Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-210-2020.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/210/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu EX CREDIT, a.s. so sídlom v Bratislave, Šustekova 49, IČO: 36 572 586, proti žalovanej: Ľ. U., Q.. XX. X. XXXX, U. T. D. R. F., F. XXX/XX, o žalobe na obnovu konania a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 11. 08. 2020 č.k. 7C/658/2015-38
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením odmietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 8C/197/2008 a rozhodol, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 100 % trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalovaná sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 06. 2015 domáhala, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 7C/658/2015 (správne 8C/197/2008 - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodu, že má za to, že bola zachovaná 3-mesačná subjektívna lehota, nakoľko od nej ako bežného spotrebiteľa nemožno požadovať, aby sledovala judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a so znalosťou veci posúdila, či určité rozhodnutie uvedené v úradnom vestníku Európskej únie je pre povolenie obnovy konania významné alebo nie, preto začiatok subjektívnej lehoty začal plynúť až dňom vydania rozhodnutia Centrom právnej pomoci zo dňa 20. 05. 2015, ktorým jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a zároveň určený advokát vo veci povolenia obnovy konania. Ako dôvod na obnovu konania poukázala na § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., nakoľko rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/197/2008 je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, keď súd mal podľa súdnej praxe Súdneho dvora Európskej únie preskúmať ex offo existenciu neprijateľnej podmienky pri vymáhanom návrhu, ako to bolo judikované napr. vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédio SA c/a Joaquín Calderón Camino, ktorý nadväzuje na dlhodobý výklad Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, ako aj v rozpore s rozhodnutiami vo veci Oceano Gruppo Editorial č. C-240/98 až C-244/98, Cofidis č. C 473/2000, Rampion Godard č. 429/05, v ktorých Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo, a to aj pri skrátených formách konania, pokiaľ nie je spotrebiteľ zastúpený advokátom. Namietala, že súd v konaní sp. zn. 8C/197/2008 neskúmal existenciu neprijateľných podmienok ani nedodržanie povinných náležitostí vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie uviedol, že od 01. 07. 2016 nadobudol právoplatnosť a účinnosť nový procesný kódex Civilného sporového konania zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý sa vzťahuje aj na úpravu konania o žalobe na obnovu konania, čo vyplýva z prechodných ustanovení § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p. poukázal na to, že z pripojeného spisu sp. zn. 8C/197/2008 bolo zistené, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa
17. 10 2008, ktorý bol žalovanej doručený dňa 22. 10. 2008, v zmysle ktorého bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.442 Sk (1.176,46 eur), zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 35.442 Sk (1.176,46 eur) od 09. 05. 2008 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 35.442 Sk (1.176,46 eur) od 09. 05. 2008 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 4.080 Sk (135,43 eur) a trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok vo výške 2.124 Sk (70,50 eur) v lehote 15 dní alebo v tej istej lehote podať odôvodnený odpor na tunajšom súde. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná sa uvedenou zásadou neriadila, odpor proti platobnému rozkazu nepodala, nenamietala žiadne skutočnosti uvedené v žalobe, ale exekučný titul začala spochybňovať až po začatí exekúcie, hoci už v platobnom rozkaze bola poučená o tom, že ak nepodá včas odpor s vecným odôvodnením, nadobudne platobný rozkaz právoplatnosť a na jeho základe bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na jej majetok.
3. Súd prvej inštancie citujúc znenie § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 405, § 406, § 407, § 408, § 409, § 410, § 413 ods. 1 C.s.p. mal za to, že žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaná v žalobe uviedla, že žalobu na obnovu konania podáva podľa § 404 písm. c) C.s.p., t.j. že objektívna lehota na obnovu konania limitovaná nie je, pretože žalovaná žiadala obnovu konania podľa § 397 písm. e) C.s.p. Poukázal na to, že objektívna 3-ročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania potom začala plynúť dňa 07. 11. 2008 a uplynula dňa 07. 11. 2011 majúc za to, že žalovaná žalobu na obnovu konania podala po uplynutí zákonom stanovenej objektívnej lehoty, ktorá je v tomto prípade 3-ročná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v prípade, že by objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania nebola limitovaná, aj tak je žaloba podaná oneskorene, pretože bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty. Žalovaná žalobu na obnovu konania odvíjala od skutočnosti, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, a to konkrétne s rozhodnutím C-240/98 až C-244/98, C-473/00 a C-243/08, ako aj v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 a Smernicou Rady 87/102/EHS zo dňa 22. 12. 1986. Citujúc článok 297 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v lisabonskom znení, § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 písm. f) a 2 zák. č. 416/2004 Z.z. súd prvej inštancie dôvodil, že úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérií L a C a obsahuje legislatívu Európskej únie, ako aj informácie a oznamy Európskej únie. Séria C okrem iného obsahuje aj zhrnutie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému, koho sa týkajú, a teda žalobu na obnovu konania z tohto dôvodu nie je možné považovať za včas podanú. Všetky vyššie uvádzané rozhodnutia boli zverejnené v úradnom vestníku Európskej únie, pričom neskoršie rozhodnutia C-243/2008 bolo vo Vestníku Európskej únie zverejnené 01. 08. 2009, a teda platí domnienka, že týmto dňom sa stalo známym každému, a teda aj žalovanej. Vyššie uvedené rozhodnutia boli zverejnené aj na internetovej stránke Súdneho dvora Európskej únie, a teda rozhodnutia C-240/98 až C-244/98, C-473/00, na ktoré poukazuje žalovaná, boli v čase vydania rozhodnutia tunajšieho súdu verejne dostupné a pokiaľ ide o rozhodnutie C-243/08, toto bolo uverejnené v úradnom vestníku dňa 01. 08. 2009. Platobný rozkaz Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17. 10. 2008 sp. zn. 8C/197/2008-13 nadobudol právoplatnosť dňa 07. 11. 2008 a dňom 08. 11. 2008 mohla žalovaná podať vo veci prvýkrát žalobu na obnovu konania, pričom subjektívna lehota uplynula 07. 02. 2009 a pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula aj v prípade, žeby jej plynutie začalo odo dňa účinnosti rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-243/08, t.j. ak by subjektívna lehota na podanie žaloby začala plynúť od zverejnenia rozhodnutia - 1.8.2009, uplynula by 1.11.2009. Uzavrel, že žaloba na obnovu konania tak bola podaná oneskorene. Súd prvej inštancie uznesením odmietol žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251 ods. 1 C.s.p.
4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Podľa obsahu odvolania žiadala vyhovieť žalobe na obnovu konania a poukázala na to, že rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé, majúc za to, že od žalobcu si požičala 20.000 Sk (663,88 eur) a žalobca od nej požaduje viac než 13.000 eur, poukazujúc aj na to, že sa spoliehala, že exekúcia bude voči nej zastavená. Dôvodila, že odpor na súde nepodala, pretože sa v týchto veciach nevyzná a na služby advokáta nemala finančné prostriedky. Uviedla, že nikdy by si nezobrala pôžičku z nebankovky na vyplatenie elektriny či plynu, konala tak preto, že jej zo strany bánk nebola poskytnutá pôžička pre nízky príjem. Žiadala priaznivú odpoveď na odvolanie.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu na obnovu konania odmietol ako oneskorene podanú.
7. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalovaná podala odvolanie voči uzneseniu z odvolacích dôvodov podľa § 365 písm. h) C.s.p. - odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový súd neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, obsah správne právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu správne aplikoval.
9. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie o uplynutí zákonných lehôt na podanie žaloby na obnovu konania za správny a stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 397 C.sp., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.
11. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Podľa § 403 ods. 1,2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
13. Podľa § 404 písm. c) C.s.p., za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podľa žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
14. Podľa § 405 C.s.p., odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.
15. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.
16. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok, právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP), a rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 C.s.p.).
17. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to:
- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,
- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania,
- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania a
- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.
18. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré C.s.p. pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje,. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt: a) subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť, b) objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia žaloby na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných C.s.p. na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť. Ak oprávnená strana zmešká subjektívnu, prípadne objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nemôže súd strane zmeškanie lehoty odpustiť; ide o prejav dominancie princípu právnej istoty sporových strán.
19. Pred rozhodovanie a posúdenie správnosti napadnutého uznesenia je potrebné vysvetliť, aký charakter má ust. § 403 C.s.p. z pohľadu výkladu, a teda aj predpokladov, za ktorých možno považovať uplatnenie žaloby na obnovu konania za včasné. Ak teda § 403 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, od kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ho mohol uplatniť, ide o ustanovenie, o právnu normu, svojím charakterom kogentnú, so svojou hypotézou, ktorá stanovuje ako predpoklad včasnosti podanej žaloby na obnovu konania, resp. stanovujúcu začiatok plynutia v trojmesačnej lehote, v ktorej je potrebné žalobu podať. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa vedomosti domáhajúceho sa subjektu (toho, kto podáva žalobu na obnovu konania) o existencii dôvodu pre obnovu konania alebo jeho možnosti uplatniť (už existujúci) dôvod obnovy konania. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je možné považovať za dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. e) C.s.p. vtedy, ak právoplatné rozhodnutie (v tomto prípade platobný rozkaz) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Je však potrebné povedať, že vyššie uvedená právna norma určujúca včasnosť podanej žaloby na obnovu konania predpokladá dodržanie subjektívnej lehoty spočívajúcej jednak v subjektívnej vedomosti alebo v subjektívnej možnosti dôvod obnovy uplatniť. Žiaden iný subjekt - strana sporu, ktorého rozhodnutie sa napáda týmto mimoriadnym opravným prostriedkom, nie je oprávnený z dôvodov prospešných pre neho samotného, uplatniť na súde žalobou na obnovu konania jej povolenie, iba sám navrhovateľ obnovy. V tomto odvolací súd vidí subjektívny charakter možnosti uplatniť dôvod obnovy, a teda druhú z alternatív, v ktorej vidí uvedená norma limitujúci faktor pre včasnosť podania žaloby na obnovu konania, resp. za ktorých vyplývajúcich okolností stanovuje začiatok plynutia lehoty. Ak teda týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádané rozhodnutie, v posudzovanom prípade platobný rozkaz, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2008, žalovaná ako navrhovateľka obnovy, mala subjektívnu možnosť predmetné rozhodnutie napadnúť v lehote 3 mesiacov počítaných od právoplatnosti rozhodnutia; teda možnosť súdu uviesť existenciu dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania. Nemožno sa stotožniť s tým, že v tomto prípade sa uplatňuje prvá alternatíva začiatku plynutia lehoty, a to okamihom vedomosti subjektu o dôvode obnovy, pretože zo samotnej podstaty tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že je uplatniteľný iba za predpokladu, že napádané rozhodnutie je právoplatné. Nejde tu však o situáciu, v ktorej by v lehote 15 dní na podanie odporu proti napádanému platobnému rozkazu neexistoval dôvod obnovy (rozhodnutie Súdneho dvoru), ktorý mohol byť uplatniteľný ako dôvod pre odvolanie, teda riadny opravný prostriedok. Práve naopak, tento dôvod obnovy v čase možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu existoval a bol známy každému. Odvolací súd netvrdí, že rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré nebolo „uplatnené“ v odvolacom konaní je neuplatniteľným v konaní o žalobe na obnovu konania, resp. v obnovenom konaní, avšak poukazuje na časovú limitáciu v ust. § 403 C.s.p., a teda uzatvára, že uvedený dôvod obnovy bolo možné použiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti napadaného rozhodnutia (platobného rozkazu).
20. Odvolací súd poznamenáva, že zákon umožňuje použiť dôvod podľa § 397 písm. e) C.s.p. aj po objektívnej trojročnej lehote, avšak pri dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty počítanej od okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy dozvedel (mohol dozvedieť) o tomto rozsudku, čo je spravidla po jeho doručení a po oboznámení sa s dôvodmi, nielen s výrokmi. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné (§ 405 C.s.p.).
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov, dňom uverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa v Úradnom vestníku
sa tieto stali známymi každému, koho sa týkajú, a teda je tým formulovaná domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie ako nevyvrátiteľná. V zmysle takého znenia uvedeného ustanovenia potom súd nemá možnosť prihliadať na tvrdenie sporovej strany o tom, že sa o judikáte Súdneho dvora dozvedela v rámci subjektívnej lehoty, pretože jej to Centrum právnej pomoci organizácia oznámilo až teraz. Takýto výklad by potom umožňoval bezhraničné predlžovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
22. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak bol platobný rozkaz vydaný v čase, keď boli rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré odkazuje žalovaná ako navrhovateľka obnovy konania vo svojej žalobe na obnovu konania, zverejnené v úradnom vestníku ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora, pričom tieto sú pre Slovenskú republiku právne záväzné už od 01. 05. 2004, keď sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, mohla žalovaná objektívne túto skutočnosť namietať už v odpore, pretože o nich mohla objektívne vedieť nielen od preukázateľného dátumu zverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora v úradnom vestníku, v ktorom je každé rozhodnutie publikované, prípadne uplynutím 20. dňa od jeho zverejnenia, keď sa takéto rozhodnutie stáva záväzným pre každú fyzickú, ako aj právnickú osobu, ale najmä z dôvodu ich právnej záväznosti pre Slovenskú republiku, ktorá už v tom čase bola členským štátom EÚ a preto stanovil začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie takejto žaloby na obnovu konania odo dňa právoplatnosti platobného rozkazu. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom súdu prvej inštancie pre stanovenie začiatku plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, aj pokiaľ ide o rozhodnutie C-243/2008, ktoré bolo zverejnené v úradnom vestníku dňa 01.08.2009, ktorá uplynula 01. 11. 2009.
23. Nad rámec uvedeného odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS/345/2017- 47 zo dňa 16. 05. 2017, v ktorom v bode 21. Ústavný súd SR uviedol : ...zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 397 písm. e) C.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo 16.03.2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva, Súdny dvor tiež uviedol, že na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s európskou judikatúrou. Takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor dávno po tom, čo 5. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách“.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
25. V odvolacom konaní mal v celom rozsahu úspech žalobca, ktorému žiadne tvory odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
26. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).