Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-59-2020.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX J. Q., o návrhu oprávneného na pokračovanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/121/2011 - 47 zo dňa 19.11.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o návrhu oprávneného na pokračovanie exekúcie rozhodol, cit.:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e . II. O trovách rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade návrhu oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora dňa 19.01.2011. V uvedený deň sa začalo exekučné konanie, preto súd aplikoval na danú vec Exekučný poriadok v znení platnom do 31.03.2017.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243 ods. 2, ods. 3, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného zákon č. 233/1995 Z.z.
4. Dňa 21.03.2016 súdny exekútor predložil súdu podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §243f ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti´´.
5. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo dňa jeho účinnosti, t. j. do dňa 22.01.2016.
6. Súd prvej inštancie sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť včas, t.j. do 22.01.2016. Z predloženého exekučného spisu a z pečiatky súdneho exekútora o doručení podania je zrejmé, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil na exekútorský úrad až dňa 03.03.2016, teda nedoplnil v zákonnej 30 dennej lehote od spomínanej účinnosti novely Exekučného poriadku. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nesplnil povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm d), f), h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP mal súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňalo. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožňoval s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia. Poukazoval na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie bolo vedené voči povinnému, ktorým bola fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nebol vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Uviedol, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahoval na fyzickú osobu podnikateľa. Poukázal na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčovali boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplývala z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Vyššie uvedené konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 43CoE/142/2017-45 zo dňa 19.04.2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
9. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý namietal, že jeho príjem činí 312,- eur, manželkin 170,- eur. Pri celkovom odpočte výdavkov mu zostáva 300,- eur. Uviedol, že trpí chorobami, C.. Od tejto nebankovej spoločnosti si zobral asi 10x pôžičiek, ktoré pravidelne splácal a to za vysoké úroky.
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a a 243h Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
13. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto zhodne so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Tento záver jednoznačne je možné vyvodiť aj vzhľadom na tvrdenie povinného, že si zobral asi 10 x pôžičky, ktoré splácal aj s úrokmi.
14. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v prepadnej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty je súd povinný exekúciu zastaviť.
15. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.01.2016, oprávnený doplnil návrh podaním doručeným súdu dňa 03.03.2016, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.
16. K odvolacej námietke oprávneného, že vzhľadom na nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nebol povinný vykonať doplnenie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, odvolací súd poukazuje na rozpor v konaní a tvrdeniach oprávneného, keď na jednej strane tvrdí, že doplnenie vykonať nemusel, no na druhej strane tak urobil, čím sám spochybnil svoje tvrdenia o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).