Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-153-2020.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/153/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného U. V., nar. XX. U. XXXX vo K., trvalé bydlisko B. Y. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 1. októbra 2020, č. k. 4PP/128/2020-42, na neverejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku zrušuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona sa odsúdený U. V., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 03.12.2009, sp. zn. 1T/20/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.03.2010, sp. zn. 5To/10/2010. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona súd nad odsúdeným nariaďuje probačný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd odsúdenému ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením z 1. októbra 2020, č. k. 4PP/128/2020-42, podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 67 odsek 1 Trestného zákona, § 66 odsek 2 Trestného zákona, zamietol žiadosť odsúdeného U. V. (ďalej len odsúdený), o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 3. decembra 2009, sp. zn. 1T/20/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2010, sp. zn. 5To/10/2010. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, no nesplnil prvú materiálnu podmienku. Tento záver okresný súd oprel o hodnotenie riaditeľa ústavu ohľadom správania sa odsúdeného počas výkonu trestu, v ktorom sa uvádza, že odsúdený mal síce vykázaných 14-disciplinárnych odmien, avšak jeho spávanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Mimoriadne znepokojivým elementom bola existencia opakovaných konfliktov so spoluodsúdenými, ktoré bolo potrebné dať do kontextu spáchaného skutku a jeho zrejme skratovej povahy. Resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javila ako menej priaznivá z dôvodu nízkeho dosiahnutého vzdelania a jeho aktuálneho odsúdenia za obzvlášť závažný zločin. Riaditeľ ÚVTOS sumárne konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok a navrhol jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu s dohľadom. V prípade odsúdeného okresný súd prihliadol aj na fakt, že odsúdený bol stále zaradený v ústave so stredným stupňom stráženia a v tomto bol podrobený zásadnejším obmedzenia ako keby bol v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Podľa názoru okresného súdu odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku, lebo od neho nie je možné dôvodne očakávať, že na slobode povedie riadny život. V tomto smere okresný súd poukázal na fakt, že odsúdený má evidované stredné riziko sociálneho zlyhania
a menej priaznivú resocializačnú prognózu. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave z 2. apríla 2020, sp. zn. 6Tos/2/2020, tiež skonštatoval, že nesplnenie prvej materiálnej podmienky má spravidla za následok nesplnenie aj druhej materiálnej podmienky. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no odsúdený voči uzneseniu zahlásil ihneď sťažnosť. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním, doručeným okresnému súdu 6. októbra 2020. V ňom uviedol, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody si plnil povinnosti, bol zamestnaný, pracoval aj pre ústav. Ďalej uviedol, že zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie má negatívny dopad na jeho rodinu a zdôraznil, že je prvýkrát vo výkone trestu a aj prvýkrát súdne trestaný. Následne toto odôvodnenie doplnil ďalším vlastnoručným podaním, doručeným okresnému súdu 23. októbra 2020, v ktorom uviedol, že nakoľko je vo výkone trestu prvýkrát, tak zo začiatku nevedel ako sa tam má správať a neustlaná posteľ alebo nezapravená košeľa nie je takým závažným porušením, ktoré by malo mať vplyv na jeho podmienečné prepustenie. Konflikty so spolu odsúdenými nemal. K jeho preubytovaniu došlo vždy na základe jeho vlastného rozhodnutia. Tieto jeho „prešľapy“ sa stali ešte v roku 2010 a odvtedy neurobil žiadny prehrešok. Naopak bol 14 krát disciplinárne odmenený za vzorné správanie a za plnenie si pracovných povinností. Vzťahy s rodinou má na výbornej úrovni. Jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, pretože podľa tabuliek má jeden bol za to, že je muž a dva body mal za spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Tieto tri body keď sa odčítajú zo siedmych, tak ostanú štyri body a v tom prípade je už zlyhanie veľmi nízke. Čo sa týka druhej materiálnej podmienky, túto spĺňa tiež, nakoľko pred výkonom trestu viedol riadny život, bol riadne zamestnaný. Aj vo výkone trestu bol zaradený do práce a sú s ním spokojní. Má zabezpečenú prácu aj po jeho podmienečnom prepustení. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mateja Csenkyho. V sťažnosti namietal, že okresný súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, konkrétne na sociálne podmienky, ktoré sú pre odsúdeného vytvorené po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. K týmto sa okresný súd absolútne nevyjadril a zároveň ich ani dostatočne neskúmal. Hodnotenie riaditeľa považoval za tendenčné a účelové, pričom v rámci verejného zasadnutia okresnému súdu jasne a zrozumiteľne vysvetlil skutočnosti, resp. nedostatky, ktoré mu boli vytýkané spočiatku jeho pobytu v prostredí ústavu. Počas výkonu trestu nemal evidované žiadne disciplinárne pokarhania, práve naopak, bolo mu udelených celkovo 14 disciplinárnych odmien. Z hodnotenia riaditeľa ústavu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že preukazuje len čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ani prečo ho odporučil podmienečne prepustiť s dohľadom. Rovnako mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa jeho resocializačná prognóza javí ako menej priaznivá, pretože hodnotenie poukazuje na nízke dosiahnuté vzdelanie a aktuálne odsúdenie za obzvlášť závažný zločin. V tomto smere poukázal na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania (č. l. 14 spisu) a metodiku jeho určovania, ktorú považoval za nesprávnu, účelovú a formalistickú. Jeden negatívny bod mal za to, že má menej ako 39 rokov a jeden za to, že je muž. Vek a pohlavie sami o sebe predsa nemôžu byť určujúcim faktorom pre vyslovenie záveru, že by bola resocializačná prognóza menej priaznivá. Ďalšie dva negatívne body mal za to, že spáchal obzvlášť závažný zločin, čo v samej podstate chápe, ale malo by byť prihliadané aj na to, či bol v minulosti odsúdený aj za iný trestný čin. Zároveň nemôže byť opätovne postihovaný takýmto spôsobom za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, ktorého trest vykonáva. Ďalší negatívny bod mu bol udelený za žiadny alebo nedostatočný príjem, pričom v tomto smere poukázal na to, že brigádnicky výkon práce mu nemôže byť na príťaž, zvlášť v regióne, z ktorého pochádza, kde je nedostatok pracovných príležitostí. Malo by sa prihliadať na zabezpečené podmienky na vedenie riadneho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ďalšie dva negatívne body mal za nízke dosiahnuté vzdelanie. Ak by mal o jeden negatívny bod menej, už by spĺňal podmienky pre nízke riziko sociálneho zlyhania (v zmysle namietanej metodiky ústavu). Ďalej argumentoval tým, že okresný súd nemôže byť pri rozhodovaní o jeho žiadosti bezpodmienečne viazaný odporúčaním riaditeľa ústavu. O preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nežiadal z toho dôvodu, že v ÚVTOS Leopoldov má vytvorené vhodné podmienky na prevýchovu. Ide najmä o korektné vzťahy s pedagógmi, o jeho prácu v ÚVTOS Leopoldov, ktorá je pre neho motivujúcim faktorom aj do budúcnosti. Po preradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia by začínal prakticky od nuly a musel by sa opäť zaraďovať do nového prostredia s novými podmienkami, čo by si vyžiadalo dlhší čas, a čo by sa prirodzene odrazilo aj na jeho hodnotení, keďže za krátky čas v ústave s minimálnym stupňom stráženia by nemohli pracovníci ústavu objektívne zhodnotiť jeho správanie a polepšenie. Zároveň poukázal na fakt, že výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia nie je zákonom stanovenou podmienkou na podmienečné prepustenie upravenou v príslušných ustanoveniach platných právnych predpisov.
Ďalej v sťažnosti namietal, že sa okresný súd nezaoberal jeho osobnými pomermi. Má zabezpečenú prácu, bývanie a má maloletú dcéru, s ktorou udržiava kontakt. Spáchaný trestný čin považuje za exces z jeho dovtedajšieho správania. Uvedomil si závažnosť skutku, za ktorý bol odsúdený, do konca života s tým musí žiť. Nemal úmysel spôsobiť stratu života poškodenému. Prognóza vedenia riadneho života nemôže byť založená výlučne na trestnej minulosti a závažnosti spáchaného skutku. Dosiaľ plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava z 1. októbra 2020, sp. zn. 4PP/128/2020 zrušil a vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby aj za prípadného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností. Prokurátor sa k písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného nevyjadril. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie 3. novembra 2020. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná. Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b)ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, keď 2. septembra 2020 vykonal 3/4 z trestu, ktorý aktuálne vykonáva a bol mu uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 3. decembra 2009, sp. zn. 1T/20/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2010, sp. zn. 5To/10/2010 pre obzvlášť závažný zločin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 139 písmeno e) Trestného zákona. Pokiaľ ide o splnenie dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 odsek 1 Trestného zákona, okresný súd pochybil, keď skonštatoval, že odsúdený tieto podmienky nesplnil. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností, krajský súd konštatuje, že vzhľadom na obsah hodnotenia riaditeľa ústavu je to názoru, že odsúdený túto podmienku splnil. U odsúdeného sa síce po nástupe na výkon trestu odňatia slobody vyskytli nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, čo je však možné hodnotiť v kontexte jeho mladého veku, v ktorom nastúpil na výkon trestu a faktu, že ide o jeho prvé odsúdenie vôbec. Z hodnotenia je však viac ako zrejmé, že jeho správanie sa postupne stabilizovalo
a už dlhodobo je na požadovanej úrovni. Ani raz nebol disciplinárne potrestaný, zato bol 14 krát disciplinárne odmenený. Program zaobchádzania bol u neho zameraný na dodržiavanie ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa, k podpore zodpovednosti za jeho správanie a k dodržiavaniu zákonov a noriem. Uvedené ciele splnil. Už dlhšiu dobu je v ústave zamestnaný, pričom v práci podáva kvalitné výkony. Samotný fakt, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, nie je takou prekážkou, pre ktorú by nemohlo byť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovené. Správne obhajoba poukázala na fakt, že nejde o zákonnú podmienku pre rozhodnutie, ide len o podporný argument. Je potrebné zdôrazniť, že odsúdený pôvodne bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, teda podmienku pre zmenu vonkajšej súdnej diferenciácie už raz splnil. Navyše odsúdeným predostreté argumenty, pre ktoré chcel zostať práve v ústave so stredným stupňom stráženia v Leopoldove, sú racionálne a zo strany krajského súdu preto aj akceptovateľné. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku a síce, že je možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd dospel k záveru, že aj táto podmienka je splnená. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o predchádzajúci spôsob života odsúdeného, tento pred spáchaním skutku viedol riadny život, pracoval ako drevorubač, nebol závislý od alkoholu ani návykových látok a ešte pred nástupom do výkonu trestu si stihol založiť rodinu, s ktorou je doposiaľ v pravidelnom kontaktne. V súčasnosti teda má rodinné zázemie, ktoré ho v prípade prepustenia na slobodu môže podporiť. Krajský súd je tiež toho názoru, že odsúdený plnením svojich pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že nemá problém podávať kvalitné pracovné výkony a ako sám tvrdí, pracovný režim mu vo výkone trestu pomohol sa ukotviť, pričom bol zaradený na viacerých pracoviskách. Z potvrdenia spoločnosti KONTRAKT SK s.r.o., so sídlom Vonkajší rad 794/6, Sereď, pre ktorú aktuálne pracuje počas výkonu trestu odňatia slobody, vyplynulo, že po podmienečnom prepustení by mu ponúkli prácu na pozíciu pracovník výroby a opravy drevených paliet, lebo sú s jeho prácou spokojní. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, treba uviesť, že v doterajšom živote odsúdeného tieto nebadať. Je vo výkone trest odňatia slobody prvý krát za trestný čin, ktorý spáchal vo veku 18 rokov, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je už viac ako 11 rokov. Z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku je zistiteľná jeho nižšia miera účasti na skutku, čo sa okrem iného premietlo v uložení mu trestu odňatia slobody s použitím mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona. Spáchaný trestný čin, hoci s fatálnym následkom, sa preto krajskému súdu javí v doterajšom živote odsúdeného ako exces. Z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku tiež vyplynulo, že v základnom konaní bol na neho vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológie, v ktorom znalec uviedol, že vzhľadom k osobe odsúdeného je možné očakávať nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, teda trest môže splniť u neho výchovný účel. Z hodnotenia ústavu, ale aj zo samotných vyjadrení odsúdeného je zrejmé, že spáchanie skutku ľutuje a k svojej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj. Z prezentovaných dôvodov krajský súd dospel k záveru, že zákonné podmienky na podmienečné prepustenie tohto prvotrestaného odsúdeného sú splnené. Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu ani v tom, že by pred rozhodnutím bolo potrebné psychologické posúdenie odsúdeného príslušným znalcom. Správa ústavu na výkon trestu odňatia slobody vychádzajúca z hodnotenia pracovníkov ústavu, ktorí s odsúdeným pracujú v podmienkach ústavu dlhší čas, spravidla postačuje ako podklad pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody, pokiaľ z konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu nevyplýva potreba pribrať do konania na tento účel znalca z odboru psychológie, či iného odboru. V prejednávanej veci z obsahu spisu, ale ani z tvrdení odsúdeného takáto potreba nevyplynula. Na posilnenie účelu podmienečného prepustenia krajský súd odsúdenému uložil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním na 3 (tri) roky, ktoré obdobia považoval za primerané osobe odsúdeného a okolnostiam prípadu. Súčasne odsúdenému uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, aby sa prostredníctvom práce, ktorá mu pomohla ukotviť sa vo výkone trestu, sa takpovediac ukotvil aj v bežnom živote. Pokiaľ ide o zvyšnú časť sťažnostných námietok odsúdeného, kde kritizuje metodiku hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, tieto námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Metodika ústavu je štandardná, dlhodobo aplikovaná a samotný fakt, že sa s ňou odsúdený nestotožňuje ešte neznamená, že je nesprávna.
S poukazom na vyššie uvedeného skutočnosti krajský súd na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol, tak ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.