Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14C/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci žalobkyne: R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Strýček, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovaným: 1/ D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 2/ Y., nar. XX.XX.XXXX., bytom Z., 3/ Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 4/ S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX., bytom T., 5/ J., rod. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 6/ J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 7/ F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 8/ J.k (vnuk R.), nar. XX.XX.XXXX., bytom T., 9/ B., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 10/ R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 11/ L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., 12/ R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 13/ R. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., 14/ AV. (rod. H., m. J.), 15/ Q. (rod. H., m. S.), 16/ Y., 17/ D. (po J. a R.), 18/ F., 19/ D. (rod. Q.), 20/ J., 21/ B. (sestra J.), žalovaní v rade 14/ až 21/ na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 47 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že parcela CKN č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 658 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 22.08.2016, overeného 03.10.2016 a 13.08.2019, ktorá je z časti totožná s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o celkovej výmere 1568 m2, zapísanou na LV č. XXXX pre kat. územie Z., obec Z., okres Čadca, ktorý list vlastníctva je vedený Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne R. rod. H., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX Z. č. XXXX.

Žalobkyňa n e m á voči žalovaným n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely C KN č. XXXX/XX- trvalý trávny porast o výmere 658 m2, vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX z 22.08.2016, overeného 03.10.2016 a 13.08.2019, ktorá je z časti totožná s parcelou E KN č. XXXX-orná pôda o celkovej výmere 1568 m2, zapísanou na LV č. XXXX. pre k. ú. Z., obec Z., okres Čadca, ktorý list vlastníctva je vedený Okresný úradom Čadca, katastrálny odbor.

2. V žalobe uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť od konca 19-tého storočia po reálnej deľbe s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi užívala jej prababka R. po ktorej nehnuteľnosť v roku 1920 zdedila jej babka Y., po ktorej predmetnú nehnuteľnosť zdedil jej syn, jej otec P. ktorý užíval nehnuteľnosť spolu s manželkou, jej matkou D.. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. predmetnú nehnuteľnosť zdedila ona - žalobkyňa a užíva ju so svojou rodinou. Nikto si nikdy nerobil žiadne nároky do tejto nehnuteľnosti, vždy ju užívali len oni a jej právni predchodcovia. Keďže k deľbe došlo v dávnej minulosti, do roku 1950, aplikuje sa na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950 a zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bývalého Najvyššieho súdu, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby nehnuteľnosti, deľby alebo zámeny treba vidieť dohodu strán, nielen čo do

držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právni predchodcovia žalobcu získali k vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Nikto z podielových spoluvlastníkov si na túto nehnuteľnosť nerobil a nerobí nárok a rešpektoval stav, ktorý vznikol na základe dohody spoluvlastníkov. Nikto z podielových spoluvlastníkov si nerobil nároky ani do úrody z tejto nehnuteľnosti a každý podielový spoluvlastník hospodáril na svojich vyčlenených nehnuteľnostiach. Taktiež Obec Čierne, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, nemá žiadne výhrady k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Keďže najskôr jej právni predchodcovia a neskôr aj ona užívala a užíva predmetnú nehnuteľnosť vo vydelenom stave pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoju vlastnú, a to minimálne už od konca 19-tého storočia, nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti aj titulom vydržania. Má naliehavý právny záujem v zmysle na usporiadaní vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam a zosúladenia faktického stavu so stavom právnym, nakoľko žalobkyni k citovanej nehnuteľnosti, uplatňovanej touto žalobou, svedčí výlučné vlastnícke právo, tomuto reálnemu dlhotrvajúcemu stavu oprávnenej držby a vlastníckeho práva nezodpovedá stav evidencie v katastri nehnuteľnosti. V dôsledku absencie evidencie vlastníckeho práva žalobkyne v katastri nehnuteľnosti považuje žalobkyňa odôvodnene svoje vlastnícke právo za ohrozené a nemožnosť dispozície so svojim majetkom (či už právnymi úkonmi medzi živými alebo pre prípad smrti) robí jeho postavenie ako vlastníka neistým a z toho dôvodu má zato, že naliehavý právny záujem, ktorý vyžaduje ustanovenie v takomto prípade, je v tomto predmetnom konaní daný.

3. Žalovaná v rade 5/ a žalovaný v rade 6/ vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.05.2020, uviedli, že uplatnenou žalobou súhlasia a nerobia si vo vzťahu k pozemku - parcela CKN č. XXXX/XX v kat. úz. Z. žiadne nároky. V danej lokalite prebehla v dávnej minulosti reálna deľba a oni majú reálne vydelené pozemky v inom mieste. O trovách konania navrhli rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán neprizná súd nárok na náhradu trov konania. Poukázali na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nedali príčinu na vedenie sporového konania, nárok žalobcov nikdy nespochybňovali a boli ochotní riešiť ho aj mimosúdnou cestou. Dôvodom podania žaloby je pozemková neusporiadanosť a vo vzťahu k ich podielu mohla byť vec riešená aj mimosúdnou cestou.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných v rade 5/ a 6/, uviedla, že na základe uvedených skutočnosti, ako aj s poukazom na vyjadrenie žalovaných v 5/ a 6/ rade, ktorí potvrdili, že došlo v dávnej minulosti k reálnej deľbe a každý má reálne vydelené svoje nehnuteľnosti, navrhuje súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka trov konania, žalobkyňa si trovy konania neuplatňuje.

5. Žalovaná v rade 4/ na pojednávaní uviedla, že ona už 27 rokov žije mimo obce Z.. Pokiaľ má vedomosť, tak vie, že žalobkyňa a jej rodina tam vlastnili nejaké pozemky. Ona svoj podiel zdedila po starej mame, ktorá mala nehnuteľnosti vydelené. Jej stará mama bola D.. Nevie však uviesť konkrétne, o ktorý pozemok sa jedná. Vie to len tak približne. Pokiaľ žalobkyňa preukáže svoje vlastnícke právo, nemá s tým problém.

6. Žalovaná v rade 7/ na pojednávaní uviedla, že ona podiel zdedila po svojej matke D. ale vlastníčka týchto parciel nie je. Predtým, ako to zabralo družstvom, mal každý svoju vydelenú parcelu a na nich hospodáril. Potom to malo družstvo. Pokiaľ sa týka predmetnej parcely, ktorá je predmetom tohto konania, užíval to otec žalobkyne a jej rodina. Nikoho cudzieho tam nevidela, každý si drží tú svoju parcelu.

7. Žalovaná v rade 11/ na pojednávaní uviedla, že ona nevie, o čom je reč, pretože tieto pozemky zdedila po svojom manželovi, ten ich zdedil po svojej matke, takže ona ich má po svojej svokre, nevie vôbec, o ktorý pozemok konkrétne ide, keďže odtiaľ nepochádza. Sú to teda pozemky z manželovej strany, nie sú jej známe miestne pomery.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka reálnej deľby, poukazuje na PKN vložku č. XX., v rámci ktorej došlo k vydeleniu, reálnej deľbe medzi pôvodnými štyrmi vlastníkmi, kde pod B4 je zapísaná R.. Po R. to následne zdedila, alebo nadobudla pod B30 mal. Y.. Takisto poukázal aj na potvrdenie od Obce Z. zo dňa 14.01.2019, kde sú uvedené parcele EN pred THM s tým, že išlo o parcelu EN XXXX/X, ktorá bola vedená na evidenčnom liste č. XXX, kde je ako užívateľ uvedený P.

a manželka D.. K tomu predložili aj ďalšiu listinu, podľa ktorej táto listina zachytáva tú základnú reálnu deľbu, neskôr sa to bralo do družstva, ale vychádzalo sa z tejto reálnej deľby, ako kto pozemky užíval. Majú zato, že listinnými dôkazmi, ako aj vyjadreniami žalovaných, ktorí sa zúčastnili pojednávania, aj na základe písomných vyjadrení žalovaných v 5/ a 6/ rade, že je dostatočným spôsobom preukázané, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe v tejto lokalite medzi podielovými spoluvlastníkmi a parcelu, ktorú si nárokuje v tomto konaní žalobkyňa, je preukázané, že užívali jej právni predchodcovia. Po reálnej deľbe ju užívala jej prababka R., po ktorej túto nehnuteľnosť zdedila babka žalobkyne Y., po nej jej syn, čiže otec žalobkyne P. a takto to užívali od dávnej minulosti, čo bolo potvrdené aj vyjadreniami na pojednávaní. Aj v súčasnej dobe žalobkyňa sama so svojou rodinou hospodári na tejto parcele, nikdy tam neboli žiadne spory, nikto si nikde nerobil nároky do tejto parcely. Takisto žalobkyňa si nerobila nároky do parciel, ktoré mali vydelené iní podieloví spoluvlastníci, a ktoré si užívali. Úrodu si takisto bral každý zo svojej reálne vydelenej parcely. Na základe týchto skutočností a listinných dôkazov navrhuje súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a trovy konania si žalobkyňa neuplatňuje.

9. Slovenský pozemkový fond, ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov, na pojednávaní uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov, ako aj na základe výpovede svedkov a doplňujúcej informácie právneho zástupcu žalobkyne bolo preukázané, že žalobkyňa sa uchádza o pozemky, ktoré boli v spoluvlastníctve jej právnych predchodcov a v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe. Súhlasia s uvedeným žalobným návrhom v plnom rozsahu.

10. Ostatní žalovaní nevyužili svoje zákonné právo k žalobe a k dôkazom predloženým žalobkyňou sa vyjadriť, nevyužili ani právo predložiť nejaký dôkaz na popretie nároku žalobkyne, nárok žalobkyne nespochybňovali.

11. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou a ako aj vyjadrení žalovaných zistil súd nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. zo dňa 23.07.2019 (č. l. 15) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci parcely EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 1568 m2, kat. územie Z. sú zapísaní pod B2 žalovaná v rade 14/, pod B3 žalovaná v rade 1/, pod B4 žalovaná rade 15/, pod B5 žalovaný v rade 16/, pod B6 žalovaný v rade 17/, pod B7 žalovaný v rade 18/, pod B8 žalobkyňa, pod B9 žalovaný v rade 2/, pod B10 žalovaná v rade 19/, pod B11 žalovaný v rade 3/, pod B12 žalovaný v rade 20/, pod B13 žalovaná v rade 21/, pod B14 žalovaná v rade 4/, pod B15 a B 17 žalovaní v rade 5/, a 6/, pod B16 žalovaná v rade 7/, pod B18 žalovaný v rade 8/, pod B19 žalovaná v rade 9/, pod B20 žalovaný v rade 10/, pod B21 žalovaná v rade 11/, pod B22 žalovaný v rade 12/, pod B25 žalovaný v rade 13/, pričom k vlastníkom pod č. B2, B4, B5, B6, B7, B10, B12 a B13 je pod poradovým č. B24 správa Slovenského pozemkového fondu Bratislava ku všetkým nehnuteľnostiam.

13. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného Ing. Annou Tomašcovou dňa 16.08.2016 (č. l. 10-14) vyplýva, že parcela CKN č. XXXX/XX bola vytvorená z parcely EKN č. XXXX . - orná pôda o výmere 1.568 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. ú. Z..

14. Z pozemnoknižnej vložky č. XX., kat. ú. Z. (č. l. 20-29) vyplýva, že spoluvlastníkom parcely PKN č. XXXX (okrem iných parciel zapísaných v predmetnej pozemnoknižnej vložke) boli okrem iných aj R. (zapísaná pod B4), po ktorej podiel nadobudla mal. Y. (pod B30).

15. Z rodného listu P., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 53), vyplýva, že jeho matkou bola Y..

16. Z potvrdenia Obecného úradu v Z. (č. l. 32) vyplýva, že podľa ich evidencie z roku 1964 parcelu EN pred THM č. XXXX/X o výmere 685 m2, ktorá bola evidovaná na Evidenčnom liste č. XXX, užíval P. a manželka D.

17. Z osvedčenia o dedičstve JUDr. Valérie Štetiarovej, notára ako súdneho komisára so sídlom v Čadci, č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 16.03.2015 (č. l. 35-52) vyplýva, že v dedičskom konaní po poručiteľovi P. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudla nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pod B8 v 3/64, p. KN-E č. XXXX - orná pôda o výmere 1568 m2, žalobkyňa.

18. Podľa (ďalej len ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,Z“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

22. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle , ktorej jedným z predpokladov úspešnosti, je skutočnosť, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa , pretože je rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva, ktorý svedčí v prospech žalobkyne a formálnym stavom vykazovaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Z., ktorý svedčí v prospech žalovaných, ktorí sú na liste vlastníctva evidovaní formálne.

23. Ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva do roku 1950 za obyčajového práva na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané.

24. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti na súd z neho vychádzal. Výrok rozhodnutia uverejnený v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“

25. Úlohou žalobkyne bolo preukázať, že uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva na strane právnych predchodcov žalobkyne nastal, aby mohla platiť uvedená zákonná domnienka. Bolo potrebné preukázať, či ideálne spoluvlastníctvo k parcele CKN (predtým PKN) ku dňu rozhodovania existuje v hmotnoprávnej aj formálnej rovine alebo existuje len formálne a v hmotnoprávnej rovine došlo v dávnej minulosti do roku 1950 k zrušeniu spoluvlastníctva faktickou reálnou deľbou.

26. Tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe potvrdili aj žalovaní v rade 5/, 6/ a 7/. Žiaden zo žalovaných tvrdenia žalobkyne nerozporoval, preto súd v zmysle § 186 ods. 2 vychádzal zo zhodných tvrdení strán, nakoľko neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V konaní bolo preukázané, že prastará matka žalobkyne R., rod. Y. a po nej stará matka žalobkyne Y., boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX ako podielové spoluvlastníčky pozemnoknižných parciel v nej zapísaných, okrem iných aj PKN

parcely č. XXXX. Predmetnú nehnuteľnosť následne nadobudol otec žalobkyne P., po ktorom ju zdedila žalobkyňa. Z vyjadrení strán sporu ako aj z listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva reálnou deľbou do roku 1950. Táto reálna deľba vznikla vydelením konkrétnych pozemkov jednotlivým spoluvlastníkom na podklade veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Pri tejto reálnej deľbe boli všetci spoluvlastníci a vznikla na podklade vzájomnej dohody, ktorú rešpektovali všetci a rešpektujú dodnes. Táto reálna deľba však v lokalite Kysúc nebola zapísaná ako vlastníctvo do pozemkovej knihy. Aj keď na základe máp EN pred THM neboli zakladané právne vzťahy, zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. Takto reálne vydeleným parcelám podľa mapy EN pred THM zodpovedá aj stav užívania zo strany spoluvlastníkov, ktorým sporné nehnuteľnosti pri reálnej deľbe pripadli (mapa EN pred THM na č. l. XX). Parcela EN pred THM č. XXXX/X. bola zapísaná na Evidenčnom liste č. XXX, ktorý bol písaný na P. a ženu D.. Žalobkyňa v konaní preukázala deľbu v dávnej minulosti, preukázala, že sporná nehnuteľnosť bola reálne vydelená jej právnymi predchodcami, preukázala dlhotrvajúci stav držby a užívania reálne vydelenej nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami, a preto platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí súd vidieť dohodu strán o deľbe, príp. zámene, nielen čo do držby ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Súd má teda za to, že platí zákonná domnienka, že právni predchodcovia žalobkyne reálnou deľbou a zámenami v minulosti nadobudli vlastnícke právo k reálne vydelenej nehnuteľnosti. Túto zákonnú domnienku boli povinní vyvrátiť žalovaní, títo však so žalobou súhlasili, nárok žalobkyne uznávali a neprodukovali žiadne tvrdenia a dôkazy, ktorými by túto zákonnú domnienku vyvrátili. Skutočnosť, že došlo k reálnej deľbe medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v minulosti, dosvedčuje aj výsluch/vyjadrenie žalovaných v rade 5/, 6/ a 7/, ktorí reálnu deľbu potvrdili a taktiež aj faktická nerušená a nepretržitá držba spornej nehnuteľnosti prastarou matkou žalobkyne R., starou matkou žalobkyne Y. a rodičmi žalobkyne P.. Následne žalobkyňa sporný pozemok zdedila po svojom otcovi. Vzhľadom na nesporný skutkový stav, vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 658 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XXX/XXXX . z 22.08.2016, overeného 03.10.2016 a 13.08.2019, ktorá je z časti totožná s parcelou E KN č. XXXX. - orná pôda o celkovej výmere 1568 m2, zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. Z. preto súd žalobe vyhovel.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého by žalobkyňa mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mala v spore v plnom rozsahu úspech, žalobkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.