Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-67-2020.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného R. F. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
R. F., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., prechodne bytom R., Q. XXX/XX, slobodný, nezamestnaný, t. č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 14.07.2020 v čase okolo 23:00 hod. v byte nachádzajúcom sa v R. na ulici Q. XXX/XX si pod vplyvom alkoholu v miestnosti kuchyne pýtal peniaze od svojej matky poškodenej J. F., ktorá mu peniaze odmietla dať, po čom jej obžalovaný opakovane vulgárne uviedol, že ak mu nedá peniaze, tak ju zabije, načo poškodená J. F. pred obžalovaným zo strachu z uvedeného bytu odišla,
t e d a :
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe - svojej matke,
č í m s p á c h a l :
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 07.10.2020 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. Pv/256/20/3305-42 na R. F. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 11.11.2020, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, svojho konania ľutuje a zároveň sa ospravedlnil poškodenej - svojej matke. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku,
- vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin vydierania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, poškodenej a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom poškodenej, v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 69/2020 MUDr. Márie Majzlanovej z č.l. 62-76, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 24, zápisy o dychovej skúške z č.l. 77-78, zápisnica o konaní o dohode o vine a treste z č.l. 92-93, lustrácia v CDB z č.l. 98-99, lustrácia ZVJS z č.l. 102, odpis z registra trestov z č.l. 103, lustrácia CESDaP z č.l. 123-127, správa z ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 136-137.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. V jeho konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.
Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že z obžalovaného nemá obavu, skôr mala obavu o jeho zdravie ako o svoje zdravie, keďže obžalovaný konal pod vplyvom alkoholu a nevie, čoho ešte. Inač by to neurobil. V prípade, ak by bol obžalovanému uložený podmienečný trest a bol by prepustený na slobodu nemá z neho obavu. Myslí si, že si obžalovaný aj trochu vstúpil do svedomia a začne žiť normálny život a že sa zamestná. On to robil kvôli priateľke, čo si našiel, pre ňu potreboval peniaze. Umožnila by obžalovanému bývať v jej domácnosti. Predmetný skutok nemal na ňu žiadne následky.
Zo záverov znaleckého posudku č. 69/2020 MUDr. Márie Majzlanovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 04.09.2020 vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle - psychózou (choromyseľnosťou). Znalkyňa u obžalovaného zistila zmiešanú poruchu osobnosti (emočne nestabilnú - impulzívnu a disociálnu). Uvedená porucha osobnosti je povahovou odchýlkou s prejavmi vystopovateľnými od adolescentného veku (záškoláctvo, nedokončené vzdelanie, poruchy správania) a znamená u neho osobnosť disharmonickú, znížene schopnú ovládať svoje emócie a impulzy, málo empatickú, sebastrednú, s nízkou frustračnou toleranciou (odolnosť voči záťaži), preferujúcu ľahkovážny a nezodpovedný životný štýl (s pracovnou nezodpovednosťou), s dešpektom (neúctivú) voči pravidlám a normám spoločenského života, správajúcu sa disociálne (protispoločensky), neschopnú anticipácie (prispôsobenia sa), ani poučenia z negatívnych skúseností (zvlášť z trestu), racionalizujúcu svoje správanie sa, páchajúcu trestnú činnosť a zneužívajúcu návykové látky. Tento zdravotný stav sa javí byť u neho trvalý. Zmiešaná porucha osobnosti je irelevantná (nemá vplyv) pri posudzovaní rozpoznávacích a ovládacích schopností. Obžalovaný, vzhľadom na zmiešanú
poruchu osobnosti a jednoduchú opitosť, v čase spáchania činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie bol schopný ovládať, pričom len vplyvom účinku požitého alkoholu došlo u neho k zníženiu ovládacej schopnosti v miere nepodstatnej, forenzne nevýznamnej. U obžalovaného sa nejedná o osobu závislú na požívaní alkoholických nápojov ani na iných návykových látkach. Znalkyňa u neho zistila kombinovaný abuzus alkoholu, marihuany a pervitínu bez prejavov závislosti. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť a nie je potrebné mu nariadiť ochranné liečenie.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 77) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 14.07.2020 o 23:22 hod. s výsledkom 0,88 mg/l alkoholu v dychu a dňa 15.07.2020 o 08:09 hod. s výsledkom 0,31 mg/l alkoholu v dychu.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 23.10.2020 vyplýva, že obžalovaný je umiestnený na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Jeho správanie a vystupovanie počas pobytu vo výkone väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Vo svojich osobných veciach si udržuje poriadok a čistotu, hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola mu udelená ani disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, číta knihy. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie do práce. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie, návštevami a telefonovaním. Záverom sa v správe konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby obžalovaného je bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz štyrikrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v jednom prípade išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný podmienečnými trestami odňatia slobody pre prečiny (krádež a neoprávnené podnikanie), pričom obe odsúdenia má zahladené.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval), pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Preto v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica trestnej sadzby sa u obžalovaného znižuje o 1/3 (upravená trestná sadzba 4 roky až 8 rokov). Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Na základe toho mu uložil v zmysle § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby na jej samotnom spodku (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona), vo výmere 32 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o závery znaleckého posudku MUDr. Majzlanovej, ktorá vo svojom posudku u obžalovaného konštatovala zmiešanú poruchu osobnosti, pričom tiež konštatovala, že táto porucha osobnosti je povahovou odchýlkou s prejavmi vystopovateľnými už od adolescentného veku a znamená u obžalovaného osobnosť disharmonickú, znížene schopnú ovládať svoje emócie a impulzy, málo empatickú, sebastrednú, s nízkou frustračnou toleranciou, preferujúcu
ľahkovážny a nezodpovedný životný štýl (s pracovnou nezodpovednosťou), s dešpektom (neúctivú) voči pravidlám a normám spoločenského života, správajúcu sa disociálne (protispoločensky), neschopnú anticipácie (prispôsobenia sa), ani poučenia z negatívnych skúseností (zvlášť z trestu), racionalizujúcu svoje správanie sa, páchajúcu trestnú činnosť a zneužívajúcu návykové látky, ktorý stav sa javí byť ako trvalý, teda z tohto pohľadu sa uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nejavilo súdu ako účelné z hľadiska výchovnej zložky trestu, ako aj zložky individuálnej, či generálnej prevencie. Na druhej strane súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň sa ospravedlnil poškodenej - svojej matke za svoje konanie. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď sa k spáchaniu trestnej činnosti doznával od samotného počiatku a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Majzlanovej, ktorá zistila u obžalovaného kombinovaný abuzus alkoholu, marihuany a pervitínu bez prejavov závislosti, pričom ako vyplýva zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného, tento bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol dvakrát súdom trestaný podmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré odsúdenia však má zahladené a bol štyrikrát postihnutý za priestupok, pričom v jednom prípade išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie). Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne ako bezproblémový, nekonfliktný, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené nadriadenými, jeho doterajší priebeh výkonu väzby bol bezproblémový. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods. 4 Trestného zákona) vo výmere 32 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.
Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento do súčasnosti ešte nebol vo výkone trestu.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).