Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-998-2020.pdf
PDF · 100.8 KB
No categories available
39Ek/998/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava- Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: D. S., F..: XX.XX.XXXX, T. M.. P. XXXX/X, XXX XX F. W., zast.: JUDr. Roman Jurík, sídlom M. Flengera 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 40 353 729, o vymoženie pohľadávky vo výške 477,99 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Podhorec, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Damborského 9, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 25.06.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 477,99 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, č. k.: XXROB/XXXX/XX- X, vydaného dňa 11.09.2002 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 08.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivan Podhorec, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Damborského 9, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08.07.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 14.07.2020. Povinný podal, prostredníctvom právneho zástupcu, návrh na zastavenie exekúcie dňa 14.07.2020 a dňa 26.07.2020 rozšírenie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor následne vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní, od doručenia výzvy zo dňa 15.07.2020 a opätovnej výzvy zo dňa 27.10.2020 (rozšírenie návrhu na zastavenie exekúcie), zaslal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený dňa 10.08.2020 zaslal súdnemu exekútorovi vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami, dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a svojím vyjadrením v ktorom súdu oznámil doručovanie dokumentov účastníkom konania. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
9. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 14.07.2020, vzniesol námietku premlčania, pretože exekučný titul vznikol dňa 11.09.2002 a preto sa s istotou dá tvrdiť, že uplynulo najmenej 17 rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Vo svojom vyjadrení analyzoval premlčanie pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa Obchodného zákonníka. Povinný uvádza, že v čase vydania exekučného titulu bola zákonná paričná lehota 15 dní od doručenia platobného rozkazu (§ 172 ods. 1 O. s. p. v znení platnom v čase vydania platobného rozkazu; rovnaká paričná lehota platí aj dnes v zmysle § 265 ods. 1 C. s. p.). Táto lehota platí v prípade, ak žalovaná strana nepodá (nepodala) odpor proti exekučnému titulu- platobnému rozkazu, prípadne ak odpor podala, ale súd ho odmietol. V tomto prípade, keďže je exekučným titulom platobný rozkaz, 15-dňová lehota už dávno uplynula. Podľa § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Podľa § 100 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Je celkom zreteľné, že oprávnený si uplatňuje v exekučnom konaní dávno po uplynutí času všeobecne obmedzujúceho premlčaciu lehotu, právo oprávneného je teda dávno premlčané, preto vznášame námietku premlčania. V zmysle koncentračnej zásady povinný upozorňuje aj na ďalšiu skutočnosť, že poverenie bolo vydané na vymoženie pohľadávky pozostávajúcej z istiny a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne. Bez ohľadu na povahu exekučného titulu mal súd skúmať, či takýto úrok z omeškania nepresahuje prípustnú hranicu úroku z omeškania. Povinný dáva do pozornosti, že táto problematika bola predmetom pomerne rozsiahlej judikatúry, ktorej vznik do značnej miery podnietil práve oprávnený. Dňa 26.07.2020 podal povinný, prostredníctvom právneho zástupcu, rozšírenie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu zistil, že oprávnený si nárok z exekučného titulu uplatňoval v starej exekúcii, ktorá bola zastavená dňa 28.02.2020. S ohľadom na uvedené je potrebné aplikovať na vec ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka o obmedzení premlčacej lehoty, keďže je v rozpore s požiadavkou právnej istoty vymáhanie dlhu judikovaného pred viac než 17 rokmi. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený je všeobecne známy povahou svojej činnosti vyznačujúcou sa porušovaním zákona a poškodzovaním práv spotrebiteľov. Zároveň je na oprávneného
vedené trestné stíhanie (za zločin neodvedenia dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona) čo sa dá zistiť i z verejne dostupných zdrojov, keďže má dlh na daniach, voči poisťovniam, spotrebiteľom aj Justičnej pokladnici. Na základe uvádzaných skutočností, navrhuje povinný zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktorí spôsobili zánik vymáhaného nároku, a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), a zároveň si v podaniach vyčíslil trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a rozšírenia návrhu na zastavenie exekúcie.
10. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, zo dňa 10.08.2020 navrhuje návrh povinného zamietnuť ako nedôvodný. Vo svojom stanovisku uviedol, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone, musia byť odôvodnené a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený uvádza, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. Povinný síce uskutočnil čiastočné úhrady, ktoré boli riadne započítané na predmetnú pohľadávku oprávneného, avšak k zániku vymáhaného nároku doposiaľ nedošlo. Oprávnený uzatvoril s povinným dňa 21.06.2002 zmluvu o úvere, na základe ktorej povinnému poskytol úver vo výške 398,33eur. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, zmluva sa uzatvorila podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, preto sú aj námietky povinného ohľadom neprípustnosti zmenkového úroku bezdôvodné. K uvedenému oprávnený poukazuje na rozhodovaciu prax, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68). Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné aj zistiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1458/2007 zo dňa 31.03.2009, Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27.11.2003, Rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007). V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, kde súd jednoznačne vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25% denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku; ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č.k. 2Obdo 26/2004, Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č. k. 2Obdo 28/2004) kde súd v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku. Oprávnený ďalej poukazuje, že svoj nárok vyplývajúci z exekučného titulu si uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade Mgr. Vladimíra Cipára dňa 26.05.2003, tvrdenia povinného k premlčaniu nároku sú teda nedôvodné, exekučné konanie začalo dňa 13.06.2003, a bolo vedené pod sp. zn. EX 435/2003, 36Er 1349/03. Oprávnený je toho názoru, že skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie nemajú voči vedenému exekučnému konaniu žiaden dôvod na zastavenia exekúcie.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 233/2019 Z. z.“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 2 ods. 1 písm a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
21. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť: do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 14.400,- Sk, úrok z omeškania 0,25% denne zo sumy 14.400,- Sk od 21.08.2002 do zaplatenia, trovy konania 720,- Sk. Túto povinnosť povinný dobrovoľne nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.2003. V zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 04.03.2020, v spojení s oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa 23.05.2020, vydaných súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. EX 435/2002 podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pričom z upovedomenia o zastavení starej exekúcii je zrejmé, že oprávnený nevymohol pohľadávky od povinného ani z časti. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z., a to na sumu vo výške 477,99 eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne.
22. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
23. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či zmluva, na podklade ktorej súd v základnom konaní vydal exekučný titul obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda je absolútne neplatná. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.
24. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených listín, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie odvolával, ako aj s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný sa v podaní odvoláva najmä na premlčanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal súd preukázané, že exekúcia sa začala na základe exekučného titulu vydaného dňa 11.09.2002, ktorý nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.04.2003. Keďže sa jedná o podanie opätovného návrh na vykonanie exekúcie, oprávnený podal pôvodný návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade dňa 26.05.2003, teda viac ako mesiac po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Po vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámení o zastavení exekučného konania, oprávnený následne dňa 25.06.2020 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 ods. 1 zákona 233/2019 Z. z. a keďže podľa § 9 ods. 2 zákona 233/2019 Z. z. pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto
zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, právo priznané exekučným titulom premlčané nebolo, tak ako uvádza povinný vo svojom vyjadrení. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku a zastavení exekúcie, preto súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam ktoré povinný v návrhu uviedol, pretože by neboli argumentom na zastavenie exekúcie podľa taxatívne uvedených dôvodov v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
25. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, pretože nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekučného konania ako výdavky na zastupovanie v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.