Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Z. XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn.: EX 3314/2011, o vymoženie 338,22 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. -19 zo dňa 11. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 69,77 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ustanoveniami ,, , vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 03.04.2018 doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Poukázal, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu vydania rozhodnutia. Nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, tak ako namietal oprávnený. Nakoľko súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a preto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je podľa jeho názoru v tomto štádiu konania, predčasná. Upriamil pozornosť na uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , poukázal na judikatúru, podľa ktorých právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému, keďže zákon túto konkrétnu situáciu nerieši. Zastáva názor, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. V prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Odvolateľ zastáva názor, že exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä pokiaľ ide o odopretie práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená okrem iného výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno jednoznačne konštatovať jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. a Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Záverom poznamenal, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík podal dňa 21.07.2011 na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Výkaz nedoplatkov č. 11100089969 zo dňa 14.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2011 a vykonateľnosť dňa 26.05.2011. Súd prvej inštancie vydal dňa 02.08.2011 poverenie sp. zn. , ktorým poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 03.04.2018 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „Podnet na zastavenie exekučného konania“ v ktorom navrhol predmetnú exekúciu zastaviť, a to s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že povinný nemá žiaden majetok. Zároveň žiadal oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysel ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

13. K návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, a to podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2018. Uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasi, podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Nemajetnosť povinného je podľa jeho názoru len prechodná, keďže povinný je v produktívnom veku, čím je u neho predpoklad, že sa v budúcnosti môže zamestnať, podnikať, môže poberať dôchodok a tým pádom môže byť vykonaná exekúcia. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimky zo zákonného poistenia stanovuje len zákon.

14. Uznesením, č. k. -19, zo dňa 11.11.2019, súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 69,77 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenie.

15. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci ( ). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora vybral oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

16. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania.

18. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (zamestnaním, podnikateľskou činnosťou prípadne na základe inej právnej skutočnosti) odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Argument, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, a preto nemožno zastaviť proti vôli oprávneného exekúciu neobstojí, pretože potom by § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol neaplikovateľný, resp. nadbytočný a exekúcia by mohla trvať až do smrti povinného, čo nebolo účelom citovaného zákonného ustanovenia. Navyše, oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovenia v spojení s súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata. Záverom súd dodáva, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či nemajetnosť povinného pretrváva v dlhšom časovom období. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 02.08.2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie dňa 03.04.2018 a súd prvej inštancie exekúciu zastavil dňa 11.11.2019, t. j. po dostatočnej dlhej dobe, počas ktorej nebolo preukázané, že by povinný disponoval majetkom, respektíve finančnými prostriedkami potrebnými na zaplatenie pohľadávky oprávneného.

19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa . Povinný mal vo veci plný úspech, a preto by mu prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže povinný si náhradu trov konania neuplatňoval a ani mu v konaní žiadne nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.