Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/X, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 26. 06. 2020 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 05. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 04. 12. 2019 podala žalobkyňa žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ktorou zároveň žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. K žiadosti pripojila lekárske správy od internistu zo dňa 30. 10. 2019, správu z neurologickej ambulancie zo dňa 13. 11. 2019, lekársku správu z diabetologickej ambulancie zo dňa 21. 11. 2019 a správu z očnej ambulancie zo dňa 08. 11. 2019.

2. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 09. 01. 2020 vydal lekársku správu a zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol zhrnutý výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, za jej osobnej účasti a zhodnotenia predložených lekárskych správ. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IV. oddielu - pod položkou 1, písm. c/ - cukrovka s diabetickými komplikáciami. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% a na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne o 5%. Výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti určil posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Nitra na 65%. Dátum zmeny stupňa invalidity bol stanovený na 21. 11. 2019. Žalobkyňa nemala námietky proti posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo vyplýva z jej vyjadrenia na ústnom pojednávaní.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 21. februára 2020 rozhodnutie, ktorým podľa , , a dx o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 21. 11. 2019 na 204,60 eur mesačne a od 01. 01. 2020 invalidný dôchodok žalobkyni zvýšila na sumu 210,60 eur mesačne a to s poukazom na zmenu jej

zdravotného stavu a zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 55%. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 09. januára 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru.

4. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 09. januára 2020 boli predmetom posúdenia odborné nálezy: diabetologické vyšetrenia zo dňa 21. 11. 2019, očné vyšetrenie zo dňa 08. 11. 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2019 a interné vyšetrenie zo dňa 30. 10. 2019 ako i samotné vyšetrenie posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobkyne cukrovku s diabetickými komplikáciami zaradené do kapitoly IV. oddiel -, položka 1, písm. c/. Ostatné zdravotné postihnutia boli ohodnotené zvýšením percentuálnej miery o 5%. Záver odborného posudku - je naďalej invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 55%, ale 65%.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobkyňa odvolanie. Na základe odvolania bol vypracovaný ďalší odborný posudok o invalidite dňa 26. mája 2020. Predmetom posúdenia boli predložené odborné nálezy: diabetologické vyšetrenia zo dňa 21. 11. 2019, očné vyšetrenie zo dňa 08. 11. 2019, neurologické vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2019 a interné vyšetrenie zo dňa 30. 10. 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia u žalobkyne Diabetes mellitus závislý od inzulínu s diabetickými komplikáciami podľa kapitoly IV, položka 1 písmeno c/. Záver posudku - je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár sociálneho poistenia na 65%.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 05. 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len ) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 02. 2020 zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná popísala priebeh konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a citovala ustanovenia , , , , , , , , a , . Uviedla, že na základe podaného odvolania účastníčky konania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 26. mája 2020 so záverom, že účastníčka konania je invalidná od 05. októbra 2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% pre diabetes mellitus, arteriálnu hypertenziu a vertebrogénny syndróm. Na základe žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bola posúdená 09. 01. 2020 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená z 55% na 65% od 21. 11. 2019, lebo odborné nálezy účastníčky konania preukázali zhoršenie zdravotného stavu, hlavne v objavení začínajúcej poruchy funkcie obličiek, ktorá je však minimálna, nastalo aj zhoršenie kompenzácie cukrovky. Stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania 65% zodpovedá zhoršenému zdravotného stavu a je v súlade s posudkovými kritériami. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníčky konania boli predložené odborné nálezy: diabetologické vyšetrenia z 21. 11. 2019, očné vyšetrenie zo dňa 08. 11. 2019, neurologické vyšetrenie z 13. 11. 2019 a interné vyšetrenie z 30. 10. 2019 a vlastné vyšetrenie účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky dňa 09. 01. 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania určil posudkový lekár sociálneho poistenia u účastníčky konania: endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie s diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), ktoré zaradil do kapitoly IV. položka 1 písmeno c/ prílohy č. 4 k . Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60% (z percentuálneho rozpätia od 50% do 75%), ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutie účastníčky konania o 5% podľa , spolu na 65%. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je

dokazovania v tomto smere zverené v súlade s posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V závere svojho rozhodnutia žalovaná uviedla, že účastníčka konania v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. mája 2020 podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 26. 06. 2020, ktorá bola osobne podaná na tunajší súd dňa 29. 06. 2020. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala priznať plný invalidný, nakoľko má už vážne zdravotné problémy. K žalobe pripojila neurologické vyšetrenie zo dňa 13. 11. 2019 a nové lekárske správy z psychiatrickej ambulancie zo dňa 15. 04. 2020, zo dňa 12. 05. 2020 a lekársky posudok zo dňa 02. 06. 2020 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ktorý riešil závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa alebo zdravotné postihnutie na účely parkovacieho preukazu. V žalobe uviedla, že hneď po príchode k posudkovej lekárke sociálneho poistenia jej táto oznámila, že ona ju posudzovať od MUDr. R. nebude, že len od MUDr. F. o 10 %, nakoľko jej už vylučujú ladviny bielkoviny.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 07. 2020. Uviedla, že podkladom pre vydanie jej rozhodnutia zo dňa 28. mája 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 26. mája 2020, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej určená na 65% od 21. 11. 2019. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako i z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne bez jej prítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkového lekára žalovanej zo dňa 26. mája 2020. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. K predloženiu nových odborných lekárskych nálezov psychiatra zo dňa15. apríla 2020 a zo dňa 12. mája 2020 žalovaná uviedla, že pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pokiaľ teda žalobkyňa predložila k správnej žalobe lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má právo podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej podala vyjadrenie v podaní zo dňa 02. 09. 2020, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas. Žiadala začať súdny spor so Sociálnou poisťovňou, nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršil, pridružili sa jej dve nové diagnózy. Uviedla, že pre svoje zdravie nemieni vyhľadávať známosti a ani

nikoho uplácať, žiadala spravodlivo posúdiť jej zdravotný stav podľa skutočností, a nie posudzovať bez nej a vyhovárať sa na Coronu. Žiadala nariadiť pojednávanie. K vyjadreniu pripojila lekársku správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 09. 07. 2020 a lekársky nález z očnej ambulancie zo dňa 07. 07. 2020.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len ), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. 05. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa . Správny súd v prejednávanej veci v súlade s návrhom žalobkyne o nariadenie pojednávania, prejednal vec na pojednávaní dňa 10. 11. 2020, a to bez prítomnosti žalobkyne i žalovanej. Žalobkyňa si predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 27. 10. 2020, čo vyplýva z doručenky založenej v súdnom spise (č. l. 64). Pred otvorením pojednávania sa do pojednávacej miestnosti dostavila podpredsedníčka súdu, ktorá oznámila, že žalobkyňa sa domáha vstupu do budovy súdu, ale príslušníci justičnej stráže ju odmietli vpustiť do budovy súdu, nakoľko nedisponuje negatívnym testom a ani iným testom na ochorenie COVID 19 a tiež nevedela predložiť potvrdenie od svojho ošetrujúceho lekára o tom, že sa testovania nemusela zúčastniť a teda že spadá pod výnimky osôb, ktoré sa zúčastniť testovania nemusia. Súd konal v neprítomnosti žalobkyne (ktorá sa mala vyjadriť, že nechce zmariť súdne pojednávanie vo veci), nakoľko mal za to, že bolo povinnosťou žalobkyne riadne a včas požiadať o odročenie pojednávania, pokiaľ sa ho z vyššie uvedených dôvodov nemohla zúčastniť. Justičná stráž súdu konala v súlade s vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa vyhlásenou vo Vestníku vlády Slovenskej republiky pod č. 16/2020 z 30. októbra 2020, a podľa názoru súdu o tejto skutočnosti bola verejnosť podrobne a každodenne informovaná cez médiá. Žalobkyňa sa sama obrala o možnosť zúčastniť sa pojednávania. Naviac, keďže tvrdila, že na pojednávanie čaká rok (čo sa nezakladá na pravde, nakoľko žaloba bola podaná dňa 29. 06. 2020 a pojednávanie sa konalo 10. 11. 2020) a nechcela ho zmariť, súd vo veci konal aj z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže preskúmaval rozhodnutie žalovanej ku dňu jeho právoplatnosti a ani správny súd nemohol prihliadnuť na nové lekárske správy, ktoré žiadala doložiť do spisu (čo jej bolo umožnené prostredníctvom zamestnanca súdu), a to lekársku správu zo dňa 07. 07. 2020 z očnej ambulancie a metabolicko-cievnej ambulancie zo dňa 18. 09. 2020 z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie.

11. Podľa (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 12. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 vyššie citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

13. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 05. 2020 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 02. 2020, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok.

14. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

15. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

16. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v

rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 10. 1015).

17. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.

18. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobkyne, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.

19. Správny súd zdôrazňuje, že pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Žalobkyňa k podanému odvolaniu nepripojila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali prehodnotenie jej zhoršeného zdravotného stavu, ale len vyjadrila nespokojnosť s posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Nitra a uvádzala svoje subjektívne zdravotné ťažkosti. Nové dôkazy - lekárske správy, ktoré podľa žalobkyne majú preukazovať zhoršenie jej zdravotného stavu a pridružené nové diagnózy, predložila až k podanej správnej žalobe, jednalo sa o lekársku správu z očnej ambulancie zo dňa 13. 11. 2019, ktorá však bola predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Okrem toho k žalobe pripojila i nové lekárske správy, a to z psychiatrickej ambulancie zo dňa 15. 04. 2020 a zo dňa 12. 05. 2020, ktoré neboli predložené k podanému odvolaniu zo dňa 10. 03. 2020, nakoľko zrejme podľa dátumu ich vystavenia v čase podania odvolania nimi žalobkyňa nemohla disponovať. Ku dňu pojednávania predložila žalobkyňa (prostredníctvom podateľne) lekársku správu z očnej ambulancie zo dňa 07. 07. 2020 a správu metabolicko-cievnej očnej ambulancie zo dňa 18. 09. 2020, ktoré tiež nemohli byť predmetom posúdenia posudkovými lekárskymi sociálneho poistenia, lebo boli vystavené až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovanej.

20. Žalobkyňa priložila k žalobe aj lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 02. 06. 2020 o splnení kritérií na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a na parkovací preukaz podľa . Z uvedeného posudku je zrejmé, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 70%, odkázaná na priznané formy kompenzácie. Uvedené je však pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku irelevantné. Pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení je významná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu pracovného potenciálu), a nie miera funkčnej poruchy (do akej miery dané ochorenie - nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností obmedzuje funkčnosť organizmu, ktorá je významná pri rozhodovaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa . To, že niekto je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neznamená, že zároveň je osobou aj invalidnou, a už vôbec nemožno zamieňať percentuálne vyjadrenie MPSVZČ s mierou funkčnej poruchy invalidity a odkázanosť na kompenzácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia sa posudzuje podľa rôznych kritérií.

21. V zmysle je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Správny súd konštatuje zákonný postup, ako aj rozhodnutie žalovanej pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne, vychádzajúc z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, čo sa premietlo aj do rozhodnutia žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa predložila ďalšie lekárske správy po právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd na ne nemohol prihliadať. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po tomto termíne (po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej), ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi (nie je vylúčené, že tomu tak je, vzhľadom na lekárske správy, ktoré predložila aj súdu), žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zvýšenie invalidného dôchodku. V novom konaní budú môcť byť zohľadnené už aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované.

22. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola zvýšená z 55% na 65% podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti cukrovkou a jej diabetickými komplikáciami, ktorá bola považovaná za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne. Posudkoví lekári sa zaoberali i novou okolnosťou, na ktorú poukazovala i žalobkyňa, a to prítomnosťou odpadu bielkovín pri diabetickom poškodení obličiek. Pridruženými ochoreniami sú vysoký krvný tlak s hypertonickou angiopatiou a obezita. Tieto ochorenia mali vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5 %, pretože išlo o také ochorenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravotný stav žalobkyne, v dôsledku čoho je ovplyvnená aj výsledná miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65%.

23. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 05. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.