Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-31-2020.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Subarea
9Co/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ing. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J. XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o zaplatenie sumy 8.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 19. marca 2020, č. k. 9C/25/2018-105 takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 9C/25/2018-98 zo dňa 16.01.2020 zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 239 ods. 1, § 240, § 242, § 243, § 248, § 249, § 250 ods. 1 CSP, § 10 ods. 1 veta prvá, druhá, § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb., položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd preskúmal napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, nezistil však žiadne pochybenia, z toho dôvodu sťažnosť žalobcu v zmysle § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol. Súd napadnuté uznesenie považuje za vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením, keď vyšší súdny úradník v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie zastavil, nakoľko žalobca napriek výzve súdu nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu. Pokiaľ žalobca v sťažnosti poukazuje na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia (t.j. napríklad od 18.02.2020 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný), súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 14 ods. 3 citovaného zákona v sťažnosti proti rozhodnutí o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Z uvedeného dôvodu tak nemožno pri posudzovaní sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku opätovne skúmať pomery strany sporu za účelom posúdenia, či odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené je potom irelevantné, či v inom konaní pred súdom bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko v danom prípade bol rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o zastavení konania. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa jeho majetkových pomerov súd uvádza, že uvedenými tvrdeniami sa zaoberal pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku, pričom v odôvodnení poukázal jednak na vek žalobcu a jednak na výšku súdneho poplatku, ktorá nepredstavuje výraznejšie finančné zaťaženie. Žalobca takisto tvrdí, že súd zamietnutie jeho žiadosti ničím neodôvodnil a len konanie zastavil. Súd však konštatuje, že proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti vyššieho súdneho úradníka nie je prípustný opravný prostriedok, z ktorého dôvodu sa súd nezaoberal podaním žalobcu doručeným dňa 31.12.2019, ale po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vyšší súdny úradník
konanie zastavil, o ktorom postupe bol žalobca poučený vo výzve súdu. V poučení súd prvej inštancie uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
4. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal ostrý protest - sťažnosť žalobca v ktorej uviedol, že jeho žaloba proti orgánu verejnej moci bola podaná v roku 2018, takmer celý rok 2019 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, pričom od júla 2019 do októbra 2019 nepoberal ani podporu v nezamestnanosti a nemal ani žiaden príjem. Okresnému súdu predložil všetky argumenty a dôkazy o jeho zlej finančnej situácii, aj to, že ak nemám ako nezamestnaný na oslobodenie od platenia súdneho poplatku zo zákona nárok, nech mi oznámia a ja si na ten súdny poplatok peniaze zabezpečím. Súd však uznesením zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu, neposkytol mu žiadne vyjadrenie k jeho podnetu o jeho nároku na oslobodenie a neumožnil mu ani zaplatiť súdny poplatok, čo však požadoval v prípade zamietnutia jeho sťažnosti a odmietnutia opakovanej žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku zo zákona, o ktoré opakovane požiadal po jeho zaevidovaní na úrade práce zo dňa 18.02.2020, kde bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie dodnes. Žiada Krajský súd v Trnave, aby vyhovel jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a v prípade, ak na oslobodenie ako nezamestnaný bez príjmu a bez finančnej podpory od štátu v nezamestnanosti nemá zo zákona nárok, tak žiada o obnovenie konania, zrušenie, zastavenie konania a v tomto prípade si peniaze za súdny poplatok zabezpečí požičaním od rodinného príslušníka.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) skôr, ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 04.12.2018 domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8.000,- eur a to titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci. Okresný súd Skalica uznesením zo dňa 30.09.2019 č.k. 9C/25/2018-84 nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov spojených s konaním na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 9C/25/2018. Uznesením zo dňa 16.01.2020 č.k. 9C/25/2018-98 Okresný súd Skalica vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania a to z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu napriek výzve súdu a preto súd konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a v poučení predmetného uznesenia bolo uvedené, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal sťažnosť žalobca a uviedol, že chce pokračovať v konaní a žiada o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O predmetnej sťažnosti žalobcu rozhodol Okresný súd Skalica uznesením zo dňa 19.03.2020 č.k. 9C/25/2018-105, ktorým sťažnosť žalobcu zamietol v zmysle § 250 ods. 1 CSP, ktoré rozhodnutie vydal sudca a je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
7. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
11. Ustanovenie § 357 písm. a) až o) CSP stanovuje, proti ktorým uzneseniam súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné, čo znamená, že odvolanie sa pripúšťa iba voči tým uzneseniam, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané.
12. Napriek tomu, že žalobca označil opravný prostriedok proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie ako sťažnosť, súd posúdiac obsah tohto podania považoval ho za odvolanie, nakoľko bolo podané ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré vydal sudca. V zmysle § 239 ods. 1 CSP sťažnosť je prípustná proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, čo nebol prípad prejednávanej veci.
13. Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon účastníka, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 355 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd musí konštatovať, tu potom bez zaoberania sa odvolacími dôvodmi, že odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu v zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP nie je prípustné, nakoľko ho zákon nepripúšťa. Odvolanie je totiž prípustné len proti uzneseniam súdu prvej inštancie výslovne uvedeným v ust. § 357 CSP. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie strany poučil správne o tom, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, pričom napadnuté uznesenia vydal sudca súdu prvej inštancie.
14. Keďže v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ust. § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).