Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu G & G KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. (predtým G & B KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.), ul. Ľ. Štúra 2231/15, 934 01 Levice, IČO: 47 254 831, správca konkurznej podstaty úpadcu MEDFIN- lízing, a.s., Komenského 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 826 584, práv. zast. SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, proti žalovanému Bratislavské rádiodiagnostické centrum, a.s. „v likvidácií", Povraznícka 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 543 381, práv. zast. Mgr. Petrom Mešenecom, advokátom, Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 397.751,62 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -530 zo dňa 22.10.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -530 zo dňa 22.10.2021 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -530 zo dňa 22.10.2021 p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72.119,- EUR, druhým výrokom súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,74 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 8.1.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 397.751,62EUR spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty spoločnosti MEDFIN-lízing, a.s., (ďalej tiež len ako „úpadca“) bol dňa 28.9.2017 zaslaný znalecký posudok č. 5/2015 vypracovaný ku dňu 18.2.2015 znalcom E.. W. W., ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty zdravotníckej prístrojovej techniky vo vlastníctve úpadcu. Hodnota medicínskej prístrojovej techniky, bližšie špecifikovanej podľa zoznamu v znaleckom posudku je súhrnne 397.751,62EUR. Žalobca uviedol, že úpadca techniku kúpil za 2.240.000,-EUR, ktoré mu poskytla Priama banka Slovensko, a.s. (ďalej tiež ako „záložný veriteľ“), v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo. Žalobca uviedol, že úpadca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný povinný uhrádzať úpadcovi lízingové splátky za užívanie techniky. Po zániku právneho predchodcu žalovaného ostala technika žalovanému, ktorý sa zaviazal pokračovať v splácaní. Žalovaným vykonané splátky si žalovaný súdnou cestou od úpadcu vymáhal, pričom tvrdil, že technika

bola užívaná na základe výpožičky bezodplatne. Nakoľko uplatnené nároky úpadca nemal ako splácať, žalovaný na techniku uplatnil zádržné právo. Po dvoch mesiacoch od výzvy na prevzatie techniky žalovaný prehlásil, že za techniku nezodpovedá a následne na základe jeho pokynu bola technika zlikvidovaná. Žalobca mal na základe uvedeného za to, že žalovaný svojou činnosťou spôsobil škodu, ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch úpadcovi, a to formou zadržania a následnej likvidácie techniky vo výške 397.751,62 EUR, čím zavineným konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, a teda zodpovedá za škodu ním spôsobenú, z dôvodu porušenia právnej povinnosti. Žalobca výšku škody odvodzoval od súkromného znaleckého posudku č. 03/2021 vypracovaného dňa 23.8.2021 znalcom E.. L. M.. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany namietol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a tiež vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Žalovaný sporoval, že neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku škody, a teda, že z jeho strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, namietal, že žalobcovi, resp. úpadcovi nevznikla žiadna škoda, resp. výšku škody určenú znaleckými posudkami namietal a namietal, že nie je daná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Žalovaný tiež argumentoval, že je daná existencia liberačných dôvodov.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo sporné, že úpadca - spoločnosť MEDFIN-lízing, a.s. bol vlastníkom vecí - CT Siemens SOMATOM Definition („CT prístroj“) a ostatnej zdravotníckej techniky

- ACUSON 2000, Profect One, FUJI capsula XL, Lekárska pracovná stanica, Syngo Imaging XS archive (PACS), Lekárska stanica DICOM a Multix Swing (spolu tiež ako „zdravotnícka technika“). Nebolo sporné, že uvedený CT prístroj, ako aj ostatná zdravotnícka technika sa nachádzali u žalovaného. Nebolo sporné, že žalovaný mal voči žalobcovi splatnú pohľadávku na zaplatenie 179.995,80EUR s príslušenstvom, ktorú úpadca žalovanému nezaplatil. Nebolo sporné, že žalovaný si na CT prístroj a ostatnú zdravotnícku techniku uplatnil zádržné právo, pričom toto oznámil úpadcovi listom zo dňa 26.5.2010. Nebolo sporné, že ostatná zdravotnícka technika bola v exekučnom konaní č. EX 3788/2012 zexekvovaná prostredníctvom dražby hnuteľných vecí, pričom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.4.2011 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2012, sp. zn. . Medzi stranami tiež nebolo sporné, že CT prístroj, ktorý bol vo vlastníctve úpadcu, a ktorý mal žalovaný u seba, dal žalovaný v mesiaci október 2015 zlikvidovať.

4. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie, kedy žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to s argumentáciou, že v čase vyhlásenia konkurzu CT prístroj už neexistoval. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť úpadcovi v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný nesporne CT prístroj, ktorý bol v danom čase vo vlastníctve úpadcu, dal zlikvidovať. V zmysle § 47 ods. 2 ZoKR súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v obchodnom vestníku zverejnené dňa 15.2.2017. Žaloba, predmetom ktorej je nárok na náhradu škody, bola na súd podaná dňa 1.11.2017. V zmysle uvedeného mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu na podanie žaloby, nakoľko tvrdená pohľadávka na náhradu škody je nepochybne majetok, ktorý podlieha konkurzu patriaci úpadcovi a predmetné konanie bolo začaté po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Samotná skutočnosť, že CT prístroj už v čase vyhlásenia konkurzu neexistoval, je pre určenie aktívnej vecnej legitimácie v spore irelevantná, nakoľko predmetom sporu nie je vydanie danej neexistujúcej veci, ale pohľadávka na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť úpadcovi práve v príčinnej súvislosti so zničením uvedenej veci. Vzhľadom na uvedené súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že medzi stranami bolo sporné, na základe akého právneho titulu, resp. akej právnej skutočnosti mal žalovaný CT prístroj a ostatnú zdravotnícku techniku u seba, pričom nebolo sporné, že vlastníkom CT prístroja a ostatnej zdravotníckej techniky bol úpadca. Žalovaný tvrdil, že CT prístroj mal u seba na základe skutočnosti, že si uplatňoval zádržné právo k CT prístroju (a ostatnému zdravotníckemu zariadeniu). Žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal platný vznik zádržného práva a tvrdil, že žalovaný vykonával svoje práva k zdravotníckej technike na základe zmluvného vzťahu - záväzku. V konaní nebola sporná existencia splatnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (úpadcovi) vo výške 179.995,80EUR priznaná žalobcovi právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -288 zo dňa 21.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -388 zo dňa 16.10.2012, právoplatným dňa 16.11.2012, ktorá bola splatná

najneskôr dňa 19.1.2010. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -160 zo dňa 22.5.2015 vyplynulo, pričom nebolo v konaní ani sporné a vyplynulo aj z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 22.1.2021, že listom zo dňa 26.5.2010 si žalovaný uplatnil zádržné právo na zdravotnícku techniku. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný mal zdravotnícku techniku vo svojej oprávnenej držbe, teda vec nebola úpadcovi ako vlastníkovi a dlžníkovi odňatá žalovaným svojpomocne proti jeho vôli. Uvedený záver vyplýva aj z tvrdenia žalobcu, ktorý sám uviedol, že žalovaný mal zdravotnícku techniku u seba na základe zmluvného vzťahu - záväzku. Veriteľ tak mal zadržiavanú vec u seba v súlade s právom. Žalovaným zadržané veci mali nepochybne povahu hnuteľných vecí a tieto boli nesporne vo vlastníctve úpadcu. V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že hnuteľné veci, ktoré sa stali predmetom zádržného práva, by žalovaný ako veriteľ úpadcovi ako dlžníkovi odňal svojvoľne alebo ľstivo, nebolo sporné, že žalovaný zadržal z úpadcovho majetku hnuteľné veci, ktoré mal v danom čase v oprávnenej držbe pri sebe. V konaní tiež nebolo tvrdené ani preukázané, že by úpadca ako oprávnená osoba, dané hnuteľné veci odovzdal žalovanému s výslovným príkazom naložiť s nimi určitým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. Zádržné právo sa uplatňuje na základe reálneho úkonu veriteľa, teda faktickým zadržaním veci na základe zákona, pričom ide o jednostranný úkon veriteľa. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný úpadcovi oznámil listom zo dňa 26.5.2010, že si k zdravotníckej technike uplatňuje zádržné právo. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázaný vznik a existenciu zádržného práva žalovaného na zdravotnícku techniku, vrátane CT prístroja, vo vlastníctve úpadcu.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že v predmetnom konaní dospel k záveru, že vznik a existencia zádržného práva žalovaného na zdravotnícku techniku bola preukázaná, pristúpil k skúmaniu, či bol v spore preukázaný vznik zodpovednosti za škodu žalovaného v zmysle v spojení s v nadväznosti na . Vo väzbe na predmetný spor súd považoval za potrebné skúmať, či bolo v konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaného pri opatrovaní zadržanej veci, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým konaním by žalobcovi (úpadcovi) vznikla škoda a v akej výške a či boli v konaní preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by sa žalovaný od zodpovednosti oslobodiť. Vo vzťahu k ostatnej zdravotníckej technike, na ktorú si žalovaný uplatnil zádržné právo, mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že táto bola zexekvovaná v sume 21.225,08EUR s DPH. Z uvedeného vyplynulo, že vo vzťahu k ostatnej zdravotníckej technike nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, nakoľko tento mal pri nútenom výkone rozhodnutia zo súdom priznanej pohľadávky právo na prednostné uspokojenie z výťažku zo zadržovanej veci. Keďže vo vzťahu k ostatnej zdravotníckej technike nebolo v konaní preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorou by žalobcovi (úpadcovi) vznikla škoda, a teda nebola preukázaná existencia jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného, súd v tejto časti posúdil žalobný návrh ako nepreukázaný a nedôvodný.

7. V konaní nebolo sporné a vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalovaný listom zo dňa 1.10.2015 požiadal spoločnosť Pharma Group, a.s. o likvidáciu „nefunkčného CT prístroja“, teda zadržaného CT prístroja Siemens SOMATOM Definition a že tento bol odborne zlikvidovaný dňa 27.10.2015. V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že na žiadosť žalovaného bol zlikvidovaný CT prístroj, teda vec, ktorú mal žalovaný u seba a ktorej vlastníkom bol úpadca, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by k likvidácii CT prístroja, a teda k úplnému zničeniu veci, došlo zo súhlasom alebo na pokyn vlastníka danej veci. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo a nebolo v konaní ani sporné, že počas doby, kedy mal žalovaný ako zadržiavateľ vec u seba, došlo k zničeniu zadržiavanej veci. Žalovaný ako zádržný veriteľ tak porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení v spojení s , teda povinnosť zadržanú vec opatrovať a chrániť pred jej zničením. Súd mal za to, že konanie žalovaného, keď dal zlikvidovať hnuteľnú vec, ktorú zadržiaval a ktorá bola vo vlastníctve úpadcu, nemožno považovať za súladné s povinnosťou vec opatrovať. Súd tak mal preukázané naplnenie prvej podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle . V konaní nebolo sporné, že dňa 27.10.2015 bol CT prístroj vo vlastníctve úpadcu zničený, zlikvidovaný. Vznik škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére úpadcu bol v konaní preukázaný, nakoľko došlo k zničeniu veci vo vlastníctve úpadcu.

8. Podľa súdu prvej inštancie spornou otázkou v konaní bola aj otázka výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla. Východiskom pre peňažnú náhradu tohto majetkového úbytku je cena, akú mala vec v čase jej zničenia. Žalovaný v konaní namietal, že CT prístroj mal v čase jeho likvidácie nulovú hodnotu, nakoľko bol niekoľko rokov mimo prevádzky a v čase likvidácie bol nefunkčný. Žalovaný tiež sporoval,

že by v čase likvidácie hodnota CT prístroja zodpovedala hodnote stanovenej v znaleckom posudku č. 5/2015,. Žalobca výšku škody odvodzoval od všeobecnej hodnoty CT prístroja stanovenej ku dňu likvidácie CT prístroja súkromným znaleckým posudkom č. 03/2021. Žalovaný namietal závery súkromného znaleckého posudku č. 03/2021 znalkyne E.. M., keďže tento vychádzal zo záverov z obhliadky vykonanej znalcom E.. W., ktorú žalovaný hodnotil ako povrchnú a nedbalú, ktorú znalec nevykonal samostatne a na základe ktorej nebolo možné dostatočne posúdiť mieru skutočného fyzického opotrebenia a skutočný technický stav uskladneného CT prístroja v rozsahu potrebnom na hodnoverné určenie jeho hodnoty. Žalovaný mal tiež za to, že bez riadnej obhliadky nie je možné objektívne určiť hodnotu CT prístroja. Žalovaný teda namietal, že ani súkromný znalecký posudok č. 03/2021 nemôže byť relevantným podkladom pre určenie výšky žalobcom tvrdenej škody. Znalec Ing. W. určil v znaleckom posudku č. 5/2015 všeobecnú hodnotu CT prístroja ku dňu 30.4.2015 na sumu 76.518,38 EUR bez DPH (91.822,06 EUR s DPH). Znalkyňa Ing. M. určila v súkromnom znaleckom posudku všeobecnú hodnotu CT prístroja ku dňu 27.10.2015 na sumu 72.119,00 EUR bez DPH (86.543,00 EUR s DPH). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súkromný znalecký posudok č. 03/2021 nevykazuje známky svojvôle, nelogickosť ani neurčitosť, či nezrozumiteľnosť. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že hodnota zlikvidovaného CT prístroja bola v čase jeho likvidácie nulová. V konaní bol tak preukázaný vznik škody na strane žalobcu (úpadcu), keď bola zničená vec vo vlastníctve úpadcu, ako aj výška škody, a to súkromným znaleckým posudkom č. 03/2021, ktorý určil všeobecnú hodnotu CT prístroja ku dňu 27.10.2015, teda ku dňu jeho likvidácie, v sume 72.119,00 EUR bez DPH.

9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenia o tom, že úpadca si napriek výzve žalovaného CT prístroj neprevzal (nebolo však preukázané, že by prevzatie CT prístroja výslovne odmietol) boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi, rovnako bolo preukázané, že žalovanému vo vzťahu k skladovaniu CT prístroja vznikali náklady, čo ani nebolo v konaní sporné a túto pohľadávku si žalovaný prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Z e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že p. W. Š. ako zástupca spoločnosti Siemens uviedol, že táto spoločnosť nemá o odkúp CT prístroja záujem. Hoci svedok Š. na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Siemens nedostala ponuku na odkúp daného prístroja, súd po posúdení uvedených dôkazov vo vzájomnej súvislosti, zohľadňujúc časový odstup od danej udalosti a výpovede svedka na pojednávaní, hodnotil ako preukázanú okolnosť vyplývajúcu z e-mailu W. Š.. Napriek uvedenému súd dospel k záveru, že hoci si úpadca CT prístroj na výzvy žalovaného neprevzal, hoci prevzatie CT prístroja výslovne neodmietol a žalovanému vznikali v súvislosti so skladovaním CT prístroja preukázateľné a nesporné náklady, nie je možné konštatovať, že by k vzniku škody úpadcu došlo nezavineným konaním žalovaného. Súd mal za to, že uvedené žalovaným tvrdené a preukázané skutočnosti nezakladajú v žiadnom prípade pre žalovaného oprávnenie, resp. právo dať zlikvidovať, resp. zničiť vec, ktorá nesporne nie je v jeho vlastníctve, teda nechať zničiť vec, ktorá bola vo vlastníctve úpadcu. Súd sa tiež nestotožnil so záverom žalovaného, že k zániku zádržného práva malo dôjsť jeho výzvou na prevzatie zadržiavanej veci úpadcovi, nakoľko aj po tejto výzve mal žalovaný zadržiavanú vec u seba a zároveň nebol naplnený ani žiadny dôvod zániku zádržného práva predpokladaný , nebolo tiež preukázané, že by došlo k zániku zabezpečovanej pohľadávky alebo k poskytnutiu dostatočnej zábezpeky. Súd mal za to, že skutočnosť, že si úpadca ako vlastník veci CT prístroj napriek výzvam žalovaného neprevzal, možno aj z ohľadom na povahu daného prístroja chápať ako rozporný s dobrými mravmi, keď tieto môžeme charakterizovať ako správne, obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám a možno ich stotožniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom styku, ako je poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva. Avšak ani takéto konanie úpadcu nijakým spôsobom neoprávňovalo žalovaného ako nevlastníka nechať cudziu vec zničiť. Vo vzťahu k žalovaným namietanému úpadku vlastníka súd tiež poukázal na to, že v prípade vyhlásenia konkurzu majú veritelia pohľadávok zabezpečených zádržným právom pri speňažovaní právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená, a teda žalovaný mohol byť po vyhlásení konkurzu uspokojený z výťažku predaja CT prístroja, keby tento nebol zničený. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že škodu nezavinil a žalovaným tvrdené a preukázané okolnosti nijako žalovaného neoprávňovali na to, aby zničil vec, ktorú mal u seba a ktorá bola vo vlastníctve úpadcu, a to bez jeho súhlasu alebo pokynu.

10. Záverom súd k vznesenej námietke premlčania žalovaným uviedol, že bola nepreukázaná a nedôvodná. Súd konštatoval, že sa meritórne nezaoberal argumentáciou strán sporu týkajúcou sa sporných otázok ohľadom uznania dlhu zo dňa 14.1.2011, nakoľko mal za to, že posúdenie tejto otázky

nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou a na meritórne posúdenie predmetného sporu posúdenie týchto otázok nemá žiadny vplyv. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s likvidáciou CT prístroja, a to vo výške škody 72.119,-EUR, s tým, že škoda bola spôsobená zničením veci, preto vychádzal zo všeobecnej hodnoty CT prístroja určenej súkromným znaleckým posudkom bez DPH. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v sume 397.751,62EUR. V zostávajúcej časti žalobou uplatnenej sumy vo výške 325.632,62EUR tak súd žalobou uplatnený nárok posúdil ako nepreukázaný a nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

11. Proti výroku I. a II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. a Uviedol, že si svojím podaním zo dňa 20.9.2021, ktorým zároveň konajúcemu súdu zaslal súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. L. M. a navrhol jeho vykonanie, špecifikoval výšku škody spôsobenej zničením prístroja CT Siemens SOMATOM Definition vo výške 86.543,- EUR s DPH (72.119,- EUR bez DPH). Žalobca zdôvodňuje podané odvolanie tým, že súd mal žalobcovi priznať plnenie s DPH, keďže žalobca v čase vzniku škody bol platcom DPH. Nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom má spočívať v nesprávnej aplikácii ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Konkrétne sa jedná o ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

12. Proti výroku I. a III. rozsudok podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca tvrdenie žalovaného o prísľube úpadcu si CT prístroj prevziať nikdy účinne nepoprel, ani za účelom popretia tohto tvrdenia žalovaného nepredložil súdu žiaden dôkaz. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd podľa názoru žalovaného túto skutočnosť (prísľub úpadcu si CT prístroj na základe výzvy žalovaného od žalovaného prevziať) vyhodnotiť ako nespornú, resp. preukázanú a následne ju zohľadniť pri ďalšom rozhodovaní. Súd však podľa názoru žalovaného dospel k nie správnemu skutkovému záveru, že úpadca prevzatie CT prístroja výslovne neodmietol (bod 75.), čo však nie je pravda, pretože sám úpadca prevzatie CT prístroja žalovanému niekoľkokrát prisľúbil. Nie je teda možné tvrdiť, resp. dospieť k skutkovým záverom, že úpadca bol pri výzvach žalovaného na prevzatie CT prístroja pasívny, resp., že úpadca prevzatie CT prístroja výslovne neodmietol. Úpadca výslovne prejavil vôľu CT prístroj prevziať od žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný zároveň uvádza, že na uzatvorenie dohody o tom, že úpadca si od žalovaného prevezme CT prístroj, ku ktorému si žalovaný uplatnil zádržné právo, sa nevyžaduje písomná forma, a teda malo by postačovať, ak žalovaný prejavil vôľu odovzdať CT prístroj úpadcovi a úpadca prejavil vôľu CT prístroj si od žalovaného prevziať. Z bodu 75. vyplýva, že aj samotný vlastník CT prístroja porušil svoje povinnosti, čo mal súd zohľadniť minimálne v súvislosti so spoluzavinením žalobcom tvrdenej škody. Žiaden právny predpis nestanovuje žalovanému povinnosť znášať škodu v súvislosti s uskladňovaním CT prístroja, ktorý vlastník neprevzal aj napriek jeho výslovnému prejavu vôle prístroj si prevziať a ktorú mu de facto nebude ani uhradená v plnej výške. Náklady na skladovanie CT prístroja totiž presahovali hodnotu samotného CT prístroja a bez ohľadu na to, k CT prístroju bolo zriadené aj záložné právo záložného veriteľa Prima banka, a.s. S ohľadom na túto skutočnosť nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že pohľadávka žalovaného súvisiaca so skladovaním CT prístroja mohla byť uspokojená v konkurznom konaní úpadcu predajom CT prístroja, ak by nebol zničený (bod 75). Zabezpečení veritelia totiž boli dvaja - Prima banka, a.s. ako záložný veriteľ a žalovaný. Ak by teda aj došlo k predaju CT prístroja v konkurze, je nepochybné, že pohľadávka žalovaného ohľadne starostlivosti o CT prístroj by v plnej výške určite uspokojená nebola, ak vôbec. Žalovaný má však v tejto súvislosti pochybnosti aj o predajnosti samotného CT prístroja v konkurze, nakoľko samotný CT prístroj ako taký bol nepoužiteľný, bol dlhodobo nepoužívaný a v konaní nebolo ani preukázané, že by boli jednotlivé jeho súčasti funkčné, použiteľné a obchodovateľné. Žalovaný preto nemôže súhlasiť so záverom súdu, že žalovaný porušil svoju povinnosť CT prístroj chrániť pred zničením, v dôsledku čoho vznikla zničením CT prístroja škoda.

13. Žalovaný pritom podľa jeho názoru využil všetky možnosti, ktoré v súvislosti s jeho vôľou ďalej zádržné právo nerealizovať mal. Žalovaný preukázateľne - niekoľkokrát vyzval na prevzatie CT prístroja úpadcu, ktorý jeho prevzatie prisľúbil, vyzval na prevzatie CT prístroja záložného veriteľa Prima banka, a.s., ktorý prístroj odmietol prevziať, ponúkol CT prístroj na odkúpenie autorizovanému predajcovi - spoločnosti Siemens, ktorá však o odkúpenie prístroja neprejavila žiadny záujem. Žalovaný trvá na tom, že výslovným prejavom vôle úpadcu ako vlastníka CT prístroja, ktorá podľa názoru žalovaného sporná nebola a ktorým úpadca reagoval na výzvu žalovaného, aby si úpadca CT prístroj prevzal, pretože žalovaný už ďalej CT prístroj opatrovať nebude, a teda nebude realizovať ani zádržné právo,

došlo k zániku povinnosti žalovaného CT prístroj opatrovať a plniť si povinnosti zádržného veriteľa. A ak by aj k zániku tejto povinnosti nedošlo, malo byť podľa názoru žalovaného porušenie povinnosti úpadcu CT prístroj si prevziať, resp. porušenie povinnosti úpadcu vykonávať práva a povinnosti z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi, vyhodnotené podľa názoru žalovaného ako porušenie povinnosti, ktoré sa podieľalo na žalobcom tvrdenej škode, alebo ako zneužitie práva, ktoré v zmysle ust. nepožíva právnu ochranu.

14. Pokiaľ ide o výšku žalobcom tvrdenej škody, žalovaný trvá na tom, že ani jeden z posudkov, ktorými bola určovaná hodnota CT prístroja nemôžu byť relevantným podkladom pre určenie výšku žalobcom tvrdenej škody. Žalovaný zároveň zdôrazňuje a poukazuje na to, že žalobca tvrdenia žalovaného o takmer žiadnej, resp. veľmi nedbanlivej obhliadke CT prístroja znalcom Ing. W., z ktorej nie je podľa názoru žalovaného možné vychádzať pri určení hodnoty CT prístroja, žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval, ani nepoprel. Nemožno súhlasiť s konštatovaniami súdu a najmä s tým, že posudok č. 03/2021 Ing. L. M. „vychádza zo správneho skutkového stavu veci“, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predchádzajúci znalec Ing. W., na ktorého sa Ing. M. odvoláva, nevykonal fyzickú obhliadku oceňovaného CT prístroja. Žalovaný ďalej uviedol, že namietal hodnotu CT prístroja už oveľa skôr (keď uvádzal, že v čase likvidácie bola jeho hodnota nulová) a aj na prvom pojednávaní v tejto veci v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 11.9.2020 namietal, že hodnota CT prístroja musela byť iná v čase jeho likvidácie oproti dňu, ku ktorému určoval hodnotu znalec Ing. W.. Skutočnosť tvrdená žalovaným ohľadne rôznej hodnoty CT prístroja k rôznym dátumom je úplne zrejmá a vyplýva napr. aj zo samotnej Vyhlášky. Žalovaný zdôrazňuje, že dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie výšku škody k rozhodujúcemu dátumu, t.j. ku dňu 27.10.2015 nesie žalobca, nie žalovaný. Žalobca už v čase podania žaloby mal preukázať výšku škodu ku dňu 27.10.2015, žalovaný pritom túto skutočnosť riadne namietal. Žalovaný taktiež poukazuje aj na okolnosti, za ktorých k predloženiu súkromného znaleckého posudku č. 03/2021 Ing. L. M. došlo. Súd totiž na pojednávaní konanom dňa 9.4.2021 vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a zároveň toto pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, ktoré sa malo uskutočniť dňa 7.5.2021. Na tomto pojednávaní však súd uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené zrušil, a to z dôvodu, že pri príprave rozhodnutia zistil, že je potrebné vykonať ešte jeden z navrhnutých dôkazov, a to dôkaz navrhnutý žalovaným, výsluch znalca Ing. W. W.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu (výrok I. a III.) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že ten poukazuje na ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t.j. že v jeho prípade malo ísť o dodanie tovaru, ale už neuvádza, o ktorý konkrétny prípad dodania tovaru v zmysle ust. § 8 zákona o DPH má ísť. Toto však podľa názoru žalovaného ani nie je možné, nakoľko spôsobená škoda nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, resp. spôsobenú škodu nie je možné považovať za dodanie tovaru (za zdaniteľné plnenie). K vyššie uvedenému žalovaný prikladá aj stanovisko Finančnej správy SR k uplatňovaniu DPH k škode spôsobenej na tovare, kde v odpovedi na otázku č. 6 finančná správa uvádza, že náhrada škody za zničený tovar nie je predmetom dane v zmysle ust. § 2 zákona o DPH, t.j. nie je zdaniteľným plnením. Odhliadnuc od toho, že škoda nie je predmetom dane z pridanej hodnoty, žalovaný ďalej poukazuje aj na to, že žalobca v konaní ani nepreukázal, že by bol platiteľom DPH a že by takúto daň reálne odviedol.

16. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že ten v podanom odvolaní nekonkretizuje jednotlivé ním uvádzané odvolacie dôvody. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu celého konania nenamietal konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a ani žiaden dôkaz v rámci svojej procesnej obrany k preukázaniu konania v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu nenavrhoval. Na tomto mieste je nutné povedať, že ak žalovaný tvrdí výkon zádržného práva, toto vzniká jeho jednostranným rozhodnutím. Žalovaný si sám vybral predmet zádržného práva, a to ešte v roku 2010. Žalovaný ako subjekt, ktorý podniká s uvedeným predmetom (CT prístroj), nakoľko v konaní bolo preukázané, že tento aj využíval, a teda žalovaný musel pri dodržaní odbornej starostlivosti vedieť aké sú podmienky jeho uskladnenia a z toho plynúce náklady. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na výzvy na prevzatie zadržanej veci zo dňa 29.7.2015 (lehota na prevzatie veci do 15.8.2015) a výzvu zo dňa 3.9.2019 (lehota na prevzatie veci do 31.8.2015), ktorá však bola doručená dňa 26.9.2015. Napriek tej skutočnosti, že zádržné právo trvalo viac ako 5 rokov a žalovaný si v prebiehajúcom konkurze uplatnil náklady úschovy zadržanej veci, žalovaný sa na tomto mieste bráni a poukazuje na lehoty niekoľkých dní na prevzatie veci. O konaní v rozpore s podmienkami výkonu zádržného práva zo strany žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že sa

pokúšal predmet zádržného práva speňažiť (výsluch svedka Š.) a následne tento predmet zádržného práva zničil, hoc takéto oprávnenie mu zo zádržného práva nevyplývajú.

17. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný od začiatku konania len tvrdil skutočnosti o nulovej hodnote CT prístroja v čase jeho likvidácie, ale žiaden dôkaz o tom nepredložil. Nepredložil ani dôkaz o tom, že hodnota CT prístroja bola iná v čase jeho likvidácie (t.j. 27.10.2015) ako hodnota tvrdená a preukázaná žalobcom v zmysle znaleckého posudku vypracovanom svedkom Ing. W. ku dňu 30.4.2015. Stalo sa tak až na pojednávaní dňa 16.7.2021, kedy bol na návrh žalovaného vypočutý svedok Ing. W., kde až tento uviedol, že hodnota CT prístroja bola iná v čase likvidácie CT prístroja ako jeho hodnota uvedená v ním vypracovanom znaleckom posudku ku dňa 30.4.2015. Má za to, že znalecký posudok vypracovaný v tejto veci Ing. M. spĺňa podmienku jeho použitia ako riadneho dôkazného prostriedku, a teda nevykazuje znaky svojvôle, nelogickosti, neurčitosti či nezrozumiteľnosti. Ďalej uviedol, že hardvérový kľúč USB, bez ktorého nejde sprevádzkovať zariadenie CT prístroj bol odovzdaný Ing. X., t.j. žalobcovi, resp. vlastníkovi. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z výsluchu konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 11.9.2020. Keďže žalobca disponoval hardvérovým kľúčom USB, argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej zariadenia CT prístroj bez hardvérového kľúča USB nemá hodnotu je irelevantná.

18. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu, že CT prístroj zničil. Žalovaný dal CT prístroj odborne zlikvidovať, a to z dôvodu, že úpadca si ako vlastník CT prístroja tento neprevzal, hoci ho na to žalovaný vyzýval a úpadca to aj prisľúbil. Žalovaný zároveň zastáva názor, že nebol povinný znášať za vlastníka CT prístroja náklady spojené s jeho vlastníctvom po tom, čo žalovaný prejavil úpadcovi - vlastníkovi veci jednoznačne vôľu ďalej zádržné právo nevykonávať a vyzval vlastníka CT prístroja na jeho prevzatie. Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku škody zaťažuje žalobcu, t.j. preukázať výšku škody k relevantnému dátumu bol povinný žalobca, nie žalovaný. Žalobca však v podstate tvrdí, že znalecký posudok k rozhodujúcemu dňu, t.j. ku dňu likvidácie CT prístroja mal predložiť za žalobcu žalovaný. Rozhodujúcim dátumom bol deň likvidácie CT prístroja (27.10.2015) a nie deň 18.2.2015, ku ktorému určil hodnotu CT prístroja Ing. W., pričom odstup času má vplyv na určenie hodnoty. Žalovaný opakuje, že výška škody, t.j. hodnota CT prístroja mala byť žalobcom riadne preukázaná už v čase podania žaloby a automaticky, t.j. bez akýchkoľvek námietok žalovaného alebo výziev súdu, čo sa však nestalo. Tiež z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že bol CT prístroj kompletný a zároveň žalobca nepreukázal, že v krabiciach, ktoré boli pri CT prístroji boli všetky ostatné súčasti CT prístroja.

19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný tvrdenia žalobcu o hodnote zničeného CT prístroja účinne nepoprel. Uviedol len svoje neurčité skutkové tvrdenia o nulovej hodnote prístroja, avšak na podporu tohto svojho tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy, resp. urobil tak cca 3 roky po podanej žalobe. Taktiež z obsahu výsluchu svedka Š. a W., nemožno bez akýchkoľvek pochýb dospieť k záveru o tom, že CT prístroj je nefunkčný. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného ohľadne oneskoreného preukázania výšky škody. Žalobca už pri podaní žaloby preukazoval výšku škody predloženým znaleckým posudkom. Až na základe jeho spochybnenia v konaní žalobca predložil znalecký posudok Ing. M..

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.3.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

21. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22. K napadnutému výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 72.119,- EUR, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení až 361 Podľa C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie prvým

výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 72.119,- EUR. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalobcu, teda žalobca nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu voči I. výroku, odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou.

23. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca a žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s likvidáciou CT prístroja, a to vo výške 72.119,- EUR, s tým, že škoda bola spôsobená zničením veci. Ust. a nasl. Obč. zák. upravujúce záložné právo, nedávajú oprávnenie záložcovi oprávnenie zničiť predmet zálohu v prípade ak záložnému veriteľovi nebol daný súhlas záložného veriteľa so zničením predmetu zálohu a to ani v prípade ak záložný veriteľ nemá vôľu záloh naďalej zadržiavať. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný postupoval pri zničení zálohu v rozpore so zákonom a preto nárok na náhradu škody je daný. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil dôvodnosť nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty CT prístroja určenej súkromným znaleckým posudkom bez DPH a v zostávajúcej časti žalobu vo výške 325.632,62 EUR zamietol ako nedôvodnú.

26. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej mal súd žalobcovi priznať plnenie s DPH, keďže žalobca v čase vzniku škody bol platcom DPH. K uvedenému uvádza aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného, že spôsobená škoda nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a nie je možné považovať za dodanie tovaru (za zdaniteľné plnenie), a teda nie je predmetom dane.

27. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že sám úpadca prevzatie CT prístroja žalovanému niekoľkokrát prisľúbil a nie je teda možné tvrdiť, že úpadca bol pri výzvach žalovaného na prevzatie CT prístroja pasívny, resp., že úpadca prevzatie CT prístroja výslovne neodmietol, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 75 odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom poskytol odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom nebolo z prejavu vôle úpadcu zrejmé, že výslovne odmietal prevziať CT prístroj, napriek výzvam žalovaného. K prevzatiu prístroja žalobcom však nedošlo a to z dôvodu nečinnosti žalobcu. Rovnako žalovaný nemal oprávnenie dať zlikvidovať vec patriacu úpadcovi, ktorá nebola v jeho vlastníctve. Taktiež má odvolací súd za to, že žalovaný si v prebiehajúcom konkurze uplatnil náklady úschovy zadržaného CT prístroja. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu pri hodnotení znaleckého posudku č. 03/2021 vypracovaným Ing. M., ktorá čerpala zo záverov vyjadrenia technika spoločnosti Siemens, ktoré bolo prílohou znaleckého posudku č. 5/2015 Ing. W.. Súd prvej inštancie jasne, vecne a logicky správne vyhodnotil znalecký posudok č. 03/2021 a odôvodnil prečo sa pri dokazovaní výšky hodnoty predmetného prístroja, pred jeho zničením, priklonil k jeho záverom. Ak teda žalovaný v odvolaní vytýkal nedostatky znaleckého posudku č. 03/2021, nenavrhol v konaní vypočuť znalca k ním tvrdeným nedostatkom znaleckého posudku. K tomuto tvrdeniu odvolací súd konštatuje, že toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov

a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.

28. Odvolací súd má za to, že žalobca a žalovaný v podaných odvolaniach neuvádzajú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody sporových strán boli vecne správne posúdené už v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli tvrdené skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť závery rozsudku súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

30. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným a žalobcom.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).