Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-82-2020.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: 1. F. nar. XX.X.XXXX, 2. J. nar. X.X.XXXX obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov: D. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. F. R. na ulici T. č. XXXX/XX a H. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v J.J. F. R. na ulici T. č. XXXX/XX toho času v J. F. R. na ulici P. č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriu Hovan a Hospůdka, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ulici Gorkého č. 8 v zastúpení JUDr. Pavol Hovan a JUDr. Tibor Hospůdka ako advokáti a konatelia spoločnosti v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.7.2019 č.k. 14P 285/2018-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom pre maloletú J..
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. J. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec je povinný prispievať na výživu mal. J. Q., nar. XX.XX.XXXX mesačne výživným vo výške 250 Eur, počnúc od 01.11.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred. Zročné zaostalé výživné vo výške 1.906,04 Eur za obdobie od 01.11.2018 do 30.06.2019 je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11P/40/2017 - 35 zo dňa 30. novembra 2017 vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k mal. J. Q., nar. 06.04.2006. Súd zvýšil výživné na mal. F.A. Q., nar. 30.01.2003 tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne výživným vo výške 150 Eur, počnúc od 01.07.2019 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/384/2015 - 59 zo dňa 21. októbra 2016 vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností k mal. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, v časti týkajúcej sa výšky výživného. Súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom pre maloletú J. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal na to, že určené výživné pre maloletú J. v sume 250 Eur mesačne má odzrkadľovať odôvodnené potreby maloletej, pričom súd konštatoval, že táto suma nepresahuje štvrtinu čistej mzdy otca. Takéto zdôvodnenie nepovažuje za dostatočné pre tak razantné zvýšenie výživného. Nejde pritom iba o konštatovanie, že táto suma nepredstavuje štvrtinu terajšej jeho čistej mzdy, ale o to, že výška výživného nezohľadňuje jeho príjmy a výdavky. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že pri jeho príjme 1.005,04 Eur má výdavky v celkovej sume 750 Eur, z
čoho uhrádza od augusta 2019 nájomné 450 Eur a nie 400 Eur, na stravu, oblečenie a hygienu taktiež je nútený vynakladať finančné prostriedky. Uviedol, že zostáva mu v priemere suma 250 Eur na výživné, k čomu je nutné pripočítať 80 Eur na splátku dlžného výživného a takto mu ostáva suma 150 Eur z titulu výživného na maloletú F. a jemu zostáva 70 Eur na bežné nepredvídateľné výdavky. Uviedol, že žije v prenajatom byte a na rozdiel od matky má záujem vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k bytu, v ktorom žije a tak užíva bezplatne aj časť bytu, ktorá patrí jemu. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C 170/2016. Uviedol, že súd neprihliadol na schopnosti, možnosti a jeho majetkové pomery, preto navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej J. 150 Eur mesačne od 1.7.2019 do budúcnosti, ktoré je povinný platiť matke vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyslovila názor, že súd dôkladne vyhodnotil majetkové a finančné pomery otca a aj jej majetkové pomery. Suma výživného pre maloletú J. v sume 250 Eur postačuje na zabezpečenie základných potrieb dcéry. Uviedla, že súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, preto navrhuje odvolanie otca zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy o pomeroch na strane oboch rodičov, ako aj potreby maloletej a preto navrhuje odvolanie otca zamietnuť a rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. Otec podal stanovisko k vyjadreniu matky a poukázal na to, že suma výživného nezohľadňuje jeho možnosti a konštatoval, že matka detí žije v ich spoločnosť štvorizbovom byte a odmieta vysporiadať spoluvlastníctvo k bytu. On sústavne tak musí riešiť svoje bývanie podnájmom, čo zvyšuje jeho výdavky.
6. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o výchove mal. J., jej zastupovaní a spravovaní jej majetku, zvýšení výživného pre maloletú F. a zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
10. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.
11. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacej námietke otca poznamenáva, že táto je totožná s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady, ktoré sú uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Odvolací súd konštatoval, že určené výživné zodpovedá potrebám maloletej a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého osobnou starostlivosťou, ktorý ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v rozsahu 250 € mesačne predstavuje denné výživné 8,33 € je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa stará osobne a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojej dcére, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného a dlžnom výživnom pre maloletú J., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).