Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-102-2019.pdf
PDF · 211.4 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: ius aegis s.r.o., so sídlom Nedbalova 12, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: PATBAL s.r.o., so sídlom Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 252 573, zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o zaplatenie 4.244,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 4. apríla 2019 č.k. 5Cb/12/2008-653, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.456 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 85,96%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.564,66 eur titulom náhrady škody.
2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 3Rob/457/2008-25 zo dňa 20.05.2008, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 O.s.p.).
3. Uznesením zo dňa 17.02.2015 č.k. 5Cb/12/2008-443 súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o zaplatenie 320,45 eur s tým, že predmetom sporu zostala suma 4.244,21 eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.05.2015.
4. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 4. apríla 2019 č.k. 5Cb/12/2008-653 súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 788,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 62,80 %.
5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 24 ods. 1,2, § 27 ods. 1,2, § 39 ods. 1 písm. a/ bod 2, § 39 ods. 1 písm. b/, § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 o Energetike a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o energetike), § 1 ods. 1 písm. b/, § 1 ods. 2, § 1 ods. 4 písm. a/, b/,
c/, § 1 ods. 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., (ďalej len vyhláška č. 154/2005 Z.z.,), § 476 ods. 1,2, § 477 ods. 1, 2, 3, 4, § 265, § 323, § 407, § 133 ods. 1, § 13 ods. 3, § 376, § 384 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ") § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 558, § 110 ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „OZ").
6. Vecne zdôvodnil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi (resp. právnemu predchodcovi žalobcu) v súvislosti neoprávneným odberom elektrickej energie zo strany žalovaného na odbernom mieste Staničná 20, Holíč z dôvodu, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy na dodávku elektriny.
7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval nasledovné: Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplynulo, že žalobca je obchodnou spoločnosťou (akciovou spoločnosťou) zapísanou v obchodnom registri, teda podnikateľom, ktorého predmetom podnikania je okrem iného i distribúcia elektriny. Rozhodnutím jediného akcionára zo dňa 31.05.2007 a na základe Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. do spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. (pôvodné obchodné meno žalobcu). Zo Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 (č.l. 593 - 596 spisu - časť a z pripojeného originálu Zmluvy z obchodného registra) súd zistil, že táto sa týka vkladu časti podniku Západoslovenská energetika, a.s. do spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. a vkladaný je Úsek prevádzky distribučnej sústavy, predstavujúci časť podniku vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy, a ktorá časť podniku je tvorená vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, záväzkami, zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi na prevádzkovanie distribučnej sústavy rámcovo vymedzenými v ods. 2.3 zmluvy. Bod 2.5 Zmluvy o vklade časti podniku uvádza: Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností Zmluvné strany prehlasujú, že na nadobúdateľa prechádzajú všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou Časťou podniku, a to bez ohľadu na to, že tieto prípadne nie sú uvedené v žiadnej z Príloh tejto Zmluvy, Znaleckom posudku, Odovzdávacom protokole a nebudú zaznamenané ani v účtovnej evidencii Vkladateľa ku dňu účinnosti vkladu. V prípade, ak sa vyskytne takáto zložka Časti podniku, Zmluvné strany sa zaväzujú v prípade potreby, modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek Časti podniku spôsobom uvedeným v odseku 9.4 tejto Zmluvy a uskutočniť všetky a akékoľvek úkony potrebné na to, aby na Nadobúdateľa prešla takéto zložka Časti podniku. Bod 2.6 Zmluvy o vklade časti podniku uvádza: Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, Zmluvné strany prehlasujú, že súčasťou Časti podniku vkladanej do spoločnosti nadobúdateľa nie sú povolenie, ktorých Vkladateľ je držiteľom a ktoré sú nevyhnutné na prevádzkovanie Časti podniku. Nadobúdateľ týmto berie na vedomie, že je povinný požiadať o vydanie príslušných povolení potrebných na prevádzkovanie Časti podniku v súlade s príslušnými predpismi. Zmluva obsahuje ako prílohu zoznam prevádzaného hnuteľného a nehnuteľného majetku, zoznam zamestnancov, zoznam zapísaných vecných bremien, zoznam prevádzkových zmlúv, zoznam nezaradených investícií, iných zložiek Časti podniku. V Zmluve a jej prílohách sa nenachádza konkrétne špecifikovaná pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu.
Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu č. 1047/43/2006/178 zo dňa 15.02.2006 (č.l. 10 - 12, ďalej len „Protokol") vyplynulo, že v tento deň kontrolovali pracovníci Západoslovenskej energetiky, a.s. odberné miesto: ŠITEX spol. s r.o., Staničná 20, Holíč patriace žalovanému a pri obhliadke bolo zistené: odber elektrickej energie bez platnej zmluvy, bez určeného meradla, z podružných rozvodov po ukončení zmluvy. Obsahom Protokolu bolo tiež vyjadrenie odberateľa (žalovaného v tomto konaní), že firma ŠITEX spol. s r.o. má zmluvu s MILEX PROGRES na odber el. energie, ktorá im do určeného času elektrickú energiu fakturovala. To, že je odber bez zmluvy, si nebol žalovaný vedomý. Protokol bol podpísaný kontrolórmi Západoslovenskej energetiky, a.s. a osobou podpísanou za žalovaného spolu s pečiatkou žalovaného. Z doloženého Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 1047/43/2006/178 súd zistil, že žalobca vychádzal z menovitej hodnoty (bez hlavného ističa) 6,9598 kW s časovým využitím l2 hodín, a že celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny treba vypočítať vynásobením dennej spotreby elektrickej energie počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol žalobcom stanovený na 439 dní. Celkovú spotrebu elektriny za 439 žalobca vypočítal vynásobením celkovej dennej spotreby elektriny a počtom dní 439, a teda celková spotreba za 439 dní vychádza na 36.665,28 kWh. Celková škoda za neoprávnený odber bola žalobcom vyčíslená sumou 137.515,- Sk.
Z vyúčtovania náhrady škody č. 2206001801 zo dňa 02.03.2006 vyplynulo, že žalobca vyúčtoval žalovanému na základe Protokolu náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie čiastku 137.515,- Sk. Z upomienky žalobcu zo dňa 21.09.2007 vyplynulo, že žalobca požiadal žalovaného na uhradenie jeho pohľadávky vo výške 137.515,- Sk vyplývajúcej z faktúry č.2206001801. Z fotokópie písomnosti označenej ako „Uznanie záväzku" (č.l. 16) v zmysle § 323 Obch. zák. vyplynulo, že žalovaný, označený ako dlžník, uznal svoj záväzok zaplatiť Západoslovenskej energetike a.s. 137.515,- Sk a nepopieral nárok, pričom v „uznaní" bolo uvedené, že záväzok dlžníka vo výške 137.515,- Sk je za neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste: ul. Staničná 20, 908 51 Holíč, podľa Protokolu o zistení neoprávneného odberu č. 1047/43/2006 zo dňa 15.02.2006. Na uznaní záväzku sa nachádzala pečiatka a podpis osoby podpísanej za žalovaného, bez uvedenia dátumu a miesta podpisu. Pečiatka z obchodným menom žalovaného (vtedy s menom ŠITEX, spol. s r.o.) je zhodná s pečiatkou žalovaného na Protokole o zistení neoprávneného odberu č. 1047/43/2006/178 zo dňa 15.02.2006. Pečiatka obsahuje rovnaké gramatické chyby (spol. s.r.o. - bez medzier) a ( Športová č.56 - bez medzier). Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.01.2008 k faktúre č. 2206001801 (č.l. 66) súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na neuznaní faktúry za škodu za neoprávnený odber elektriny naďalej trvá, „uznanie záväzku" s podpisom žalovaného nemení situáciu, nakoľko bolo podpísané pod tlakom; vo firme bola v tom čase odpojená elektrina a v prípade, že by uvedené „uznanie záväzku" odporca nepodpísal, nebola by obnovená dodávka elektriny a bol by vážne ohrozený chod celej firmy. V písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 23.10.2008 zástupca žalovaného súdu uviedol, že naďalej popiera skutočnosť, že by akýmkoľvek spôsobom neoprávnene odoberal elektrinu z rozvodnej siete navrhovateľa, či zasahoval do elektromeru alebo sa pripojil na elektrickú sieť z podružných rozvodov; zdôraznil skutočnosť, že hoci žalovaný Protokol podpísal, uviedol v ňom svoj výslovný nesúhlas a výhrady ku kontrolným zisteniam. Z fotokópie výpovede zmluvy o dodávke elektriny na odberné miesto 3108316880 zo dňa 20.12.2004 (č.l. 118) súd zistil, že spoločnosť MILEX PROGRES a.s. dala výpoveď zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej so Západoslovenskou energetikou, a.s. a to k 31.12.2004. Súčasne bolo vo výpovedi uvedené, že spoločnosť MILEX PROGRES a.s. refakturovala na základe podružných elektromerov spotrebu elektriny jednotlivým vlastníkom skladovacích hál. V tejto výpovedi je ďalej uvedené, že nakoľko je potrebné uzatvoriť novú zmluvu o odbere elektriny a najväčším odberateľom výkonu je ICERIVER, s.r.o. Staničná 20, Holíč, bolo s ňou dohodnuté, že až do pripojenia každého odberateľa samostatne, uzatvorí novú zmluvu o odbere elektriny so žalobcom uvedená firma. Odber elektrickej energie na základe výpovede bol ukončený k 31.12.2004.
8. Nesporným bolo, že spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. mala so spoločnosťou MILEX PROGRES a.s. uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie pre celý areál na Staničnej ulici č. 20 v Holíči. Elektrická energia bola privádzaná do transformačnej stanice umiestnenej v areáli, kde sa robil aj odpočet odobratej elektrickej energie pre celý areál - odberné miesto 310 8316880. Takto odobratú elektrickú energiu Západoslovenská energetika, a.s. fakturovala spoločnosti MILEX PROGRES a.s. za celý areál. Na základe nájomných zmlúv MILEX PROGRES a.s. odobratú elektrickú energiu ďalej refakturoval nájomníkom podľa odpočtov odobratej elektrickej energie zistených z podružných elektromerov inštalovaných spoločnosťou MILEX PROGRES a.s. pre jednotlivých nájomníkov objektov areálu. MILEX PROGRES a.s. ukončil dňa 31.12.2004 odber elektrickej energie pre odberné miesto 3108316880, Staničná 20, Holíč, výpoveďou zo dňa 20.12.2004 adresovanou pre Západoslovenská energetika, a.s. Čulenova 6, Bratislava (č.l. 118 spisu). Po ukončení odberu elektrickej energie zo strany MILEX PROGRES a.s. ku dňu 31.12.2004, Západoslovenská energetika a.s. naďalej dodávala elektrickú energiu do pôvodného odberného miesta - transformačnej stanice umiestnenej v areáli spoločnosti MILEX PROGRES a.s., na ktoré odberné miesto bol naďalej napojený podružný elektromer žalovaného a žalovaný odoberal elektrickú energiu z pôvodného miesta odberu až do 15.02.2006, kedy Západoslovenská energetika, a.s. vykonala u žalovaného kontrolu odberu elektrickej energie. V ďalšom období po tejto kontrole žalovaný uzatvoril so subjektom Západoslovenská energetika a.s. dňa 23.03.2006 Zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy a Zmluvu o distribúcii elektriny pre odberné miesto Holíč, Staničná 1526 (č.l. 362 až 369 spisu). V období od 01.01.2005 do 23.03.2006 žalovaný so Západoslovenskou energetikou a.s. nemal uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie, t.j. zmluvu nemal uzatvorenú ani v čase kontroly dňa 15.02.2006.
9. Súd ako prvé na námietku žalovaného skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Právny predpis v § 24 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike rozlišuje medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý
zriaďuje a prevádzkuje distribučnú sústavu potrebnú na dodávanie elektrickej energie odberateľom, ktorým bola pre dané odberné miesto v čase kontroly dňa 15.02.2006 spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. a medzi dodávateľom elektriny (§ 27 ods. 1, ods. 2 zákona o energetike), ktorý má právo na prenos a distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu na základe zmluvy o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvy o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Dodávateľ takto distribuovanú elektrinu môže dodávať konečnému odberateľovi na základe uzatvorenej zmluvy s daným odberateľom. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný v zmysle § 24 ods. 1 písm. b) zákona o energetike nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave, takže musí zabezpečovať ním nakúpenou elektrinou, aby v distribučnej sústave sa elektrina nachádzala. Zhodou okolností v čase kontroly odberného miesta dňa 15.02.2006 Západoslovenská energetika a.s. mala oprávnenie aj na činnosť dodávateľa elektriny. Až na základe neskoršej právnej úpravy zákona o energetike, došlo k oddeleniu subjektov vykonávajúcich činnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a činnosť dodávateľa elektriny. V období po 01.01.2005 elektrická energia bola naďalej do uvedeného odberného miesta dodávaná zo strany subjektu Západoslovenská energetika, a.s. ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, nakoľko na uvedené odberné miesto nebola v tom čase uzatvorená žiadna zmluva o dodávke elektriny. Na základe uvedeného je preukázané, že z odberného miesta v areáli na Staničnej ulici č. 20 v Holíči odoberal elektrickú energiu cez podružný elektromer žalovaný a to od prevádzkovateľa distribučnej sústavy Západoslovenská energetika, a.s. avšak bez uzatvorenej zmluvy o odbere elektrickej energie - t.j. bez platného obchodného záväzkového vzťahu. Takto zo strany žalovaného odobratá a neuhradená elektrina za obdobie od 01.01.2005 do 15.02.2006 je vzniknutou škodou - pre subjekt Západoslovenská energetika, a.s. ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Škoda preto vznikla v súvislosti s neoprávneným odberom elektrickej energie od prevádzkovateľa distribučnej siete a nie v súvislosti s dodávkou elektrickej energie na základe zmluvného vzťahu, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalovaným a dodávateľom elektrickej energie nikdy neexistoval. Škoda z neoprávneného odberu elektrickej energie preto vzniká distribútorovi elektrickej energie, nakoľko distribútor si najskôr množstvo neoprávnene odobratej elektriny musí kúpiť od výrobcu. Pohľadávka na náhradu škody zistenej dňa 15.02.2006 pri kontrole, tak patrila do časti podniku Západoslovenská energetika, a.s. súvisiacej s distribúciou elektrickej energie - prevádzkovanie distribučnej sústavy. Tento nárok na náhradu škody voči žalovanému súvisiaci s distribúciou elektrickej energie - prevádzkovaním distribučnej sústavy prešiel zo subjektu Západoslovenská energetika, a.s. na žalobcu na základe Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007, ktorou došlo ku vkladu časti podniku Západoslovenská energetika, a.s. do spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. Tento vklad časti podniku predstavuje časť podniku vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy, a ktorá je tvorená vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, záväzkami, zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi na prevádzkovanie distribučnej sústavy. Západoslovenská energetika, a.s. mala v čase vkladu časti podniku v predmete činnosti výkup elektriny, tranzit elektriny a rozvod elektriny. Žalobca má od 01.07.2007 v predmete činnosti distribúciu elektriny, v čom sú zahrnuté aj činnosti výkup elektriny, tranzit elektriny a rozvod elektriny. Vkladom tejto časti podniku v zmysle zmluvy a § 59 ObchZ v súvislosti s § 476 ObchZ prešli na nadobúdateľa práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku (resp. konkrétnej prevádzanej časti podniku). Zmluva obsahuje overené podpisy a je založená v obchodnom registri. Na základe tejto zmluvy na nadobúdateľa - žalobcu preto v zmysle § 477 ObchZ prešli všetky práva a záväzky, na ktoré sa prevod vzťahuje. V prílohe zmluvy nie je síce špecifikovaná uvedená pohľadávka, avšak prechod uvedenej pohľadávky na žalobcu vyplýva z ustanovenia § 477 ObchZ. Zmluva obsahuje jediné negatívne vymedzenie, čo neprechádza na žalobcu na základe zmluvy, a to je bod 2.6 zmluvy, v ktorom sú uvedené povolenia na činnosť, ktorých je vkladateľ držiteľom. Na základe uvedeného prešla pohľadávka zo strany Západoslovenská energetika, a.s. na žalobcu a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Čo sa týka argumentácie žalovaného v súvislosti s aktívnou legitimáciou ohľadne skutočnosti, že ZSE Energia, a.s. upravuje v článku IX. náhradu škody, ktorá vzniká v prípade neoprávneného odberu elektriny (č.l. 344), z čoho podľa žalovaného vyplýva, že subjekt oprávnený domáhať sa nároku z náhrady škody, je práve spoločnosť ZSE Energia, a.s., súd je názoru, že všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ZSE Energia, a.s. môžu byť platné v prípade ak konkrétny subjekt uzatvorí so ZSE Energia, a.s. zmluvu, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky. Na základe takejto uzatvorenej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok by takýto nárok mohol ZSE Energia, a.s. vzniknúť pre konkrétny prípad a jednalo by sa o nárok vyplývajúci zo zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ZSE Energia, a.s. však nemôžu obmedzovať prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uplatnenie jeho práv daných mu zákonom, a preto súd túto argumentáciu žalovaného neprijal.
10. Súd námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú vzniesol žalovaný, posúdil ako nedôvodnú. Škoda vznikla v období od 01.01.2005 (začiatok odberu elektriny bez zmluvného vzťahu) do 15.02.2006 (kontrola zisťujúca neoprávnený odber) a žaloba bola na súd podaná dňa 10.03.2008. Súd bol názoru, že v danom prípade sa jedná o vznik škody v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného - vykonávanie podnikateľskej činnosti v objekte v podnikateľskom areály Staničná 20, Holíč a odber elektriny do tejto prevádzky. Zo strany žalobcu resp. predtým Západoslovenská energetika, a.s. je to vykonávanie podnikateľskej činnosti súvisiacej s prevádzkovaním distribučnej sústavy. Z uvedeného dôvodu sa vzťahuje na vzťah žalobca - žalovaný v tomto prípade Obchodný zákonník (§ 1 ods. 1 Obch. zák.). Subjektívna premlčacia doba práva na náhradu škody je podľa § 397 ObchZ štvorročná a začína plynúť odvtedy, od kedy sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o škode a o osobe povinnej škodu nahradiť. V danom prípade sa jedná o dátum vykonanej kontroly zisťujúcej neoprávnený odber elektriny 15.02.2006. Štvorročná premlčacia doba plynula do 15.02.2010, a preto žaloba bola uplatnená pred uplynutím premlčacej doby a teda uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Okrem toho súd v zmysle § 407 ods. 1 ObchZ skúmal, či došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného a či v súvislosti s tým plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Súd skúmal listinu označenú ako „Uznanie záväzku zaplatiť 137.515 Sk " (č.l. 16). V listine je označený dlžník ŠITEX, s.r.o., ktorá je podpísaná a k listine je pripojený aj odtlačok pečiatky ŠITEX, spol s r.o. , a v ktorej je uvedený text, že záväzok predstavuje sumu 137.515 Sk za neoprávnený odber elektriny Západoslovenskej energetike, a.s. na odbernom mieste ul. Staničná č. 20, Holíč, bez platnej zmluvy, podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu č. 1047/43/2006 zo dňa 15.02.2006 v zmysle zákona o energetike. V súlade s § 323 Obch. zák. odporca uznáva záväzok zaplatiť 137.515,- Sk a nepopiera nárok. Z toho dôvodu žiada aby nesporný nárok neuplatnil žalobou na súde a súhlasí so spracovaním Dohody o uznaní a vyrovnaní pohľadávky. Na listine nie je uvedený dátum. Podľa názoru súdu táto listina spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu, v listine je označený dlžník, uvedená je výška dlhu 137.515,- Sk ako aj dôvod dlhu a to neoprávnený odber elektriny Západoslovenskej energetike, a.s. na odbernom mieste ul. Staničná č. 20, Holíč, bez platnej zmluvy. Svedok H. M., ktorý bol v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie konateľom žalovaného poprel, že na uvedenej listine je jeho podpis. Na uznaní záväzku je podpis zhodný s podpisom listiny doručenej žalobcovi dňa 07.01.2008 (č.l. 66). V listine zo dňa 07.01.2008 (č.l. 66) adresovanej ZSE Distribúcia, a.s. žalovaný oznamuje tejto spoločnosti, že na neuznaní faktúry žalovaný trvá a uznanie záväzku s vlastnoručným podpisom konateľa spoločnosti H. M. nemení situáciu, nakoľko bolo podpísané pod tlakom. Túto listinu podpísal vtedajší konateľ žalovaného H. M.. Touto listinou bývalý konateľ spoločnosti ŠITEX s.r.o. H. M. priznal a potvrdil, že podpísal aj listinu - uznanie záväzku. Ďalej v listine uvádza, že vo firme bola odpojená elektrina a v prípade nepodpísania uznania záväzku, nebola by obnovená dodávka elektriny. Rovnaké podpisy sú aj na odpovedi na pokus o zmier č. l. 67, 68 a tiež na zmluvách o pripojení odberného miesta a o distribúcii elektriny (č.l. 356 a 369), kde ako osoba podpisujúca za odporcu je uvádzaný H. M.. Súd bol názoru, že výpoveď bývalého konateľa žalovaného ohľadne nepodpísania uvedených listín je účelová a zavádzajúca. Svedok musel v každom prípade podpísať listiny, nakoľko to potvrdil aj v uvedenom liste zo dňa 07.01.2008 (č.l. 66). Taktiež by na uvedených listinách muselo byť uvedené, že tieto dôležité listiny podpisuje iná osoba konajúca za žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že listinu Uznanie záväzku podpísal konateľ žalovaného. Táto listina síce neobsahuje dátum a komu je adresovaná, táto skutočnosť však vyplýva z odpovede ZSE Distribúcia, a.s. zo dňa 17.12.2007 adresovanej žalovanému, kde sa uvádza ako jeden z argumentov, že žalovaný v obchodnej kancelárii v Senici vlastnoručne podpísal Uznanie záväzku. Z týchto skutočností vyplýva, že uznanie záväzku bolo žalovaným spísané a podpísané a adresované Západoslovenskej energetike a.s. jeho vtedajším konateľom H. M. v období medzi kontrolou 15.02.2006 a uzatvorením zmluvy o dodávke elektriny medzi žalovaným a Západoslovenská energetike a.s. dňa 23.03.2006. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by listinu - uznanie záväzku nepodpísal konateľ žalovaného a to pod tlakom, a že by táto listina z toho dôvodu ako právny úkon mohla byť neplatná. Uznaním záväzku na základe tejto listiny sa potom žalobcovi predĺžila premlčacia doba na uplatnenie nároku v zmysle § 407 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Z.z. o štyri roky od uznania dlhu, teda najmenej do doby 15.02.2010 (4 roky od kontroly 15.02.2006). Aj z tohto dôvodu žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému v dobe, keď pohľadávka premlčaná nebola. Na platnosť uznania záväzku je potrebné, aby toto uznanie bolo urobené zo strany dlžníka (žalovaného) voči veriteľovi. V čase spísania uznania záväzku žalovaným (obdobie medzi kontrolou 15.02.2006 a uzatvorením zmluvy o dodávke elektriny medzi žalovaným a Západoslovenská energetika a.s. dňa 23.03.2006), bola veriteľom voči žalovanému spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy.
Voči tejto spoločnosti ako veriteľovi došlo k uznaniu záväzku. A od tejto spoločnosti v rámci uzatvorenia Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 došlo k prevodu tejto uznanej pohľadávky na súčasného žalobcu z dôvodov uvedených v ods. 59. až 63. rozsudku. Žalobca takto nadobudol už pohľadávku uznanú žalovaným a v zmysle § 477 ods. 1, 2 ObchZ tak prešli na žalobcu všetky práva vrátane uznanej pohľadávky v súvislosti s ustanovením § 524 ods. 2 OZ t.j. všetky práva s pohľadávkou spojené vrátane vymožiteľnosti daného práva v predĺženej premlčacej lehote v súvislosti s uznaním záväzku.
11. Ďalej súd v konaní skúmal, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie žalobcom uplatnenej škody. Vo vzťahu žalobca - žalovaný sa zo strany žalovaného jedná o neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. a) bod 2, § 39 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, nakoľko žalovaný bral od žalobcu elektrinu bez uzavretej zmluvy - bez existujúceho zmluvného vzťahu a bez určeného meradla v období od 01.01.2005 do 15.02.2006. Žalobcom uplatnený nárok sa preto dá posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody a podľa špeciálnej úpravy obsiahnutej v zákone o energetike. Uvedený zákon je lex specialis pre konkrétny prípad škody. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, nakoľko podmienky zodpovednosti za škodu sú dané priamo splnením náležitostí uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike (odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny), resp. v ustanovení § 39 ods. 1 písm. b) zákona o energetike ( odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný realizoval neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, jedná sa teda objektívne o konanie žalovaného a porušenie právnej povinnosti odoberať elektrinu na základe zmluvy. V dôsledku konania žalovaného došlo ku škode na strane právneho predchodcu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy tým, že za protiprávne odobratú elektrickú energiu žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím mu vznikla škoda - úbytok na majetku. Tým je daný vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutým následkom, t.j. že právny predchodca neobdržal cenu za žalovaným odobratú elektrickú energiu a o túto cenu sa mu znížil majetok. Na základe toho vyplýva pre žalobcu nárok na náhradu škody.
12. Vyčíslenie výšky škody pre daný prípad je určené Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z. na základe výsledkov meraní prúdu pri kontrole pracovníkmi žalobcu dňa 15.02.2006 (6,9598 kWh s časovým využitím l2 hodín), a vynásobením dennej spotreby elektrickej energie počtom dní neoprávneného odberu elektriny 410 (od 01.01.2004 do 15.02.2006). Celková spotreba za 410 dní vychádza na 34.247,216 kWh. Celková škoda pri neoprávnenom odbere bola teda na základe Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. v sume 4.242,32 eur.
13. Súd mal za to, že určenie výšky náhrady škody je v danom prípade dané ustanovením § 39 ods. 2 zákona o energetike, keď priamo toto ustanovenie určuje, že ak možno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, určí sa skutočne vzniknutá škoda. Len v prípade, že takýmto spôsobom nie je možné určiť skutočnú škodu, na určenie výšky škody sa použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, v danom prípade sa jedná o Vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., § 1 ods. 1 písm. b), ods. 2 a § 1 ods. 4 písm. a), b), c). Súd skúmal, či je možné v danom prípade určiť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za týmto účelom súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetika. V záveroch znaleckého posudku znalec konštatoval, že u podružného elektromera neboli zistené chyby ani závady, ktoré by znemožňovali určiť reálny odber elektriny žalovaným a na základe odpočtu z napojeného podružného elektromera je možné stanoviť odber elektrickej energie zo strany žalovaného. Reálny odber elektriny v objekte žalovaného na Staničnej č. 20 je možné stotožniť s údajom podružného elektromeru. Cenu za odber elektriny stanovil znalec na základe údajov použitých z faktúr, ktorými MILEX PROGRES a.s. rozúčtovával spotrebu, a v ktorých používal priemernú cenu 4,20 Sk/kWh. Celková cena odberu elektriny za sledované obdobie je 4751 x 4,20 = 19 954,20 Sk, t.j. 662,3581 eur bez DPH. Žalobca trval na názore, že výšku škody je potrebné určiť na základe postupu podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., súd bol však názoru, že výšku skutočnej škody bolo možné stanoviť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov znaleckým posudkom, a preto postup určenia výšky škody podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z. v danom prípade nebol na mieste. Určenie reálnej spotreby elektriny zo strany žalovaného je podľa názoru súdu na mieste aj z dôvodu špecifickej situácie, ktorú do
určitej miery zavinil aj žalobca. Súd určil výšku skutočnej škody spôsobenú žalovaným v sume 662,36 eur bez DPH + 125,85 eur (19 % DPH) = 788,21 eur. Vo zvyšku uplatnenej pohľadávky 3.456 eur (4.244,21 eur - 788,21 eur) súd žalobu zamietol.
14. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., posudzujúc mieru úspechu a neúspechu s tým, že čistý úspech žalobcu predstavoval 62,80 % ( 81,40% - 18,60%).
15. Žalobca podal odvolanie proti výrokom II., III. rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.456 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, aby zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil v odvolaním napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že sa domáha voči žalovanému zaplatenia 4.244,21 eur spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovaným na odbernom mieste žalovaného na adrese Staničná 20, Holíč, v čase od 01.01.2005 do 15.02.2006. Vzhľadom na to, že žalovaný na odbernom mieste odoberal elektrinu z distribučnej sústavy žalobcu bez platnej zmluvy o dodávke a zmluvy o pripojení, spôsobil tým škodu žalobcovi, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalobca určil v súlade s t.č. platným znením ust. § 39 ods. 2 zák.č. 655/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike"), podľa ktorého „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, pričom všeobecne záväzným právnym predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška"). V zmysle Vyhlášky je výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovaným vo výške 137.797,28 Sk, t.j. 4.564,66 eur. Žalovaný ešte pred podaním žaloby na súd Uznaním záväzku uznal svoj dlh voči žalobcovi (t.č. Západoslovenská energetika a.s.) čo do výšky 137.515,- Sk a čo do dôvodu titulom neoprávneného odberu elektriny bez platnej zmluvy. Súd posúdil uznanie dlhu žalovaného ako platné. Žalobca takto nadobudol už pohľadávku uznanú žalovaným a v zmysle § 477 tak prešli na žalobcu všetky práva vrátane uznanej pohľadávky v súvislosti s ust. § 524 ods. OZ. t.j. všetky práva s pohľadávkou spojené vrátane vymožiteľnosti daného práva v predĺženej premlčacej lehote v súvislosti s uznaním záväzku. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal, že žalovaný platne a účinne uznal dlh čo do dôvodu a čo do výšky 137.797,28 Sk, t.j. 4.564,66 eur, súd postupoval v rozpore so zákonom, keď žalobcovi priznal voči žalovanému právo na zaplatenie istiny vo výške 788,21 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 10.01.2008, sp.zn. 32Cdo/4465/2007, „Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 ObchZ. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol." Navyše súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo žalobu vo zvyšnej časti zamietol aj napriek tomu, že žalovaný uznal predmetnú pohľadávku v plnom rozsahu. Bez ohľadu na to, že súd nemal pristupovať k určovaniu výšky náhrady škody v dôsledku uznania dlhu žalovaným, súd vec nesprávne posúdil, keď na výpočet škody aplikoval neúčinné právne predpisy. V zmysle platného a účinného ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike v čase trvania a zistenia predmetnej škody, t.j. dňa 15.02.2006 „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.". Toho času platné a účinné znenie právnej úpravy tak možnosť vyčíslovania „skutočne vzniknutej škody" nielenže neuvádza, ale priamo odmieta, keďže z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že výšku škody je možné určiť výlučne podľa t. č. platnej Vyhlášky. Inštitút skutočne vzniknutej škody, ktorú možno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov bol do zákona o energetike implementovaný až novelou, zákonom č. 112/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.04.2008, t.j. viac ako 2 roky po vzniku škody spôsobenej neoprávneným odberom žalovaného. Aj keď t.č. platné znenie zákona uvádzalo, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu, ktorá sa určí Vyhláškou, súd určil výšku škody na základe neskôr platného znenia zákona podľa ktorého, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo." Naviac žalobca uviedol, že faktúra, na ktorej bola údajne zachytená spotreba Súkromného meradla, z ktorej súd vychádzal, v žiadnom prípade nie je objektívnym a spoľahlivým podkladov pre vyčíslenie skutočnej škody, nakoľko nie je ani výstupom merania Súkromného meradla ale až druhotnou listinou reflektujúcou údajnú spotrebu Súkromného meradla, a preto súd určil výšku škody na základe neobjektívnych a nespoľahlivých podkladov. Zákon jednoznačne určuje, kedy je možné určiť výšku škody fikciou (výpočet vzorcom podľa Vyhlášky), alebo kedy je možné určovať skutočnú výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, pričom zákon neberie do úvahy žiadnu inú špecifickú situáciu, na ktorú sa odvoláva súd. Zákon neumožňuje súdu pristúpiť k vlastnej úvahe tak, ako to urobil súd v rozsudku. Navyše, žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny na západnom Slovensku a prevádzkovateľ distribučnej sústavy elektrinu nemá dosah na prechádzanie neoprávneným odberom elektriny z jeho distribučnej sústavy, nakoľko neoprávnený odber elektriny je možné vykonať z ktoréhokoľvek bodu distribučnej sústavy, t.j. z akéhokoľvek verejne dostupného elektrického vedenia, transformátora, či elektromera, a to aj napriek tomu, že ide o vlastníctvo žalobcu. Ak žalovaný odoberal elektrinu z distribučnej sústavy žalobcu po tom, ako mu k odbernému miestu skončila zmluva o dodávke, jeho odber elektriny bol ex lege nezákonný. Žalobca objektívne nemal možnosť vedieť, že žalovaný odoberá elektrinu aj napriek tomu, že neoprávnený odber je zakázaný. Práve z uvedeného dôvodu je tento vzťah upravený jednak všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu, podľa ktorej ma každý konať tak, aby druhému nevznikala škoda, ako aj ust. 39 zákona o energetike, podľa ktorého, ak došlo k neoprávnenému odberu, zodpovedá za spôsobenú škodu odberateľ. Žalobca zdôrazňuje, že zákon o energetike, ako lex specialis, uvádza, že osobou zodpovednou za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je výlučne odberateľ, t.j. žalovaný. Akákoľvek aplikácia inštitútu povinnosti predchádzať škode je preto v tomto kontexte nesprávna.
16. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní. Žalovaný v odvolaní odôvodňuje podanie odvolania nasledovnými dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. Žalovaný naďalej trval na svojej námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a v tej súvislosti poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2017 č.k. 21Cob/86/2015-565. Predmetný listinný dôkaz, ktorým mal žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobca nepredložil súdu prvej inštancie. Tento listinný dôkaz následne zabezpečoval Okresný súd Skalica sám, napriek zrejmej bezdôvodnej pasivite jednej z procesných strán, pričom namietaným postupom súdu prvej inštancie došlo k zvýhodňovaniu procesného postavenia žalobcu a k porušovaniu uvedenej základnej zásady civilného sporového konania. Do ust. § 185 C.s.p. zákonodarca zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa ust. § 185 C.s.p. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Napriek vyššie uvedenému zásahu súdu prvej inštancie, zabezpečený listinný dôkaz nepotvrdil prevod sporného práva na žalobcu, t.j. aktívna vecná legitimácia žalobcu zostala stále sporná. V prílohách Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 (ďalej aj ako „zmluva o vklade časti podniku"), ktoré mali prevod žalovanej pohľadávky na žalobcu preukázať, sa táto nenachádza. Ako súd prvej inštancie správne poukázal na bod 2.5 zmluvy o vklade časti podniku (v bode 10. svojho rozhodnutia), zmluva uvádza, že „V prípade potreby, ak sa vyskytne takáto zložka časti podniku, zmluvné strany sa zaväzujú v prípade potreby modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek časti podniku spôsobom uvedeným v odseku 9.4 tejto zmluvy a uskutočniť všetky a akékoľvek úkony potrebné na to, aby na nadobúdateľa prešla takáto zložka časti podniku". Rovnako súd správne konštatoval, že „ V zmluve a jej prílohách sa nenachádza konkrétne špecifikovaná pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu". Je nepochybné, že žalovaná pohľadávku sa v zozname/prílohách zmluvy nenachádza a je nepochybné, že žalobca nepredložil modifikovaný zoznam prevádzaných zložiek časti podniku súdu prvej inštancie, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka. Z toho usudzuje, že k žiadnej modifikácii zoznamov nedošlo a právo na žalobcu neprešlo. Žalovaný namietal, že bod 62. rozhodnutia je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný a nerozumie, ako mohlo mať zapísanie určitého oprávnenia do predmetu podnikania žalobcu v júli 2007 vplyv na prevod pohľadávky zmluvou o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 týkajúcej sa domnelého nároku na náhradu škody z roku 2006, resp. 2005. Nárok uplatnený žalobou podanou dňa 10.03.2008 sa vzťahuje na neoprávnený
odber elektrickej energie vyplývajúci zo zákona o energetike účinného ku dňu 15.02.2006, kedy sa spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. dozvedela o neoprávnenom odbere elektrickej energie a z vykonanej kontroly vyhotovila protokol. Súd prvej inštancie aplikoval podľa názoru žalovaného nesprávny právny predpis (bod 64 rozhodnutia) pri určení dĺžky premlčacej doby a to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3MCDo/40/2012 zo dňa 14.04.2012 a nález ÚS SR sp.zn. IIÚS/637/2015 zo dňa 24.02.2016 preto pokiaľ porušená povinnosť nevyplýva zo zmluvy, ust. § 373 a nasl. ObchZ o porušení zmluvnej povinnosti nie je možné použiť na posúdenie zodpovednosti za spôsobenú škodu. ust. § 373 a nasl. ObchZ je možné použiť len na tie prípady porušenia mimozmluvnej povinnosti, kde to zákon výslovne uvádza (napr. § 757 ObchZ), pokiaľ záväzok zo spôsobenej škody, ktorý bol predmetom súdneho konania, nie je obchodným záväzkom, ani premlčanie nároku zo zodpovednosti za škodu nie je možné posudzovať podľa tretej časti ObZ, nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením povinnosti z iného právneho predpisu, sa premlčuje podľa OZ, je teda výhradne závislý od výkladu obchodného vzťahu podľa § 261 ods. 1 a 2 ObchZ. Subjektívna lehota na domáhanie sa celého nároku na náhradu škody uplynula podľa názoru žalovaného dňa 15.02.2008 (v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. a žaloba bola podaná dňa 10.03.2008. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, na ktorú však súd neprihliadol. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom nikdy písomne neuznal. V súdnom konaní uviedol, že si nepamätá, že by podpisoval dokument obdobného charakteru voči spoločnosti ZSE Distribúcia a.s. a pokiaľ žalovanému ľstivo nejaký dokument táto spoločnosť predložila, tak bol podpísaný len z toho dôvodu, aby sa odvrátila hroziaca škoda z dôvodu ohrozenia prevádzky podniku. Navyše z vykonaného dokazovania je nepochybné, že domnelá pohľadávka vo výške 137.515,- Sk (v prepočte 4.564,66 eur) nikdy neexistovala. Aj keby sa uplatnila vyvrátiteľná právna domnienka o jej existencii v zmysle § 323 ods. 1 ObchZ, táto bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Aj z tohto dôvodu by mal súd považovať predloženú listinu o uznaní dlhu ako celok za neplatný.
17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení C.s.p., účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p."), keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1C.s.p.), na ktorom zopakoval dokazovanie a to Uznaním záväzku ( č.l. 16), Oznámením ZSE Distribúcia, a.s. zo dňa 17.12.2007 adresované žalovanému ( č.l. 17.), Oznámením žalovaného zo dňa 02.01.2008 adresované ZSE Distribúcia, a.s.(č.l. 66), Zmluvou o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je len vo vyhovujúcej časti vecne správny.
19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.564,66 eur titulom náhrady škody a po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 320,45 eur zostal predmetom sporu len nárok žalobcu o zaplatenie sumy 4.244,21 eur.
20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je daná aktívna legitimácia žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný realizoval neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy v rozhodnom období od 01.01.2005 do 15.02.2006, že došlo zo strany žalovaného k platnému uznaniu záväzku podľa § 323 ObchZ, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou, že nárok žalobcu nie je premlčaný, avšak sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti časti žalobného nároku o zaplatenie 3.456 eur z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil samotnú výšku škody, keď vychádzal zo zlého časového znenia zákona o energetike, ktorý nadobudol účinnosť až dva roky po zistení neoprávneného odberu, teda mal postupovať podľa vtedy
účinného zákona, ktorý jednoznačne odkazoval na použitie vyhlášky, čo sa týka zistenia výšky náhrady škody. Ohľadom aktívnej legitimácie odkázal na bod 2.5 zmluvy a ako aj na ObchZ a to na zmluvu o vklade časti podniku, kde sa uvádza, že s vkladom časti podniku prechádzajú na žalobcu všetky zložky tejto časti podniku ohľadom distribúcie a nie je potrebné, aby boli v zmluve či v prílohách nejako konkretizované. Ani ObchZ nevyžaduje, aby bola každá jedna pohľadávka alebo každý jeden dlh konkretizovaný v zmluve o vklade časti podniku. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý použil okresný súd na určenie výšky škody, majú za to, že súd vôbec nemal znalecký posudok použiť, keďže malo ísť o určenie výšky škody jednoznačne podľa vyhlášky. Ale aj keby sa vychádzalo zo zákona účinného od roku 2008, tak aj tak by tento znalecký posudok použiť nemohol, pretože znalec uvádzal, že podružné meradlo meralo správne, hoci, keď bol vypočúvaný na pojednávaní tak už uviedol, že toto podružné meradlo osobne nevidel, takže sú v jeho vyjadreniach rozpory, na ktoré poukazovali. Taktiež považujú za zmätočný a nepreskúmateľný záver znalca o tom, že mala sa zistená spotreba elektriny, teda zistené kWh násobiť akousi cenou, ktorú spoločnosť MILEX PROGRES účtovala žalovanému, keďže táto cena bola na zmluvnej voľnosti daných strán a znalec vôbec nemal nejaký zákonný podklad, aby práve túto cenu používal a jednak sa na to ani súd v tej otázke na čo odpovedal nepýtal, keďže odpovedal na otázku č. 3 a otázka č. 3. bola, aký bol reálny odber elektrickej energie a cena, keď otázka ceny je otázka právna, na ktorú musí dať odpoveď súd a nie znalec, keďže vychádza táto cena z vyhlášky. Žalovaný v odvolaní nenamietal pasívnu vecnú legitimáciu ani že by žalobca porušil prevenčnú povinnosť. Jedinú vetu, ktorú podľa jeho názoru možno k tomu uviedol žalovaný, je bod č. 19 odvolania „navyše z vykonaného dokazovania je nepochybné, že domnelá pohľadávka vo výške 137.515,- Sk nikdy neexistovala". Túto vetu nemožno považovať za namietanie pasívnej vecnej legitimácie ani za namietanie porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu. Čo sa týka tvrdení zástupcu žalovaného, že žalovaný nevedel, že odoberá elektrinu bez zmluvy, zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny je v zmysle Zákona o energetike postavený na základe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie. Čo sa týka všeobecných obchodných podmienok ZSE energie, má za to, že tieto Všeobecné obchodné podmienky neurčujú, že nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom by mala ZSE Energia a navyše ZSE energia podľa ich vedomostí sa nikdy nedomáhala takýchto nárokov v akomkoľvek konaní, na žiadnom súde. Ohľadom namietaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na bod 2.5 zmluvy o vklade podniku, v ktorom sa uvádza veta, v prípade, ak sa vyskytne takáto zložka časti podniku, tak sa zmluvné strany zaväzujú v prípade potreby modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek, z čoho žalovaný vyvodzuje, že keďže takáto modifikácia ohľadom tejto pohľadávky žalobcu nebola, tak táto pohľadávka neprešla na žalobcu, má za to, že takáto veta v zmluve je inak nadbytočná, keďže ObchZ jasne hovorí, že netreba tam uvádzať všetky zložky podniku. V praxi takýchto obchodných spoločností je bežná prax, že sa do zmluvy dávajú aj ustanovenia, ktoré ako keby pokrývajú aj hypotetické situácie, ktoré v istom zmysle zákona ani vlastne nemôžu nastať. Táto veta žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že by žalobca nebol aktívne legitimovaný.
22. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že skutkový stav preukázaný v rámci dokazovania na súde prvej inštancie je taký, že žalovaný mal platne uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou MILEX, ktorá refaktúrovala služby spojené s nájmom svojim nájomcom. V danom areáli boli okrem žalovaného ďalší nájomcovia, ktorí takisto obdržali faktúru za služby spojené z nájmu. Žalovaný takto obdržal faktúry aj za obdobie od 01.01. do 31.12.2005, čiže za obdobie, kedy mal údajne neoprávnene odoberať elektrickú energiu, avšak žalovaný sa rozhodne nemal dôvod domnievať, že takto činí, keďže mu stále chodili faktúry od jeho prenajímateľa. Domnievajú sa z tohto dôvodu, že nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže ak niekto uskutočňoval neoprávnený odber, tak to bola spoločnosť MILEX. Nie je sporné, že žalovaný obdržal faktúry aj za obdobie 1. aj 2. polroka 2005. Žalovaný nevedel, že jeho prenajímateľ nemá platne uzatvorenú zmluvu s dodávateľom elektrickej energie a ani nemal dôvod o takejto skutočnosti vedieť. Zo znaleckého posudku vyplýva, že mal každý nájomca vlastné podružné merače, na základe čoho sa potom fakturovala elektrická energia podľa skutočnej spotreby. Ani hlavný merač ani podružné merače nikdy neboli odpojené a napriek tomu žalobca tvrdí, že bola platne ukončená zmluva o dodávke elektriny s prenajímateľom spoločnosťou MILEX. V plnom rozsahu zotrvávajú na vznesenej námietke aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z viacerých dôvodov. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že existuje nejaká zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber elektrickej energie, tak nositeľom práva na náhradu škody by bola spoločnosť Západoslovenská energetika, ktorá následne v roku 2007 uzatvorila zmluvu o vklade časti podniku, ktorá podrobne špecifikovala a obsahovala v prílohách faktúry, medzi ktorými však faktúra, z ktorej sa vychádza v tomto súdnom konaní nebola, a preto stále považujú
za sporné to, či došlo alebo nedošlo k prevodu tohto práva. Západoslovenská energetika resp. už sa volá ZSE Energia, upravuje aj v súčasnosti vo svojich všeobecných obchodných podmienkach náhradu škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom elektrickej energie, preto ani tvrdenie o tom, že by všetky práva súvisiac s neoprávneným odberom elektrickej energie prešli na žalobcu, nie sú pravdivé, keďže ZSE Energia stále túto možnosť má. Ďalej zotrvávajú na vznesenej námietke premlčania z rovnakých dôvodov ako bolo uvedené v odvolaní. Čo sa týka uznania záväzku, nie je sporné, že na uznaní záväzku neexistuje dátum, nie je uvedený adresát, teda veriteľ ku ktorému by malo smerovať toto uznanie, ale čo je najdôležitejšie a čo bolo preukázané a potvrdené aj žalobcom, že suma, ktorá sa nachádza na uznaní záväzku nie je správna, nakoľko sám žalobca v rámci konania, či pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza úplne inú sumu, ako teraz žaluje a z tohto dôvodu nemožno toto uznanie záväzku považovať za platné, keďže záväzok neexistoval v čase jeho údajného uznania. Žalobca nepostupoval pri zistení a vyčíslení skutočnej škody s nevyhnutnou opatrnosťou a ani s odbornou starostlivosťou. Spoločnosť Západoslovenská energetika neodpojila odberné miesto a naďalej dodával elektrinu, hoci neexistovala zmluva o dodávke. Žalovaný má za to, že pred okresným súdom existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť žalovaného za prípadnú škodu podľa ust. § 374 ods. 1 Obchod. zák. a § 376 Obchod. zák. preukázal a to tým, že žalovanému boli za dané obdobia stále doručované faktúry od jeho prenajímateľa, ktoré tak ako v predchádzajúcom období riadne uhradil. Namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý opakovane poskytoval žalobcovi dodatočné lehoty na predloženie dôkazov, namietala procesnú pasivitu žalobcu. Konkrétne ide o zmluvu o vklade časti podniku, ktorú žalobca nepredložil, hoci mu boli dané dodatočné lehoty na predloženie tohto dôkazu, až následne si súd tento dôkaz zabezpečil sám. Domnievajú sa, že týmto bolo porušené právo na rovnaké postavenie strán sporu a zvýhodnenie procesného postavenia žalobcu. Aktívna a pasívna vecná legitimácia sú podmienkou konania a súd na to musí prihliadať bez ohľadu na to, či to strany namietajú. V zmluve je vyslovene uvedený záväzok zmluvných strán uzatvoriť tento dodatok a nie možnosť.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je daná aktívna legitimácia žalobcu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v ods. 60., 61, 62.. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase jeho rozhodovania o odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, bola obsahom spisu len nekvalitná fotokópia časti Zmluvy o vklade časti podniku z 31.05.2007, ktorá neobsahovala ani čl. 2.3. zmluvy, na ktorý sa odvoláva definícia „Časť podniku", a preto konštatoval, že bola sporná aktívna legitimácia žalobcu na základe takejto neúplnej fotokópie zmluvy. Po vrátení veci odvolacím súdom bola založená Zmluvy o predaji časti podniku z 31.5.2007, ktorá je obsahom spisu. Podľa § 7 ods. 1 ObchZ, organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona Podľa § 59 ods. 4 ObchZ, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Podľa § 487 ObchZ, ust. § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku. Podľa § 476 ods. 1 ObchZ, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 476 ods. 2 ObchZ, zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Podľa § 477 ods. 1 ObchZ, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Podľa § 477 ods. 2 ObchZ, prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Podľa ust. § 2 písm. b/ bod 10 zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie, v energetike, prevádzkovateľom distribučnej sústavy právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o energetike, účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny [§ 2 písm. b) 20. bod], e) odberateľ elektriny [§ 2 písm. b) 22. bod], f) obchodník s elektrinou. Podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa.
Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
K aktívnej legitimácii odvolací súd zdôraznil, že pôvodným žalobcom bola spoločnosť ZSE Distribúcia a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, ktorá v priebehu súdneho konania (a to od 01.01.2013) zmenila obchodné meno na Západoslovenská distribučná a.s., ako je preukázané z výpisu z obchodného registra. Zo Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 uzatvorenej medzi Západoslovenskou energetikou, a.s., Bratislava a žalobcom s obchodným menom v tom čase ZSE distribúcia a.s. (od 01.01.2013 s obchodným menom Západoslovenská distribučná, a.s.) vyplýva, že touto zmluvou došlo ku vkladu časti podniku Západoslovenská energetika, a.s. do spoločnosti ZSE distribúcia, a.s., keď definícia „Časť podniku" - znamená samostatný organizačný útvar Vkladateľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojitosti s § 487 ObchZ pod názvom "Úsek prevádzky distribučnej sústavy", ktorý zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy a je tvorený vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, záväzkami, zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi na prevádzkovanie distribučnej sústavy rámcovo vymedzenými v ods. 2.3. tejto zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vkladom tejto časti podniku v zmysle zmluvy a § 59 ObchZ v súvislosti s § 476 ObchZ prešli na nadobúdateľa práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku (resp. konkrétnej prevádzanej časti podniku). Na základe tejto zmluvy na nadobúdateľa - žalobcu preto v zmysle § 477 ObchZ. prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa prevod vzťahuje. V prílohe zmluvy nie je síce špecifikovaná uvedená pohľadávka, avšak prechod uvedenej pohľadávky na žalobcu vyplýva z ustanovenia § 477 ObchZ, keď Zmluva o vklade časti podniku obsahuje jediné negatívne vymedzenie, čo neprechádza na žalobcu na základe zmluvy, a to je bod 2.6 zmluvy, v ktorom sú uvedené povolenia na činnosť, ktorých je vkladateľ držiteľom. Na základe uvedeného prešla predmetná pohľadávka, predstavujúca nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu elektriny bez uzavretej zmluvy v rozhodnom období zo strany Západoslovenská energetika, a.s. na žalobcu a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval len na časť bodu 2.5. Zmluvy o vklade časti podniku, v ktorom sa uvádza, že „V prípade potreby, ak sa vyskytne takáto zložka Časti podniku, Zmluvné strany sa zaväzujú v prípade potreby modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek Časti podniku spôsobom uvedeným v odseku 9.4 tejto Zmluvy a uskutočniť všetky a akékoľvek úkony potrebné na to, aby na Nadobúdateľa prešla takéto zložka Časti podniku", čím spochybňoval aktívnu legitimáciu podniku, pretože nebolo preukázané, že by došlo k modifikácii zoznamov, keď žalovaná pohľadávka sa v zozname/ prílohách zmluvy nenachádzala, obsahom daného článku 2.5. Zmluvy o vklade časti podniku bolo aj nasledovné: „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností Zmluvné strany prehlasujú, že na nadobúdateľa prechádzajú všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou Časťou podniku, a to bez ohľadu na to, že tieto prípadne nie sú uvedené v žiadnej z Príloh tejto Zmluvy, Znaleckom posudku, Odovzdávacom protokole a nebudú zaznamenané ani v účtovnej evidencii Vkladateľa ku dňu účinnosti vkladu", ktorú časť zmluvy žalovaný opomenul. Absencia žalovaným namietanej modifikácie zoznamu prevádzaných zložiek podniku vzhľadom na cit. ust. § 476 a § 477 ObchZ nemohla mať za následok, že len žalovaná pohľadávka neprešla danou zmluvou o vklade časti podniku na žalobcu, nakoľko súvisí s prevádzkovaním distribučnej sústavy, čo žalovaný relevantne nespochybnil a v danom prípade zo zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy sú tie práva, veci a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku, ktorou v tomto prípade bol úsek prevádzky distribučnej sústavy predstavujúci časť podniku vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy a Zmluva o vklade časti podniku v bode 2.6. obsahuje jediné negatívne vymedzenie, čo neprechádza na žalobcu na základe zmluvy, čo nie je daný prípad.
24. Odvolací súd z obsahu spisu - zápisnica z pojednávania zo dňa 19.06.2018 (č.l. 621 - 623) zistil, že PZ žalobcu navrhol, aby súd doplnil dokazovanie vyžiadaním Zmluvy o predaji časti podniku z 31.5.2007 a jej príloh z OROS Bratislava I., a potom námietka žalovaného, že súd vyžiadal danú zmluvu z príslušného obchodného registra bez návrhu strán, čím mal porušiť ust. § 185 C.s.p., je neopodstatnená.
25. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania zo strany žalovaného nesprávne aplikoval príslušné ust.
Obchodného zákonníka o premlčaní, čo však vo výsledku nemalo vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou nie je premlčaný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že otázku premlčania je potrebné v danom prípade posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, teda podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, nakoľko medzi sporovými stranami nejde o záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky § 261 ods. 1 alebo 2 Obchodného zákonníka, pretože medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaným ako odberateľom plynu nebola uzatvorená žiadna zmluva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa osobitného predpisu t.j. ZoE, teda iného predpisu ako Obchodného zákonníka ( rozsudok NS SR 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012 ). Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že začiatkom subjektívnej premlčacej doby, teda odkedy sa dozvedel resp. mohol dozvedieť žalobca o neoprávnenom odbere elektrickej energie a o tom, kto za ňu zodpovedá je dátum vykonanej kontroly zisťujúcej neoprávnený odber elektriny 15.02.2006. Dvojročná subjektívna premlčacia doba potom uplynula 15.02.2008. Avšak uznanie záväzku žalovaným, ako je odôvodnené nižšie, má podľa § 407 ods. 1 ObchZ okrem iného za následok, že od uznania plynie nová štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula 15.02.2010 (4 roky od kontroly 15.02.2006). Žaloba však bola podaná 10.3.2008, teda zjavne pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby a potom odvolacia námietka žalovaného, že nakoľko subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 15.2.2008, žalobou uplatnený nárok je premlčaný, je nedôvodná. 26. Podľa § 323 ods.1 ObchZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že uznanie záväzku zo strany žalovaného je platným právnym úkonom v zmysle ust. § 323 ObchZ, odvolací súd uvádza, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie boli podmienky predmetného úkonu správne vyhodnotené a žalovaný ich v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, keď len zopakoval časť argumentácie, ktorou sa bránil na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti naviac uvádza, že Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Pre splnenie požiadavky jednoznačného určenia uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť, nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú presne použité výrazy "uznanie". Rozhodujúca je jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa často identifikácia záväzku realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu alebo na faktúru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že listina označená ako „Uznanie záväzku zaplatiť 137.515 Sk " (na č.l. 16), spĺňa všetky náležitosti uznania záväzku, v listine je označený dlžník, uvedená je výška dlhu 137.515,- Sk ako aj dôvod dlhu, a to neoprávnený odber elektriny Západoslovenskej energetike, a.s. na odbernom mieste ul. Staničná č. 20, Holíč, bez platnej zmluvy a táto listina je podpísaná žalovaným tak, ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 3 OZ, teda je platná ako písomný právny úkon a z jeho obsahu jasne vyplýva prejav vôle žalovaného uznať svoj záväzok. Aj keď táto listina neobsahuje dátum jej vyhotovenia, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, táto skutočnosť vyplýva z odpovede ZSE Distribúcia, a.s. zo dňa 17.12.2007 adresovanej žalovanému, teda že uznanie záväzku bolo žalovaným spísané a podpísané jeho vtedajším konateľom H. M. v období medzi kontrolou 15.02.2006 a uzatvorením zmluvy o dodávke elektriny medzi žalovaným a Západoslovenská energetika a.s. dňa 23.03.2006. V listine zo dňa 07.01.2008 (č.l. 66) adresovanej ZSE Distribúcia, a.s. žalovaný oznamuje tejto spoločnosti, že na neuznaní faktúry žalovaný trvá a uznanie záväzku s vlastnoručným podpisom konateľa spoločnosti H. M. nemení situáciu, nakoľko bolo podpísané pod tlakom. Túto listinu podpísal vtedajší konateľ žalovaného H. M.. Touto listinou bývalý konateľ spoločnosti ŠITEX s.r.o. H. M. priznal a potvrdil, že podpísal aj listinu - uznanie záväzku, k akému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie. Ďalej v listine uvádza, že vo firme bola odpojená elektrina a v prípade nepodpísania uznania záväzku, nebola by obnovená dodávka elektriny. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by listinu - uznanie záväzku nepodpísal konateľ žalovaného pod tlakom a že by táto listina z toho dôvodu ako právny úkon mohla byť neplatná, čo žalovaný v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Podľa názoru odvolacieho súdu, hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie tak, ako je vysvetlené v odôvodnení jeho rozsudku, zodpovedá zásadám vyjadreným v § 191 C.s.p., čo žalovaný v odvolaní taktiež relevantne nespochybnil. Na základe Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 došlo k prevodu tejto uznanej pohľadávky na súčasného žalobcu a žalobca takto nadobudol pohľadávku uznanú žalovaným a v zmysle § 477 ods.
1, 2 ObchZ tak prešli na žalobcu všetky práva vrátane uznanej pohľadávky v súvislosti s ustanovením § 524 ods. 2 OZ. t.j. všetky práva s pohľadávkou spojené vrátane vymožiteľnosti daného práva v predĺženej premlčacej lehote v súvislosti s uznaním záväzku, ako to správne konštatoval žalobca v odvolaní. Účinkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky ("predpokladá sa"), dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 C.s.p.). Žalovaný v odvolaní len skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že domnelá pohľadávka vo výške 137.515,- Sk (v prepočet 4.564,66 eur) nikdy neexistovala, keď ani neuviedol, na základe ktorých konkrétne vykonaných dôkazov dospel k takémuto záveru a v tejto súvislosti v odvolaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by mal vyplývať jeho záver o neexistencii danej pohľadávky, a preto na túto námietku žalovaného nebolo možné prihliadať. Žalovaný ako dlžník neuniesol dôkazné bremeno, že jeho záväzok, ktorý je predmetom daného sporu nevznikol, ani že by už v čase uznania netrval, čo žalovaný v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.
27. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobný návrh v časti o zaplatenie 3.456 eur s odôvodnením, že v danom prípade bolo možné určiť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov znaleckým posudkom, a preto postup určenia výšky škody podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z. v danom prípade nie je na mieste.
28. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu záväzku v zmysle ust. § 323 ObchZ a žalovaný ako dlžník neuniesol dôkazné bremeno, že jeho záväzok voči žalobcovi nevznikol, ani že by už v čase uznania netrval, čo žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil žalovaný ani v odvolaní, potom záver súdu o nedôvodnosti žalobného nároku v tejto časti je vecne nesprávny.
29. Odvolací súd má za to, že i vyššie uvedené by bolo samo o sebe dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti, napriek tomu považuje za potrebné uviesť aj nasledovné. Ako správne namietal žalobca v odvolaní, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. účinné od 01.04.2008 do 31.08.2012, v zmysle ktorého: „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo". Určenie výšky náhrady škody je v danom prípade dané ustanovením § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z.z. (účinnom v čase neoprávneného odberu od 1.1.2004 do 15.02.2006 ako aj v čase zistenia neoprávneného odberu 15.02.2006), v zmysle ktorého, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, keď v danom prípade sa jedná o Vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., § 1 ods. 1 písm. b), ods. 2 a § 1 ods. 4 písm. a), b), c). Z ods. 70 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva Vyčíslenie výšky škody pre daný prípad, ktoré je určené Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z. na základe výsledkov meraní prúdu pri kontrole pracovníkmi žalobcu dňa 15.02.2006 (6,9598 kWh s časovým využitím l2 hodín), a vynásobením dennej spotreby elektrickej energie počtom dní neoprávneného odberu elektriny 410 (od 01.01.2004 do 15.02.2006). Celková spotreba za 410 dní vychádza na 34.247,216 kWh. Celková škoda pri neoprávnenom odbere bola teda na základe Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. v sume 4.242,32 eur, čo žalovaný žiadnym spôsobom ani nespochybnil, a preto aj z tohto dôvodu je nesprávny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody len vo výške 788,21 eur.
30. Z odvolania žalovaného vyplýva, že jeho obsahom boli len skutkové tvrdenia týkajúce sa žalovaným namietaného nedostatku aktívne legitimácie, spornosti uznania záväzku, premlčania žalobcovho nároku a zvýhodňovania procesného postavenia žalobcu pri zabezpečení dôkazu - zmluvy o vklade časti
podniku súdom prvej inštancie bez návrhu na jeho vykonanie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v odvolaní konštatoval, „že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že domnelá pohľadávka vo výške 137.515,- Sk (v prepočte 4.564,66 eur) neexistovala, túto vetu bez ďalšieho nemožno považovať za namietanie pasívnej vecnej legitimácie ani za namietanie porušenie prevenčnej povinnosti, ako to správne namietal aj žalobca na pojednávaní. Ust. § 365 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to pätnásť dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému ( III. ÚS 141/2019 - 10 zo dňa 17.12.2019). Podľa § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v dôsledku čoho sa nemôže zaoberať správnosťou napadnutého rozsudku z hľadísk, ktoré odvolateľ v odvolaní neuplatňuje. Zástupkyňa žalovaného až na odvolacom pojednávaní spochybňovala existenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky, namietala pasívnu legitimáciu žalovaného, opakované poskytnutie lehoty žalobcovi na predloženie dôkazov, spochybňovala ukončenie zmluvy o dodávke elektriny s prenajímateľom spoločnosťou MILEX, tvrdila preukázanie existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť žalovaného za prípadnú škodu podľa ust. § 374 ods. 1 Obchod. zák. a § 376 ObchZ. Vzhľadom k tomu, že v súdnom spise sa nenachádza iné podanie ako odvolanie žalovaného zo dňa 29.05.2019 na čl. 680 - 682, uskutočnené v zákonnej lehote, odvolací súd bol povinný na danú procesnú situáciu aplikovať ust. § 365 ods. 3 C.s.p. a zaoberať sa len týmto podaním žalovaného, ktoré odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, a ktoré spĺňa náležitosť tzv. „bezvadného" odvolania. Odvolací súd preto nemohol prihliadať na zástupkyňou žalovaného prezentované prostriedky procesnej obrany na odvolacom pojednávaní, ktoré neboli obsahom odvolania, pretože zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy u odvolania spĺňajúceho náležitosť bezvadného odvolania len do uplynutia odvolacej zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty a v danom prípade zástupkyňa žalovaného až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, uviedla nové skutkové tvrdenia, na ktoré odvolací súd nemohol prihliadať. Naviac odvolací súd uvádza, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd otázku aktívnej a pasívnej legitimácie skúma cez vedomosť o skutočnostiach jemu známych z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá nedostatky aktívnej a pasívnej legitimácie nad rámec tvrdení strán, nie je jeho úlohou nahradiť vôľu strán, pokiaľ určité skutočnosti sami nerozporujú. Obsahom odvolania žalovaného neboli žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť spornosť pasívnej legitimácie žalovaného, keď naviac sám v odvolaní výslovne namietal, že zostala sporná aktívna legitimácia. Naviac odvolací súd uvádza, že zo zákona o energetike ani nevyplýva, že pri nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny bez uzavretej zmluvy je pasívne legitimovanou osobou len vlastník nehnuteľností, ku ktorej sa viaže odberné miesto, pre ktoré je dodávaná elektrina bez zmluvy.
31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so
skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
33. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v odvolaním napadnutej časti výroku I. a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd vo výsledku vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Súd prvej inštancie však nerozhodol správne, keď zamietol žalobu o zaplatenie sumy 3.456 eur, a preto odvolací súd v tejto časti nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 3.456 eur, nakoľko v tejto časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
34. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 788,21 eur a vo zvyšnej zamietajúcej časti zmenil napadnutý rozsudok tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.456 eur. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla v zmysle ust. § 396 ods. 2 C.s.p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Ak nejde ani o prípad, kedy bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a ani o prípad, že by bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, musí byť v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. náhrada trov konania pomerne rozdelená. Preto je nutné určiť pomer úspechu oboch sporových strán vo veci a od úspechu úspešnej sporovej strany odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej sporovej strany). Vo výške rozdielu má strana sporu právo, aby mu druhá strana sporu nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§ 256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Podľa C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V danej veci súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 320,45 eur zastavil z dôvodu, že žalobca zobral žalobu v tejto časti späť s odôvodnením, že došlo ku chybe pri výpočte dní neoprávneného odberu elektrickej energie zo strany žalovaného, teda nie pre správanie žalovaného ( spočívajúce napr. v zaplatení tejto sumy po začatí konania), preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca procesne ( čiastočným späťvzatím žaloby) zavinil, že sa konanie muselo čiastočne zastaviť, a preto bolo nutné v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. dovodiť, že žalobca bol v časti žaloby o zaplatenie sumy 320,45 eur neúspešný a žalovaný bol v tejto časti žaloby úspešný (neúspech žalobcu v rozsahu 7,02%). Vždy platí, že kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
Nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie sumy 788,21 eur potvrdil a v zamietajúcej časti zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.456 eur, žalobca bol potom úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.244,21, teda v rozsahu 92,98%. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 2, § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 85,96% ( 92,98% - 7,02%). O výške náhrady trov pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
35. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.