa 25.10.2019, ako aj na pojednávanie na deň 3.12.2019, ktoré bolo následne odročené na 28.1.2020 a sám sa rozhodol, že sa na pojednávaní nezúčastní. Svoju neprítomnosť ospravedlnil tým, že nechce, aby mu vznikali náklady konania. Ak mal žalobca skutočný záujem na výsledku konania, ktoré sám inicioval, pojednávania konaného dňa 28.1.2020 sa zúčastniť mohol. Na základe uvedeného tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam prezentovaným žalovaným na pojednávaní dňa 28.1.2020 nemožno klásť za vinu konajúcemu súdu, pretože sám žalobca sa rozhodol nezúčastniť pojednávania.
19. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že údaje o počte cenných papierov nevyplývajú z vyjadrenia žalobcu, ktorý sa obmedzil len na konštatovanie, že cena služby bola vypočítaná v zmysle cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov dostupného na jeho webovej stránke a že ide o poplatok CD-55, ktorý sa vo verziách cenníka účinného od 1.7.2015 ani nenachádza. Bez uvedenej špecifikácie spôsobu určenia výšky poplatku nebolo možné posúdiť dôvodnosť a správnosť fakturovaných súm. Žalovaný uviedol, že on a ani súd prvej inštancie nemohli vedieť, že
žalobca si uplatňuje minimálnu sumu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, keďže žalobca to v prvoinštančnom konaní takto nešpecifikoval a nepodložil dôkazmi.
20. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval, že žalobca až v odvolaní ozrejmil, z akých skutočností vychádzal pri určení sumy, ktorú si nárokoval u žalovaného. V rámci odvolacieho konania predložil Výpis z účtu majiteľa cenných papierov žalovaného k 31.12.2017 a uviedol, aký počet akcií vlastní žalovaný. Preukázanie tejto skutočnosti považoval žalovaný za rozhodujúce pre uplatnený právny nárok. Mal za to, že tento dôkaz mohol žalobca uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Citoval § 366 CSP, v súvislosti s ktorým poukázal, že skutočnosť o počte akcií vedených na majetkovom účte bola žalobcovi známa v čase začatia konania a rovnako disponoval aj dôkazom o počte akcií. Na tieto novoty by odvolací súd nemal prihliadať, lebo uvedený prostriedok procesného útoku mal žalobca po celý čas k dispozícii.
21. K odvolaciemu dôvodu, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu podľa odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca tento odvolací dôvod zakladá na „dojme“, ktorý na neho zanechalo uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.8.2019. Žalovanému ale z odvolania nebolo známe, v čom presne vidí žalobca nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Tiež sa dôrazne ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že mal vedomosť o tom, aké cenné papiere vlastní, v akom množstve a počte a že zavádzal súd nepravdivými vyhláseniami v snahe vyhnúť sa poplatkovej povinnosti. Poukázal, že spoločník žalovanej spoločnosti podiel na nej získal pri výkone záložného práva na obchodný podiel a súčinnosť pôvodného štatutárneho orgánu spočívajúca v poskytnutí kompletného účtovníctva, kde by sa informácia o vlastnených akciách mohla nachádzať, nebola súčasnému štatutárovi poskytnutá.
22. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, bolo vyjadrenie žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 28.1.2020, v ktorom žalovaný v rozpore so skutkovým stavom poprel vlastníctvo cenných papierov. Táto skutočnosť ale nebola dovtedy medzi stranami sporná, žalovaný vo vyjadreniach namietal iba doručenie faktúry a právny základ, na podklade ktorého žalobca zriadil žalovanému účet majiteľa cenných papierov, pričom obe tieto námietky žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.4.2019 dostatočne ozrejmil. Poukázal, že predmetom sporu neboli samotné cenné papiere, ich druh alebo počet, ale účet majiteľa, ktorý žalobca viedol pre majiteľa za minimálny poplatok bez ohľadu na počet a druh cenných papierov na ňom evidovaných. Počet a druh cenných papierov mohol mať vplyv jedine, ak by tento poplatok prevyšoval minimálny a aj to len za predpokladu, že by žalovaný výšku poplatku v konaní spochybňoval, čo sa nestalo. To, že žalovaný nemal vedomosť o vlastníctve cenných papierov nemalo podľa žalobcu vplyv na existenciu účtu a jeho nárok na minimálny poplatok za vedenie účtu, ktorý bol predmetom sporu. Konanie žalovaného považoval za účelové dôvodiac, že ak by bola pravda, čo žalovaný tvrdí, že o účte majiteľa cenných papierov nevedel, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami daňových a účtovných zákonov, mohol po doručení žaloby kontaktovať žalobcu a celú vec vyriešiť mimosúdne. O to ale žalovaný nemal záujem, rovnako ako nemá záujem tento poplatok platiť aj za ďalšie roky, ktoré si bude žalobca opätovne musieť nárokovať v konaní.
23. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené dňa 29.7.2020.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že je z časti dôvodné.
25. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), ods. 2 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je naplnený. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), g), ods. 2 CSP naplnené nie sú.
26. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) dôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu nadobudne intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť o.i. právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí. 29. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP dôjde, ak vady označené v § 365 ods. 1 CSP sa vzťahujú aj na skoršie právoplatné uznesenie, ktoré súd v tomto konaní vydal, pričom vada tohto uznesenia mala vplyv aj na meritórne rozhodnutie. 30. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f ) CSP) odvolací súd uvádza : 31. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca vedie účet pre majiteľa ROTOR, spol. s r.o., IČO : 17 078 962 (t.j. pre žalovaného). Tiež mal preukázané, že žalovanému vyúčtoval žalobca poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2015 v zmysle platného cenníka podľa položiek CD-55 a CD-138 a za roky 2016, 2017 podľa položky CD-138. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že v cenníku účinnom od 1.1.2015 je uvedený kód služby CD-55, no v cenníku účinnom od 1.10.2015 už tento kód služby uvedený nie je.
32. Záver súdu prvej inštancie, že žalobcom predložené faktúry a výpisy nie sú dostatočnými dôkazmi na preukázanie existencie nároku žalobcu je v rozpore s jeho konštatovaním, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca vedie pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov a v súvislosti s tým mu vyúčtoval v rokoch 2015 - 2017 poplatok za jeho vedenie.
33. Okrem toho pri posudzovaní výšky nároku žalobcu sa súd prvej inštancie obmedzil výhradne na to, že položka CD-55 je vedená len v cenníku účinnom do 1.5.2015. Spravil tak napriek tomu, že vykonaným dokazovaním (z faktúr č. 1500166428, č. 1600141031 a č. 1701454587) mal preukázané, že v rokoch 2016, 2017 a sčasti aj v roku 2015 bol poplatok za vedenie účtu, ktorý žalobca žalovanému vyúčtoval, evidovaný pod položkou CD-138 a nie pod položkou CD-55. Cenník Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinný od 1.1.2015 ako aj Cenník účinný od 1.10.2015 sú pritom obsahom súdneho spisu.
34. Hodnotenie výšky poplatku za vedenie účtu za roky 2016, 2017 a sčasti aj za rok 2015 len podľa položky CD-55 evidovanej v Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinného do 30.9.2015 viedlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní dôkazmi, ktoré predložil, nepreukázal výšku nároku.
35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý žalobca založil na tvrdení, že súd prvej inštancie svojim postupom, kedy mu neumožnil vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného predneseným na pojednávaní dňa 28.1.2020 znemožnil, aby žalobca uskutočnil svoje procesné právo na vyjadrenie sa k prostriedku procesnej obrany žalovaného, ktoré malo za následok rozhodnutie vo veci v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza :
36. Predvolanie na pojednávanie dňa 28.1.2020 bolo žalobcovi doručené riadne a včas. Žalobca svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania trov konania. Zároveň žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Predvolaním strany na pojednávanie sa zabezpečuje, aby jej bolo umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj právo zúčastniť sa na pojednávaní. Možnosť zúčastniť sa na pojednávaní je právom žalobcu, ktoré mu súdom prvej inštancie odopreté nebolo. Záležalo len na žalobcovi, či toto právo využije alebo nie. To, že žalobca svoje právo zúčastniť sa na pojednávaní dňa 28.1.2020 nevyužil spôsobilo, že v dôsledku svojej neprítomnosti nemal možnosť vypočuť si skutkové a právne tvrdenia žalovaného, ktoré tento na pojednávaní predniesol a vyjadriť sa na ňom k týmto prednesom. Súdom prvej inštancie ale nebolo žalobcovi odopreté právo oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil z vlastnej vôle.
37. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie tým, že vyzval žalobcu, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, neznemožnil mu reagovať na prednes žalovaného na pojednávaní dňa 28.1.2020. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, bol to žalobca, kto právo zúčastniť sa na pojednávaní nevyužil, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navyše žalobca sám v odvolaní uviedol, že objem cenných papierov v danom prípade nemal ako ovplyvniť výsledné rozhodnutie o priznaní minimálneho nároku (t.j. minimálnej výšky poplatkov podľa cenníkov), ktorý si v konaní nárokoval. S poukazom na uvedené tvrdenie žalobcu nie je zrejmé, k preukázaniu akých relevantných skutočností má vôbec slúžiť Výpis z účtu majiteľa cenných papierov obsahujúci údaje o počte akcií a ich menovitej hodnote.
38. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že uznesenie zo dňa 19.8.2019, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania netrpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. a), h) CSP. Súd prvej inštancie predmetným uznesením poučil žalobcu, kedy pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ako aj o jeho ďalších procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom Civilným sporovým poriadkom.
39. Vzhľadom na dôvody uvedené v odsekoch 32. - 34. tohto uznesenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP aj so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania.
40. V ďalšom konaní bude ťažiskovou úlohou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie rokov 2015 - 2017 a prípadne aj jeho výšku, a to všetko v súlade so závermi uvedenými v odsekoch 31. - 34. tohto uznesenia a s prihliadnutím na námietku žalobcu vznesenú v odvolaní, že v konaní si nárokuje len minimálnu výšku poplatku, pretože spôsob, akým to urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, nie je správny. Po prípadnom doplnení dokazovania v naznačenom smere bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (č. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom a pri právnom posudzovaní veci vyjde z platnej právnej úpravy aj z názoru odvolacieho súdu, ktorým je v ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne významnými otázkami a argumentmi sporových strán.
41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 363 ods. 3 CSP).
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).