Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/49/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanému: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v M. M. XX o 2.102,88 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 13.1.2020 č.k. -82 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu o zaplatenie 2.102,88 eur s prísl., zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorej žalobca sa stal univerzálnym právnym nástupcom uzatvorila dňa 23.2.2015 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 2.199,-eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 35-mesačných splátkach po 90,25 eur s celkovou čiastkou 3.249,-eur, termínom prvej splátky 15.3.2015, splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, termínom konečnej splatnosti 15.2.2018, RPMN vo výške 31,12 % priemernou hodnotou RPMN vo výške 18,34%, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 27,40 %. Žalovaný svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca dňa 4.7.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobou uplatnil neuhradenú časť istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 2.102,88 eur. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 2.199,-eur doposiaľ uhradil 902,25 eur.

3. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.7.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v celom rozsahu ku dňu 4.7.2016.

4. Aplikujúc ust. , , , , , , až 4, , , , , , , , , , nar. vlády č. dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto žalobu zamietol.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčané. Postupoval tak v zmysle ust. § 54a Obč. zákonníka.

6. V danom prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 4.7.2016 pre nezaplatenie splátky - konkrétne ide o najneskôr splatnú splátku dňa 15.4.2016, ktorá skutočnosť

vyplynula z oznámenia o zosplatnení úveru. Vychádzajúc z ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka tak premlčacia doba začala plynúť od splatnosti tejto splátky, splatnej 15.4.2016, teda odo dňa 16.4.2016. Trojročná premlčacia doba tak uplynula v štvrtok 16.4.2019. Žaloba bola doručená súdu (až) dňa 14.6.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že jeho nárok je premlčaný. Súd nesprávne aplikoval ust. Obč. zákonníka na daný prípad. Neskúmal totiž, či žalovaný bol upozornený ako spotrebiteľ v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy, ktorým by žalovaného na možnosť zosplatnenia upozornil. Preto nemohlo dôjsť ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a preto aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu je premlčaný, je nesprávny.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci pri skúmaní otázky, či nárok žalobcu je premlčaný.

11. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Citované ust. rieši okrem dĺžky premlčacej doby zároveň aj začiatok jej plynutia a to tak, že plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda podľa súdnej praxe keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

16. Ustanovenie rieši začiatok plynutia premlčacej doby v prípade zročnosti celého dlhu ( ) tak, že začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky - teda až týmto dňom môže veriteľ právo vykonať po prvý raz, ináč povedané týmto dňom mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

17. Podľa ust. nemôže začať plynúť premlčacia doba, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), lebo to vylučuje ust. , podľa ktorého môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru dodávateľom. Je tomu tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. v spojení s môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz - uplatniť na súde a od tohto okamihu plynie aj trojročná premlčacia doba.

18. Z uvedeného možno vyvodiť, že samotným nesplnením niektorej splátky, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzniká dodávateľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a teda jej nesplnením neplynie ani premlčacia doba, lebo tá plynie až od okamihu, keď dodávateľ mohol právo vykonať, teda od okamihu, kedy mu vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu je navyše pojmovo vylúčené, aby plynutie premlčacej doby začalo skôr, než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť právo žalobou. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadnych zákonných ustanovení vrátane ust. , pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

20. Možno preto uzavrieť, že premlčacia doba v spotrebiteľských veciach plynie okamihom, keď dodávateľ mohol v zmysle zákona právo uplatniť (zosplatniť úver).

21. Nesprávne preto ustálil súd prvej inštancie, že v danom prípade začala plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky zo dňa 15.4.2016, teda dňom 16.4.2016.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k prípadnému premlčaniu žalobcom uplatneného nároku je nesprávne, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Po vrátení veci bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a pri skúmaní, či právo žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je premlčané bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení, t.j. že premlčacia doba plynie od momentu, kedy vzniklo právo veriteľovi zosplatniť úver, za splnenia podmienok stanovených zákonom ( ).

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ods. ).

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).