Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-51-2020.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: MPBH Šamorín, s.r.o., so sídlom Šamorín, Veterná 23/D, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Németh, so sídlom Šamorín, Veterná 43, proti žalovaným: 1. L. K., nar. X.X.XXXX, adresa O., W. XX/A, 2. O. K., nar. X.X.XXXX, adresa tamtiež, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21C/10/2019-101 zo dňa 2.9.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti lehoty na plnenie z 15 dní na 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaní v 1. a 2. rade a tí, ktorí s nimi bývajú, sú povinní vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na W. ulici č. vchodu XX/A v stavbe - malometrážne byty súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parcele registra „C“ č. parcely 1457, vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, obec O., katastrálne územie O., na liste vlastníctva č. XXX a predmetný byt odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1 a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného dokazovania. Podľa listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, obec O., katastrálne územie O. je mesto O. výlučným vlastníkom sporného bytu. Na základe poverenia zo dňa 14.12.2005, udeleného mestom O. žalobcovi bola dňa 23.12.2005 medzi žalobcom a žalovaným 1 uzatvorená zmluva o nájme bytu, ktorou žalobca prenechal žalovaným 1 a 2 do užívania sociálny byt na dobu určitú od 01.01.2006 do 31.12.2010. Existencia ďalšej nájomnej zmluvy v konaní bola žalobcom popretá, žalovaní síce tvrdili, že takáto zmluva je uzavretá, avšak dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu neuniesli, preto mal súd za to, že opätovná nájomná zmluva uzavretá nebola. Výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 21.11.2017 žalobca vyzval žalovaného1 na vypratanie a odovzdanie bytu do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil na základe aplikácie ust. § 685 ods. 1 a § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo preukázané, že medzi stranami vznikol na základe zmluvy o nájme
bytu nájomný vzťah, ktorý skončil uplynutím času, dňom 31.12.2010. Nová nájomná zmluva, ani dodatok k pôvodnej nájomnej zmluve uzavretý medzi stranami neboli. Žalovaný 1 pravdivosť svojich tvrdení o existencií novej zmluvy nepreukázal, neuniesol tým dôkazné bremeno. V súčasnosti žalovaní byt užívajú neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho titulu a preto súd žalobe vyhovel.
4. S použitím ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konečného rozhodnutia samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní, v ktorom uviedli, že k písomnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, ale od bývalého starostu mesta Z. slovne dostali prísľub, že tam môžu bývať, nakoľko žalovaný 1 bol zamestnaný na mestskom úrade a mesačne mu bolo zrážané nájomné a nedoplatok stanovený súdom do roku 2018. V tom čase sa vymenil starosta mesta na pána T., s ktorým mali v minulosti nezrovnalosti. Kvôli tomu obžalovaný (zrejme žalovaný 1) stratil robotu na mestskom úrade, zhoršil sa mu zdravotný stav na 80% invalidný dôchodok (170,- Eur mesačne). Pre nedostatok financií neboli plnenia spojené s užívaním uhrádzané. Odvolatelia namietali, že neboli navrhnuté žiadne prostriedky o zmier alebo nejakú dohodu. Nakoľko celá vec vypratania bola zo strany starostu namierená voči žalovanému 1 kvôli nezrovnalostiam z minulosti a kvôli tomu, že žalovaní pochádzajú z menšiny (sú rómskeho pôvodu). Ani súd neprihliadol na to, že žalovaní vychovávajú v tomto malometrážnom byte 10 detí, z toho 9 maloletých, o ktoré sa riadne starajú, k čomu priložili charakteristiky zo škôl. Žalovaná 2 sa stará o domácnosť, medzitým si hľadá zamestnanie, zatiaľ nemá žiaden príjem. Syn je zamestnaný. V závere odvolatelia poprosili súd, aby rozhodol kladne v prospech mnohopočetnej rodiny, aby sa nerozpadla, keďže by mohlo dôjsť k dohode so žalobcami, aby nedošlo k psychickej a citovej ujme detí, ktoré sú ich najdrahšími majetkami a božími darmi.
6. K odvolaniu sú pripojené charakteristiky žiakov, podľa odvolania detí žalovaných a potvrdenie o návšteve školy. K odvolaniu je tiež pripojená pracovná zmluva s L. K. ako zamestnancom z 1.10.2019. Súčasťou príloh odvolania je tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 15.12.2016, ktorým bol žalovanému 1 zvýšený invalidný dôchodok, z ktorého vyplýva pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 23.9.2016 o viac ako 70%.
7. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 CSP, a v prípade, že ho neodmietne, aby rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil. Žalobca považuje rozsudok za vecne správny, náležite odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci, stotožňuje sa s ním. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, poukázal na to, že samotní žalovaní uvádzajú, že neuniesli dôkazné bremeno, ako i nespornú skutočnosť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a teda, že k užívaniu nehnuteľnosti nemajú žiaden právny titul a túto užívajú neoprávnene. Žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno čo do preukázania oprávnenosti užívania nehnuteľnosti, ani ho nemohli uniesť, nakoľko nájomný vzťah žalovaných k nehnuteľnosti neexistoval. Samotní žalovaní uvádzajú, že neuhrádzali ani nájomné, ani ďalšie náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, čím žalobcovi vznikala a naďalej vzniká škoda. Ostatné skutočnosti uvádzané žalovanými v odvolaní považoval za irelevantné. Žalobca tiež poukázal na to, že podané odvolanie nespĺňa náležitosti odvolania s poukazom na § 365 a § 366 CSP.
8. Na výzvu odvolacieho súdu stranám, aby sa v zmysle § 382 CSP vyjadrili k možnému použitiu v doterajšom rozhodovaní nepoužitých a pre rozhodnutie rozhodujúcich ust. § 3 a § 126 Občianskeho zákonníka, žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že súhlasí s ich použitím. Žalovaní na doručenú výzvu odvolacieho súdu nazareagovali.
9. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v časti paričnej lehoty zmeniť (§ 388 CSP), a v celej zvyšnej časti boli dôvody na jeho potvrdenia (§ 387 CSP).
11. Prioritne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci odvolanie žalovaných je písané jednoducho a laicky, predsa len má všetky náležitosti požadované zákonom, keď je označené rozhodnutie proti ktorému smeruje, je zrejmé, že toto rozhodnutie napáda v celom rozsahu, sú v ňom obsiahnuté aj dôvody, pre ktoré považujú rozhodnutie za nesprávne a napokon z jeho obsahu je zrejmé aj to, že odvolatelia sa domáhajú zamietnutia žaloby. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že boli uplatnené dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaných podľa svojho obsahu spĺňa všetky zákonné náležitosti odvolania (§ 363 CSP), neboli splnené podmienky na jeho odmietnutie podľa § 386 písm. d) CSP, ako to navrhoval žalobca.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovanými, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že boli splnené podmienky, aby bolo žalobe vyhovené a žalovaným (a tým, ktorí s nimi bývajú), uložené vypratať predmetný byt a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. Pokiaľ ide o nové listinné dôkazy predložené žalovanými až spolu s odvolaním (školské charakteristiky ich detí, potvrdenie o návšteve školy, pracovná zmluva plnoletého syna a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku žalovaného 1), tieto boli ako prostriedky procesnej obrany uplatnené v rozpore s ust. § 366 CSP, a preto na ne nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať. Citované ustanovenie zakotvuje, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len za taxatívne vymenovaných a podmienok a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Splnenie ani jednej z vymenovaných podmienok pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní nebolo žalovanými ani tvrdené, nieto ešte preukázané. Na žalovanými uplatnené prostriedky procesnej obrany až v odvolacom konaní (k odvolaniu pripojené listinné dôkazy) preto nebolo možné prihliadať.
15. Novotou, ktorá by bola predostretá až v odvolacom konaní, nebolo ale to, že žalovaní v predmetnom byte bývajú ako mnohopočetná rodina, čo žalobca v konaní nepoprel. Na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 2.9.2019 totiž žalovaná vo svojej výpovedi zdôraznila, že sú viacčlenná rodina a žiadala, aby žalobca bral ohľad na túto skutočnosť a na sociálne pomery rodiny. Tieto okolnosti prípadu ale prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku nijako nereflektoval.
16. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
17. Podľa § 710 ods. 1, 2 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
18. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19. V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Súdna ochrana vlastníckeho práva tak k hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam je zakotvená v cit. ust. § 126 OZ ako ochrana vlastníka proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávnom zadržuje (tzv. vindikačná žaloba). Základnou podmienku úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia) a zároveň preukázanie, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Vydanie veci u nehnuteľností tam, kde žalovaný do nej vniesol svoje veci, je modifikované na vypratanie.
22. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca ako správca vymedzeného majetku Mesta O., ktorý je podľa LV výlučným vlastníkom sporného bytu, mal v spore aktívnu legitimáciu. V rámci odvolacieho konania rovnako už nebolo sporným, že medzi žalobcom a žalovanými od roku 2011 neexistovala žiadna platne uzatvorená nájomná zmluva (ani iný právny titul) predmetom ktorej by bolo oprávnenie žalovaných daný byt užívať. Že nedošlo k písomnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, potvrdili žalovaní aj v podanom odvolaní, čím sami vyvrátili svoje predchádzajúce tvrdenia v prvoinštančnom konaní, že k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy došlo, o čom ale neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ v odvolaní tvrdia existenciu ústneho prísľubu starostu mesta, že v byte môžu bývať, vzhľadom na tvrdený obsah prísľubu bez náležitostí právneho úkonu nájomnej zmluvy, nemohlo ísť ani o ústne a následne ani o konkludentne uzavretú nájomnú zmluvu, osobitne ak podľa preukázaného žalovaní „nájomné“ neuhrádzali.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo teda nesporné, že žalovaní (spolu s osobami, s ktorými predmetný byt obývajú) užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Boli preto splnené zákonné podmienky pre poskytnutie ochrany žalobcovi ako zástupcovi vlastníka v zmysle cit. ust. § 126 ods. 1 OZ na základe podanej vindikačnej žaloby.
24. Vzhľadom na poukázanie žalovanej 2 na pojednávaní prvoinštančného súdu, že ide o viacčlennú rodinu a jej žiadosť, aby bol na túto skutočnosť a na sociálne pomery braný ohľad, bolo povinnosťou súdu ex offo zaoberať sa v zmysle cit. ust. § 3 ods. 1 OZ otázkou, či výkon práva žalobcu na vypratanie predmetného bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi.
25. Definícia dobrých mravov v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je zakotvená. Vo všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores).
26. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 55/2011 dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. II.ÚS 249/97 za dobré mravy sa považuje súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade s obecnými morálnymi zásadami v demokratickej spoločnosti. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločností hrubo nevyvážené.
27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho obchodného kolégia NS ČR zo dňa 14.10.2009 sp. zn. Cpjn 6/2009, v zmysle ktorého skutočnosť, že výkon vlastníckeho práva realizovaný žalobou na vypratanie bytu je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, sa podľa okolností daného prípadu prejaví buď určením dlhšej, než zákonnej lehoty k vyprataniu, viazaním vypratania na poskytnutie prístrešia alebo iného druhu bytovej náhrady, alebo zamietnutím žaloby (nateraz). Pri zvažovaní, ktorá z uvedených možností bude použitá, je treba brať do úvahy i situáciu žalobcu a ujmu, ktorá mu v dôsledku zvoleného riešenia nastane. Osobitne poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1630/2002, kde najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáha vypratania domu, v ktorom bývajú žalovaní s maloletým dieťaťom a žalovaní nemajú možnosť zaistiť bývanie inak (aj keď na podstatne nižšej, avšak ešte ľudskú dôstojnosť zaručujúcej úrovni), je výkon práva žalobcu dožadovať sa vypratania domu v rozpore s dobrými mravmi. O výkon práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi by nešlo iba v prípade, že by žalovaní poškodzovali svojvoľne práva žalobcu. Vyhovenie žalobe by pri uvedenom skutkovom stave malo za následok tak závažný zásah do životných pomerov žalovaných, že uplatňovanie žalobcovho práva je v rozpore s dobrými mravmi.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností, právnych a teoretických východísk, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade v aktuálnej situácii realizácia výkonu vlastníckeho práva žalobcu vyprataním predmetného bytu žalovanými do 3 podľa zákona, či 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa prvoinštančného súdu, by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle cit. § 3 ods. 1 OZ. Rozpor s dobrými mravmi odvolací súd videl prioritne v tom, že žalovaní predmetný byt užívajú spolu so svojimi 10 deťmi, z čoho je 9 maloletých (žalobcom nepopreté), pričom zamestnaný z rodiny je len jeden plnoletý syn, žalovaný 1 je invalidný dôchodca (s vysokou mierou invalidity) a žalovaná 2 dlhodobo nezamestnaná. Bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu už od 1.1.2011, teda už viac ako 10 rokov, pričom žalobca až v roku 2019 podal žalobu na vypratanie predmetného bytu, pričom žalovaní dlhodobo neplatia za užívanie odplatu. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu súd nepovažoval za efektívne ani primerané zamietnuť žalobu, ani vypratanie viazať na poskytnutie bytovej náhrady, za adekvátne ale považoval predĺženie lehoty na vypratanie.
29. Vzhľadom na to, vychádzajúc z popísaných okolností daného prípadu, odvolací súd bol toho názoru, že uloženie povinnosti žalovaným vypratať predmetný byt v štandardnej paričnej lehote v zmysle cit. § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku by znamenal výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. S použitím cit. § 3 ods. 1 OZ považoval za potrebné výrazne predĺžiť lehotu na plnenie nad prvoinštančným súdom stanovenú lehotu 15 dní. Bolo potrebné zohľadniť, že v takto stanovenej lehote žalovaní spolu s početnými rodinnými príslušníkmi, väčšinou maloletými deťmi, si musia nielen zabezpečiť iné primerané bývanie, ale sa aj presťahovať, byt vypratať a vyprataný žalobcovi odovzdať. Za primeranú okolnostiam prípadu potom odvolací súd v danom prípade považoval lehotu 3 mesiacov (tak, aby skončila až po koncoročných sviatkoch).
30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie strán sporu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie výlučne v časti paričnej lehoty na plnenie, s použitím § 388 CSP zmenil tak, že namiesto súdom určenej lehoty 15 dní ju určil na 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku bolo dôvodným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 387 CSP potvrdiť.
31. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
32. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia odvolacieho súdu je nutné uzavrieť, že žalobca napokon nebol v konaní úspešný na 100%, keď nebolo vyhovené jeho žiadosti o uloženie povinnosti žalovaným vypratať predmetný byt v lehote 3 dní, od právoplatnosti rozsudku, avšak táto paričná lehota bola podstatne predĺžená na 3 mesiace. Odvolací súd tento neúspech žalobcu vyčísľuje v rozsahu jednej štvrtiny - 25%.
37. V konaní bol teda v rozsahu 75% úspešnejší žalobca a preto jemu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči menej úspešným žalovaným. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnejšej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči menej úspešným žalovaným v rozsahu jeho čistého úspechu 50% (75% mínus 25%), pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).