Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-88-2020.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Subarea
15Co/88/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, sídlom Bratislava, Žižkova 11, zast. HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, sídlom Bratislava, Červeňova 14, proti žalovanej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. XXX/XX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/27/2020-135 zo dňa 12. augusta 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r z d u j e .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Revúca, ako súd prvej inštancie, vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil v prospech žalobcu ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, sídlom Bratislava, Žižkova 11 záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. XXX/XX, vedené Okresným úradom J., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie K., obec K., okres J. ako stavba, druh stavby: rodinný dom, súpisné číslo XX, postavená na parcele číslo XXXX/X a pozemok
- parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 362 m2 a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči obchodnej spoločnosti I. K. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu B. B., oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/S, voči E. I., r.č.: XXXXXX/ XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX K. a voči žalovanej do výšky istiny v celkovej výške 27.513,32 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o operatívnom leasingu č. E./XX/XXXXX zo dňa 23.06.2015 uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou I. K., zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu B. B., oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/S, z ktorej splnenie záväzkov z nej vyplývajúcich bolo zabezpečené ručením žalovanej na základe Ručiteľskej listiny č. I./XX/XXXXX zo dňa 23.06.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca obchodná spoločnosť I., uzatvorili dňa 23.06.2015 zmluvu o operatívnom leasingu č. E./XX/XXXXX, predmetom ktorej bol prenájom nákladného vozidla D. Q. AS XXX S XX T/P C., V.: N od dodávateľa B., spol. s r.o. na vopred dohodnutú dobu. Žalobca sa zaviazal prenechať leasingovému nájomcovi predmet leasingu do užívania na 48 mesiacov od dátumu prevzatia, leasingový nájomca sa zaviazal uhradiť žalobcovi 48 mesačných splátok po 1.405,74 € (amortizácia predmetu leasingu 818,75 €, úrok 45,16 €, poistné PZP 72,25 €, havarijné poistné 81,29 €, údržba a servis 149,- €, poplatok za správu zmluvy 5,- €, DPH 234,29 €) a dohodnuté poplatky. Obstarávacia cena predmetu leasingu bola vo výške 73.900,- € bez DPH, resp. 88.680,- €, náklady spojené s uzatvorením zmluvy boli 178,80 €, predbežný termín dodania bol 29.06.2015. Dodávateľ vystavil žalobcovi faktúru za predmet leasingu, dňa 25.06.2015 odovzdal predmet leasingu do užívania leasingovému nájomcovi, ktorý bol dňa 26.06.2015 zapísaný ako držiteľ do evidencie vozidiel. Splnenie záväzkov leasingového nájomcu z leasingovej zmluvy bolo zabezpečené ručiteľským
vyhlásením žalovanej a to na základe ručiteľskej listiny č. I./XX/XXXXX zo dňa 23.06.2015. Leasingový nájomca sa dostával s úhradami nájomného do omeškania, počnúc splátkou splatnou k 15.04.2018 nevykonal riadnu úhradu nájomného, uhradil len čiastočne splatné nájomné platbou zo dňa 15.06.2018 vo výške 532,47 € a ostatné splatné nájomné neuhradil vôbec. Žalobca preto pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu ku dňu 06.08.2018, o čom informoval leasingového nájomcu i žalovanú. Predmet leasingu bol leasingovému nájomcovi odobratý dňa 24.08.2018. Žalobca predmet leasingu speňažil za kúpnu cenu 29.000,- € bez DPH. O výťažok z predaja bola ponížená pohľadávka z leasingovej zmluvy. Žalobca vypracoval konečné finančné vyúčtovanie k 16.04.2019, pohľadávka voči leasingovému nájomcovi a žalovanej predstavuje 27.513,32 € (nezaplatené splátky nájomného do predčasného ukončenia 6.583,71 €, zostatok hodnoty predmetu leasingu ako rozdiel účtovnej zostatkovej hodnoty predmetu leasingu (44.442,76 €) a predajnej ceny (29.000,- €) 15.442,76 €, neuhradený leasingový úrok 219,17 € (0,90 % ročne z účtovnej zostatkovej hodnoty predmetu leasingu (44.442,76 €) od predčasného ukončenia zmluvy (06.08.2018) do následného odpredaja (22.02.2019), zúčtovanie otvorenej kalkulácie 1.373,11 € s DPH, náklady súvisiace s ukončením zmluvy a s odpredajom 3.894,57 € (odobratie 125,- €, prepravné 780,- € (1.560/2), parkovné/skladovanie/STK/EK, zazimovanie 1.379,57 €, znalečné 40,- €, odmena za predaj 1.450,- € a odhlásenie KDI 120,- €). Žalobca zaslal leasingovému nájomcovi a žalovanej ako ručiteľke výzvu na zaplatenie pohľadávky, k úhrade nedošlo. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu voči spoločnosti I. a voči žalovanej na zaplatenie 27.513,32 € s príslušenstvom (IČ XXXXXXXXXX), konanie nie je skončené.
2. Zabezpečovacie opatrenie okresný súd právne odôvodnil poukazom na ust. § 343 a § 344 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) a poukazom na ust. § 324 ods. 1 CSP a nasl. upravujúce neodkladné opatrenia, ktoré sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Okresný súd považoval za osvedčené, že žalobca má voči žalovanej (ako aj voči ďalším dvom dlžníkom) pohľadávku zo zmluvy o operatívnom leasingu č. E./XX/XXXXX zo dňa 23.06.2015, ktorej výška bola žalobcom vyčíslená na 27.513,32 Eur, ktorej náhrady sa domáha v samostatnom súdnom konaní. Zároveň bolo preukázané, že existuje spôsobilý predmet záložného práva, žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - rodinného domu a pozemku, na ktorom je tento postavený. Preto súd skúmal, či existuje obava, že exekúcia na vymoženie tejto pohľadávky žalobcu voči žalovanej bude ohrozená a či sa zriadením zabezpečovacieho opatrenia neprimerane nezasiahne do práv žalovanej. Bolo dostatočne osvedčené, že žalovaná ani žiaden z ďalších dlžníkov z uvedenej zmluvy nereagovali na výzvy veriteľa na zaplatenie pohľadávky, svoj dlh dlhodobo ani čiastočne neuhrádzajú (posledná čiastočná úhrada bola z 15.06.2018), je teda pravdepodobné, že ani do budúcna nebude pohľadávka dobrovoľne uhradená. Voči hlavnému dlžníkovi I. sú vedené viaceré exekúcie a okrem predmetných nehnuteľností nebol lustráciami vo verejných registroch zistený žiaden majetok dlžníkov, z ktorého by predmetná pohľadávka mohla byť uspokojená, pričom i na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy - dve záložné práva. Za týchto okolností je daná obava, že by bez zriadenia záložného práva na predmetné nehnuteľnosti bola ohrozená prípadná exekúcia na vymoženie predmetnej pohľadávky. Ide o jediný zatiaľ zistený majetok dlžníkov, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená, pričom jeho predajom prípadne zriadením ďalších záložných práv by z najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné vôbec pohľadávku vymôcť. Už za súčasnej situácie, pri dvoch existujúcich záložných právach, je reálne, že po zriadení záložného práva v prospech žalobcu by bola v prípade predaja predmetných nehnuteľností pohľadávka uspokojená len čiastočne. Bolo tiež dostatočne osvedčené, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanej je 27.513,32 Eur bez príslušenstva, pričom ide o značne vysokú pohľadávku fyzickej osoby. Nejde o finančnú čiastku, ktorú fyzická osoba v prípade exekúcie bez väčších ťažkostí uhradí. Súd má za to, že pri pohľadávke v tejto výške zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej sa neprimerane nezasiahne do jej práv, za týchto okolností je obmedzenie práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam primerané sledovanému cieľu - ochrane veriteľa. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Napadnuté súdne rozhodnutie považovala za nezákonné a nespravodlivé, nakoľko sa cíti byť oklamaná hlavným dlžníkom, ktorý pri prevode obchodnej spoločnosti I. prisľúbil riadne plnenie záväzku spoločnosti. To bol aj dôvod, prečo mu boli obchodné podiely obchodnej spoločnosti prevedené bezodplatne. K výzvam žalobcu uviedla, že na ne nereagovala, pretože im nerozumela. Mala za to, že žalobca je spoločnosťou, ktorá
dokáže využívať právne prostriedky tak, aby došlo k jeho uspokojeniu od hlavného dlžníka, napríklad návrhom nového splátkového kalendára, uznaním záväzku a pod. Rodinný dom, ktorý je predmetom záložného práva, je jej vlastníctvom a jediným majetkom, zároveň je to aj jej obydlie, ako aj obydlie jej syna E. I.. Poukázala na to, že splátky úveru voči Q. Q.., ktorá má na týchto nehnuteľnostiach zriadené záložné právo, si riadne a včas uhrádza a nijakým spôsobom svoj majetok nezmenšuje. Zároveň uviedla, že je zarážajúce, že žalobca žiada zriadenie záložného práva na jej nehnuteľnosti, hoci ujma, ktorú by stratou svojho obydlia utrpela, je násobne väčšia, ako ujma, ktorú by utrpel žalobca, v prípade ak by nedošlo k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia. Nepostrehla aktívne využitie právnych prostriedkov žalobcom, voči hlavnému dlžníkovi, hoci aj prostriedkov trestného práva. Zastáva názor, že rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k zásahu do miery proporcionality medzi jej právami a medzi zabezpečením nároku žalobcu. Zároveň považuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za predčasné. Aj v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je garantované právo žalobcu na konečnú definitívnu ochranu poskytovanú súdom a rozhodnutím vo veci samej. Navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť a nárok žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej v podanom odvolaní, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, jasne uviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Taktiež uviedol všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva neodkladná potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a obava z ohrozenia exekúcie. Navrhol odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietnuť.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
10. Okresný súd správne rozhodol, keď vyhovel návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je totiž posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska charakteru záložného práva, nadobúda subjekt zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníka vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi účastníkmi vznikajú práva aj povinnosti.
11. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Už zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí tu byť zároveň existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako aj existencia spôsobilého predmetu záložného práva.
13. Okresný súd vydal uznesenie o zabezpečovacom opatrení na základe návrhu žalobcu, v ktorom žalobca osvedčil, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia žiada na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom danú peňažnú pohľadávku špecifikoval tak, aby ju bolo možné identifikovať s tým, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Žalobca preukázal, že s obchodnou spoločnosťou ZR. uzatvoril dňa 23.06.2015 zmluvu o operatívnom leasingu nákladného vozidla za obstarávaciu cenu 88.680,- €, pričom leasingový nájomca sa zaviazal zaplatiť 48 mesačných splátok nájmu po 1.405,74 €. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že zmluvu o operatívnom leasingu podpísala za I. žalovaná Q. I., ako konateľka tejto spoločnosti. Zároveň žalovaná Q. I. podpísala ručiteľskú listinu, ktorou prehlásila veriteľovi (žalobcovi), že ho uspokojí, ak dlžník nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o operatívnom leasingu č. E./XX/XXXXX, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 23.06.2015. Nakoľko leasingový nájomca sa dostával s úhradami nájomného do omeškania, počnúc splátkou splatnou k 15.04.2018 (čo žalobca preukázal), a uhradil len čiastočne splatné nájomné platbou zo dňa 15.06.2018 vo výške 532,47 € a ostané splatné nájomné neuhradil vôbec, žalobca pristúpil k ukončeniu zmluvné vzťahu ku dňu 06.08.2018, o čom informoval leasingového nájomcu i žalovanú. Predmet leasingu bol leasingovému nájomcovi odobratý dňa 24.08.2018. Žalobca predmet leasingu speňažil za kúpnu cenu 29.000,- € bez DPH. O výťažok z predaja bola ponížená pohľadávka z leasingovej zmluvy. V tomto kontexte preto odvolanie žalovanej je irelevantné.
14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že novým spoločníkom I. K. sa stala až od 10.07.2018 spoločnosť D. E.. Až do tohto dátumu žalovaná bola jedným zo spoločníkov tejto spoločnosti, ako aj jedným z konateľov spoločnosti. Preto odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovanej v odvolaní, že sa žalovaná cíti byť oklamaná hlavným dlžníkom, ktorý pri prevode obchodnej spoločnosti I.., prisľúbil riadne plnenie záväzkov spoločnosti, pretože táto okolnosť nemá vplyv na nárok žalobcu. Rovnako nie je možné prihliadnuť na obranu žalovanej, že na výzvy žalobcu nereagovala, lebo im nerozumela. Žalobca jasne a zrozumiteľne vo výzvach na plnenie uviedol, že eviduje voči dlžníkovi I. pohľadávku, dlžník pohľadávku napriek výzve v stanovenom termíne a výške neuhradil, a preto vyzval žalovanú ako ručiteľa na úhradu pohľadávky. Pokiaľ z tohto žalovanej nebolo jasné, čoho sa výzva na plnenie týka, nič jej nebránilo ohľadom tejto skutočnosti sa informovať priamo u žalobcu.
15. Žalobca osvedčil návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia aj vo vzťahu k existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má totiž odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Žalobca preukázal v konaní, že predmet záložného práva dlžníkovi - spoločnosti I. odobral, iný konkrétny majetok spoločnosti nebol zistený a nepoukázala naňho ani žalovaná, ako ani neboli zistené žiadne nehnuteľnosti, ktoré by boli vo vlastníctve dlžníka. Z tohto dôvodu žalobca využil svoje právo a na základe ručiteľskej zmluvy pristúpil k zriadeniu záložného práva na majetok ručiteľa, teda žalovanej. Spôsobilým predmetom záložného práva totiž môžu byť aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Z dikcie ustanovenia zákona vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Žalovaná bola jednou zo spoločníkov a konateľov spoločnosti, za spoločnosť I. priamo žalovaná uzatvárala zmluvu o operatívnom leasingu ako konateľ spoločnosti, žalovaná zároveň podpísala ručiteľskú listinu, kde prehlásila veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o operatívnom leasingu, preto veriteľ (žalobca) len využil svoje právo vo vzťahu k ručiteľovi a na majetok ručiteľa zriadil záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti nie je podstatné, že ide o nehnuteľnosť, v ktorej má žalovaná spolu so svojím plnoletým synom bydlisko. Nie je porušená ani miera proporcionality medzi jej právami a medzi zabezpečením nároku žalobcu vzhľadom na výšku dlhu zabezpečeného záložným právom formou zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť dlh vo výške 27.513,32 € s príslušenstvom. Sama žalovaná v odvolaní uviedla, že iný majetok nemá, preto žalobcovi ani nezostala iná možnosť, než dlh zabezpečiť záložným právom zriadeným na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalovanej.
16. Zo strany žalobcu boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe čoho súd prvej inštancie správne rozhodol a zriadil záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia na návrh žalobcu. Nakoľko rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalobcu.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, prináleží mu náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).